Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/255/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: doc. P.. G. I., F.., narodený X.X.XXXX, trvale bytom v O., Q. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Prezídium, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, zastúpenému spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35724111, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, za ktorú konajú advokáti JUDr. Pavol Erben a JUDr. Juraj Erben, o preskúmanie /Pr zo dňa 26.8.2020, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 12/2020/Pr zo dňa 26.8.2020 spolu s rozhodnutím Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 12/2020 DS zo dňa 29.4.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Disciplinárny senát žalovaného disciplinárnym rozkazom č. 12/2020 DS zo dňa 29.4.2020 žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinnosti podľa o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), pretože pri psovi, krížencovi, samičieho pohlavia, narodeného 8.8.2018, menom „Kyra“, čipom: 900164001734125, majiteľky Radky Marcinovej, Kpt. Jaroša 2, Košice, dňa 18.2.2020 nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka, a uložil mu disciplinárna opatrenie - pokutu v sume 995,- € podľa a prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR.

2. Žalobca podal proti disciplinárnemu rozkazu odpor.

3. Disciplinárny senát žalovaného rozhodnutím č. 12/2020 DS zo dňa 2.7.2020 žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa spočívajúceho v porušení povinnosti podľa , pretože pri psovi, krížencovi, samičieho pohlavia, narodeného 8.8.2018, menom „Kyra“, čipom: 900164001734125, majiteľky Radky Marcinovej, Kpt. Jaroša 2, Košice, dňa 18.2.2020 nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne,

nakoľko pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka, a uložil mu disciplinárna opatrenie - pokutu v sume 995,- € podľa a prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR.

Podľa disciplinárneho senátu skutková veta popisujúca porušenie povinnosti žalobcu vychádza zo sťažnosti majiteľky zvieraťa zo dňa 7.3.2020, zdravotnej dokumentácie z veterinárnej kliniky Vetanimal a výsledku patologického vyšetrenia / pitva (č. protokolu 711/20 vypracovanom Štátnym veterinárnym a potravinovým Dolný Kubín, pracovisko Veterinárny a potravinový ústav v Košiciach) pripojených k sťažnosti. Zo zdravotnej dokumentácie veterinárnej kliniky Vetanimal vyplýva, že pri laparotómii (chirurgické otvorenie brušnej dutiny) vykonanej na tomto pracovisku dňa 26.2.2020 bolo zistené, že v pravostrannej ligatúre (podviazanie závesu vaječníka) po odstránení vaječníka je podviazaná aj časť tenkého čreva - lačník, a že zviera pri tomto zákroku uhynulo. Z protokolu č. 711/20 o výsledku patologického vyšetrenia / pitva vypracovanom Štátnym veterinárnym a potravinovým Dolný Kubín, pracovisko Veterinárny a potravinový ústav v Košiciach, odborne zodpovedným MVDr. Martinom Oravcom, vyplýva tento nález: „Počiatočný úsek ilea prichytení v ligatúre pahýľu odpreparovaného pravého vaječníka." So záverom „Úhyn psa bol spôsobený prichytením steny ilea ligatúrou s následnou nekrotizáciou a perforáciou steny spojené s generalizovanou peritonitídou", pričom ileum z latinčiny znamená časť tenkého čreva - bedrovník. Rozdiely v častiach tenkého čreva, ktoré bolo zachytené v ligatúre (podviazanie) pravého vaječníka, sú vysvetliteľné skutočnosťou, že na veterinárnej klinike Vetanimal bola vykonaná iba laparotómia (chirurgické otvorenie brušnej dutiny živého zvieraťa), pri ktorej sa črevá z brušnej dutiny nevyberali, a nedalo sa preto presne určiť, o ktorú časť tenkého čreva ide, nakoľko sa vzhľadom podobajú, skoro až rovnajú. Na rozdiel od toho bola vo Veterinárnom a potravinovom ústave v Košiciach vykonaná pitva mŕtveho zvieraťa, pri ktorej sa kompletne otvára brušná dutina a vyberajú sa orgány, vrátane čriev, pri čom je už podľa anatomického uloženia čreva jasné, o ktorú, aj keď vzhľadovo rovnakú, časť tenkého čreva ide. Skutočnosť, že majiteľka uviedla diagnózu zašitie čreva ešte pred vystavením pitevného protokolu, je vysvetliteľná tým, že ešte pred vykonaním pitvy disponovala zdravotnou dokumentáciou z veterinárnej kliniky Vetanimal, v ktorej sa toto uvádza. Fotodokumentácia a posúdenie pitevného nálezu a fotodokumentácie z prevedenej pitvy vypracované patologickej morfológie a parazitológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne nespochybňujú nálezy veterinárnej kliniky Vetanimal a výsledky pitvy ŠVPÚ Košice. Aj napriek tomu, že disciplinárny senát nespochybnil autenticitu fotodokumentácie a veril tomu, že bola vykonaná na predmetnom zvierati, zároveň uviedol, že fotodokumentácia nebola vyhotovená v odbornom štandarde, ktorý je pre oficiálnu fotodokumentáciu k pitve vyžadovaný (identifikácia zvieraťa, čas, pozícia, kvalita a číslovanie snímkov), a preto ich existencia nemôže byť spôsobilá zmeniť závery pitvy, najmä vzhľadom na skutočnosť, že k rovnakým nálezom nezávisle dospeli aj na veterinárnej klinike Vetanimal.

Z komunikácie medzi Doc. MVDr. Igorom Capíkom, PhD., a MVDr. Martinom Oravcom (patológom ŠVPÚ Košice) vyplýva, že fotografie boli zhotovené po pitve a nie počas pitvy (patológ, ktorý fotografie vyhotovil osobne, už bol bez rukavíc, ktoré mal počas pitvy), takže fotografie nezachytávajú orgány v ich anatomickej polohe, ale až po ich vybratí z telových dutín. Fotografie neboli zhotovené v štandardnej kvalite (rozlíšení) a ostrosti a boli vyhotovené iba pre vlastnú potrebu patológa, iba ako pomoc pri písaní pitevnej správy, nie ako podklad k jej napísaniu. MVDr. Martin Oravec v komunikácii uviedol, že inú fotodokumentáciu nemá, lebo fotodokumentáciu robí len pri požiadavke od majiteľa zvieraťa alebo od orgánov štátnej správy; pes bol dodaný na pitvu bez akýchkoľvek požiadaviek majiteľa (nebolo ani možné presne určiť, kto žiada pitvu - či veterinárna ambulancia alebo majiteľ zvieraťa). Podkladom k napísaniu pitevnej správy bolo iba zmyslové vnímanie patológa, ktorý vykonával pitvu a preto nie je možné jeho závery konfrontovať s posúdením pitevného nálezu a fotodokumentácie z prevedenej pitvy vypracované patologickej morfológie a parazitológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne, ktoré vychádzalo iba z ním vyhotovenej neštandardnej fotodokumentácie a ktoré okrem iného o fotografiách uvádza aj, že „fotka je z väčšej časti rozmazaná“ alebo „z fotografie nie je jasné či sa jedná o stenu žalúdka alebo pečeň“.

Skutočnosť, že nejde o oficiálnu fotodokumentáciu, na základe ktorej by bolo možné prehodnocovať závery pitvy, je aj fakt, že žalobcovi nebolo zo strany Veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, na jeho žiadosť o zaslanie kompletnej fotodokumentácie pitvy registrovanej pod č. protokolu 711/20,

ktorú adresoval dňa 7.5.2020 adresovanej riaditeľke Veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach MVDr. Gabriele Gadusovej, nikdy odpovedané. Argumentáciu žalobcu, že neexistuje dôkaz, ktorý by vylúčil, že k prichyteniu bedrovníka v ligature pahýľu odpreparovaného pravého vaječníka, došlo na druhom pracovisku Vetanimal, považuje disciplinárny senát za bezpredmetnú, nakoľko na veterinárnej klinike Vetanimal nevykonávali ovariohysterektómiu (odstránenie vaječníkov a maternice), ale iba probatórnu laparotómiu (revíziu brušnej dutiny), pri ktorej zviera z dôvodu už prítomného vážneho poškodenia zdravia uhynulo, a teda ak by aj toto prichytenie bedrovníka do ligatúry pahýľu odpreparovaného pravého vaječníka vykonali, nedošlo by už k nekrotizácii a perforácii steny čreva a ku generalizovanej peritonitíde (zápal pobrušnice), nakoľko zviera už bolo mŕtve a toto sú procesy, ktoré prebiehajú na živom organizme. Na pojednávaní disciplinárneho senátu dňa 2.7.2020 žalobca potvrdil, že dňa 18.2.2020 vykonal osobne ovariohysterektómiu, pri ktorej urobil dve ligatúry závesu vaječníka bez opichu (naloženia šicieho materiálu bez ihly) a v tomto prípade ani nevykonal ruptúru (pretrhnutie) lig. ovaricum (závesného väzu vaječníka). Disciplinárny senát konštatoval, že práve takýto postup ovariohysterektómie presne zodpovedá vzniku zisteného pochybenia pri ktorom bola do ligatúry závesu vaječníka prichytená časť bedrovníka, najmä z dôvodu, že nebol pretrhnutý závesný väz vaječníka, ktorý prichytáva vaječník k stropu brušnej dutiny, preto nebolo možné vytiahnuť vaječník do operačnej rany a ligatúra závesu vaječníka sa tak vykonávala v hĺbke brušnej dutiny, kde nebola možná dokonalá vizuálna kontrola postupu, čím došlo k prichyteniu časti bedrovníka do ligatúry závesu vaječníka, s najväčšou pravdepodobnosťou bez vedomia samotného operatéra. K pochybeniu došlo určite aj z dôvodu, že žalobca vykonával uvedenú operáciu sám bez asistenta (inštrumentára, anestéziológa) a chirurgický zákrok trval od 17:15 do 17:45. Pravdepodobnosť náhlenia sa pri operácii je potvrdená tak obsahom sťažnosti, kde sťažovateľka opisuje udalosti na pracovisku žalobcu pred samotnou operáciou a ďalej uvádza, že bola prijatá o 18:12 a po zviera mala prísť o 18:30. Žalobca síce uvádza, že časy čakania ako aj začatia operačného zákroku sú nepravdivé, a že doba trvania zákroku od 18:12 do 18:30 (18 minút) je nereálna, ale skutočné časy zákroku tu na svoju obranu neuvádza, čo nie je pre popretie skutkových tvrdení sťažovateľky postačujúce. Obsah elektronickej komunikácie medzi žalobcom a JUDr. MVDr. Ivanom Riečanom (predsedom Dozornej komisie KVL SR) a MVDr. Silviou Štefákovou (prezidentkou KVL SR) nemá vplyv na disciplinárne konanie a rozhodovanie disciplinárneho senátu, nakoľko išlo o ich súkromnú komunikáciu. Disciplinárny senát však zobral pri posudzovaní zavinenia do úvahy obsah odpovede žalobcu adresovanej JUDr. MVDr. Ivanovi Riečanovi dňa 2.6.2020, v ktorej okrem iného uviedol: „Nikto nie je neomylný, každému sa môže niečo prihodiť. Ale odmietam niesť následky v prípadoch, ktoré sú riešiteľné a nemám možnosť tieto korigovať“ a ďalej „V treťom odseku: tvrdíte že som prešil bedrovník - v pitevnej správe sa uvádza prichytenie bedrovníka ligatúrou. Pre Vašu informáciu ligujem mesovarium bez použitia ihly po tupej preparácii. Takže jedinou možnosťou je zaškrtenie črevnej slučky v ligatúre“. Žalobca tým vlastne pripúšťa možnosť, že jeho operačným postupom mohlo dôjsť k zaškrteniu (zachyteniu) črevnej slučky (úseku čreva) v ligatúre, ďalej pripúšťa, že ide o pochybenie, ktoré sa stať môže, ale svoju obranu (odmietam niesť následky) tu stavia na skutočnosti, že zviera sa mohlo dať zachrániť (prípady, ktoré sú riešiteľné a nemám možnosť tieto korigovať), pričom s pooperačnými komplikáciami prišla majiteľka zvieraťa dňa 23.2.2020 najprv za ním. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný výkon súkromných veterinárnych činností. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia zobral do úvahy, že disciplinárne obvinený (žalobca) sa disciplinárneho previnenia dopustil z nedbanlivosti. Nakoľko však v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním došlo k úhynu zvieraťa, uložil mu pokutu na hornej hranici zákonom umožnenej výšky pokuty. 4. Prezídium žalovaného rozhodnutím č. 12/2020/Pr zo dňa 26.8.2020 zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. 12/2020/DS zo dňa 2.7.2020 ako vecne správne.

Prezídium žalovaného konštatovalo, že námietka zaujatosti žalobcu voči členom disciplinárneho senátu je v zmysle §1 a §3 Piatej časti podaná oneskorene. Námietka nedostatkov disciplinárneho konania spočívajúcich v tom, že sa žalobca o svojom disciplinárnom konaní dozvedel zo sociálnych sietí, je nedôvodná, nakoľko sťažovateľka (majiteľka) na sociálnych sieťach uverejnila výsledky prešetrovania jej sťažnosti a nie výsledok disciplinárneho konania. V oznámení o výsledku prešetrovania sťažnosti bola sťažovateľka v zmysle o sťažnostiach informovaná, že voči žalobcovi bude začaté disciplinárne konanie.

Zo skutkového stavu zisteného disciplinárnym senátom bolo preukázané a nebolo sporné, že žalobca vykonal na zvierati odborné veterinárne činnosti - chirurgický zákrok - ovariohysterektómiu neodborne, keď zachytil v ligatúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka. Prezídium vyhodnotilo ako nedôvodné námietky žalobcu:

- že mu nebolo umožnené nazerať do disciplinárneho spisu, pretože nikdy o nazretie do disciplinárneho spisu nežiadal. Okrem toho celý obsah disciplinárneho spisu ku dňu 12.6.2020 bol prílohou výzvy podľa § 3 piatej časti Disciplinárneho poriadku KVL SR zo dňa 12.6.2020, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 19.6.2020,

- že mu bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený až po podaní odporu, nakoľko uvedený postup vyplýva z § 10 až § 16 Piatej časti Disciplinárneho poriadku,

- že jeho vyjadrenie pre Dozornú komisiu KVL SR nebolo súčasťou disciplinárneho spisu, nakoľko o obsahu a prílohách návrhu na začatie disciplinárneho konania rozhoduje predseda Dozornej komisie KVL SR, ktorý nie je povinný, aby k návrhu na začatie disciplinárneho konania priložil všetky podklady zistené pri prešetrovaní sťažnosti, pretože prešetrovanie sťažnosti a disciplinárne konanie sú dva samostatné konania,

- že Disciplinárny senát KVL SR mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu veterinárnej kliniky Vetanimal, keďže táto dokumentácia bola prílohou návrhu na začatie disciplinárneho konania,

- že závery disciplinárneho senátu môžu byť založené na sfalšovaných, resp. nedovoleným spôsobom upravených a zmanipulovaných zdravotných záznamoch aj posudku o pitve, pretože rozhodnutiu predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a disciplinárny senát dospel na základe vykonaných dôkazov k záverom, ktoré prezídium považovalo za pravdivé a dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal sfalšovanie alebo zmanipulovanie dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie disciplinárneho senátu,

- že nebola dodržaná lehota podľa § 7 Siedmej časti Disciplinárneho poriadku a disciplinárne potrestanie je premlčané, pretože uvedená lehota je poriadková a jej nedodržanie nemá vplyv na nezákonnosť rozhodnutia,

- že rozhodnutie disciplinárneho senátu nespĺňa náležitosti doručenia do vlastných rúk, nakoľko podstatou podmienky doručenia do vlastných rúk je zabezpečiť určitosť doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému, čo v tomto prípade dosiahnuté bolo. Okrem toho nemôže žalovaný niesť zodpovednosť za konanie doručovateľa (pošty), ktorý písomnosť napriek jej podaniu „do vlastných rúk“ odovzdal inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte, alebo v tom istom dome, ktorá bola ochotná obstarať odovzdanie písomnosti adresátovi,

- o rozporuplnosti zdravotnej dokumentácie veterinárnej kliniky Vetanimal a o rozporoch medzi zisteniami veterinárnej kliniky Vetanimal a pitvou, nakoľko v odvolaní popisované rozpory nemajú vplyv na zistené závery disciplinárneho senátu o pochybení disciplinárne obvineného, resp. tieto rozpory sa posúdenia odbornosti jeho postupu netýkajú,

- že sa disciplinárny senát nezoberal tým, že majiteľka psa podala psovi lieky, nakoľko uvedené nemá vplyv na zistené závery disciplinárneho senátu o pochybení žalobcu, nakoľko ich podanie nespôsobilo zhoršenie zdravotného stavu zvieraťa; práve naopak, lieky proti bolesti znížili utrpenie zvieraťa vyvolané neodborným postupom žalobcu,

- že disciplinárny senát nezobral do úvahy posúdenie pitevného nálezu a fotodokumentácie z prevedenej pitvy vypracované patologickej morfológie a parazitológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne, nakoľko disciplinárny senát podrobne odôvodnil váhu dôkazných zistení vyplývajúcich z nálezov posúdenie pitevného nálezu a fotodokumentácie z prevedenej pitvy vypracované patologickej morfológie a parazitológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne, čím rozptýlil pochybnosti o správnosti záverov pitvy,

- že disciplinárny senát neakceptoval ako dôkaz fotodokumentáciu z pitvy, pretože disciplinárny senát fotodokumentáciu z pitvy ako dôkaz akceptoval, ale na základe podmienok, za akých bola urobená, dospel k správnym záverom, že fotodokumentácia z pitvy nie je spôsobilá zmeniť závery pitvy,

- že dôvodom prichytenia bedrovníka bolo neprerušenie závesného väzu vaječníka, nakoľko disciplinárny senát uvedené nekonštatuje, ale dospel k odôvodnenému záveru, že neprerušenie (nepretrhnutie) ligamentum suspenzorium (závesného väzu) vaječníka bolo jedným z podstatných skutočností, ktoré viedli k prichyteniu časti bedrovníka do ligatúry závesu vaječníka, a to tak ako konštatuje disciplinárny senát - s najväčšou pravdepodobnosťou bez vedomia samotného operatéra - žalobcu. Ďalšou príčinou, ktorá viedla k tomuto pochybeniu, bola aj skutočnosť, že žalobca vykonával zákrok sám, bez asistenta, avšak pochybením nebol samotný výkon tohto zákroku bez asistenta,

- o objektivite pitvy, nakoľko na fotodokumentácii sú ženské ruky, pretože disciplinárny senát dostatočne odôvodnil, akú váhu prikladá dôkazným nálezom z tejto fotodokumentácie, a skutočnosť, že na fotografiách sú ženské ruky, odôvodňuje aj mailová komunikácia žalobcu s patológom zo ŠVU Košice, v ktorej MVDr. Martin Oravec - patológ ŠVPU Košice - uvádza, že fotografie robil pre vlastnú potrebu, preto je nepodstatné, kto ich robil. To, že na fotografiách sú ženské ruky, čo má potvrdzovať, že MVDr. Martin Oravec má asistentku, ktorá mohla vyhotovovať fotografie počas pitvy, je rovnako nepodstatné, nakoľko záväzný je len obsah pitevného protokolu / pitvy. Vyhotovovanie fotografií nie je pritom povinné.

II. Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania /Pr zo dňa 26.8.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 12/2020 DS zo dňa 2.7.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. 7. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. Nie je pravdou, že nikdy nežiadal o nahliadnutie do administratívneho spisu. Prvýkrát žiadal mailom zo dňa 22.4.2020, na ktorý mu žalovaný odpovedal dňa 27.7.2020 s tým, že na sprístupnenie výsledkov vyšetrení a ošetrení vykonaným vo veterinárnej klinike Vetanimal nemá právo. Druhýkrát požiadal 23.5.2020 o zaslanie zápisnice č. 14/2020 DK k rozhodnutiu disciplinárnej komisie o terapii na klinike Vetanimal, na čo mu boli zaslané len uznesenia č. 12/2020 DK a č. 14/2020 DK obsahujúce zoznam použitých podkladov bez konkrétnych odôvodnení. Tretíkrát požiadal o nahliadnutie do materiálov veterinárnej kliniky Vetanimal ústne na pojednávaní dňa 2.7.2020 a jeho žiadosť predseda dozornej komisie zamietol. Štvrtýkrát žiadal o sprístupnenie uvedených materiálov mailom dňa 7.9.2020, čo žalovaný odmietol mailom zo dňa 21.9.2020. Takisto je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že mu dňa 19.6.2020 doručil výzvu s celým obsahom administratívneho spisu. Odôvodnenie prezídia žalovaného, že žalobca mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu veterinárnej kliniky Vetanimal ako prílohu k návrhu na začatie disciplinárneho konania, je účelové, pretože návrh obsahoval len jeden podkladový materiál, a to výpis zdravotných záznamov. Súčasťou dokumentácie Vetanimal sú ďalšie tri podkladové materiály (RTG snímky 8x, výsledky vyšetrenia krvi 4x a faktúra Vetanimal), ktoré mu žalovaný nepredložil.

7. Podklady, ktoré žiadal predložiť, podľa jeho názoru významnou mierou prispievajú k spochybneniu podkladu rozhodnutia v disciplinárnom konaní. Pri zisťovaní skutkového stavu nie je správny orgán viazaný len návrhmi účastníkov konania. Tvrdenie prezídia žalovaného, že o obsahu a prílohách disciplinárneho návrhu rozhoduje predseda dozornej komisie, nemá oporu v zákone. Disciplinárny senát rozhodoval na základe účelovo vybraných podkladov. Žalovaný neodôvodnil, prečo považuje námietku žalobcu o manipulácii s dôkazovým materiálom za nedôvodnú. Žalobca pritom argumentoval, že dňa 26.2.2020 je anamnéza pacienta doslovne tá istá, ako pri prijatí pacienta 23.2.2020, čiže bola skopírovaná. Pritom pes, ako uvádza jeho majiteľka, na základe telefonickej informácie pracovníka Vetanimal z rána 26.2.2020 uhynul v noci z 25.2.2020 na 26.2.2020 niekedy po prijatí pacienta o 20:56 hod. Z uvedeného vyplýva, že všetky údaje vo výpise zdravotných záznamov veterinárnej kliniky Vetanimal zo dňa 26.2.2020 sú nepravdivé a popisujú vyšetrenia a ošetrenia pacienta niekoľko hodín po exite (26.2.2020 o 10:05 hod.).

8. Žalobca poukázal na to, že pes mal počas celého obdobia terapie telesnú teplotu vo fyziologickom rozmedzí (38,6-39,1), preto uvádzanie diagnózy septikémia dňa 26.2.2020 je zavádzajúce (nepravdivé), keďže septikémia je sprevádzaná vysokou horúčkou. Okrem septikémie sa uvádza dňa 26.2.2020 aj diagnóza iatrogénna strangulácia duodena (náhodné zatočenie / zauzlenie prvej časti tenkého čreva) - táto diagnóza zodpovedá klinickému priebehu ochorenia psa a aj príčine jeho úhynu. Podľa operačného nálezu zo dňa 26.2.2020 by malo byť vidieť na fotografiách 2 až 6 sivé až čierne sfarbenie väčšiny čriev, keďže je popísaná nekróza, a to nie je. Väčšina čriev na fotografiách má fyziologický vzhľad, ide preto o nepravdivé údaje. Potvrdzujú to aj popisy fotografií a oba odborné posudky patológov z veterinárnych univerzít v Brne a Košiciach, ktoré nepotvrdili prítomnosť nekrózy, perforáciu steny čreva ani generalizovanú peritonitídu, ako sa uvádza v Protokole o skúškach - Výsledok patologického vyšetrenia / pitvy zo dňa 28.2.2020 a vo výpise zdravotných záznamov z veterinárnej kliniky Vetanimal zo dňa 26.2.2020 o 10:05 hod. Okrem toho, v pitevnej správe sa ako diagnóza uvádza prichytenie ilea v ligatúre bez uvedenia jeho dĺžky. Žalobca do zápisnice disciplinárneho senátu č. 12/2020 uviedol, že nepoužíva šijaciu ihlu pri ligatúre, čím je vylúčená možnosť prichytenia steny ilea ligatúrou. Súčasťou každého operačného zákroku na tráviacom systéme, ktorému predchádza laparotómia (otvorenie brušnej dutiny), je vždy evakuácia (vybratie mimo brušnú dutinu) postihnutých častí tráviaceho traktu, preto je názor disciplinárneho senátu, že črevá sa pri zákroku nevyberali, zavádzaním alebo absolútnou neznalosťou základných medicínskych termínov.

9. Žalobca namietal, že žalovaný akceptoval za rozhodujúci pitevný nález z pitvy nedodržujúcej štandardný postup a odmieta odborné posudky vypracované patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Obidva posudky uvádzajú, že z dodaných fotografií nie je viditeľná perforácia steny ilea ako je popísané v pitevnej správe a pri porovnaní dodanej fotodokumentácie a závermi pitevnej správy boli zistené rozpory: z priloženej fotodokumentácie nie je viditeľná prítomnosť nekrózy s perforáciou, ani prítomnosť zápalového výpotku v brušnej dutine, ani prichytenie steny ilea ligatúrou (šicím materiálom).

10. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný konkretizovať dôkazné prostriedky, ktoré ho viedli k výroku rozhodnutia, a uviesť postup pri aplikácii správnej úvahy pri použití právnych predpisov.

11. Žalobca nesúhlasí s tým, že lehota na rozhodnutie je poriadkovou lehotou. V ustanovení § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného po uplynutí lehôt už nie je možné uložiť disciplinárne opatrenie. Žalobca bol v odvolacom administratívnom konaní zastúpený advokátom, ktorému však nebolo doručené rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Je presvedčený, že disciplinárne konanie prebehlo po hmotnoprávnej aj procesnej stránke v súlade so zákonom a stanovami, skutkový stav bol spoľahlivo zistený, nebolo pochybností, že skutok spáchal žalobca, a na jeho základe bola vec rozhodnutá a výška sankcie bola uložená v medziach zákona.

13. Podrobnosti o organizácii žalovaného a o disciplinárnom konaní určujú Stanovy žalovaného.

14. Námietku žalobcu, že mu neboli sprístupnené podkladové materiály, považuje za nedôvodnú. Žalobca si zamieňa konanie dozornej komisie a disciplinárne konanie, ktoré nie sú totožné. Požiadavka žalobcu znela na predloženie záznamov iného veterinárneho pracoviska - Vetanimal, ktoré neboli súčasťou jeho disciplinárneho konania č. 12/2020 DS, ale boli súčasťou sťažnostného spisu dozornej komisie č. 14/2020 DK. Žalobca na disciplinárnom pojednávaní dňa 2.7.2020 nepožiadal o nahliadnutie do spisu, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.7.2020. Žalobcom uvádzané RTG snímky 8x, výsledky vyšetrenia krvi 4x a faktúra Vetanimal, ktoré mu neboli sprístupnené, neboli súčasťou spisu 12/2020 DK, ktorý predchádzal disciplinárnemu konaniu žalobcu; boli súčasťou iného spisu č. 14/2020 DK. Disciplinárny senát aj prezídium konštatovali, že výkon veterinárnych činností na veterinárnej klinike Vetanimal nemal žiaden vplyv na hodnotenie viny a uloženie disciplinárneho opatrenia žalobcovi.

15. Obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania, jeho odôvodnenie a výber príloh, ktoré ho odôvodňujú, sú plne v kompetencii predsedu dozornej komisie žalovaného. Sťažnosť majiteľky psa v konaní č. 12/2020 DK na žalobcu bola doručená žalovanému dňa 7.3.2020, návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi bol podaný dňa 10.4.2020, teda včas v lehote dvoch mesiacov.

16. K námietke doručovania druhostupňového administratívneho rozhodnutia žalovaný zistil, že rozhodnutie bolo doručované žalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi, čo nakoniec potvrdzuje aj podanie správneho žaloby. Lehota na vydanie rozhodnutia má poriadkový charakter a zákon s jej nedodržaním neviaže žiaden následok v podobe zastavenia konania; jej nedodržanie nemá vplyv na ďalší priebeh konania. 17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vecne písomne nevyjadril, len namietal, že k vyjadreniu žalovaného nebola pripojená plná moc, ktorú žalovaný udelil svojmu právnemu zástupcovi, ani dôkazy.

18. Žalobca správnemu súdu dňa 14.9.2022 doručil zhrnutie skutkového stavu veci. Žalovaný sa k zhrnutiu písomne nevyjadril.

IV. Pojednávanie

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 21.9.2022 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a právneho zástupcu žalovaného.

V. Relevantné právne predpisy

20. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora.

22. Podľa disciplinárna komisia prerokúva porušenie plnenia povinností ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (ods. 1). Disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok (ods. 3). O odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný (ods. 4). Rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory. Ak právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 5).

24. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v

úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

26. Podľa § 25 ods. 5 SP ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

27. Podľa § 2 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárnym previnením SVL je porušenie povinností, ktoré ustanovil zákon o komore, stanovy, uznesenia snemu a ostatné vnútorné predpisy komory vydané v súlade so stanovami a porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.

28. Podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného za porušenie povinností uvedených v § 2 možno súkromnému veterinárnemu lekárovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokutu až do výšky 995,80 €.

29. Podľa § 4 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie, alebo inú priťažujúcu okolnosť.

30. Podľa § 6 druhej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného ak DK (dozorná komisia, pozn. súdu) pri šetrení zistí, že došlo k porušeniu povinnosti alebo zásad etiky, predseda DK podá návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len „návrh“).

31. Podľa § 1 a § 2 tretej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu DK, ktorý podá predsedovi DiK (§ 1). Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda DK dozvedel o porušení povinností podľa § 2 prvej časti tohto poriadku, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (§ 2).

32. Podľa § 4 písm. d/ piatej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví, ak disciplinárne obvinený bol postihnutý v inom konaní za skutok, ktorý je predmetom návrhu a tento postih možno považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci.

33. Podľa § 7 piatej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného ak nebol disciplinárne obvinený v inom konaní potrestaný, alebo ak nie je možné uložený trest považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci, disciplinárny senát bezodkladne pokračuje v disciplinárnom konaní.

34. Podľa § 11 šiestej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného po výpovedi disciplinárne obvineného nasleduje ďalšie dokazovanie. Ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede svedkov, odborníkov a znalcov, listinné dôkazy a odborné a znalecké posudky.

35. Podľa § 6 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo dokázané, že sa stal skutok ktorý je uvedený v návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že skutok je disciplinárnym previnením podľa § 2 prvej časti tohto poriadku. Inak DS disciplinárne obvineného spod návrhu oslobodí.

36. Podľa § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku disciplinárneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania.

VI. Posúdenie veci krajským súdom

37. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie prezídia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a bola mu uložená pokuta v sume 995,- €.

38. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. ) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

39. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 6.3.2008, sp. zn. zo dňa 5.11.2009, sp. zn. zo dňa 22.6.2011).

40. Obligatórnymi znakmi disciplinárneho deliktu veterinára sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka: a. objektom je právom chránený záujem, ktorý je deliktom ohrozený alebo porušený. Individuálne môže byť objekt definovaný v konkrétnej skutkovej podstate disciplinárneho deliktu, prípadne môže byť definovaný aj všeobecne, tak že sa vzťahuje napríklad na konkrétnu skupinu disciplinárnych deliktov určenú podľa druhu (typovo príbuzné chránené záujmy), b. objektívna stránka je tvorená konaním alebo opomenutím zodpovedného subjektu, negatívnym následkom tohto konania alebo opomenutia a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus). Konanie môže byť vo všeobecnosti aktívne alebo pasívne - protiprávneho konania sa môže subjekt dopustiť nielen tým, že niečo urobí, ale aj tým, že neurobí niečo, čo podľa právneho predpisu má urobiť. Následkom je potom nežiaduci dosah, ktoré konanie vyvolalo a má povahu porušenia chránených spoločenských vzťahov. Podstata príčinnej súvislosti medzi konaním a

následkom (kauzálny nexus) spočíva v skúmaní, či nežiaduci následok nastal v dôsledku protiprávneho konania alebo nekonania konkrétneho subjektu. Cieľom je vylúčiť tie konanie alebo nekonania osôb, ktoré nemajú povahu disciplinárneho deliktu. Kauzálny nexus nemôže byť prerušovaný. O prerušenie pôjde najmä vtedy, ak sa preukáže, že k následku došlo v dôsledku iných skutočností alebo konania alebo nekonania iného subjektu ako je disciplinárne obvinený, c. subjekt bude v predmetnej právnej veci druhovo určený, a teda subjektom disciplinárneho deliktu podľa môže byť len veterinárny lekár, d. subjektívna stránka predstavuje vôľovú zložku páchateľa k zamýšľanému následku; subjektívnu stránku teda tvorí zavinenie. Pri správnych deliktoch fyzických osôb a právnických osôb sa však zavinenie neskúma, skúma sa len existujúci protiprávny stav (objektívna zodpovednosť). Na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči konkrétnemu subjektu musia byť preukázané všetky znaky kumulatívne. Ak nie je preukázaný čo len jeden z uvedených znakov disciplinárneho deliktu, nemožno voči subjektu obvinenému zo spáchania disciplinárneho deliktu vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť.

41. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej právnej veci nebola náležite ustálená objektívna stránka disciplinárneho deliktu a v tej súvislosti nemožno v tomto štádiu konania jednoznačne tvrdiť, že disciplinárneho deliktu sa dopustil žalobca (subjekt disciplinárneho deliktu). Na ustálenie uvedených skutočností slúži presné a úplné zistenie skutkového stavu veci vychádzajúce z vyhodnotenia všetkých relevantných podkladov a vykonaných dôkazov.

42. V administratívnom spise sa nachádza návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi č. 12/2020 DK zo dňa 10.4.2020, ktorého prílohou sú sťažnosť majiteľky psa zo dňa 7.3.2020, Výpis zdravotných záznamov Vetanimal s.r.o. v rozsahu dní 23.2.2020 až 26.2.2020, Protokol o skúškach

- patologické vyšetrenie/pitva zo dňa 28.2.2020 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach a lekárska správa zo dňa 18.2.2020 vystavená žalobcom. V administratívnom spise sa nachádza aj mailová správa žalobcu zo dňa 17.5.2020, ktorou predložil žalovanému posudok Ústavu patologickej morfológie a parazitológie Fakulty veterinárneho lekárstva v Brne zo dňa 26.6.2020 k pitevnému nálezu a fotodokumentácii uskutočnenej pitvy v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Košiciach v dňoch 27.2.2020-28.2.2020.

43. Žalobcom požadované listinné dôkazy z veterinárnej kliniky Vetanimal (RTG snímky 8x, výsledky vyšetrenia krvi 4x a faktúra Vetanimal) sa v administratívnom spise nenachádzajú a žalobcovi neboli počas disciplinárneho konania ani poskytnuté na nahliadnutie a vyjadrenie. Uvedené dôkazy však mohli podľa názoru správneho súdu prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci a ak boli súčasťou spisu dozornej komisie v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo disciplinárnemu konaniu voči žalobcovi a disciplinárne konanie bolo vyústením záverov dozornej komisie založených na uvedených dôkazoch, mali byť súčasťou aj administratívneho spisu k disciplinárnemu konaniu voči žalobcovi ako podklady disciplinárneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca by mal mať možnosť sa k nim vyjadriť ešte pred vydaním rozhodnutia podľa SP v spojení s

44. Z napadnutého druhostupňového aj prvostupňového rozhodnutia nepochybne vyplýva, že disciplinárny senát aj prezídium žalovaného vychádzali z fotodokumentácie zhotovenej patológom MVDr. P. počas pitvy psa. Na jednej strane tvrdia, že fotodokumentácia nebola zhotovená štandardným spôsobom vyžadovaným pre oficiálnu fotodokumentáciu pri pitve (identifikácia zvieraťa, čas, pozícia, kvalita a časovanie snímkov) a na druhej strane takúto neštandardnú fotodokumentáciu akceptujú ako dôkaz potvrdzujúci závery pitvy uskutočnenej v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Košiciach v dňoch 27.2.2020-28.2.2020 (MVDr. Martinom Oravcom) s tým, že „veria“, že ide o fotodokumentáciu z pitvy dotknutého zvieraťa. Patológ P. sa pritom vyjadril, že inú fotodokumentáciu k pitve nemá. Podľa názoru správneho súdu nemožno prehliadnuť, že na fotografiách nie je pitvané zviera identifikované a nie je zrejmý ani čas, kedy sa pitva znázorňovaná na fotografiách mala realizovať. Preto závery o relevantnosti záverov pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach správny súd nepovažuje za jednoznačne preukázané.

45. Žalobca v administratívnom konaní aj v konaní pred správnym súdom predložil dôkaz - posudky vypracované patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach - ktoré vyvracajú

závery pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach. Obidva posudky uvádzajú, že z dodaných fotografií nie je viditeľná perforácia steny ilea, ako je popísané v pitevnej správe, a pri porovnaní dodanej fotodokumentácie a závermi pitevnej správy boli zistené rozpory: z priloženej fotodokumentácie nie je viditeľná prítomnosť nekrózy s perforáciou, ani prítomnosť zápalového výpotku v brušnej dutine, ani prichytenie steny ilea ligatúrou (šicím materiálom). Správne orgány oboch stupňov sa s týmito protiargumentmi žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach, ale len uviedli, že žalobcom predložené posudky nemohli spochybniť závery pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, ktoré boli podkladom disciplinárneho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie je nepostačujúce na prípadné spochybnenie záverov oboch odborných posudkov. 46. Disciplinárny delikt žalobcu je založený na tomto konaní: „pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka“ vyplývajúcom zo záveru pitevnej správy č. 711/20 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín, pracovisko: Veterinárny a potravinový ústav v Košiciach pod vedením MVDr. Martina Oravca. Žalobca však túto diagnózu vyvracia dvoma odlišnými stanoviskami Ústavu patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedry morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach uvedenými vyššie. Žalovaný sa so zásadným rozdielom týkajúcim sa fundamentálnej časti skutkovej vety disciplinárneho deliktu nevysporiadal, hoci na nej postavil záver o spáchaní správneho deliktu a sankcionovaní žalobcu. Žalovaný neodôvodnil, prečo nenariadil napríklad znalecké dokazovanie vo veci, prípadne kontrolné znalecké dokazovanie, čím zistenie skutkového stavu zaťažil vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

47. Nemožno nechať bez povšimnutia, že medzi chirurgickým zákrokom, ktorý vykonal žalobca, a úmrtím psa pes podstúpil ešte jeden chirurgický zákrok na veterinárnej klinike Vetanimal. Čiže priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním žalobcu a úmrtím psa mohla byť prerušená ďalším chirurgickým zákrokom vykonaným na veterinárnej klinike Vetanimal. Žalovaný k tejto skutočnosti neposkytol vysvetlenie, len stroho konštatoval, že úhyn psa zavinil žalobca, hoci žalobca predložil stanoviská vyššie spomínaného Ústavu patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedry morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktoré tento záver spochybňujú. Bez vyriešenia základnej otázky - t.j. či bol kauzálny nexus pretrhnutý konaním iného subjektu alebo nie - nemožno v administratívnom konaní meritórne rozhodnúť.

48. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia prvého aj druhého stupňa sú predčasné, keďže nie je ustálená objektívna stránka disciplinárneho deliktu, a tým pádom ani subjekt disciplinárneho deliktu, ktorému by bolo možné za disciplinárny delikt uložiť sankciu.

49. Žalobca ďalej namietal, že druhostupňové rozhodnutie nebolo doručované jeho právnemu zástupcovi, ale priamo žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že druhostupňové rozhodnutie prezídia žalovaného č. 12/2020/Pr zo dňa 26.8.2020 bolo doručované do vlastných rúk priamo žalobcovi; splnomocnenec žalobcu rozhodnutie prevzal dňa 3.9.2020, čo preukazuje priložená doručenka. Doručenka preukazujúca doručenie rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu sa v administratívnom spise nenachádza. Prezídium žalovaného postupovalo pri doručovaní uvedeným spôsobom napriek tomu, že sa v administratívnom spise nachádza plná moc zo dňa 10.7.2020, ktorú žalobca udelil vtedajšiemu právnemu zástupcovi JUDr. Milanovi Kuzmovi s tým, aby ho v plnom rozsahu zastupoval a robil zaňho všetky právne úkony hmotnoprávne aj procesné a prijímal písomnosti v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 12/2020. Preto prezídium žalovaného malo postupovať pri doručovaní rozhodnutia podľa SP a doručiť ho len právnemu zástupcovi žalobcu. Keďže sa tak nestalo, prezídium žalovaného porušilo ustanovenie SP v spojení s Na druhej strane správny súd zohľadnil, že toto rozhodnutie sa do dispozičnej sféry žalobcu dostalo, keď proti nemu podal v zákonnej lehote správnu žalobu, a teda v tejto procesnej situácii uvedené procesné pochybenie neznamenalo zásah do práva žalobcu na jeho obranu v podobe podania správnej žaloby takej intenzity, ktorý by sám o sebe spôsoboval nezákonnosť rozhodnutia (iná situácia by nastala, keby bolo takýmto postupom žalobcovi upreté právo na podanie správnej žaloby, o čo v predmetnej právnej veci nejde). V kontexte predmetnej právnej veci a rozhodnutia správneho súdu je však potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní dôsledne zaoberal dodržaním aj procesných ustanovení.

50. Vzhľadom na to, že vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi je predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, sa správny súd podrobne nezaoberal uloženou pokutou.

Správny súd však na tomto mieste poukazuje na veľmi strohé odôvodnenie uloženie pokuty v sume 995,- €, čo je takmer maximálnou pokutou podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného, ktorý upravuje rozsah pokuty od 0,- € do 995,80 €. Absentuje vyhodnotenie povahy porušenej povinnosti, spôsobu konania žalobcu (ktorý v tomto štádiu nemožno vyhodnotiť z dôvodov uvedených vyššie), miery zavinenia, či ide o opakované disciplinárne previnenie alebo iné priťažujúce okolnosti (§ 4 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného). Je potrebné mať na pamäti, že ukladanie pokút za disciplinárne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie po jednoznačnom preukázané existencie všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného z disciplinárneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 2. júna 2011).

51. Žalobca ďalej namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia, a preto vo veci nemohol meritórne rozhodnúť. Podľa § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku disciplinárneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania. Správny súd uvádza, že lehota na vydanie rozhodnutia formulovaná uvedeným spôsobom, je lehotou poriadkovou, s ktorej nedodržaním nie je viazaný zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt. Absentuje totiž napríklad dovetok, že „uplynutím lehoty zaniká zodpovednosť za disciplinárny deliktu“, prípadne „disciplinárne previnenie sa považuje za premlčané po márnom uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia“. Žiaden takýto aspekt nie je uvedený v Disciplinárnom poriadku žalovaného ani v , preto je uvedená námietka žalobcu o zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti právne irelevantná.

52. Sumarizujúc správny súd uvádza, že po meritórnom preskúmaní veci dospel k záveru, že disciplinárny senát aj prezídium žalovaného nedostatočne zistili skutkový stav veci, rozhodnutia prvého aj druhého stupňa sú predčasné a trpia rovnakou vadou nezákonnosti, a preto ich správny súd zrušil podľa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa v spojení s ods. 4 .

53. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy prvého stupňa zameria na riadne zistenie skutkového stavu, za účelom ustálenia, či došlo alebo nedošlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a úhynom psa, nariadi znalecké dokazovanie, vysporiada sa s odbornými posudkami vypracovanými patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a uvedie, prečo považuje fotodokumentáciu z pitvy za relevantný podklad pre rozhodnutie, keď neobsahuje identifikáciu pitvaného zvieraťa ani čas pitvy, a z čoho odvodzuje, že fotodokumentácia zachytáva práve psa v predmetnej právnej veci. Na základe riadne zisteného skutkového stavu vec právne posúdi, vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom, tak aby bolo preskúmateľné.

54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).