Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-261-2012.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/261/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Andrei Mazákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa R. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na I. ul. č. XX zastúpeného MVDr. I. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcou v Q. na I. ul. č. XX proti odporcovi P. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Q.S. na I. ul. č. XX toho času v X. č. XX zastúpenému JUDr. Matejom Sýkorom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Františkánskej ul. č. 5 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.5.2012 č.k. 27P 249/2009-279 v spojení s uznesením z 23.7.2012 č.k. 27P 249/2009-290 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.3.2007 č.k. 27P 103/2005-171 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1.6.2011 č.k. 27P 249/2009-225 zo 137,78 € na 350 € mesačne od 1.9.2011 do 13.1.2012, na 300 € mesačne od 14.1.2012 do 31.3.2012 a na 400 € mesačne od 1.4.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného od 1.9.2011 do 31.3.2012 zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.5.2012 vo výške 1.980,33 € zaviazal odporcu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného od 1.9.2011 do budúcna zamietne a zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy konania. Namietal, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.), nakoľko sa v konaní nezaoberal v dostatočnej miere posúdením jeho schopností, možností a majetkových pomerov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o tom, že je schopný zo svojho čistého mesačného príjmu prispievať na výživu navrhovateľa v plnej výške uvedenej v návrhu, resp. v období od 1.9.2011 do 31.3.2012 vzhľadom na ďalšie jeho vyživovacie povinnosti vo výške určenej súdom. Pri rozhodovaní taktiež nedostatočne zohľadnil zvýšené príjmy matky navrhovateľa plynúce z prenájmu podkrovného bytu na Y. ulici v Q.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že priemerný príjem matky navrhovateľa plynúci zo zamestnania a z prenájmu predmetného bytu dosahuje jeho priemernú mesačnú čistú mzdu. Výdavky matky navrhovateľa sú podľa jeho názoru nepomerne menšie v porovnaní s jeho výdavkami. Domnieva
sa, že aj tieto skutočnosti mal súd zohľadniť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Vyjadril názor, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom prvého stupňa je v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko nezohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a zároveň je v rozpore s ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko súdom určená výška vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Súdom určené výživné považuje za neprimerane vysoké.
Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.4.2012 do budúcna na 700 € mesačne. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli predložené na súde, aj nové skutočnosti, žiada zvýšenie výživného na 700 € mesačne, pričom žiadal zvýšenie výživného na 700 € od 1.9.2011 do budúcna z dôvodu štúdia na Univerzite v Utrechte v Holandsku. Jeho mesačné výdavky predstavujú 1.193 €, ako uviedol v liste adresovanom súdu v máji 2011. Trval na tom, aby mu odporca prispieval polovicou sumy. Súd túto informáciu akceptoval, ale nezohľadnil ju v rozsudku. Predpokladal, že odporca mu pomôže a finančne ho podporí v štúdiu. Naopak, v priebehu dvoch mesiacov máj a jún 2012 sa mu vôbec neozval. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd prehodnotil finančné možnosti odporcu a rozhodol, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k nemu v takom rozsahu ako si daná situácia vyžaduje. Poukázal na to, že od 1.4.2012 odporca neprispieva výživným na syna J., čím mu skončila vyživovacia povinnosť 300 €. Na ďalšie dieťa narodené 14.1.2012 platí 100 € od 1.4.2012. Jeho čistý príjem je približne 2.000 € mesačne, iné výdavky nemá. Ostane mu teda 1.900 €. Aj keď bude na jeho výživu prispievať 700 €, ostatne mu ešte 1.200 € na vlastný chod domácnosti, v ktorej býva sám. Okrem toho odporca vlastní rodinný dom, auto a chatu. V decembri 2010 bolo vyporiadané BSM jeho rodičov, pričom jeho matka vyplatila odporcovi za byt na I. 27 22.772,08 €. Ekonomická situácia jeho matky sa zmenila, od mája 2012 má čistý príjem cez 1.000 €. Vyšší príjem mala vďaka odmenám, ktoré v súčasnosti mať nebude. V rámci zmien v zdravotníctve a farmaceutickom priemysle sa očakávajú v tomto roku zmeny, ktoré môžu mať negatívny dopad aj na zamestnanie matky. Matka vlastní byt na Y.D.J. X, na ktorý má hypotéku a je v prenájme. Nájom jej spláca hypotéku vo výške 282,52 € od júna 2012 a pokryje prevádzku bytu. Byt na I. XX ostal matke ako polovica majetku po vyplatení BSM odporcovi. Vlastníctvo 1/4 rodinného domu je dedičstvo po jej otcovi. Vyjadril názor, že majetkové pomery rodičov sú takmer rovnaké, u odporcu je pravidelný príjem o 100 % vyšší ako u matky a je predpoklad úspor, teda finančnej hotovosti v banke, prípadne iné investície vzhľadom na jeho pravidelný a dosť vysoký príjem zo stáleho zamestnania aj na situáciu, že žil sám a nemal výdavky ako jeho matka pri zabezpečovaní výchovy dvoch synov. Poukázal na ust. § 62 Zákona o rodine a uviedol, že pomery u odporcu sa zmenili, neplatí výživné na syna J. R. od 1.4.2012 a jeho ďalšia vyživovacia povinnosť od 1.4.2012 je 100 €, odporca žije sám a má čistý mesačný príjem cca 2.000 €, z týchto dôvodov žiada, aby výživné bolo zvýšené od 1.4.2012 do budúcna na 700 €. Dlžné výživné vo výške 1.980,33 € žiada potvrdiť, nakoľko potrebuje peniaze na ďalšie štúdium v 2. ročníku Univerzity v Utrechte.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že žiada prehodnotiť celú situáciu a zvýšiť výživné v zmysle jeho odvolacieho návrhu od 1.4.2012 na 700 € mesačne.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania doručil súdu potvrdenie o návšteve školy a to 2. ročníka Univerzity v Utrechte v termíne od 1.9.2012 do 31.8.2013.
Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu 18.1.2013 podanie označené ako doplnenie - zmena pomerov pri určení výživného na dieťa, v ktorom oznámila zástupkyňa navrhovateľa (matka), že 15.1.2013 ukončila pracovný pomer v spoločnosti BOEHRINGER INGELHEIM RCV, kde bola zamestnaná od februára 2008 a od 16.1.2013 je nezamestnaná. Týmto výrazne došlo k zmene finančných pomerov v rodine, preto žiada, aby súd túto skutočnosť zohľadnil a zvýšil výživné pre navrhovateľa na 1.000 € mesačne.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a k odvolacím námietkam odporcu dodáva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa pomerov odporcu a jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v jednotlivých obdobiach v závislosti od zistených zmien pomerov u odporcu v dôsledku zániku vyživovacej povinnosti odporcu k synovi J. a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére N.S.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa nesprávneho hodnotenia možností a schopností matky navrhovateľa plniť si k nemu vyživovaciu povinnosť odvolací súd zdôrazňuje, že finančné a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľa v preskúmavanom období boli v podstate rovnaké a je nesporné, že výživné v rozsahu určenom súdom prvého stupňa pokrývalo len časť odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktoré sú v dôsledku jeho štúdia v zahraničí značne vysoké a je nesporné, že matka navrhovateľa sa podieľa na uspokojovaní týchto odôvodnených potrieb navrhovateľa v rovnakom rozsahu ako odporca. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že dovŕšením plnoletosti navrhovateľa (konanie bolo začaté v čase jeho maloletosti) nadobudlo konanie sporový charakter, v ktorom neplatí takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2 O.s.p. a súd je viazaný návrhmi účastníkov, pretože prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, môže iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného na 400 € mesačne, ktorú skutočnosť nepochybne potvrdila splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní 11.5.2012, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok vo veci, pričom odvolaním napáda výrok rozsudku o zvýšení výživného v období od 1.4.2012 do budúcna napriek tomu, že jeho návrhu bolo vyhovené v celom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že navrhovateľ môže za konania meniť návrh na začatie konania so súhlasom súdu. Súd však nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neurobil relevantný procesný úkon smerujúci k rozšíreniu návrhu v súlade s ust. § 95 ods. 1 O.s.p., nemohol odvolací súd o takomto odvolacom návrhu konať, resp. mu vyhovieť. Uvedené je potrebné primerane vztiahnuť aj na oznámenie zástupkyne navrhovateľa, že u nej údajne došlo k zmenám pomerov v dôsledku skončenia pracovného pomeru, pričom žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v odvolacom konaní nepredložila. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ skutočne dôjde k zmene možností a schopností matky navrhovateľa plniť si k nemu vyživovaciu povinnosť, môže sa navrhovateľ domáhať zmeny rozhodnutia o výživnom novým návrhom na začatie konania, pričom zmena rozhodnutia o výživnom je prípustná len v prípade podstatnej a trvalej zmeny pomerov a to od okamihu tejto zmeny, pri ustálení ktorého je potrebné skúmať pokles príjmov matky v dôsledku skončenia pracovného pomeru, nakoľko jej mohlo byť vyplatené odstupné a vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, v dôsledku čoho môže vzniknúť situácia, že jej príjem sa od okamihu skončenia pracovného pomeru nezmenil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov s prihliadnutím na ich odvolacie návrhy je v podstate rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.