Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/261/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Andrei Mazákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa R. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na I. ul. č. XX zastúpeného MVDr. I. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcou v Q. na I. ul. č. XX proti odporcovi P. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Q.S. na I. ul. č. XX toho času v X. č. XX zastúpenému JUDr. Matejom Sýkorom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Františkánskej ul. č. 5 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.5.2012 č.k. -279 v spojení s uznesením z 23.7.2012 č.k. -290 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.3.2007 č.k. -171 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1.6.2011 č.k. -225 zo 137,78 € na 350 € mesačne od 1.9.2011 do 13.1.2012, na 300 € mesačne od 14.1.2012 do 31.3.2012 a na 400 € mesačne od 1.4.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného od 1.9.2011 do 31.3.2012 zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.5.2012 vo výške 1.980,33 € zaviazal odporcu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného od 1.9.2011 do budúcna zamietne a zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy konania. Namietal, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), nakoľko sa v konaní nezaoberal v dostatočnej miere posúdením jeho schopností, možností a majetkových pomerov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o tom, že je schopný zo svojho čistého mesačného príjmu prispievať na výživu navrhovateľa v plnej výške uvedenej v návrhu, resp. v období od 1.9.2011 do 31.3.2012 vzhľadom na ďalšie jeho vyživovacie povinnosti vo výške určenej súdom. Pri rozhodovaní taktiež nedostatočne zohľadnil zvýšené príjmy matky navrhovateľa plynúce z prenájmu podkrovného bytu na Y. ulici v Q.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že priemerný príjem matky navrhovateľa plynúci zo zamestnania a z prenájmu predmetného bytu dosahuje jeho priemernú mesačnú čistú mzdu. Výdavky matky navrhovateľa sú podľa jeho názoru nepomerne menšie v porovnaní s jeho výdavkami. Domnieva

sa, že aj tieto skutočnosti mal súd zohľadniť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Vyjadril názor, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom prvého stupňa je v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko nezohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a zároveň je v rozpore s ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko súdom určená výška vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Súdom určené výživné považuje za neprimerane vysoké.

Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.4.2012 do budúcna na 700 € mesačne. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli predložené na súde, aj nové skutočnosti, žiada zvýšenie výživného na 700 € mesačne, pričom žiadal zvýšenie výživného na 700 € od 1.9.2011 do budúcna z dôvodu štúdia na Univerzite v Utrechte v Holandsku. Jeho mesačné výdavky predstavujú 1.193 €, ako uviedol v liste adresovanom súdu v máji 2011. Trval na tom, aby mu odporca prispieval polovicou sumy. Súd túto informáciu akceptoval, ale nezohľadnil ju v rozsudku. Predpokladal, že odporca mu pomôže a finančne ho podporí v štúdiu. Naopak, v priebehu dvoch mesiacov máj a jún 2012 sa mu vôbec neozval. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd prehodnotil finančné možnosti odporcu a rozhodol, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k nemu v takom rozsahu ako si daná situácia vyžaduje. Poukázal na to, že od 1.4.2012 odporca neprispieva výživným na syna J., čím mu skončila vyživovacia povinnosť 300 €. Na ďalšie dieťa narodené 14.1.2012 platí 100 € od 1.4.2012. Jeho čistý príjem je približne 2.000 € mesačne, iné výdavky nemá. Ostane mu teda 1.900 €. Aj keď bude na jeho výživu prispievať 700 €, ostatne mu ešte 1.200 € na vlastný chod domácnosti, v ktorej býva sám. Okrem toho odporca vlastní rodinný dom, auto a chatu. V decembri 2010 bolo vyporiadané BSM jeho rodičov, pričom jeho matka vyplatila odporcovi za byt na I. 27 22.772,08 €. Ekonomická situácia jeho matky sa zmenila, od mája 2012 má čistý príjem cez 1.000 €. Vyšší príjem mala vďaka odmenám, ktoré v súčasnosti mať nebude. V rámci zmien v zdravotníctve a farmaceutickom priemysle sa očakávajú v tomto roku zmeny, ktoré môžu mať negatívny dopad aj na zamestnanie matky. Matka vlastní byt na Y.D.J. X, na ktorý má hypotéku a je v prenájme. Nájom jej spláca hypotéku vo výške 282,52 € od júna 2012 a pokryje prevádzku bytu. Byt na I. XX ostal matke ako polovica majetku po vyplatení BSM odporcovi. Vlastníctvo 1/4 rodinného domu je dedičstvo po jej otcovi. Vyjadril názor, že majetkové pomery rodičov sú takmer rovnaké, u odporcu je pravidelný príjem o 100 % vyšší ako u matky a je predpoklad úspor, teda finančnej hotovosti v banke, prípadne iné investície vzhľadom na jeho pravidelný a dosť vysoký príjem zo stáleho zamestnania aj na situáciu, že žil sám a nemal výdavky ako jeho matka pri zabezpečovaní výchovy dvoch synov. Poukázal na ust. § 62 Zákona o rodine a uviedol, že pomery u odporcu sa zmenili, neplatí výživné na syna J. R. od 1.4.2012 a jeho ďalšia vyživovacia povinnosť od 1.4.2012 je 100 €, odporca žije sám a má čistý mesačný príjem cca 2.000 €, z týchto dôvodov žiada, aby výživné bolo zvýšené od 1.4.2012 do budúcna na 700 €. Dlžné výživné vo výške 1.980,33 € žiada potvrdiť, nakoľko potrebuje peniaze na ďalšie štúdium v 2. ročníku Univerzity v Utrechte.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že žiada prehodnotiť celú situáciu a zvýšiť výživné v zmysle jeho odvolacieho návrhu od 1.4.2012 na 700 € mesačne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania doručil súdu potvrdenie o návšteve školy a to 2. ročníka Univerzity v Utrechte v termíne od 1.9.2012 do 31.8.2013.

Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu 18.1.2013 podanie označené ako doplnenie - zmena pomerov pri určení výživného na dieťa, v ktorom oznámila zástupkyňa navrhovateľa (matka), že 15.1.2013 ukončila pracovný pomer v spoločnosti BOEHRINGER INGELHEIM RCV, kde bola zamestnaná od februára 2008 a od 16.1.2013 je nezamestnaná. Týmto výrazne došlo k zmene finančných pomerov v rodine, preto žiada, aby súd túto skutočnosť zohľadnil a zvýšil výživné pre navrhovateľa na 1.000 € mesačne.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil a k odvolacím námietkam odporcu dodáva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa pomerov odporcu a jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v jednotlivých obdobiach v závislosti od zistených zmien pomerov u odporcu v dôsledku zániku vyživovacej povinnosti odporcu k synovi J. a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére N.S.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa nesprávneho hodnotenia možností a schopností matky navrhovateľa plniť si k nemu vyživovaciu povinnosť odvolací súd zdôrazňuje, že finančné a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľa v preskúmavanom období boli v podstate rovnaké a je nesporné, že výživné v rozsahu určenom súdom prvého stupňa pokrývalo len časť odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktoré sú v dôsledku jeho štúdia v zahraničí značne vysoké a je nesporné, že matka navrhovateľa sa podieľa na uspokojovaní týchto odôvodnených potrieb navrhovateľa v rovnakom rozsahu ako odporca. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že dovŕšením plnoletosti navrhovateľa (konanie bolo začaté v čase jeho maloletosti) nadobudlo konanie sporový charakter, v ktorom neplatí takzvaná vyšetrovacia zásada podľa a súd je viazaný návrhmi účastníkov, pretože prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, môže iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( ). Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného na 400 € mesačne, ktorú skutočnosť nepochybne potvrdila splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní 11.5.2012, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok vo veci, pričom odvolaním napáda výrok rozsudku o zvýšení výživného v období od 1.4.2012 do budúcna napriek tomu, že jeho návrhu bolo vyhovené v celom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , , z ktorého vyplýva, že navrhovateľ môže za konania meniť návrh na začatie konania so súhlasom súdu. Súd však nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neurobil relevantný procesný úkon smerujúci k rozšíreniu návrhu v súlade s ust. , nemohol odvolací súd o takomto odvolacom návrhu konať, resp. mu vyhovieť. Uvedené je potrebné primerane vztiahnuť aj na oznámenie zástupkyne navrhovateľa, že u nej údajne došlo k zmenám pomerov v dôsledku skončenia pracovného pomeru, pričom žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v odvolacom konaní nepredložila. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ skutočne dôjde k zmene možností a schopností matky navrhovateľa plniť si k nemu vyživovaciu povinnosť, môže sa navrhovateľ domáhať zmeny rozhodnutia o výživnom novým návrhom na začatie konania, pričom zmena rozhodnutia o výživnom je prípustná len v prípade podstatnej a trvalej zmeny pomerov a to od okamihu tejto zmeny, pri ustálení ktorého je potrebné skúmať pokles príjmov matky v dôsledku skončenia pracovného pomeru, nakoľko jej mohlo byť vyplatené odstupné a vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, v dôsledku čoho môže vzniknúť situácia, že jej príjem sa od okamihu skončenia pracovného pomeru nezmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov s prihliadnutím na ich odvolacie návrhy je v podstate rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.