Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Csp/1030/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Evou Dosedla, v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: K. Y.Á., W.. XX.XX.XXXX, F. R. M. XXXX/ XX, V. - R., v konaní o zaplatenie 894,36 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.886,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58,96 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 eur od 15.07.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu celých trov konania proti žalovanej v rozsahu 72,06 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 03.12.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 894,36 Eur, zmluvné úroky vyčíslené k 30.11.2020 vo výške 1.007,16 Eur, úroky z omeškania vyčíslené k 30.11.2020 vo výške 291,50 Eur, 15,90% ročný úrok zo sumy 894,36 Eur od 01.12.2020 do zaplatenia ako aj 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.901,52 Eur od 01.12.2020 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.08.2010 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“), poskytol žalobca žalovanej, ako dlžníčke, spotrebný úver na čokoľvek v celkovej

výške 3.400 Eur, s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby 15,90 % p.a.. Žalovaná sa v Zmluve o úvere, ako to vyplýva z článku I. bod 1., zaviazala žalobcovi poskytnutý úver splatiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Od prvého čerpania úveru do 31.08.2010 sa zaviazala zaplatiť prvú splátku vo výške 11,00 Eur k poslednému dňu mesiaca august 2010. Od 14.09.2010 sa zaviazala splácať úver v 119-ich splátkach po 58,96 Eur, splatných vždy k 14. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá na 14.07.2020. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 19,36 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 18,09 %. Žalovaná svoj dlh zo Zmluvy o úvere spočiatku splácala riadne, často s menším omeškaním a na viackrát. Dňa 13.11.2019 realizovala žalovaná poslednú úhradu dlhu vo výške 62,34 Eur a následne pohľadávku žalobcu prestala splácať úplne. Všetky úhrady realizované žalovanou boli žalobcom, v súlade so Zmluvou o úvere a zákonom, započítané na najstaršie nezaplatené splátky a ich príslušenstvo. Celkom žalovaná realizovala 180 úhrad v sumách 0,17 Eur do 150,00 Eur. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru žalovanou, žalobca písomným podaním zo dňa 05.10.2017 vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy, zaplatila celú sumu omeškaného dlhu, ktorý ku dňu 05.10.2017 dosiahol výšku 557,96 Eur s tým, že pokiaľ uvedená suma v určenej lehote nebude zaplatená, žalobca môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky. Pretože k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany žalovanej nedošlo, žalobca v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., vyhlásil ku dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 23.11.2017, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovanej. Súčasne ju v súlade so zákonom vyzval, aby mu celú splatnú pohľadávku vo výške 2.753,51 Eur zaplatila v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k 30.11.2020, dosiahla výška splatného dlhu žalovanej celkom sumu 2.193,02 Eur. Uvedená suma pozostáva z: istiny vo výške 894,36 Eur, #zmluvných úrokov vo výške 1.007,16 Eur vyčíslených do 30.11.2020, úrokov z omeškania vo výške 291,50 Eur vyčíslených do 30.11.2020. Od tohto vyčíslenia pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovanej, v zmysle Zmluvy o úvere, ešte právny nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 15,90 % p.a. z istiny 894,36 Eur od 01.12.2020 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.901,52 € (istina 894,36 Eur + úroky 1.007,16 Eur), od 01.12.2020 do zaplatenia.

3. Súd žalobu spolu s prílohami zaslal žalovanej spolu s Uznesením a poučením na vyjadrenie dňa 28.01.2021, ktorú si žalovaná prevzala dňa 05.02.2021, avšak v konaní zostala nečinná.

4. Tunajší súd rozhodol rozsudkom pod č.k. -92 zo dňa 24.08.2021 tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal.(výrok II.)

5. Žalobca podal voči rozsudku dňa 02.09.2021odvolanie. V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie ohľadne záveru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný. Nesúhlasil so záverom súdu o začiatku plynutia premlčacej doby žalobou uplatneného nároku dňom 14.10.2017 a argumentoval tým, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 16.02.2018. Vytýkal súdu, že jeho argumentácia o premlčaní vychádza z nesprávnej tézy, že zo strany žalobcu došlo k uplatneniu práva v zmysle , a to s poukazom na tú skutočnosť, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo žalobcom realizované na základe zmluvného dojednania o možnosti veriteľa ukončiť vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru možnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach. Až dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. jeho doručenia žalovanej, vznikol žalobcovi nárok na úhradu splátok splatných od 14.12.2017 do 14.07.2020. Preto je nevyhnutné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre splátky splatné po 21.11.2017 najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. 22.11.2017. Okrem toho vytýkal súdu, že neaplikoval ust. zák. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a v justícii, v zmysle ktorého v období od 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. po dobu 35 dní premlčacia doba neplynula (spočívala). Argumentoval ďalej tým, že mimoriadna splatnosť pohľadávky bola vyhlásená dňa 22.11.2017 z dôvodu dlhodobého neplnenia si povinností vyplývajúcich pre žalovanú z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti teda nepredstavovalo reakciu žalobcu na nezaplatenie konkrétnej splátky, ale bolo dôsledkom dlhodobého neplnenia si povinností zo strany žalovanej. Tvrdil, že z jeho strany teda nedošlo k uplatneniu práva v zmysle , ale jednalo sa o postup zmluvne dojednaný. Napriek tomu postupoval v súlade s ust. , čo do potreby výzvy, ktorá predchádzala samotnému zosplatneniu úveru. Keďže predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 22.11.2017, pred týmto dátumom si žalobca nemohol uplatňovať celú zosplatnenú pohľadávku na súde, a teda ani

nemohla začať plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle . Trval teda na tom, že na zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. .

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -113 zo dňa 10.12.2021, tak že zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. -92 zo dňa 24.8.2021 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 20.09.2022, ktorého sa nezúčastnil žalobca, dostavil sa jeho právny zástupca. Dostavila sa žalovaná. Vychádzajúc z súd vec prejednal a rozhodol v žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá aj na podanej žalobe, aj na doterajších písomných vyjadreniach. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že jej neostáva nič iné len dlh, ktorý jej vznikol z predmetnej zmluvy uhradiť.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

10. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach a jeho konštatovaniu, že nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, teda žaloba bola podaná včas, je tak predmetom sporu opätovné posúdenie dôvodnosti celého nároku uplatneného žalobou s prihliadnutím na pokyn odvolacieho súdu skúmať doručenie výzvy na plnenie pred mimoriadnym zosplatnením zo dňa 05.10.2017 a v závislosti od preukázania alebo nepreukázania doručenia tejto výzvy posúdiť, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky.

11. Podľa ust. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. K podaniu žalobcu doručeného súdu dňa 28.04.2022, v ktorom žalobca poukázal na podací hárok preukazujúci odoslanie výzvy banky zo dňa 5.10.2017 a to dňa 11.10.2017 pod uvedeným číslom zásielky, súd odkazuje na stanovisko Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06.04.2022.

16. V zmysle tohto stanoviska bol prijatý záver o tom, že je potrebné vyžadovať doklad o doručení takejto výzvy, ktorým môže byť aj neprevzatá zásielka adresátom v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať, nakoľko zásielka musí byť doručená do dispozičnej sféry dlžníka. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021 pod č. 04, Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca preukázal odoslanie výzvy, avšak nie aj jej doručenie žalovanej, nakoľko je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie.

17. Právna veta rozhodnutia NS SR znie nasledovne: „Ustanoveniu neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa. Ustanovenie o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Z rozhodnutia sp. zn. vyplýva, že: „11.1. Ustanovenie upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. 11.2. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. ). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. 11.3. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením v spojení s ustanovením . Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej

osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 33 oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia je postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

18. Keďže súd prejudiciálne posúdil mimoriadne zosplatnenie ako neúčinné a neplatné pre nepreukázanie zákonného postupu, žalobca má podľa názoru súdu nárok na jednotlivé splátky pri posúdení premlčania ex offo tri roky od podania žaloby (3.12.2017) s tým, že každá splátka bola splatná k 14. dňu v mesiaci.

19. Na základe uvedeného súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. ( Obč. zák.).

21. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 58,96 Eur od 15.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,96 Eur od 15.07.2020 do zaplatenia.

23. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa ust. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

28. O nároku na náhradu trov celého konania súd rozhodol podľa a . V spore bol úspešnejší žalobca, nakoľko dôvodne žalovateľná suma činila 1.886,72 Eur, čo zo žalovanej výšky predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 86,03 % v pomere k jeho neúspechu 13,97 %, preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 72,06 %. O výške trov bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.