Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/366/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. T., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúceho z rodičov C.. I. Š., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom G., G. L. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou v Prešove, Grešova 7 a I. T., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom J., T. XX, zastúpeného JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou v Bardejove, Hviezdoslavova 9, o zmenu úpravy styku a o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. -55 zo dňa 31.1.2014 tak, že:

u p r a v u j e styk otca s mal. I. T., L.. XX.X.XXXX tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. I.:

každý párny víkend v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,

počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkého piatka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.,

počas letných prázdnin každý rok od 1.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 15.7. toho-ktorého roka do 18.00 hod. a od 1.8.. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 15.8. toho-ktorého roka do 18.00 hod.,

otec je p o v i n n ý maloletého prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky maloletého v určený deň a čas matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť,

m e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. zo dňa 21.5.2012 tak, že:

z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. I. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktorú bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.12.2014 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 12.12.2014 do 31.3.2016 pre mal. I. v celkovej výške 782,26 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splatiť v 30 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

o trovách štátu b u d e rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.12.2014 žiadala zmeniť úpravu styku otca s maloletým I. tak, že sa s ním otec bude stretávať každú párnu sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12 od 8.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny rok dňa 31.12. od 8.00 hod. do 20.00 hod.. Zároveň navrhla upraviť styk počas Veľkej noci každý párny rok v piatok od 8.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny rok v pondelok od 8.00 hod. do 18.00 hod.. Otec je povinný maloletého I. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a čas maloletého I. v mieste bydliska matky matke riadne odovzdať. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Zároveň žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre maloletého I. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, počnúc dňom 1.7.2014 do budúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že po víkende strávenom u otca, ktorý v sebe zahŕňa aj dve noci v otcovej domácnosti, je maloletý I. po návrate ťažko zvládnuteľný. Prejavujú sa u neho stavy vzdoru a hnevu, ktoré ustúpia po štyroch až piatich dňoch. V noci sa budí, plače zo sna, pýta sa, či ho mamka nikdy neopustí a či ho má rada. Neustále si vyžaduje jej prítomnosť, kontroluje, či náhodou niekam neodišla. Z uvedených dôvodov za účelom objektívneho posúdenia danej situácie navštívila s maloletým psychologičku C.. N. J.Ú., ktorá maloletého podrobne vyšetrila a závery z vyšetrenia uviedla vo svojom psychologickom posudku zo dňa 27.8.2014.

K návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že v čase uzatvárania rodičovskej dohody pri poslednej úprave výživného mal maloletý XX mesiacov a nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie. V súčasnej dobe navštevuje materskú školu, kde sa platia pravidelné poplatky. Okrem toho býva často chorý, užíva antibiotiká, má diagnostikovaný nábeh na astmu. Tiež má kožné problémy, atopickú dermatitídu. Z týchto dôvodov vynakladá značné finančné prostriedky na lekármi predpisované lieky, ale aj na doplnkovú liečbu. Keďže výživné, ktoré platí otec v sume 50 Eur mesačne je neprimerane nízke, nad rámec bežného výživného otec neprispieva a od poslednej úpravy výživného uplynulo dva a pol roka, navrhla, aby súd výživné zo strany otca zvýšil.

Otec nesúhlasil s návrhom na zmenu úpravy styku, rovnako nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č.k. zo dňa 21.5.2012, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -55 zo dňa 31.1.2014, uznesením o nariadení predbežného opatrenia, č.k. -14 zo dňa 16.10.2014, psychologickým posudkom k vyšetreniu maloletého I. zo dňa 27.8.2014, rozhodnutím Materskej školy, D. X zo dňa 26.9.2014, potvrdeniami o úhrade darovacieho príspevku materskej škole a stravného v materskej škole za mesiac september 2014, potvrdením o úhrade poistného matkou, potvrdeniami ohľadom úhrady poplatkov spojených s bývaním a inkasa matkou, zmluvou o poskytnutí hypotekárneho úveru uzatvorenou medzi Č. a matkou dňa 6.3.2014, návrhom na uzatvorenie investičného životného poistenia zo dňa 9.8.2012, poistením úrazu a zodpovednosti zo dňa 23.8.2012, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov matky, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 17.2.2015, písomným vyjadrením otca k návrhu zo dňa 18.2.2015, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, zmluvou o splátkovom úvere uzatvorenou medzi D. D., S..D.. a otcom, výpismi z účtu otca, kópiami dokladov o zakúpení oblečenia, obuvi a hračiek pre maloletého otcom, potvrdením ohľadom úhrady poistného otcom, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 25.9.2012, tuzemským platobným príkazom na úhradu na sumu 5 348,45 Eur, znaleckým posudkom znalkyne G.. I. Č. č. XX/XXXX zo dňa 2.7.2015, výpismi z účtu Č. za rok 2011, 2012, výpisom zo sporožírového účtu D. D. za mesiac február 2010 a marec 2010, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 11.11.2015, výplatnými lístkami otca za rok 2014, 2015, potvrdením Sociálnej poisťovne - ústredie o poberaní starobného dôchodku matkou otca a otcom otca, výpismi z účtu D. D., S..D.. za rok 2014, 2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloletý I. pochádza z manželstva rodičov C.. I. Š. a I. T., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č.k. zo dňa 21.5.2012 rozvedené. Na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa rodičia dohodli, že maloletý I. bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého I. sumou 50 Eur mesačne. Styk otca s maloletým nebol upravený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2012.

V tom čase poberala matka rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne od 1.2.2012. Otec bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom XXX,XX Eur mesačne. Maloletý I. bol v celodennej opatere a starostlivosti matky.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -55 zo dňa 31.1.2014 bol zmenený rozvodový rozsudok vo výroku ohľadom styku otca s maloletým tak, že bol upravený styk otca s maloletým, pričom otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 14.00 hod. počas prvých troch mesiacoch nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku, každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počnúc štvrtým mesiacom po právoplatnosti rozsudku, počas Vianoc každý párny kalendárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas Veľkej noci každý nepárny kalendárny rok od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. a v lete v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 5.7. do 18.00 hod. a v auguste od 1.8. od 9.00 hod. do 5.8. do 18.00 hod.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2014.

Dňa 3.10.2014 podala matka na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletým I. tak, že sa s ním bude stretávať každú párnu sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod.. Súd uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. -14 zo dňa 16.10.2014 upravil predbežne styk otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod..

Matka žiadala zmeniť úpravu styku z dôvodu, že po návšteve u otca, počas celého víkendu od piatka do nedele, prichádzal maloletý I. vo veľmi zlom stave. Bol nepokojný, budil sa v noci, pomočoval sa, hádzal sa o zem. Takýto stav sa zintenzívňoval pokiaľ bol u otca 5 dní v kuse. Matka uviedla, že nechce vyškrtnúť otca maloletého z jeho života, avšak stretnutia s ním neprebiehali v záujme maloletého. Aj z tohto dôvodu navštívila psychologičku, ktorá podala psychologický posudok k vyšetreniu maloletého, v ktorom sa v záveroch uvádza okrem iného, že maloletý je toho času silne naviazaný na matku a každé jej odlúčenie dieťa vníma traumaticky, čo je na škodu, ak si toto prerušenie spája s otcom. Toho času by bolo v záujme dieťaťa rešpektovať zvýšenú pripútanosť na matku a kontakt s otcom určiť aj s vyššou frekvenciou, ale na kratší časový úsek, ideálne bez prespávania mimo domova. Ide o dieťa malé a citlivé, ktoré zjavne nezvláda momentálnu situáciu. Prospelo by, ak by si s otcom mohlo užívať voľnočasové aktivity, aby trávili čas iba oni dvaja spolu, ale dieťa by sa vracalo do stabilného domova.

Na základe takto podanej psychologickej správy súd predbežným opatrením obmedzil stretnutia otca s maloletým. Matka popísala tieto stretnutia pozitívne, pričom maloletý I. sa vracia od otca každú druhú sobotu v pohode, teší sa naňho, podľa jej názoru mu takéto stretnutia prospievajú. Zároveň matka poukázala na to, že pokiaľ pripraví maloletého na stretnutie s otcom v stredu počas pracovného týždňa, stáva sa, že otec jej nedá vedieť, že pre syna nepríde, k týmto stretnutiam ani nedochádzalo. Otec to odôvodňoval plnením si svojich pracovných povinností.

Otec poprel tvrdenia matky o tom, že maloletý prichádza plačlivý, v jeho prítomnosti sa vyjadril v tom zmysle, že by chcel byť počas týždňa u neho a na víkendy by chodil k mame. Pokiaľ od otca odchádza, veľmi sa mu odísť nechce, vždy sa teší, že opäť bude spolu s ním a tiež sa teší, že budú spolu celý víkend. Pokiaľ sa syna opýta prečo plače, keď od neho odchádza a prichádza k svojej mame, maloletý I. mu to vysvetľoval tým, že mu je za ním smutno. Ďalej otec uviedol, že spolu so synom chodia na výlety, na detské ihrisko, navštevujú aj starého otca z jeho strany, ktorý býva v rodinnom dome, nakoľko rodičia otca sú rozvedení. Potvrdil, že styk v priebehu konania prebiehal podľa predbežného opatrenia, avšak k stretnutiam nedochádzalo pravidelne podľa rozhodnutia súdu, pretože maloletý mal zdravotné problémy, bol aj chorý, čo on akceptoval, avšak zo strany matky mu nebol ponúknutý náhradný termín na stretnutie. Tiež uviedol, že stretnutia v stredu, teda počas pracovného týždňa mu nevyhovujú, keďže

žije v J. a najmä v zimnom období by nemal, kde so synom stráviť čas. Najlepšie by bolo, keby mu matka umožnila, aby sa hrali v jeho izbe v mieste jeho bydliska.

Zároveň otec potvrdil, že spolu s matkou maloletého majú problém v komunikácii. Viackrát žiadal, aby pred synom s ním nekomunikovala v negatívnom slova zmysle, matka ho nechce informovať o zdravotnom stave maloletého. Zmenila mu pediatričku, adresu ktorej mu nechcela uviesť. Tiež ho neinformovala, ktorú materskú školu maloletý navštevuje, musel mu to maloletý sám ukázať pri odchode z G.. Matka s ním nepreberá krúžky, ktoré by chcel maloletý navštevovať a v priebehu konania nevedel, kde matka so synom býva. Aj keď vedel, že majú nový byt, aj naďalej dochádzalo k odovzdávaniu dieťaťa na adrese bydliska jej rodičov.

Z dôvodu, že sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletým, súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie, pričom bol podaný znalecký posudok znalkyňou G.. I. Č., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Po vyšetrení matky, otca, aj maloletého, znalkyňa odpovedala na súdom položené otázky, ktoré sú uvedené v závere tohto znaleckého posudku. Na otázku, aký je vzájomný vzťah maloletého I. k matke a naopak, odpovedala, že je silne pozitívny. Matka je pre maloletého primárna citová osoba, na ktorú je silne emočne naviazaný. Vníma ju ako osobu poskytujúcu bezpečie a istotu, avšak vníma ju nekriticky, bezvýhradne pozitívne. Vzťah matky k I. je silne pozitívny, vníma a uspokojuje synove potreby, vzorne sa o syna stará a má potrebu chrániť ho. Ďalej na otázku, aký je vzťah maloletého I. k otcovi a naopak, znalkyňa odpovedala, že vzťah k otcovi je ambivalentný, zneistený, nekongruentný. Na jednej strane silne pozitívny, maloletý má svojho otca úprimne rád, avšak zároveň je prítomná konfliktnosť v popisovaní osoby otca, ako aj zjavná diskrepancia vo verbálnom prejave a v jeho správaní. Vzťah otca k maloletému I. je silne pozitívny, zrelý. Otec sa chce podieľať na synovej výchove, preberať za neho spoluzodpovednosť a tráviť s ním čas.

Na otázku súdu, či je maloletý I. ovplyvňovaný matkou negatívne vo vzťahu k otcovi, znalkyňa uviedla, že nezisťuje, aby matka maloletého I. vedome alebo cielene negatívne ovplyvňovala vo vzťahu k jeho otcovi. Na verbálnej úrovni podporuje ich kontakt, zároveň však je smerom k osobe otca maloletého výrazne odmeraná a je čitateľný jej vlastný nezáujem, resp. negatívny postoj. Maloletý I. je nadpriemerne inteligentné a senzitívne dieťa, ktoré vníma neverbálne negatívne matkine prejavy k osobe svojho otca a číta tento jej vzťah, jej pocity. Nakoľko je na matku silne citovo naviazaný, má podvedomú potrebu vyhovieť jej a preberať jej postoje a city. Na otázku, aký spôsob úpravy styku, v akých časových intervaloch je najvhodnejší pre zdravý vývin maloletého I., znalkyňa uviedla, že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa vzťah medzi ním a otcom rozvíjal a upevňoval. Maloletý I. je vo veku, kedy sa vo vzťahu k otcovi mení jeho rola. Otec sa stáva zdrojom istoty a umožňuje odpútavanie od matky, je zdroj skúseností, informácií a sebaistoty, je alternatívnym vzorom dospelej osoby, v interakcii s ním sa dieťa učí. Predstavuje iný typ autority, model mužskej role. Zároveň doporučila, aby styk prebiehal nasledovne: Prvý mesiac po právoplatnosti rozsudku každú nepárnu sobotu od rána od 9.00 hod. do 17.00 hod. večera. Po zrealizovaní jednodenných návštev je vhodné tento styk na druhý mesiac po právoplatnosti rozsudku rozšíriť na každú nepárnu sobotu od rána od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Následne na tretí mesiac styk opäť rozšíriť, a to na pôvodnú úpravu každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a primeranú časť všetkých školských prázdnin a sviatkov. V prípade pretrvávania odmietania styku zo strany maloletého, nie je riešením styk s otcom obmedzovať, ale sú vhodné psychoterapeutické sedenia u detského psychológa v sprievode rodičov za účelom rozvíjania vzťahu maloletého k otcovi bez toho, aby prežíval pocity neistoty až viny.

Na základe vyšetrenia u znalkyne a po podaní znaleckého posudku došlo k dohode rodičov ohľadom stretávania sa otca s maloletým. Matka súhlasila, aby sa otec stretával s maloletým každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.. Počas Veľkonočných sviatkov súhlasila matka so stretnutím otca s maloletým každý párny rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 17.00 hod.. Počas letných prázdnin sa rodičia dohodli, že otec sa bude stretávať s maloletým od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od augusta od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod..

Po takejto dohode, od augusta 2015 maloletý trávil u otca víkend od soboty do nedele, to je jednu noc a od októbra 2015 začal tráviť u otca celý víkend, to je od piatku do nedele. Matka tieto stretnutia hodnotila pozitívne. Správanie maloletého sa podstatným spôsobom zlepšilo.

Matka toho času býva s maloletým v K. byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. V tomto byte platí inkaso v sume 166 Eur mesačne. Okrem toho spláca hypotekárny úver na kúpu bytu v sume 150 Eur mesačne. Tiež platí maloletému poistku v sume 20 Eur mesačne, svoj mobilný telefón v sume 30 Eur mesačne a 30 Eur mesačne poplatok ako registrovaná X. D., s čím súvisia aj školenia, ktoré musí absolvovať. Zároveň si platí svoju životnú poistku v sume 30 Eur mesačne, poistenie v práci 20 Eur štvrťročne. V priebehu konania matka zmenila zamestnanie. Najskôr bola zamestnaná ako X. D. vo V. L. D. G. L. M. S., kde mala aj služby a nočné služby a kde jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od marca 2015 do mája 2015 bol vo výške XXX,XX Eur mesačne. Od júna 2015 sa zamestnala ako X. D. v Ú. L. E. E. S. Ú. L. E. P. M. D. G., kde za obdobie od júna 2015 do októbra 2015 bol jej priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX Eur.

Zmenu zamestnania matka odôvodnila tým, že v novom zamestnaní má presne stanovený pracovný čas od 7.00 hod. do 15.00 hod. a víkendy má voľné. V predchádzajúcom zamestnaní mala nočné služby a poobedňajšie služby, ktoré boli často namietané otcom ohľadom starostlivosti o maloletého.

Maloletý I. navštevuje materskú školu, kde matka platí školné 15 Eur mesačne, stravné 23 až 25 Eur mesačne. Poplatok ZRPŠ je v sume 60 Eur ročne. Ide o darovací príspevok materskej škole. Maloletý má zdravotné problémy, atopickú dermatitídu od narodenia, pravidelne užívate telové mlieka, sprchové gély a šampóny do vlasov, ktoré zakupuje v sume okolo 43 Eur štvrťročne. Okrem toho má respiračné problémy, má nábeh na astmu. Často máva zápaly horných a dolných dýchacích ciest, z tohto dôvodu aj často užíva antibiotiká, s čím sú spojené výdavky aj na probiotiká. Zároveň navštevuje urologickú ambulanciu, v januári 2015 bol druhýkrát operovaný, pričom prvú operáciu mal v januári 2014. Po operácii bolo potrebné mu zakúpiť lieky ako antibiotiká, tiež lieky od bolesti, s ktorými matka mala výdavky vo februári 2015 v sume 75 Eur.

Otec na výživu maloletého prispieva pravidelne, v septembri alebo v októbri 2014 mu zakúpil do materskej školy tričko, mikinu a tepláky.

Otec v súčasnej dobe býva so svojou matkou v Š. byte, ktorá je vlastníčkou tohto bytu. Na inkaso jej neprispieva. Spláca úver na auto v sume 119 Eur mesačne. Ide o osobné motorové vozidlo značky V. V., ktoré bolo zakúpené počas manželstva s matkou maloletého, a ktoré nadobudol titulom vyporiadania BSM. Zároveň si platí úrazovú poistku v sume 35 Eur mesačne, sporenie v sume 26,71 Eur mesačne a mobilný telefón v sume 30 Eur mesačne. Stravuje sa sám. Na výživu maloletého prispieva sumou 50 Eur mesačne, zakupuje mu nejaké oblečenie.

Je zamestnaný vo firme G. J., M. - X., pričom pracuje 4 až 5 hodín denne. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január až november 2015 bol vo výške XXX,XX Eur mesačne a za rok 2014 XXX,XX Eur mesačne. Pracuje ako E. a občasne sú mu vyplácané prémie v sume okolo XX Eur jedenkrát za 2 mesiace. Je vlastníkom nehnuteľnosti - garáže, hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletého I. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že by si chcel nájsť iné zamestnanie. V súčasnom období je to obtiažne aj z dôvodu, že nechce odísť do zahraničia kvôli maloletému I., s ktorým sa chce pravidelne stretávať.

Titulom vyporiadania BSM mu matka maloletého po rozvode manželstva vyplatila sumu 5 000 Eur v septembri roku 2012, ktorú otec použil na opravu osobného motorového vozidla a v súčasnom období nemá žiadne finančné prostriedky z tejto vyplatenej sumy.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2015 popísal svoje mesačné výdavky spočívajúce v úhrade stravy v sume 50 Eur, výživného pre maloletého v sume 50 Eur, hračiek pre maloletého v sume 20 Eur, ošatenie a obuv v sume 20 Eur, splátky úveru na osobné motorové vozidlo v sume 119,42 Eur, svoje životné poistenie S. v sume 34,86 Eur, telefón v sume 30 Eur a poistka pre maloletého I. v sume 26,71 Eur. Ako ročné výdavky uviedol daň z nehnuteľností v sume 12,63 Eur, daň za komunálny odpad 27 Eur a povinné zmluvné poistenie auta 176 Eur.

Z kópií bločkov, ktoré otec založil do spisu, bolo zistené, že maloletému boli zakúpené nohavice v sume 9,99 Eur, tričko v sume 4,19 Eur, detská obuv a detský vak spolu v sume 18,98 Eur, pričom ide o oblečenie a obuv zakúpené v roku 2013.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že mu finančne vypomáha jeho matka a jeho sestra, pričom matka je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok. Rovnako mu finančne vypomáha jeho otec, ktorý je tiež poberateľom starobného dôchodku. Otec otca má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré navštevuje X. ročník základnej školy.

Zo svedeckej výpovede svedkyne S. T., matky otca, bolo zistené, že otec býva s ňou v byte, kde platí inkaso ona v sume 161,60 Eur mesačne. Od svojho syna nežiada príspevok na bývanie, nakoľko doposiaľ tieto výdavky platila sama. Z dôchodku jej ostáva suma XXX Eur mesačne. Má úspory a tiež jej vypomáha jej slobodná sestra, ktorá jej robí nákupy. Uviedla, že svojmu vnukovi, maloletému I., zakúpi oblečenie a obuv podľa potreby.

Zo svedeckej výpovede svedkyne W. Y., O.. T., sestry otca, bolo zistené, že je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem je okolo XXX až XXX Eur mesačne. Má 2 vyživovacie povinnosti, dcéra má XX rokov a syn má X rokov. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že svojmu bratovi občasne finančne vypomôže, napríklad, ak mal ísť za maloletým I. do G. a nemal finančné prostriedky. Pokiaľ má maloletý I. nejaký sviatok, snaží sa mu zakúpiť nejakú vec, aby to nemusel kupovať jeho otec.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava zo dňa 3.12.2015 bolo zistené, že starobný dôchodok matky otca pani S. T. je v sume XXX Eur mesačne a starobný dôchodok otca otca, T. I., je v sume XXX,XX Eur mesačne.

Z výpisov z účtu Č. v období od 1.11.2011 do 31.12.2011 bolo zistené, že boli urobené vklady v hotovosti matkou na tento účet v sume XXX Eur dňa 15.11.2011 a v sume XXX Eur dňa 14.12.2011. Okrem týchto vkladov bol na účet vložený aj rodičovský príspevok matke v sume XXX,XX Eur dňa 15.11.2011. V roku 2012 boli vkladané matkou finančné prostriedky dňa 13.1. v sume XXX Eur, 14.2. XXX Eur, 14.3. XXX Eur, 12.4. XXX Eur, vklad urobil otec maloletého a zároveň boli prijaté platby z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., v sume XXX,XX Eur v mesiaci február 2012, v sume XXX,XX Eur v mesiaci marec 2012, XXX,XX Eur v mesiaci apríl 2012.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v rozvodovom konaní nedošlo k úprave styku otca s maloletým, nakoľko rodičia uviedli, že tento styk nežiadajú upraviť. Následne rozhodnutím Okresného súdu Prešov bol upravený styk otca s maloletým tak, že maloletý sa s ním mal stretávať každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 14.00 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., to je počnúc štvrtým mesiacom od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol upravený styk počas Vianoc, Veľkej noci a letných prázdnin, vždy na 5 dní v mesiaci júl a na 5 dní v mesiaci august. Po právoplatnosti tohto rozsudku súdu začali prebiehať stretnutia otca s maloletým počas dlhšieho časového obdobia, pričom tieto stretnutia pôsobili na maloletého spočiatku negatívne, v dôsledku čoho matka navštívila psychologičku, ktorá odporúčala neupravovať styk otca s maloletým počas noci. Na základe predbežného opatrenia sa začal otec s maloletým stretávať každú párnu sobotu od 8.00 hod. rána do 18.00 hod. večer, pričom stretnutia počas pracovného týždňa v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. sa neuskutočňovali kvôli pracovnej vyťaženosti u otca. Keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku, súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Po vypracovaní znaleckého posudku došlo k dohode rodičov ohľadom stretávania sa otca s maloletým a od októbra 2015 maloletý trávi čas u otca počas každého druhého víkendu od piatka do nedele. Tieto stretnutia hodnotila pozitívne aj matka. Došlo k zlepšeniu správania sa maloletého, aj k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Rodičia sa na pojednávaní dohodli, že styk bude prebiehať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd takto styk otca s maloletým upravil, nakoľko je to v jeho záujme.

Súd poukazuje na to, že akákoľvek dohoda rodičov ohľadom stretávania sa otca s maloletým je v prospech maloletého dieťaťa. V súčasnom období je potrebné zabezpečiť pravidelný kontakt maloletého so svojím otcom, ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, kde jednoznačne znalkyňa poukázala na dôležitú rolu otca vo vývine maloletého. Keďže maloletý svojho otca neodmieta, má ho rád, je potrebné prehlbovať ich vzájomný vzťah stretnutiami, s ktorými napokon súhlasila aj matka.

Pri určovaní výšky výživného súd vyhádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Od poslednej úpravy výživného, kedy maloletý ešte nenavštevoval predškolské zariadenie, sa u neho zmenili pomery najmä tým, že v súčasnej dobe navštevuje Materskú školu v G. na ulici D. X, čím sa matke zvýšili výdavky na úhradu poplatkov spojených s návštevou materskej školy, stravného v materskej škole, úhrady ZRPŠ, ale aj ďalších jednorazových príspevkov tejto materskej škole.

Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola pred dva a pol rokmi, sa zvýšili výdavky v súvislosti s výživou a výchovou maloletého, je starší, zmenili sa jeho záujmy a tiež jeho zdravotný stav, keďže navštevuje viacero odborných ambulancií z dôvodu, že má diagnostikovaný nábeh na astmu. Navštevuje alergologickú ambulanciu a tiež kožnú ambulanciu z dôvodu atopickej dermatitídy, s čím má matka zvýšené výdavky na kúpu predpísaných liekov, ale aj doplnkovej liečby ako sú probiotiká, vitamíny, spreje do nosa, tiež rôzne drogistické prostriedky do kúpeľa, na umývanie a podobne. Z dôvodu opakovaných ochorení mu bol odporúčaný lekárom pobyt pri mori, čo matka absolvovala v roku 2014, za čo uhradila 812 Eur. Malo to priaznivý výsledok na jeho zdravotný stav, keďže dlhšiu dobu po tomto pobyte bol zdravý, užíval menej liekov a sprejov. Okrem toho matka v roku 2015 riešila svoju bytovú otázku, keďže

potrebovala väčší priestor a súkromie pre seba, aj pre maloletého. Doposiaľ bývala v byte so svojimi rodičmi, kde mala s maloletým I. jednu izbu. V tom čase bol menší, takýto priestor im postačoval, avšak v súčasnej dobe potrebuje maloletý priestor pre svoje hračky, oblečenie, z tohto dôvodu matka zakúpila K. byt prostredníctvom hypotekárneho úveru.

Keďže od poslednej úpravy výživného sa podstatným spôsobom zmenili potreby, ako aj výdavky pre maloletého, považoval súd za dôvodné výživné zo strany otca navýšiť. Vzal pritom do úvahy aj zmenu pomerov na strane matky, ktorá pri poslednej úprave výživného v rozvodovom konaní poberala rodičovský príspevok, v súčasnej dobe je zamestnaná. Pracuje ako X. D. v Ú. L. E. E.Ä. S. Ú. L. E. P. M. D. G. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo XXX Eur aj s daňovým bonusom a rodinnými prídavkami. Po ukončení rodičovskej dovolenky pracovala ako X.Á. D. vo V. L. D. G. G. L. M. S., kde jej čistý mesačný príjem bol podstatne vyšší, a to z dôvodu, že mala príplatky za služby a nočné služby. Keďže maloletý podrástol, navštevuje materskú školu, otec maloletého sa zdržiava mimo mesta G., zmenu zamestnania, ako aj pokles príjmu v novom zamestnaní odôvodnila tým, že v súčasnej dobe má stabilnú pracovnú dobu od 7.00 hod. do 15.00 hod., nemá služby ani nočné služby, preto v plnej miere môže zabezpečovať osobnú starostlivosť svojmu synovi.

U otca nedošlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov. Aj naďalej pracuje u zamestnávateľa, kde pracoval aj v čase rozvodového konania. Čiastočne sa mu zvýšil príjem z dôvodu, že sa navýšila suma minimálnej mzdy. Pri poslednej úprave výživného mal čistý mesačný príjem XXX,XX Eur mesačne, v súčasnej dobe je to suma XXX,XX Eur mesačne.

V priebehu konania sa otec bránil tým, že poberá minimálnu mzdu, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné, aké žiada matka, v sume 200 Eur mesačne. U súčasného zamestnávateľa však otec pracuje od roku 2010, počas celého tohto obdobia poberal minimálnu mzdu.

Uvedené tvrdenia sa snažila vyvrátiť matka maloletého tým, že súdu preukázala výpisy z účtu za rok 2011, 2012, to je v období, keď ešte s otcom žila v spoločnej domácnosti, pričom na tento účet pravidelne vkladala finančné prostriedky od otca vo vyššej sume, ako je minimálna mzda, a to priemerne okolo XXX Eur mesačne. Okrem tejto sumy sú z výpisu z účtu zrejmé aj vklady Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. ohľadom rodičovského príspevku, ktorý v tom čase matka na maloletého poberala.

Zároveň od poslednej úpravy výživného došlo k zlepšeniu finančných pomerov na strane otca, ktorému matka titulom vyporiadania BSM vyplatila sumu 5 348,45 Eur, pričom použiteľnosť týchto finančných prostriedkov nevedel otec preukázať. Uviedol, že ich použil na opravu osobného motorového vozidla a v súčasnej dobe už tieto finančné prostriedky nemá. Účelnosť ich použitia však súdu nepreukázal. Okrem toho je otec vlastníkom nehnuteľnosti, a to garáže, tiež spláca spotrebný úver na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý naňho prešiel titulom vyporiadania BSM. Okrem toho platí svoju úrazovú poistku po 35 Eur mesačne a sporenie po 26,71 Eur mesačne. Uvedené platby súd nepovažuje za nevyhnutný výdavok na strane otca. V prípade nedostatku finančných prostriedkov na úhradu bežného výživného pre dieťa, nie je možné, aby si otec platil úrazové poistenie, resp. si sporil alebo sporil maloletému dieťaťu. V prvom rade každý rodič musí zabezpečiť nevyhnutné výdavky svojho dieťaťa a až v prípade uspokojenia týchto základných potrieb je možné, aby dieťaťu sporil, resp. platil poistenie. Aj keď otec uvádzal, že maloletému zakúpil oblečenie, bločky, ktoré boli súdu preukázané na kúpu oblečenia, sú z roku 2013. V poslednom období otec nepreukázal, že by podstatným spôsobom prispieval na ošatenie, obuv alebo stravu maloletému. Okrem sumy 50 Eur mesačne nad rámec bežného výživného synovi ničím neprispieva.

V priebehu konania súd vypočul svedkyne, a to matku a sestru otca, nakoľko otec uvádzal, že mu finančne vypomáha jeho rodina. Z výpovede týchto dvoch svedkýň však súd nemal preukázané, že by podstatným spôsobom zabezpečovala táto rodina otca jeho potreby, keďže matka otca je poberateľkou dôchodku v sume XXX Eur mesačne a sestra otca je zamestnaná, avšak jej priemerný čistý mesačný príjem je minimálny v sume XXX až XXX Eur mesačne. Okrem toho sestra otca má 2 vyživovacie povinnosti, takže je málo pravdepodobné, že by podstatným spôsobom pomáhala zabezpečiť potreby svojho brata. Preto tvrdenia otca, že mu finančne vypomáha pravidelne rodina, súd považoval za nepravdivé.

Z výpovede otca jednoznačne vyplýva, že jeho výdavky, ktoré v priebehu konania uvádzal, prevyšujú jeho príjem. Preto podľa názoru súdu minimálna mzda, ktorú preukázal svojimi výplatnými lístkami, nie je skutočným reálnym príjmom, ktorý mu je zamestnávateľom vyplácaný. Pokiaľ aj otec poberá minimálnu mzdu, nepreukázal súdu žiadnu snahu o hľadanie lepšieho zamestnania tak, aby dokázal zabezpečiť potreby svoje, aj svojho maloletého dieťaťa. Keďže suma 50 Eur mesačne je minimálna, z takejto sumy matka dokáže uhradiť iba nevyhnutné najzákladnejšie potreby dieťaťa, ako sú platby v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje. Okrem toho otec uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti - garáže, ktorú je možné speňažiť a finančné prostriedky použiť na úhradu výživného pre syna. Rovnako je možné zrušiť poistenie alebo sporenie, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými pohľadávkami a v prvom rade si každý rodič musí plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, je to prednostná pohľadávka.

Keďže otec na výživu maloletého nad rámec bežného výživného ničím neprispieva a vzhľadom na zvýšené výdavky maloletého, zmenu jeho odôvodnených potrieb, považoval súd za dôvodné zvýšiť výživné, pričom zvýšenie zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne považoval za primerané a také, ktoré je schopný otec platiť pri využití všetkých svojich možností, aj schopností.

Súd zvýšil výživné zo strany otca počnúc dňom podania návrhu matkou na súd, keďže práve v tomto období považoval návrh podaný matkou za dôvodný. V tomto čase už maloletý navštevoval materskú školu, zmenili sa uňho výdavky, ktoré v plnej miere zabezpečovala matka sama bez finančnej pomoci otca. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 12.12.2014 do 31.3.2016 v celkovej výške 782,26 Eur, (t.j. 1,61 Eur x 20 dní v mesiaci december 2014 + 12 mesiacov x 50 Eur v roku 2015 + 3 mesiace x 50 Eur v roku 2016). Uvedené dlžné výživné povolil súd otcovi splatiť v 30 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu vzhľadom na čistý mesačný príjem pohybujúci sa na hranici minimálnej mzdy, ktorý mal súd u otca preukázaný.

Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné, a to v sume 200 Eur mesačne, uvedené výživné súd považoval za neprimerane vysoké. Vzhľadom na preukázaný príjem, majetkové pomery na strane otca, ako aj vek a odôvodnené potreby maloletého, preto v tejto časti návrh matky zamietol ako nedôvodný. Rovnako zamietol návrh matky týkajúci sa určenia výživného počnúc dňom 1.7.2014 do budúcna, nakoľko podstatnú zmenu pomerov u matky súd považoval práve v období, kedy matka sa obrátila na súd a podala návrh na zvýšenie výživného. V tomto období už matka podľa názoru súdu nepostačovala pokryť všetky výdavky svojho dieťaťa. Preto aj v tejto časti jej súd návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách štátu súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.