Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-53-2021.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovanej: D. V., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. XXX/X, E., pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaná
D. R a f a e l o v á, nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. XXX/X, E.,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
dňa 26.06.2021 v čase približne o 07:00 hod. v E., na ul. E. XXXX/X bez súhlasu S. G., nezisteným spôsobom prekonala od záhrady oplotenie vysoké cca 190 cm, vnikla na pozemok rodinného domu zapísaného na LV č. 1138, parcela č. XXXX a XXXX, katastrálne územie E., prešla cez dvor, následne cez otvorené vchodové dvere do domu, kde zo spálne, konkrétne zo šatníkovej steny odcudzila koženkovú peňaženku čiernej farby s hotovosťou vo výške 24 Eur a z nočného stolíka odcudzila puškohľad, následne po tom, ako bola vyrušená vlastníkom a užívateľom obydlia S. G., prešla do obývacej izby, kde si kľučkou otvorila zadné okno, cez ktoré vyskočila von na ulicu a utiekla preč na neznáme miesto, čím spôsobila Milanovi G. škodu odcudzením vecí vo výške 94 Eur,
t e d a
neoprávnene vnikla do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvala a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á c h a l a
prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 01.12.2021 obžalobu na obvinenú D. V., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. XXX/X, E., pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ktorý mal byť obvinenou spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal odpor prokurátor. Odpor bol podaný oprávnenou osobou a včas, preto súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovanej D. V., bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného Milana Belanca, a ďalšie dôkazy uvedené ďalej v odôvodnení.
Z výsluchu obžalovanej Evy V. vyplýva (krátene), že obžalovaná využila svoje právo odmietnuť vypovedať a vo veci nevypovedala.
Z výsluchu poškodeného S. G. vyplýva (krátene), že býva sám v rodinnom dome na ulici E. XXXX/X v E. už XX rokov, z prednej strany ulice od hlavnej cesty je dom až po chodník, vedľa domu je dvojkrídlová plná plechová brána s bránkou o výške približne 2 metre, pričom strecha domu prekrýva aj priestor nad bránou. Bránu vedúcu do dvora z ulice pravidelne zamyká, takisto malú bránku okrem tej dvojkrídlovej. Celý pozemok je oplotený pletivom o výške 190 centimetrov, nad ktorým je ešte upevnený ostnatý drôt. Dňa 23.06.2021 približne o 07.00 hod pozeral v obývacej miestnosti televízor, kedy začul nejaké zvuky šíriace sa zo susednej miestnosti zo spálni. Zvuky pripomínali otváranie zásuviek vo vedľajšej miestnosti. Išiel sa tam pozrieť, ako prešiel cez priechod miestnosti do spálne, uvidel v spálni osobu ženského pohlavia vysokú okolo 165 centimetrov, tmavšej pleti, V., vo veku 35-40 rokov, štíhlej postavy, váha okolo 40-45 kilogramov, s tmavými vlasmi začesanými dozadu do copu. Prehrabávala nočný stolík pri posteli. Hrabala sa v zásuvke, spýtal sa jej, čo u neho v izbe hľadá, odpovedala, že ju manžel zbil a prišla sa k nemu schovať, že ju manžel bije a týra. Ukazovala mu na ruke modrinu. Spýtal sa jej, ako sa dostala dovnútra, povedala, že preskočila oplotenie od záhrady zozadu, vchodové dvere domu neboli zamknuté, stačilo prejsť cez vchodové neuzamknuté dvere ďalej do domu, prešla cez jednotlivé miestnosti až do spálne. Odrazu sa tá žena pohla k nemu k dverám a snažila sa dostať von. Obaja sa dostali do chodby pred dvere spálne, odtiaľ sa ju snažil dostať do kúpeľne a zatvoriť ju tam, nepodarilo sa mu to, vyšmykla sa a vybehla na verandu, kde má topánky, obe chytila naraz do jednej ruky a zahnala sa nimi. Udrela ho topánkou, odsotil jej ruku a topánky jej z ruky vypadli. Z verandy utiekla do spálne, zo spálne do obývacej miestnosti. Tam mal opretú palicu, túto vzala do ruky a zahnala sa na neho. Zľakol sa, cúvol, išiel na dvor. Na dvore našiel kus roxoru, kým sa však vrátil, žena sa už v obývacej miestnosti nenachádzala. Trojkrídlové okno v obývacej miestnosti, ktoré bolo predtým celkom iste zatvorené, bolo otvorené, záclona bola odostrená a ženy už nebolo. Je viac ako isté, že žena vyskočila cez okno na ulicu. Išiel sa pozrieť do spálne, či tam niečo nechýba, zistil, že mu zmizla koženková peňaženka, v ktorej bola hotovosť 24 Eur, ďalej puškohľad o hodnote asi 30 Eur. Následne vec oznámil na obvodnom oddelení. Ďalej uviedol, že vchodovú bránu aj bránku mal uzamknutú ešte z predchádzajúceho dňa, celý pozemok má oplotený, preto sa žena mohla k nemu dostať len zozadu cez záhradu cez oplotenie vysoké 190 cm, na vrchu s ostatným drôtom, s tím sa mu napokon aj priznala. Zistil, že na jednom mieste je pletivo trochu prehnuté, takže musela preliezť cez neho. Ďalej uviedol, že osobu páchateľky už niekoľkokrát predtým stretol v meste Hlohovec, chodievala s nejakým chlapom, ktorý tlačil káru, na ktorej mal železo a išla vedľa neho. Niekoľkokrát ho oslovila, že potrebuje peniaze, lebo nemá jedlo pre deti. Nikdy jej peniaze nedal. Pravidelne chodievala tá žena okolo jeho obydlia po ulici. Keď ho videli v záhrade, cez ohradu sa ho spýtali, či nemá peniaze alebo zeleninu. Nikdy im nič nedal. Dňa 12.05.2021 do dvora vpustil poštára, ktorý mu priniesol dôchodok, pričom nezatvoril za sebou vonkajšiu bránku. V
čase, keď podpisoval dôchodok na stolíku, vošla spomínaná tá istá žena, čo sa mu prehrávala neskôr v nočnom stolíku, pričom pýtala od neho peniaze a ponúkala sa, že mu pôjde urobiť nákup. Peniaze jej žiadne nedal, išiel s ňou na nákup. Ponúkala sa, že mu pomôže s odnesením nákupu, urobil nákup, ona ho odniesla domov, peniaze jej nedal. Zaniesla mu nákup dovnútra domu, chcela spraviť kávu, urobil jej kávu, pričom ako jej ju priniesol ku stolu, zdvihla sa zo stoličky, na stole mal dôchodok, pričom vzala takmer celý dôchodok. Vzala peniaze a odišla. Na polícii to nenahlásil. Ešte mu na dome asi dvakrát od toho času zvonila na zvonček, ale tváril sa, že nie je doma, neotváral. Z videnia ženu dobre pozná. Dňa 23.06.2021 spomínanú ženu určite nevpúšťal do dvora, tobôž nie do domu. Do domu by ju nepustil, ani do dvora, iba raz bola u neho vnútri v dome, kedy priniesla spomínaný nákup, okrem tejto jednej situácie u neho doma s jeho súhlasom nebola. Nárok na náhradu škody si neuplatňuje.
Obžalovaná k prečítanej výpovedi poškodeného v zmysle § 271 ods. 1 Trestného poriadku uviedla, že to nie je pravda. Nebola tam, bolo tam viacej osôb, 5 až 6 osôb, on ich tam púšťal, aj tam prespávali u neho. Bol tam MiX.l, S. V., K. X. a jeden bol na vozíku, ten nevie ako sa volal, a tá jedna žena, nevie ako sa volajú. L., ktorá tlačila muža na vozíku, tam u neho prespávala.
Na hlavnom pojednávaní boli ďalej vykonané dôkazy: znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/7935 (č. l. 46-48), odborné vyjadrenia k výške škody (č. l. 49-50), zápisnica o rekognícii zo dňa 22.07.2021 (č. l. 35-40), zápisnica o obhliadke miesta činu a fotodokumentácia (č. l. 58-72), lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia centrálnej databázy súdov (CDB), lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT).
K výroku o vine.
Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že u obžalovanej EI.j sú bez dôvodných pochybností preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a to z nasledovných dôvodov.
Vina obžalovanej je preukázaná výpoveďou poškodeného Milana G., zápisnicou o rekognícii, zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Poškodený Milan G. bol priamym svedkom skutku, osobne vnímal podstatnú časť skutku, túto si zapamätal a podrobne ju vo svojej výpovedi reprodukoval. Poškodený na vlastné oči videl vo svojom dome obžalovanú, podrobne opísal jej výzor, ktorý korešponduje s jej skutočným výzorom, a bez pochybností obžalovanú rozpoznal a správne označil pri rekognícii, pri ktorej tiež uviedol, že ju vídava každý deň, výberom si je úplne istý, nemá žiadne pochybnosti, to je tá žena, ktorú pristihol v spálni svojho rodinného domu. Z výpovede poškodeného tiež vyplýva, že poškodený obžalovanú poznal už predtým, z videnia z E., pričom raz mu pomohla s nákupom a v ten deň mu mala podľa jeho vyjadrení odcudziť dôchodok, pričom opakovane od neho predtým pýtala peniaze. Z tejto časti výpovede poškodeného možno dospieť k záveru, že obžalovaná poškodeného poznala, mala vedomosť o tom, že ide o osobu, ktorá býva sama, pred skutkom bola u neho doma, a mala záujem od neho získať finančné prostriedky. Tieto skutočnosti len potvrdzujú motív obžalovanej dostať sa do domu poškodeného bez jeho vedomia a získať od neho ďalší finančný prospech, čo napokon obžalovaná aj uskutočnila, keď neoprávnene bez súhlasu poškodeného vnikla do obydlia poškodeného a tomuto odcudzila peňaženku s hotovosťou a puškohľad tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol poškodený. Hodnota týchto vecí je preukázaná tiež vykonanými odbornými vyjadreniami. Súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by spochybňoval vierohodnosť výpovede poškodeného, naopak táto je podporená aj ďalej uvedenými dôkazmi.
Skutočnosť, že v dome poškodeného bola práve obžalovaná, je preukázaná aj znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Zo znaleckého posudku v podstatnej časti vyplýva, že na stope č. 2 - ster z kľučky okna domu poškodeného, bola zistená DNA obžalovanej D. V.. Nakoľko DNA každej osoby je jedinečná a nezameniteľná, tento dôkaz preukazuje fyzickú prítomnosť obžalovanej v dome poškodeného. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že DNA bola získaná z kľučky okna, cez ktoré mala obžalovaná ujsť, čo potvrdzuje a korešponduje s výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že práve cez toto okno obžalovaná z jeho domu ušla.
Z výpovede poškodeného ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou vyplýva, že pozemok domu poškodeného je oplotený plotom vysokým približne 190 cm, ktorý obžalovaná bližšie nezisteným spôsobom prekonala (pravdepodobne na mieste podľa fotografie č. 007 na č. l. 63). Týmto konaním obžalovaná prekonala zabezpečovaciu prekážku a naplnila kvalifikačný znak závažnejší spôsob konania vlámaním v zmysle § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Podľa názoru súdu v prípade obžalovanej ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaná tým, že prekonala oplotenie s cieľom dostať sa do obydlia poškodeného bez jeho vedomia a súhlasu, chcela porušiť záujem chránený Trestným zákon, v danom prípade vlastnícke právo poškodeného k nehnuteľnosti a jeho nedotknuteľnosť.
Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, kedy obžalovaná poškodeného už pred skutkom poznala, vedela, že poškodený býva sám, a využijúc túto vedomosť tomuto bez jeho vedomia a súhlasu vnikla do obydlia, a keď bola odhalená, s poškodeným zápasila a s vecami sa dala na útek, dospel súd k záveru, že závažnosť činu nie je nepatrná, čím je daný aj znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd dospel k jednoznačnému záveru o vine obžalovanej, nakoľko sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Obžalovaná síce odmietla vypovedať, avšak pri vyjadrení k dôkazu uviedla, že tvrdenia poškodeného nie sú pravdivé, ona tam nebola, bolo tam viacej osôb, ktoré menovala. Súd k tejto obrane obžalovanej uvádza, že táto nie je podporená žiadnym z vykonaných dôkazov a ani obžalovaná v tomto smere návrhy neurobila. Toto stručné vyjadrenie obžalovanej, v ktorom sa nenachádza ani snaha vyjadriť sa k tomu, prečo by si poškodený mal svoje tvrdenia voči obžalovanej vymyslieť, je spochybnené podrobnou výpoveďou poškodeného, a jednoznačne vyvrátené vykonaným znaleckým posudkom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje fyzickú prítomnosť obžalovanej v dome poškodeného, hoci obžalovaná uviedla, že tam nebola. Podľa názoru súdu ide o účelovú a jednoduchú obranu obžalovanej s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
K výroku o treste.
Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Pri prečine porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že nezistil žiadnu poľahčujú okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.02.2020, sp. zn. 9T/6/2020, právoplatným dňa 27.08.2020.
Pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti a žiadnej poľahčujúcej okolnosti bolo potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, kedy sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Pôvodná trestná sadzba 1 rok až 5 rokov pri prečine porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, sa postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona mení na novú sadzbu 2 roky 4 mesiace až 5 rokov.
Súd si dovoľuje poznamenať, že v prípade, ak by sa obžalovaná k činu priznala a úprimne ho oľutovala, bola by daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a trestná sadzba by sa neupravovala a zostala by pôvodná 1 rok až 5 rok. Obžalovaná taktiež neurobila žiadny vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku, pričom ak by urobila vyhlásenie o vine a súd by takéto vyhlásenie prijal, súd by mal teoretickú možnosť obžalovanej mimoriadne znížiť trest o jednu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne z 1 roka na 8 mesiacov; obžalovaná však vyhlásenie o vine neurobila.
Súd obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorý považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Obžalovaná síce má 6 záznamov v odpise registra trestov z rokov 2010, 2013, 2013, 2016, 2017 a 2020 prevažne za majetkovú trestnú činnosť, z čoho vo výkone trestu bola raz na 1 mesiac, a 12 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov za rôznorodú protiprávnu činnosť, avšak súd s poukazom na okolnosti spáchania skutku dospel k záveru, že na obžalovanú nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale výkon trestu odňatia slobody je možné podmienečne odložiť a účel trestu zabezpečí aj takýto trest za súčasného uloženia probačného dohľadu nad obžalovanou.
Súd uvedenú trestnú minulosť, z ktorej vyplývajú evidentné sklony obžalovanej k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, ako aj jej postoj k trestnej činnosti, ktorú obžalovaná poprela, zohľadnil pri dĺžke podmienečného trestu odňatia slobody, resp. tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu premietnuté vo zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby. Uvedené skutočnosti súd tiež zohľadnil pri určení dlhšej skúšobnej doby.
Z týchto všetkých dôvodov súd obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.
Pretože súčasná trestná činnosť bola evidentne spáchaná s cieľom získať majetkový prospech, a predchádzajúce odsúdenia obžalovanej sa týkali taktiež majetkovej trestnej činnosti, súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanej povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Táto povinnosť má zabezpečiť, aby si obžalovaná našla príjem, z tohto príjmu žila a nezabezpečovala si príjem trestnou činnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.