Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-693-2015.pdf
PDF · 79.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/693/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľa: P.. C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom Mlynská 1, 040 01 Košice, proti odporcovi Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX E., zastúpený splnomocneným zástupcom Z.. Q. Z., nar. X.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX E., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa P.. C. Z. voči odporcovi Z. Z., určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-279 zo dňa 11.5.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-290 zo dňa 23.7.2012 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 7CoP/261/2012-306 zo dňa 28.2.2013, a to ku dňu 18.11.2015.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, ktorý je otcom odporcu, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2015 domáhal voči odporcovi zrušenia vyživovacej povinnosti vo výške 400 eur mesačne od 18.11.2015, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-279 zo dňa 11.5.2012 v spojení s Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-290 zo dňa 23.7.2012 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/261/2012-306 zo dňa 28.2.2013, a to z dôvodu, že odporca ukončil štúdium na V. R. N. D. a má za to, že nadobudol dňom XX.XX.XXXX schopnosť sám sa živiť.
Odporca sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.1.2016. So zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Uviedol, že štúdium ukončil záverečnou skúškou na V. N. R., D., dňa XX.XX.XXXX. Dňa 1.12.2015 podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, ktoré dňa 23.12.2015 nadobudlo právoplatnosť. Z úradu práce nedostáva žiadnu finančnú podporu, nemá žiadny hnuteľný majetok, nemá žiadne vlastné finančné prostriedky. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Počas obdobia od ukončenia školy si aktívne hľadá zamestnanie adekvátne jeho štúdiu a ukončenému ekonomickému vzdelaniu. Podal mnoho žiadosti o prijatie do zamestnania, ale žiaľ so zápornou odpoveďou, prípadne mu na jeho žiadosť o zamestnanie vôbec neodpovedali. Žiadosti o prijatie do zamestnania pravidelne každý mesiac dokladuje n a Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, kde sa pravidelne hlási. Poukázal na ust. § 62 ods. l Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Preto žiada, aby otec prispieval na jeho výživu rovnako, ako prispieva a stará sa matka. Ďalej žiadal, aby súd prihliadol vzhľadom na okolnosti kritickej situácie zamestnanosti a na jeho ekonomickú situáciu a rozhodol vo veci vyživovacej povinnosti tak, aby navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť do doby, kým si nenájde zamestnanie.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania zúčastnili. Odporca sa pojednávania nezúčastnil a nechal sa zastúpiť splnomocnenou zástupkyňou - matkou Z.. Q. Z.. V súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd v predmetnej veci pojednával v neprítomnosti odporcu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Návrhom na začatie konania, Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-279 zo dňa 26.5.2012, Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-290 zo dňa 23.7.2012, Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/261/2012-306 zo dňa 28.2.2013, Potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 8.1.2016, Vyjadrením odporcu zo dňa 27.1.2016, Potvrdením o ukončení štúdia, Oznámením ÚPSVaR Košice zo dňa 23.12.2015 o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ostatným spisovým materiálom), výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporcu určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/249/2009 -279 zo dňa 11.5.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 27P/249/2009-290 zo dňa 23.7.2012 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/261/2012-306 zo dňa 28.2.2013, ktorým súd okrem iného od 1.4.2012 do budúcna zvýšil vyživovaciu povinnosť P.. C. Z. na Z. Z. zo sumy 300 eur na sumu 400 eur mesačne.
Potvrdením predloženým odporcom, ako aj vyjadrením odporcu vo veci samej zo dňa 27.1.2016 mal súd preukázané, že odporca dňa XX.XX.XXXX ukončil štúdium záverečnou skúškou na V. N. R., D..
Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.12.2015 mal súd preukázané, že odporca je od 1.12.2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V podaní odporcu vo veci samej zo dňa 27.1.2016 odporca nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti a žiadal, aby navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť voči odporcovi až do doby, kým si odporca nenájde zamestnanie.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 18.2.2016 súdu oznámil, že vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti k dohode strán nedošlo. Zo strany navrhovateľa bolo predložených niekoľko návrhov riešenia, k čomu sa odporca nevedel vyjadriť a sľúbil, že sa k návrhom vyjadrí do 15.2.2016. Na urgenciu navrhovateľa nakoniec odporca navrhovateľovi e-mailom dňa 17.2.2016 oznámil, že chce ponechať výživné v pôvodnej výške, t.j. predložené návrhy neboli zo strany odporcu akceptované.
Na pojednávaní dňa 16.3.2016 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti z dôvodov uvedených v návrhu, a to ku dňu 18.11.2015.
Taktiež splnomocnená zástupkyňa odporca zotrvala na svojom vyjadrení a so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasila s poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 154 ods. l O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
Vychádzajúc z ust. § 62 Zákona o rodine a súdnej praxe, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené
záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Ak dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania, má sa za to, že je pripravené živiť sa ďalej samé. Rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde o zákonný nárok vyplývajúci z rodinno-právnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie (trvanie) vyživovacej povinnosti. Súhrnne teda možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. Keďže zákon hovorí o „plnení vyživovacej povinnosti“ ako o zákonnej povinnosti rodičov, je vždy potrebné pri jej zániku inak než smrťou oprávneného ale bo povinného obrátiť sa na súd s návrhom na jej zrušenie. Uvedené platí, ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím a nastal právny stav, kedy je dieťa schopné samé sa živiť. Len samotným naplnením tejto skutočnosti právna povinnosť určená rozhodnutím súdu nemôže zaniknúť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane odporcu, ktorý ukončil prípravu na povolanie ukončením vysokoškolského štúdia dňa 17.11.2015 a je schopný samostatne sa živiť, je schopný zamestnať sa a schopný vykonávať prácu, čím zanikli hmotnoprávne podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi bol preto podaný dôvodne , nakoľko len samotným naplnením hmotnoprávnych podmienok pre zánik vyživovacej povinnosti právna povinnosť určená rozhodnutím súdu nezaniká. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zrušil naposledy súdom určenú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi ku dňu 18.11.2015.
O náhrade trov tohto konania súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môžu účastníci konania podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť /§ 42 ods. 3 O.s.p./, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že A/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, B/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, C/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, D/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, E/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, F/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.