Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-350-2015.pdf
PDF · 117.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/350/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: I., zastúpeného S. proti odporcovi S., zastúpenému K., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03. februára 2015, č.k. 7C/132/2014-35, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 87,50 eur, k rukám S.. T. D., advokáta, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva zo dňa 20.06.2011, uzavretá medzi predávajúcimi T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a S. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N., V. XXXX a kupujúcim S. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XXX, F. republika, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. KN C XXX/XX a spoluvlastnícky podiel 66/2604 v parc. č. KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. N., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra N. č. V XXXX/XX zo dňa 20.07.2011, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 687,93 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa advokáta S.. T. D.. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.02.2013, č.k. 5C 12/2013-82, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2014, č.k. 4Co 193/2013-89 bol odporca T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXXX/X zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi I. z titulu náhrady škody sumu 13.657,61 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76 eur od 25.04.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 829,85 eur od 09.11.2007 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000 eur od 05.03.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.000 eur od 29.04.2010 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500 eur od 02.06.2010 do zaplatenia a súčasne bol zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľovi titulom trov konania sumu 2.121,23 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 20.06.2011 predávajúci T. T. a jeho manželka S. T. uzatvorili s kupujúcim S. C., t. j. odporcom kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva viažuci sa k bytu č. XX, ktorý sa nachádza vo vchode č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 66/2604 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel 66/2604 na pozemku parc. č. KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. N.. V článku V. predmetnej kúpnej
zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kúpna cena za odpredávaný byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku je 49.790 eur, pričom kupujúci uvedenú kúpnu cenu uhradí do 3 dní od podpisu zmluvy, a to vykonaním dvojstranného zápočtu dohodou o vzájomných záväzkoch a pohľadávok medzi predávajúcim T. T. a kupujúcim. Predmetná kúpna zmluva bola zapísaná do Katastra nehnuteľností N. dňa 21.07.2011 pod č. registra XXX/XXXX, číslo vkladu V XXXX/XX. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcu ako kupujúceho bol povolený rozhodnutím Správy katastra N. zo dňa 20.07.2011, číslo vkladu V XXXX/XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný na Správu katastra N. dňa 20.06.2011 oboma predávajúcimi ako aj kupujúcim spoločne. V konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4C 83/2013 sa navrhovateľ I. domáhal podaným návrhom proti odporcovi S. C., nar. XX.XX.XXXX určenia, že kúpna zmluva zo dňa 20.6.2011, uzavretá medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi T. T. a jeho manželkou S. T. a kupujúcim S. C., ktorej predmetom bol byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. N., je voči navrhovateľovi právne neúčinná s odôvodnením, že predmetný právny úkon - kúpnu zmluvu uzavrel predávajúci T. T. s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, keďže rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 07.07.2011, sp. zn. 2T 86/11, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/100/2011 bol uznaný vinným z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d) ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za ktorý skutok bol odsúdený na trest 3 roky odňatia slobody a zároveň mu bola uložená povinnosť podľa § 322 ods. 3 Trestného zákona nahradiť poškodenému I. vo výške 36.974,91 eur a poškodenému I. vo výške 39.800,91 eur. V uvedenom konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4C/83/2013 súd rozsudkom zo dňa 28.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.10.2014, č.k. 19Co 505/2014-127 určil, že kúpna zmluva zo dňa 20.06.2011, uzatvorená medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi T. T. a manželkou S. T. ako predávajúcimi a kupujúcim S. C., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. N., je voči navrhovateľovi, t. j. I., právne neúčinná. V predmetnom konaní, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C 83/2013, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom odporcu, svedkov S. T., T. W., C. S., oboznámením zápisnice o výsluchu svedka T. T. a oboznámením množstva listinných dôkazov, mimo iných Dohody o zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 20.06.2011, Zmluvy o užívaní bytu zo dňa 02.09.2011, Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2006, Dodatku č. 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09.2009, Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke zo dňa 30.03.2010, Výzvy na zaplatenie zo dňa 20.01.2011 a iných. Oboznámením spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 4C/83/2013 súd zistil nasledovné: Dňa 28.08.2006 uzatvoril odporca ako veriteľ s dlžníkom T. T. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi sumu 1.400.000,- Kč, a to pred podpisom zmluvy, čo dlžník podpisom na zmluve potvrdil a zaviazal sa vrátiť veriteľovi pôžičku najneskôr do 3 rokov od jej poskytnutia. V článku I. bod 2 sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí pôžičky s dohodnutým úrokom vo výške 5 % ročne z poskytnutej sumy. Dňa 23.09.2009 uzatvoril odporca ako veriteľ s T. T. ako dlžníkom Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, na základe ktorej bola predĺžená lehota splatnosti na vrátenie pôžičky vo výške 1.400.000,- Kč v lehote do 31.12.2009, a to vzhľadom na potreby dlžníka. Dňa 30.03.2010 uzatvoril odporca ako veriteľ s T. T. ako dlžníkom Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na opätovnom predĺžení lehoty splatnosti pôžičky vo výške 1.400.000,- Kč v lehote do 31.12.2010 a zároveň sa v článku I. bod 3 dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,5 % denne z požičanej sumy 1.400.000,- Kč za každý deň omeškania v prípade nevrátenia pôžičky v dohodnutom termíne do 31.12.2010. Dňa 20.06.2011, t. j. v deň uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcom ako kupujúcim a manželmi T. a S. T. ako predávajúcimi, predmetom ktorej bol byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastnícky podiel na parc. č. KN C XXX/XX uzavrel odporca a T. T. Dohodu o zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že započítajú podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka pohľadávku S. C., t. j. odporcu voči T. T. o výške 49.790 eur, ktorá vznikla na základe nevrátenej pôžičky v nesplatenej výške 58.019,06 eur s pohľadávkou T. T. voči odporcovi vo výške 49.790 eur, ktorá vznikla na základe nezaplatenej kúpnej zmluvy v nesplatenej výške 49.790 eur. Zápočtom mali zaniknúť vzájomné pohľadávky a záväzky účastníkov predmetnej dohody. Dňa 02.09.2011 uzatvoril odporca ako vlastník a užívatelia manželia T. a S. T. Zmluvu o užívaní bytu, na základe ktorej vlastník S. C. dal T. T. a S. T. ako
užívateľom do dočasného užívania byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, stojaceho na parc. č. KN C XXX/XX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. N., a to pre účely bývania, vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia nemajú vyriešenú bytovú otázku. V článku II. dobu nájmu si zmluvné strany dohodli tak, že dočasné užívanie môže trvať najviac 3 roky odo dňa podpisu zmluvy a v prípade, ak si užívatelia vyriešia bytovú otázku skôr, sú povinní opustiť užívaný byt aj skôr. V prípade, ak užívatelia nevypracú užívaný byt do dohodnutej doby, vlastník bytu je splnomocnený užívateľmi bytu na ich vypratanie z bytu, a to so všetkými vecami, ktoré sa v byte nachádzajú. Z výpovede svedkyne S. T. vyplynulo, že odporca S. C. je jej bratom, s ktorým si veľmi dobre rozumela, vychádzala s ním najlepšie zo všetkých súrodencov, trávili spoločne dovolenky. Uviedla, že ich vzťah sa zhoršil potom, ako odporca začal vymáhať dlh od jej manžela T. T.. Najskôr na neho tlačil listami s tým, aby mu peniaze vrátil, potom sa vyhrážal aj súdom. Nevedela o tom, že si jej manžel požičal od odporcu peniaze, pričom o tomto dlhu sa dozvedela asi v roku 2009, keď zaslal odporca jej manželovi prvú upomienku. Manžel jej povedal, že peniaze si požičal od odporcu, pretože chcel zabezpečiť synov, že im chcel kúpiť nejaké lacnejšie byty. Manžel T. T. robil na bytovom podniku a mal preto možnosť zohnať výhodnejšie byt. Toto jej povedal vtedy, keď všetko prepuklo a dozvedela sa o jeho pôžičke od jej brata S. C., t. j. odporcu. O tom, že jej manžel dlží nejaké peniaze a o skutku, za ktorý bol odsúdený, sa dozvedela až v roku 2010. V čase, keď sa dozvedela o pôžičke od brata, išiel manžel s pravdou von, povedal, že peniaze od brata už nemá, minul ich na stávkovanie v stávkových kanceláriách. Jej manžel často navštevoval odporcu v F. republike a myslela si, že peniaze mu dal odporca v hotovosti, určite ich neprevádzal z účtu. Uviedla ďalej, že odporca bol dlhé roky živnostník, podnikal v oblasti prenajímania nehnuteľností, mal dve chaty, ktoré prenajímal a z tejto podnikateľskej činnosti mal peniaze, a to aj v takej výške, aby požičal jej manželovi. Odporcu sa pýtala, prečo manželovi požičal peniaze bez toho, aby jej o tom povedal, na čo odporca uviedol, že manželovi veľmi dôveroval, nepredpokladal, že ho sklame. Keď odporca na nich tlačil, aby mu peniaze vrátili, snažila sa vyrovnať dlh voči nemu tým, že si chcela zobrať úver. Bolo to v roku 2011, avšak žiadna banka jej peniaze nechcela požičať, pretože mala nízky príjem, pracovala ako upratovačka so zárobkom cca 280 eur netto. Odporca už v tom čase tvrdil, že keď nie sú schopní mu peniaze vrátiť, chce ako protihodnotu ich byt. Už v tom čase vedela, že manžel má voči spoločenstvám dlhy a nevedela, či odporca v tom čase vedel o dlhoch jej manžela voči spoločenstvu, určite vedel, že sú v zlej finančnej situácii. Predpokladala však, že odporca asi v roku 2011, keď podpisovali kúpnu zmluvu, vedel o tom, že jej manžel je trestne stíhaný a aj o tom, za čo je trestne stíhaný. Vedela aj o dlhoch voči navrhovateľovi, pretože museli ísť s pravdou pred ním von. Tvrdila, že motívom a dôvodom, pre ktorý došlo k prevodu bytu na odporcu, bola pôžička od odporcu a nie dlhy, ktoré jej manžel mal voči spoločenstvám vlastníkov bytov. Uviedla ďalej, že odporca mal náznaky, že ich z bytu pošle preč, preto iniciovala, aby ich v byte nechal bývať, ako aj uzatvorenie zmluvy o užívaní bytu. Podľa výpovede S. T. bol odporca na jej manžela nahnevaný, jeho vzťahy s T. T. veľmi ochladli, pričom v súčasnej dobe ich navštevuje len raz za dva mesiace, bavia sa len oficiálne a pýta sa jej na to, či platia byt. Jej manžel T. T. v čase podpisovania Zmluvy o užívaní bytu sa ešte nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, kde nastúpil až v mesiaci november 2011. Svedok T. T. vo svojej výpovedi do zápisnice pred dožiadaným Okresným súdom Trenčín uviedol, že odporca je jeho švagrom, t. j. bratom jeho manželky S. T.. Asi v roku 2006 požiadal odporcu o poskytnutie pôžičky z dôvodu, že pracoval na Mestskom bytovom podniku v N., mal v úmysle v tej dobe peniaze použiť na zabezpečenie kúpy jedného, resp. dvoch bytov pre svojich synov. Uviedol, že od odporcu si za týmto účelom požičal sumu 1.400.000,- Kč, pričom ho požiadal dvakrát o predĺženie lehoty na vrátenie peňazí. Nikdy žiadnu časť z tejto pôžičky odporcovi ako veriteľovi nevrátil. Peniaze z pôžičky, ktoré mu boli odovzdané v hotovosti, prestávkoval. Uviedol, že vzťah medzi ním a odporcom je normálny, vzťahy medzi nimi sú stále rovnaké, ako pred poskytnutím pôžičky, tak aj v súčasnej dobe. Svedok T. T. uviedol, že nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, predmetný byt užíva jeho manželka spolu s mladším synom a o užívaní bytu sa dohodli s odporcom. T. T. sa nevedel vyjadriť k okolnosti, či v čase splatnosti pôžičky 1.400.000,- Kč odporca vedel, že je trestne stíhaný. Z vykonaného dokazovania mal súd takto za preukázané, že navrhovateľ má voči svojmu dlžníkovi T. T. vymáhateľnú pohľadávku priznanú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.02.2013, č.k. 5C 12/2013-82 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.02.2014, č.k. 4Co 193/2013-89, na základe ktorého bol T. T. zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.657,61 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 eur od 25.04.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 829,85 eur od 09.11.2007 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000 eur od 05.03.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.000 eur od 29.04.2010 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500 eur od 02.06.2010 do
zaplatenia, a ktorým bol zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.121,23 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Právnym dôvodom priznania tejto pohľadávky je škoda, ktorú dlžník navrhovateľa T. T. navrhovateľovi ako poškodenému spôsobil tým, že z jeho účtu a bez jeho vedomia vybral finančné prostriedky, ktoré použil pre svoju vlastnú potrebu. Dňa 20.06.2011 však dlžník navrhovateľa T. T. spolu s jeho manželkou uzavreli ako predávajúci s odporcom kúpnu zmluvu, ktorou odporca do svojho výlučného vlastníctva nadobudol nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. KN C XXX/XX a spoluvlastnícky podiel 66/2604 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a parc. č. KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. N.. Predmetnú nehnuteľnosť odporca nadobudol za kúpnu cenu 49.790 eur s tým, že v ten istý deň, t. j. 20.06.2011 odporca s dlžníkom navrhovateľa T. T. uzavrel dohodu o zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok, v dôsledku ktorej k faktickému vyplateniu kúpnej ceny nedošlo. Ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka vymedzuje právny pojem „blízke osoby“. Za rodinný alebo obdobný pomer v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý neumožnil zaradiť do príbuzenstva v priamom rade medzi súrodencov a manžela. Taký vzájomný vzťah, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, možno vyvodiť len z posúdenia konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že medzi dlžníkom navrhovateľa T. T. a odporcom je taký vzťah, kedy by jeden z nich pociťoval ujmu spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú, a teda sú blízkymi osobami v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí T. T., ako aj samotného odporcu, ale aj z výpovede svedkyne S. T., ktoré predniesli v konaní tamojšieho súdu, sp. zn. 4C 83/2013. Blízke vzťahy medzi nimi pretrvávali nielen v roku 2006, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal odporca T. T. sumu 1.400.000,- Kč, ale hoci tieto vzťahy neskôr ochladli, možno dospieť k záveru, že ujmu, ktorú by ktorákoľvek z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne by pociťovala ako svoju vlastnú, čo možno vyvodiť z následného správania sa odporcu, keď s T. T. ako svojím dlžníkom uzatvoril dňa 23.09.2009 Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke a dňa 30.03.2010 Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke. Horeuvedené tvrdenie podporuje aj fakt, že po uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu odporca uzavrel so svojou sestrou S. T. a dlžníkom T. T. Zmluvu o užívaní bytu, na základe ktorej S. T. a T. T. môžu byt naďalej užívať napriek tomu, že tento bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011. Odporca a T. T. sú teda v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka blízke osoby a v takom prípade sa podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existenciu tohto úmyslu predpokladá. V predmetom konaní odporca nepreukázal, že by vynaložil náležitú starostlivosť, pri ktorej nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, preto podľa názoru súdu navrhovateľ dôvodne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu voči odporcovi, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z toho dôvodu súd uplatnenému nároku navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Právne vec posúdil podľa § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2, 4, § 116 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bol v konaní proti odporcovi v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 687,93 eur. Priznané trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok z podaného návrhu 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) až d), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci á 60,07 eur (prevzatie a príprava zastúpenia), za 5 úkonov právnej pomoci po 61,87 eur (podanie návrhu, účasť právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach dňa 08.07.2014 a 26.11.2014, porada navrhovateľa s právnym zástupcom dňa 10.07.2014 a 08.12.2014), 1 úkon právnej pomoci po 64,53 eur (účasť právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 03.02.2015), 1 x režijný paušál á 7,81 eur, 5 x režijný paušál á 8,04 eur, 1 x režijný paušál á 8,30 eur a 20 % DPH zo sumy 490,36 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery sú bez opory v právnych predpisoch. Poukázal na chybnú aplikáciu a interpretáciu ustanovenia § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov. Zdôraznil, že nemal, ani nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach tvrdených navrhovateľom v žalobe, teda, že navrhovateľ má byť veriteľom dlžníka T. T. a mal existovať úmysel ho ukrátiť uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011. Opätovne poukázal na ním tvrdené skutočnosti, že bol veriteľom dlžníka v čiastke 1.400.000,- Kč, pričom jeho pohľadávka je omnoho staršieho dáta ako v prípade navrhovateľa samotného. Práve z toho dôvodu nemohol byť účastný žiadneho vzťahu, ktorým by bol navrhovateľ
ako veriteľ ukracovaný. Vzhľadom na správanie sa dlžníka bol nútený sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky, pričom práve uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy došlo k čiastočnej úrade jeho pohľadávky zápočtom vzájomných záväzkov a pohľadávok. Práve tieto nesporné skutkové okolnosti spochybňujú tvrdenie súdu prvého stupňa o jeho vedomosti o snahe dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keď on sám bol jeho veriteľom prioritným so staršou neuhradenou pohľadávkou. Rovnako namietal tvrdenie, že s T. T. je príbuzným. Skutočnosť, že je jeho švagrom, nezakladá príbuzenský pomer. Ak súd prvého stupňa poukazuje na § 116 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne na časť za bodkočiarkou, tak takáto aplikácia nie je namieste. Poukázal na obsah rozsudku 2T/86/2011 Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.07.2011 v spojitosti s následným rozhodnutím odvolacieho súdu a príslušné dôkazy
- výsluchy svedkov obsiahnuté v tomto spise, kde sú zrejmé ďalšie skutkové okolnosti, teda najmä skutočnosť, že dlžník T. T. svoju protiprávnu činnosť veľmi úspešne tajil, a to pred všetkými osobami, o tejto nemali vedomosť žiadne osoby, a to po dobu niekoľkých rokov. Preto nemôže byť pravdou tvrdenie súdu o jeho vedomosti o snahe dlžníka uniknúť s majetkom. Vytýkal súdu, že úplne opomenul ďalší nevyhnutný predpoklad pri zisťovaní možnosti aplikácie § 42 a Občianskeho zákonníka. Predmetnú skutkovú okolnosť, teda ukracovanie svojej osoby, pritom navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom súd v tomto smere nevykonal ani žiadne dokazovanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Vzhľadom na závažnosť prejednávanej právnej problematiky navrhol, aby odvolací súd v prípade potreby povolil dovolaciu otázku.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a odporca po poučení súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiadne dôkazy nenavrhol. Poukázal na to, že súd vykonal všetky potrebné dôkazy a navyše pripojil skutkovo totožné spisy Okresného súdu Považská Bystrica, a to 5C/12/2013 a 4C/83/2013, týkajúce sa odporcu, keď predmetom konania bol návrh na vyslovenie neúčinnosti tej istej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi tými istými odporcami a za tých istých okolností. Námietku odporcu, že jeho pohľadávka bola staršieho dáta, a teda nie je možné dôjsť k záveru, že prevodom predmetného bytu došlo k ukracovaniu veriteľa, považoval za právne bezvýznamnú, nakoľko odporovateľnosť právneho úkonu sa vzťahuje na právny úkon dlžníka, nie na dátumu vzniku pohľadávky. Mal za to, že súd správne vyhodnotil vzťah medzi odporcom a T. T. ako vzťah blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania
- trov právneho zastúpenia vo výške 175,03 eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi dlžníkom navrhovateľa T. T. a odporcom je taký vzťah, kedy by jeden z nich pociťoval ujmu spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú, a teda sú blízkymi osobami v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí T. T., ako aj samotného odporcu, ale aj z výpovede svedkyne S. T., ktoré predniesli v konaní tamojšieho súdu, sp. zn. 4C/83/2013. Blízke vzťahy medzi nimi pretrvávali nielen v roku 2006, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal odporca T. T. sumu 1.400.000,- Kč, ale hoci tieto vzťahy neskôr ochladli, možno dospieť k záveru, že ujmu, ktorú by ktorákoľvek z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne by pociťovala ako svoju vlastnú, čo možno vyvodiť z následného správania sa odporcu, keď s T. T. ako svojím dlžníkom uzatvoril dňa 23.09.2009 Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke a dňa 30.03.2010 Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke. Hore uvedené tvrdenie podporuje aj fakt, že po uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu odporca uzavrel so svojou sestrou S. T. a dlžníkom T. T. Zmluvu o užívaní bytu, na základe ktorej S. T. a T. T. môžu byt naďalej užívať napriek tomu, že tento bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011. Odporca a T. T. sú teda v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka blízke osoby a v takom prípade sa podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existenciu tohto úmyslu predpokladá. V predmetom konaní odporca nepreukázal, že by vynaložil náležitú starostlivosť, pri ktorej nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, preto podľa názoru súdu navrhovateľ dôvodne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu voči odporcovi, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Odvolací súd tento právny záver súdu prvého stupňa považuje za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jej správnosti a k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.02.2014, č.k. 4C/83/2013-104 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.10.2014, č.k. 19Co/505/2014-127, v ktorom bola riešená tá istá vec o odporovateľnosť toho istého právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011, uzavretej medzi T. T. a S. T. ako predávajúcimi a S. C. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol byt č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parcele KN C č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. N.. Aj tu bola riešená odvolacieho námietka odporcu ohľadne blízkej osoby. Bol tu vyslovený názor, „že za rodinný alebo obdobný pomer v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať aj akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do príbuzenstva v priamom rade, medzi súrodencov a manžela, ak takýto vzájomný vzťah, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, možno vyvodiť z posúdenia konkrétneho prípadu. V danej veci súd prvého stupňa dôvodne dospel k záveru, že medzi dlžníkom T. T. a odporcom je takýto vzťah, kedy by jeden z ich pociťoval ujmu spôsobenú druhému ako svoju vlastnú, a teda sú blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nakoľko z ich výpovedí, ako aj z výpovede svedkyne S. T. vyplynulo, že vzťahy medzi nimi v rodine boli dobré, často sa navštevovali, trávili spolu víkendy a práve dobré rodinné vzťahy a vzájomná dôvera viedli k pôžičke manželovi svojej sestry“. Rovnako sa odvolací súd v tejto veci vyporiadal aj s ďalšou námietkou odporcu, že sám bol veriteľom dlžníka v čiastke 1.400.000,- Kč, a preto nemohol byť účastný žiadneho vzťahu, ktorým by bol navrhovateľ ako veriteľ ukracovaný tak, že náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, na ktoré súd prvého stupňa dokazovanie zameral. Dôkazným bremenom zákon (ust. § 42a ods. 3) zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu (blízku osobu, ktorá úkonom majetok získala), keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporca dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia neuniesol, hoci odporca mal pohľadávku staršieho dáta ako v prípade navrhovateľa samotného, mal vedomosť, že dlžníkove právne úkony ukracujú úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľa, čo vyplynulo z výpovede odporcu ako účastníka konania pred súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že v čase, keď uzatváral kúpnu zmluvu s T. T. a svojou sestrou, už vedel, že voči T. T. je začaté trestné stíhanie, preto som „byt kúpil ja“. Z výsluchu odporcu tiež vyplynulo, že o tom, že mal T. T. nejaké finančné problémy, sa dozvedel v roku 2011, keď mu dňa 20.01.2011 osobne doručil list a vtedy z neho vyšlo najavo, že „má problémy aj v zamestnaní a má aj iné dlhy a nemá ani moje peniaze“ .
Odvolací súd nevidí dôvod sa od tohto právneho názoru odchýliť ani v danej veci, kde je predmetom odporovateľnosti ten istý právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 20.06.2011, účastníkom odporca, len iný navrhovateľ je ďalším veriteľom dlžníka T. T., ktorému jeho pohľadávka voči dlžníkovi bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.02.2013, č.k. 5C 12/2013-82 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.02.2014, č.k. 4Co 193/2013-89, na základe ktorého bol T. T. zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.657,61 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 eur od 25.04.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 829,85 eur od 09.11.2007 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000 eur od 05.03.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.000 eur od 29.04.2010 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500 eur od 02.06.2010 do zaplatenia, a ktorým bol zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 121,23 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na takto vyslovený právny názor v konaní, sp. zn. 4C/83/2013.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenie podľa § 13a ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.04.2015 á 64,53 eur + 8,39 eur režijný paušál za rok 2015 + 20 % DPH zo sumy 72,92 eur = 14,58 eur, spolu 87,50 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .