Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-162-2022.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/162/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX. januára XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/X, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. septembra 2022, č. k. 8T/53/2021-185, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:
„dňa 26.06.2021 v čase približne o 07:00 hod. v D., na F. D. XXXX/X bez súhlasu G. E., nezisteným spôsobom prekonala od záhrady oplotenie vysoké cca 190 cm, vnikla na pozemok rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX, parcela č. 4759 a 4760, katastrálne územie D., prešla cez dvor, následne cez otvorené vchodové dvere do domu, kde zo spálne, konkrétne zo šatníkovej steny odcudzila koženkovú peňaženku čiernej farby s hotovosťou vo výške 24 Eur a z nočného stolíka odcudzila puškohľad, následne po tom, ako bola vyrušená vlastníkom a užívateľom obydlia G. E., prešla do obývacej izby, kde si kľučkou otvorila zadné okno, cez ktoré vyskočila von na ulicu a utiekla preč na neznáme miesto, čím spôsobila G. E. škodu odcudzením vecí vo výške 94 Eur“.
Okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanej podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovil na 3 (tri) roky. Okresný súd obžalovanej podľa § 51 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Vinu obžalovanej má okresný súd za preukázanú výpoveďou poškodeného G. E., zápisnicou o rekognícii, zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Okresný súd poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý bol priamym svedkom skutku, osobne vnímal jeho podstatnú časť, túto si zapamätal a podrobne ju vo svojej výpovedi reprodukoval. Poškodený bez pochybností obžalovanú opoznal a správne označil pri rekognícii, pri ktorej tiež uviedol, že ju vídava každý deň, výberom si je úplne istý a nemá žiadne pochybnosti. Okresný súd ďalej uviedol, že z výpovede poškodeného tiež vyplýva, že poškodený obžalovanú poznal už predtým, z videnia z D., pričom raz mu pomohla s nákupom a v ten deň mu mala podľa jeho vyjadrení odcudziť dôchodok, pričom opakovane od neho predtým pýtala peniaze. Podľa okresného súdu z tejto časti výpovede poškodeného možno dospieť k záveru, že obžalovaná poškodeného poznala, mala vedomosť o tom, že ide o osobu, ktorá býva sama, pred skutkom bola u neho doma, a mala záujem od neho získať finančné prostriedky. Tieto skutočnosti len potvrdzujú motív obžalovanej dostať sa do domu poškodeného bez jeho vedomia a získať od neho ďalší finančný prospech, čo napokon obžalovaná aj uskutočnila, keď neoprávnene bez súhlasu poškodeného vnikla do obydlia poškodeného a tomuto odcudzila peňaženku s hotovosťou a puškohľad tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol poškodený. Hodnota týchto vecí je podľa okresného súdu preukázaná vykonanými odbornými vyjadreniami.
Skutočnosť, že v dome poškodeného bola práve obžalovaná, je podľa okresného súdu preukázaná aj znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z ktorého v podstatnej časti vyplýva, že na stope č. 2 - ster z kľučky okna domu poškodeného, bola zistená DNA obžalovanej A. B.. Nakoľko DNA každej osoby je jedinečná a nezameniteľná, tento dôkaz podľa okresného súdu preukazuje fyzickú prítomnosť obžalovanej v dome poškodeného. Okresný súd tiež poukázal na fakt, že DNA obžalovanej bola získaná z kľučky okna, cez ktoré mala obžalovaná z domu ujsť, čo potvrdzuje a korešponduje s výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že práve cez toto okno obžalovaná z jeho domu ušla.
Okresný súd ďalej poukázal na výpoveď poškodeného ako aj na zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorých vyplýva, že pozemok domu poškodeného je oplotený plotom vysokým približne 190 cm, ktorý obžalovaná bližšie nezisteným spôsobom prekonala (pravdepodobne na mieste podľa fotografie č. 007). Týmto konaním obžalovaná prekonala zabezpečovaciu prekážku a naplnila kvalifikačný znak závažnejším spôsobom konania vlámaním v zmysle § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Podľa názoru okresného súdu v prípade obžalovanej ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaná tým, že prekonala oplotenie s cieľom dostať sa do obydlia poškodeného bez jeho vedomia a súhlasu, chcela porušiť záujem chránený Trestným zákon, v danom prípade vlastnícke právo poškodeného k nehnuteľnosti a jeho nedotknuteľnosť. Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, kedy obžalovaná poškodeného už pred skutkom poznala, vedela, že poškodený býva sám a využijúc túto vedomosť bez jeho vedomia a súhlasu vnikla do obydlia a keď bola odhalená, s poškodeným zápasila a s vecami sa dala na útek, dospel okresný súd k záveru, že závažnosť činu nie je nepatrná, čím je daný aj znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona.
K výroku o treste okresný súd uviedol že pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd k záveru, že nezistil žiadnu poľahčujú okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 05. februára 2020, sp. zn. 9T/6/2020, právoplatným dňa 27. augusta 2020.
Okresný súd ďalej uviedol, že upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, kedy sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Pôvodná trestná sadzba 1 rok až 5 rokov pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona upravila na 2 roky 4 mesiace až 5 rokov. Okresný súd obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky a 4 mesiace, ktorý považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Okresný súd poukázal na to, že obžalovaná síce má 6 záznamov v odpise registra trestov z rokov 2010, 2013, 2013, 2016, 2017 a 2020 prevažne za majetkovú trestnú činnosť, z čoho vo výkone trestu bola raz na 1 mesiac a 12 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov za rôznorodú protiprávnu činnosť, avšak s poukazom na okolnosti spáchania skutku dospel k záveru, že na obžalovanú nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale výkon trestu odňatia slobody je možné podmienečne odložiť a účel trestu zabezpečí aj takýto trest za súčasného uloženia probačného dohľadu nad obžalovanou. Okresný súd uvedenú trestnú minulosť obžalovanej, z ktorej vyplývajú evidentné sklony obžalovanej k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, ako aj jej postoj k trestnej činnosti, ktorú obžalovaná poprela, zohľadnil pri dĺžke podmienečného trestu odňatia slobody, resp. tieto skutočnosti sú podľa názoru okresného súdu premietnuté vo zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby. Uvedené skutočnosti okresný súd tiež zohľadnil pri určení dlhšej skúšobnej doby.
Pretože súčasná trestná činnosť bola evidentne spáchaná s cieľom získať majetkový prospech a predchádzajúce odsúdenia obžalovanej sa týkali taktiež majetkovej trestnej činnosti, okresný súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanej povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, ktorá povinnosť má zabezpečiť, aby si obžalovaná našla príjem, z tohto príjmu žila a nezabezpečovala si príjem trestnou činnosťou.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie a obžalovaná odvolanie zahlásila a súčasne uviedla, že toto nemá záujem odôvodniť a ani tak do predloženia spisu krajskému súdu neurobila.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
§ 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas /§ 309 ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj
správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava na obžalovanú bola okresnému súdu doručená dňa 1. decembra 2021. Okresný súd o obžalobe rozhodol trestným rozkazom dňa 13. apríla 2022, proti ktorému prokurátorka podala odpor. Trestný rozkaz spolu s obžalobou a výzvou podľa § 240 Trestného poriadku bol obžalovanej doručený cestou OO PZ v Hlohovci dňa 8. júla 2022. Okresný súd vo veci dňa 1. augusta 2022 nariadil hlavné pojednávanie, ktorého termín určil na 20. septembra 2022. Predvolanie na hlavné pojednávanie bolo obžalovanej doručené dňa cestou OO PZ v Hlohovci dňa 22. augusta 2022. Hlavné pojednávanie okresný súd vykonal dňa 20. septembra 2022 v prítomnosti obžalovanej a prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava a v neprítomnosti poškodeného, ktorý medzičasom zomrel.
Obžalovaná po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku neurobila žiadne vyhlásenie a následne využila svoje právo a odoprela vypovedať. Okresný súd následne postupom podľa § 261 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu poškodeného z prípravného konania zo dňa 18. augusta 2021, o ktorom výsluchu bola obžalovaná riadne upovedomená dňa 26. júla 2021, pričom výsluchu poškodeného sa nezúčastnila. Okresný súd ďalej so súhlasom obžalovanej postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/7935 zo dňa 27. októbra 2021a so súhlasom poškodenej postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku aj odborné vyjadrenia k výške škody, ktorú mala obžalovaná svojim konaním spôsobiť poškodenému. Okresný súd ďalej na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy, a to zápisnicu o rekognícii zo dňa 22. júla 2021, zápisnicu o obhliadke miesta činu zo dňa 23. júna 2021 spolu s pripojenou fotodokumentáciou, lustráciu v registri obyvateľov, lustráciu v Centrálnej databáze súdov, lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a odpis registra trestov obžalovanej. Po výzve stranám na návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré ani obžalovaná a ani prokurátorka nemali okresný súd podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené a po záverečnej reči prokurátorky (pozn. obžalovaná právo záverečnej reči a ani právo posledného slova nevyužila) vyhlásil napadnutý rozsudok, tento stručne odôvodnil a stranám dal poučenie o opravnom prostriedku.
Krajský súd po preštudovaní spisu okresného súdu konštatuje, že v postupe okresného súdu, ktorý napadnutému rozsudku predchádzal, nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by bola v rozpore s Trestným poriadkom. Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovanej, krajský súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje. Obžalovanú usvedčuje výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že poškodenú poznal už pred spáchaním prejednávaného skutku a popísal aj priebeh spáchania stíhaného skutku obžalovanou, ktorú následne opakovane pri vykonávaní rekognície bez akýchkoľvek pochybností opoznal. Výpoveď poškodeného je podporená aj znaleckým dokazovaním, ktoré preukázalo, že obžalovaná na kľučke okna, cez ktoré z domu poškodeného unikla, zanechala stopu svojej DNA. Výšku škody spôsobenej poškodenému zasa dokumentujú odborné vyjadrenia, ktoré okresný súd oboznámil na hlavnom pojednávaní.
Vo vzťahu k výroku o treste krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval správne, keď zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť, a to že obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená, pričom vzhľadom na absenciu poľahčujúcich okolností okresný súd správne zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody z jedného roka na dva roky a štyri mesiace. Krajský súd má isté pochybnosti, či vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná je špeciálnym recidivistom páchajúcim majetkovú trestnú činnosť a najmä vzhľadom na skutočnosť, že medzi výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 9T/6/2020, ktorý trest obžalovaná vykonala dňa 19. februára 2021 a spáchaním prejednávaného skutku uplynula doba len štyroch mesiacov, je trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu takým trestom, ktorý je spôsobilý naplniť účel trestu vo všetkých jeho zložkách. Na strane druhej krajský súd uvádza, že uložený trest odňatia slobody je trestom pomerne vysokým pre prípad, že by obžalovanej mal byť nariadený jeho výkon. Obžalovaná tak dostala šancu preukázať, že je schopná viesť riadny život, pričom okresný súd obžalovanej správne v rámci probačného dohľadu uložil povinnosť sa zamestnať, alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať, pretože stabilný a najmä legálny príjem je v prípade obžalovanej tým faktorom, ktorý spolu s hrozbou nariadenia výkonu trestu odňatia slobody môže mať na jej osobu taký vplyv, aby si uvedomila škodlivosť a protiprávnosť jej konania a viac sa trestnej činnosti nedopúšťala.
Pretože krajský súd nezistil dôvody na zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.