Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/2759/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúp.: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti povinnej: C. H. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúp.: Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 322EX 756/22, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. marca 2023 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnej na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 68,70 Eur.

III. Súd povinnej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.03.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,k“) a oprávnenému priznal nárok na náhradu nákladov v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 67,63 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.10.2022 domáhal voči povinnej vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu - neodkladného opatrenia, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -62 zo dňa 18.8.2022, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 7.9.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Vo výroku exekučného titulu bola povinnej uložená povinnosť umožniť oprávnenému výkon vecného bremena spočívajúci v práve prechodu peši, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom, v umožnení sprístupnenia a v nevyhnutnej miere použitia techniky za účelom výstavby, rekonštrukcie, opráv, údržby, odstraňovania porúch a vybudovania inžinierskych sietí na konkrétne špecifikovaných nehnuteľnostiach v k.ú. E. F. G. s tým, že povinná mala uviesť pozemok nachádzajúci sa v k.ú. E. F. G. CKN parcela XXX/X-XXXX. plocha a nádvorie o výmere XXX C. zapísanej na Okresnom úrade Žilina - odbor katastrálny na LV č. XXXX do takého stavu, aby bol oprávnenému umožnený riadny výkon práva vecného bremena, spočívajúci v prejazde osobnými a nákladnými vozidlami. Dňa 20.10.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi C. J. K., so sídlom exekútorského v Žiline, ktorý ju vedie pod sp. zn. 322EX 756/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

2. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzala, že vlastným konaním nikdy nebránila oprávnenému vo výkone vecného bremena, ani nikdy neuviedla pozemok nachádzajúci sa v k.ú. E. F. G.

- CKN parcela XXX/X-XXXX. plocha a nádvorie o výmere XXX C. do stavu, ktorý by neumožňoval výkon vecného bremena. Ku svojmu návrhu pripojila fotodokumentáciu, ktorou preukazovala, že predmetná parcela je prechodná peši ako aj prejazdná osobným/nákladným vozidlom.

3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise vyšší súdny úradník preskúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložila žiadny relevantný doklad, resp. dostačujúci dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie uložených povinností v rámci nepeňažnej pohľadávky, pričom nepreukázala ani neuviedla žiadne relevantné dôvody na zastavenie exekúcie. Zároveň konštatoval, že z priloženej fotodokumentácie povinnej nemal jednoznačne preukázané, že si povinná splnila povinnosť uloženú jej exekučným titulom (neodkladným opatrením). Naopak oprávnený svoje tvrdenia vo vyjadrení k návrhu na zastaveniu exekúcie podporil okrem priloženej fotodokumentácie aj vyjadrením znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, Csc., ktorý po obhliadke predmetnej nehnuteľnosti potvrdil, že stav parcely je nevyhovujúci a z hľadiska bezpečnosti je nebezpečný na riadny výkon vecného bremena. z tvrdenia povinnej, že súčasný stav je rovnaký ako v čase vydania neodkladného opatrenia a rovnaký ako v čase začatia exekučného konania, vyplýva, že povinná nevyvinula dostatočnú snahu a úsilie o nápravu tohto stavu, kvôli ktorému bolo vydané neodkladné opatrenie (exekučný titul), aby splnila povinnosť v zmysle exekučného titulu, t.j. aby povinná predmetnú nehnuteľnosť uviedla do takého stavu, aby bol žalobcovi (oprávnenému) umožnený riadny výkon práva vecného bremena spočívajúci v prejazde osobnými a nákladnými vozidlami a tiež prechod pešo. Zároveň vyšší súdny úradník dodal, že pokiaľ povinná nesúhlasila s výrokovou časťou exekučného titulu (neodkladného opatrenia), mohla sa brániť v základnom konaní tým, že by včas podal odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, čo sa však nestalo. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú zobral konajúci vyšší súdny úradník do úvahy pri vydávaní napadnutého uznesenia bola aj tá skutočnosť, že dňa 10.11.2022 sa v mieste, kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť (pozemok CKN parcela č. XXX/X-XXXX. plocha a nádvorie o výmere XXX C., v k.ú. E. F. G., LV č. XXXX), uskutočnila obhliadka za účasti povereného súdneho exekútora, v rámci ktorej poverený súdny exekútor spísal zápisnicu a uviedol, že „parcela KNC XXX/X nie je prejazdná osobnými automobilmi do 3,5 t a nákladnými vozidlami je prejazdná s problémami. Prechod peši je možný, avšak len za svetla. V súčasnej dobe nezodpovedá technickej norme na účelovú komunikáciu STN 736110. Znalec A. L. M. uvádza, že stav parcely je nevyhovujúci a z hľadiska bezpečnosti je nebezpečný na riadny výkon vecného bremena.“ V danej veci vyšší súdny úradník konštatoval, že ak je predmetom exekúcie trvajúce plnenie, resp. správanie povinného, v priebehu exekučného konania nie je možné uzavrieť, že povinná v určitom momente vymáhanú povinnosť splnila a táto povinnosť splnením zanikla. Je možné len posúdiť a konštatovať, či v konkrétnom momente preverovania povinná plní alebo neplní uloženú povinnosť, teda či povinná rešpektuje príkaz (prípadne zákaz), obsiahnutý v exekučnom titule. Súdny exekútor v priebehu exekúcie v danom prípade preveruje, či zo strany povinnej nedošlo k porušeniu povinnosti charakteru „niečo strpieť“. V tejto časti uloženej povinnosti teda nie je možné uzavrieť, že povinná v určitom momente vymáhanú povinnosť splnila a táto povinnosť splnením zanikla, keďže ide o trvajúce plnenie, resp. správanie. Dospel k záveru, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojila žiadne dostačujúce dôkazy, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Nakoľko návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, vyšší súdny úradník tento návrh podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.). Keďže návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, priznal zároveň oprávnenému nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, a to v celkovej sume 67,63 Eur (výrok II.).

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 04.04.2023 podal povinný dňa 20.04.2023 sťažnosť. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

5. V podanej sťažnosti povinná uviedla, že sa o vydaní predmetného neodkladného opatrenia, ktoré je exekučným titulom vo vymáhanej veci, sa dozvedela až v prebiehajúcom exekučnom konaní. Popiera tvrdenie oprávneného, že nakoľko proti neodkladnému opatreniu nepodal odvolanie, znamená to, že súhlasila s jeho výrokovou časťou. Po nahliadnutí do súdneho spisu povinná zistila závažnú vadu konania zo strany súdu, pre ktorú exekučný titul nemohol doposiaľ nadobudnúť právoplatnosť

a vykonateľnosť, a preto nemôže byť predmetom danej exekúcie. Okresný súd neodkladné opatrenie doručoval elektronicky do elektronickej schránky povinnej, ktorá ju má aktivovanú za účelom podnikania. V konaní o vydaní neodkladného opatrenia povinná vystupovala ako fyzická osoba, ktorej bol súd povinný doručovať neodkladné opatrenie do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku (fyzicky/ hybridne a nie elektronicky) na adresu, ktorú uviedla a ktorá je známa v zmysle . Neodkladné opatrenie zo strany súdu nebolo doručované správne, vzhľadom k čomu sa nedostalo do dispozičnej sféry povinnej, ktorá by sa mohla oboznámiť s jeho obsahom a následne sa mohla proti vydanému neodkladnému opatreniu brániť predovšetkým podaním včasného odvolania. Povinná teda tvrdí, že v exekučnom konaní absentuje vykonateľný exekučný titul, čo exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a tiež pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom neskúmal, a teda nezaoberal sa vykonateľnosťou exekučného titulu podľa Exekučného poriadku. Zároveň povinná zopakovala svoju argumentáciu z návrhu na zastavenie exekúcie, že svojim konaním nikdy nebránila oprávnenému vo výkone vecného bremena ani nikdy neuviedla pozemok nachádzajúci sa v k.ú. E. F. G. - CKN parcela XXX/X-XXXX. plocha a nádvorie o výmere XXX C. do stavu, ktorý by neumožňoval výkon vecného bremena. Súčasný stav je rovnaký ako v čase vydania neodkladného opatrenia a rovnaký ako v čase začatia exekučného konania. Predmetom Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.8.2015 je právo oprávneného prechodu peši, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom, umožnenie sprístupnenia a v nevyhnutnej miere použitia techniky za účelom výstavby, rekonštrukcie, opráv, údržby, odstraňovania porúch a vybudovania inžinierskych sietí a to v celom rozsahu k novovytvorenej nehnuteľnosti – pozemok C KN parc. č. XXX/X v prospech vlastníka nehnuteľnosti – pozemku C KN par. č. XXX, ktorým je oprávnený z vecného bremena. Právny predchodca povinnej sa z vecného bremena zaviazal strpieť právo oprávneného z vecného bremena a umožniť využívanie vecného bremena aj osobám, ktoré z vôle oprávneného a s jeho súhlasom užívajú pozemok oprávneného. Súdny exekútor pri obhliadke nehnuteľnosti konštatoval, že jej technický stav je nevyhovujúci na výkon zriadeného vecného bremena., pričom uviedol, že komunikácia je určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov a predmetná parcela je podľa názoru oprávneného účelovou komunikáciou. Prechod peši po takejto vozovke je nebezpečný z hľadiska bezpečnosti a to nielen za tmy ale aj cez deň, čo potvrdil na obhliadke aj znalec doc. Ing. Andrej Sokolík, CSc. Výsledok znaleckého posudku znalca považuje povinná za absolútne bezpredmetný a nesúvisiaci s vecou, nakoľko miesto, kadiaľ malo byť zabezpečené právo prechodu, bolo posudzované ako účelová komunikácia. Povinná však má za to, že v danom prípade sa nejedná o účelovú komunikáciu v zmysle Cestného zákona, ale jedná sa o pozemok evidovaný v Katastri nehnuteľností, a to ako pozemok CKN parcela č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX C., v k. ú. E. F. G., LV č. XXXX. Na úpravu predmetného pozemku preto nemožno použiť Cestný zákon ako normu na údržbu pozemnej komunikácie, a už vôbec nie technickú normu na účelovú komunikáciu STN 736110, nakoľko sa nejedná o pozemnú komunikáciu podľa Cestného zákona. Cez predmetný pozemok nevedie žiadna pozemná komunikácia, za ktorú by ju Cestný zákon označil. Povinná bola povinná zabezpečiť, aby sa právo prechodu mohlo uskutočňovať, čomu tak v uvedenom prípade rozhodne je, preto povinná považuje celý nárok oprávneného za bezdôvodný. Pokiaľ Zmluva o zriadení vecného bremena neobsahovala spôsob úpravy pozemku, či jeho povrch, na ktorom je zriadené vecné bremeno práva prechodu, a pokiaľ mal oprávnený výhrady k súčasnému stavu pozemku, mohol sa predovšetkým domáhať doplniť ustanovenia Zmluvy o zriadení vecného bremena dodatkami, kde by si účastníci vzťahu dohodli konkrétnejší spôsob zabezpečenia či úpravy pozemku s vecným bremenom. Povinná tvrdí, že si splnila všetky povinnosti vyplývajúce z obsahu záväzku – zo Zmluvy o zriadení vecného bremena, nemôže už „strpieť viac“ ako tomu je za súčasného stavu. Právu prechodu nijakým spôsobom fyzicky nebráni, na pozemku sa nenachádza žiadna prekážka či rampa, pre ktorú by bolo právo prechodu znemožnené. Po pozemku bez problémov jazdia osobné aj nákladné autá a pohybujú sa ľudia. Cez pozemok, kde je zriadené vecné bremeno práva prechodu, prechádzajú aj iní vlastníci okolitých stavieb. z čoho usudzuje, že pre nich je pozemok plne prejazdný či prechodný. Prejazdnosti cesty nasvedčujú aj viditeľné koľaje od áut. Všetky tvrdené skutočnosti povinná preukázala priloženou fotodokumentáciou aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Naopak oprávnený nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali porušeniu povinnosti povinného zo Zmluvy o zriadení vecného bremena, prípadne porušenie povinnosti aj keď z nevykonateľného neodkladného opatrenia, nakoľko výrok neodkladného opatrenia neobsahuje spôsob úpravy povrchu pozemku, na ktorom je zriadené vecné bremeno. S poukazom na uvedené navrhla povinná napadnuté uznesenie zrušiť, prebiehajúcu exekúciu zastaviť a žiadala si priznať tiež náhradu trov exekúcie v celom rozsahu.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej vyjadril dňa 03.05.2023 v tom zmysle, že nesúhlasí s názorom povinnej ohľadom nesprávneho doručovania exekučného titulu v základnom konaní, pretože údajne má elektronickú schránku aktivovanú len za účelom podnikania. Povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že podniká ako živnostníčka a zároveň ani z výpisu zo živnostenského registra SR nevyplýva, že by povinná bola evidovaná ako živnostníčka. Aj keby bola živnostníčkou, v žiadnom prípade nie je prípustné rozdeliť právnu subjektivitu tak, že fyzická osoba (povinná) je odlišná od fyzickej osoby – živnostníka, pretože takýto postup nemá podklad v hmotnom ani procesnom práve. Pokiaľ si povinná ako fyzická osoba aktivovala elektronickú schránku na doručovanie, môže jej orgán verejnej moci doručiť elektronické úradné rozhodnutie. Iba v prípade, že by elektronickú schránku aktivovanú nemala, orgány verejnej moci by jej boli povinné doručovať zásielky listinne. K ostatným argumentom povinnej oprávnený uviedol, že tieto tvrdenia (najmä v súvislosti s tým, že dotknutá parcela je prejazdná autom aj prechodná peši) sú vyvrátené vyjadrením znalca prítomného na obhliadke nehnuteľnosti konanej dňa 10.11.2022, keď znalec potvrdil, že stav parcely je nevyhovujúci a z hľadiska bezpečnosti nebezpečný pre výkon práva z vecného bremena oprávneného. Povinná neurobila žiadne opatrenie, ktorým by si splnila súdom uloženú povinnosť, nerešpektuje súdne rozhodnutie a dôvody uvedené sťažnosti sú len účelovými tvrdeniami, ktoré majú slúžiť na predlžovanie exekučného konania. Na uvedenej parcele bola pôvodne osadená zámková dlažba, ktorú povinná bezdôvodne rozobrala, jej podklad odstránila a následne odviezla, hoci jej to vlastnícky nepatrilo. Neskôr navozila na túto účelovú komunikáciu makadam a asi po týždni z neho vytvorila kopy vysoké 20 -50 cm, čím znemožnila prejazd vozidiel do 3,5 tony. Nie je preto pravdou, že povinná neuviedla pozemok do stavu, ktorý by neumožňoval výkon vecného bremena. Na čiernobielych fotografiách predložených povinnou nie sú viditeľné existujúce kopy makadamu a taktiež nie je viditeľné, že podklad komunikácie nie je zhutnený, a teda nevyhovuje normám na prechod a prejazd motorových vozidiel. Povinná by mala realizovať takú úpravu miestnej obslužnej komunikácie, ktorá bude eliminovať možnosť vzniku úrazu a zároveň by mala z technického hľadiska umožniť prejazd motorovým vozidlám ako aj pohyb chodcov. Nakoľko povinná si nesplnila povinnosť uloženú exekučným titulom, oprávnený žiadal, aby súd prvej inštancie jej sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a zaviazal povinnú k náhrade trov konania.

7. V zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. V zmysle v platnom znení, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosti povinnej nie je možné vyhovieť. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka ako aj ďalších listín, ktoré tvoria obsah spisu dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré považuje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie za správne, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti.

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnila.

19. V danom prípade je exekučným titulom neodkladné opatrene (uznesenie), ktoré bolo vydané Okresným súdom Žilina sp. zn. -62 zo dňa 18.8.2022, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 7.9.2022. Úlohou vydaného exekučného titulu bolo dosiahnuť umožnenie výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech oprávneného, pričom základom pre toto rozhodnutie je zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2015 uzavretej medzi oprávneným a právnymi predchodcami povinnej – pôvodnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v k.ú. E. F. G.. Okresný súd Žilina rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia voči povinnej z dôvodu, že žalobca (oprávnený) osvedčil opodstatnenosť svojho návrhu, keďže žalovaná (v exekúcii povinná) bránila žalobcovi (v exekúcii oprávnenému) vo výkone oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena tým, že dňa 3.6.2022 pozhŕňala na parcele č. XXX/X položené kamene na cca polmetrové kopce, čím žalobcovi znemožnila výkon vecného bremena spočívajúce najmä v práve prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok C KN parc. č. XXX/X zast. pl. o výmere XXX C., k.ú. E. F. G.. Z listinných dôkazov a fotodokumentácie mal súd hodnoverne osvedčené tvrdenia žalobcu, že spolu s manželkou musí prenášať ručne cez uvedené kamene kočík s dieťaťom na rukách, za existujúcej situácie sa k domu žalobcu nemôže dostať sanitka, ani hasičské auto a akýkoľvek tovar nadrozmerných veľkostí žalobca nemôže vyložiť pred domom a musia ho viacerí ručne prenášať do domu. Z fotografií terénu taktiež vyplýva, že v danom mieste nie je možný vývoz komunálneho odpadu, žalobca musí odpadovú nádobu prenášať na hlavnú cestu. Detské autosedačky musí spolu s manželkou z domu ručne prenášať na hlavnú cestu do auta a späť. Návštevy ktoré k žalobcovi prídu motorovým vozidlom musia zastaviť na hlavnej ceste a pešo prejsť po nerovnom teréne. Povinnosť uložená povinnej neodkladným opatrením bola časovo ohraničená do momentu právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

20. Zásadnou obranou povinnej proti exekúcii, ktorú zopakovala aj v podanej sťažnosti, je jej tvrdenie o plnení si povinností uložených exekučným titulom resp. skutočnosť, že oprávnenému žiadnym spôsobom nebráni v riadnom výkone jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Snažila sa tiež preukazovať, že dotknutá parcela nie je cestnou komunikáciou, ktorá by mala spĺňať technické normy a požiadavky a že po tejto parcele bez väčších problémov prechádzajú iní susedia pešo či motorovými vozidlami. Podľa názoru povinnej neexistuje žiadna zákonná úprava, ktorá by špecifikovala presnú úpravu pozemku, cez ktorý sa má uskutočňovať právo prechodu. Povinná bola v zmysle exekučného titulu povinná zabezpečiť, aby sa právo prechodu mohlo uskutočňovať, čomu tak v uvedenom prípade rozhodne je. Na tomto mieste je potrebné skonštatovať, že oprávnený preukazuje porušovanie

povinností vyplývajúcich z exekučného titulu (najmä problematickú prejazdnosť predmetnej parcely a obmedzenosť pohybu pre chodcov) zápisnicou o obhliadke nehnuteľnosti a obsahom znaleckého posudku č. 12/2022 znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc..

21. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom exekúcie je najmä vymoženie nepeňažného plnenia – umožniť výkon vecného bremena spočívajúci v práve prechodu peši, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom, a zároveň uvedenie označeného pozemku do takého stavu, aby bol žalobcovi (oprávnenému) umožnený riadny výkon práva vecného bremena, spočívajúci v prejazde osobnými a nákladnými vozidlami. Zo znenia uložených povinností z exekučného titulu je nespochybniteľné, že ide o povinnosti (plnenie) jednak omisívneho charakteru - teda povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať, a v takomto prípade oprávnený pri návrhu na vykonanie exekúcie nemusí preukazovať nejaké stále porušovanie tejto povinnosti, ale stačí, ak v rámci sporu o dôvodnosť začatia exekúcie preukáže čo i len jediné porušenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu a jednak povinnosti komisívneho charakteru – teda niečo vykonať. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca (oprávnený), zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (povinného). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ). Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V predmetnej exekučnej veci sa povinná domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že splnila, čo jej ukladá exekučný titul a doposiaľ nedošlo k porušovaniu povinností uložených v predmetnom rozhodnutí. Tzv. negatívna dôkazná teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. V prejednávanej veci došlo práve k takémuto presunu dôkazného bremena a povinná neuniesla dôkazné bremeno a svojimi tvrdeniami nepreukázala existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že porušovanie povinností zo strany povinnej trvá, povinná nerešpektuje rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a dopúšťa sa činností, ktoré sú v rozpore s exekučným titulom. Je tiež potrebné zdôrazniť, že exekučným titulom v tejto veci je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Predložené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a povinnosť ním uložená trvá do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. Povinná k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie nepriložila právoplatné rozhodnutie, ktorým by došlo k zrušeniu neodkladného opatrenia, preto povinnosť uložená exekučným titulom naďalej trvá.

22. V nadväznosti na uvedené tak treba ďalej poukázať na to, že v rámci sporu o dôvodnosť začatia a vedenia exekúcie, spočíva dôkazné bremeno v prvom rade na oprávnenom, aby preukázal, že povinná povinnosti uložené exekučným titulom nesplnila, pričom rozhodujúci je stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie (v danom prípade to bol stav ku dňu 05.10.2022), pretože dôvod na zastavenie exekúcie pre splnenie judikovaného nároku je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Plnenie po začatí exekučného konania totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie nevydáva. Ak povinný splní povinnosť uloženú exekučným titulom, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie; ak povinný splní povinnosť čiastočne, zmení sa rozsah uplatneného nároku. V nadväznosti na uvedené sťažnostný súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu musí konštatovať, že oprávnený preukázal nesplnenie povinnosti z exekučného titulu povinnou ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, keď preukázal, že ku dňu 05.10.2022 povinná porušila minimálne povinnosť umožniť oprávnenému nerušený výkon vecného

bremena tým, že napriek vydanému neodkladnému opatreniu nedošlo k úprave povrchu účelovej cestnej komunikácie, po ktorej vedie prístup oprávneného k jeho rodinnému domu. Pokiaľ sa teda povinná následne domáhala zastavenia exekúcie, prešla na ňu dôkazná povinnosť (bremeno), aby preukázala, že sa uvedeného konania nedopustila, vykonala úkony smerujúce k umožneniu nerušeného užívania práva oprávneného vyplývajúceho z vecného bremena, resp. aby predložila také dôkazy, ktorými by naopak hodnoverne spochybnila listinné dôkazy predložené oprávneným (najmä vyhotovený znalecký posudok). Toto dôkazné bremeno však povinná neuniesla, keď žiadne takéto relevantné dôkazy nepredložila. Naopak, sama povinná v návrhu na zastavenie exekúcie ako i podanej sťažnosti v podstate pripustila, že súčasný stav predmetnej parcely je rovnaký ako v čase vydania neodkladného opatrenia, čím nepriamo potvrdila, že žiadne kroky k dosiahnutiu účelu nariadeného neodkladného opatrenia nevykonala.

23. V súvislosti s námietkami povinnej prezentovanými v podanej sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (námietka nedoručenia exekučného titulu ) súd uvádza, že tieto skutočnosti začala povinná namietať až v rámci podanej sťažnosti. Súd prvej inštancie na tomto mieste poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, resp. ak je táto skutočnosť tvrdená až v sťažnostnom konaní, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Keďže povinná rozšírila svoj návrh na zastavenie exekúcie o ďalšie argumenty a nové skutočnosti preukázateľne po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v podanej sťažnosti a uvádzala v nej skutočnosti, ktoré jej museli byť známe už v čase doručenia exekučného titulu, súd vo vzťahu k argumentom povinnej poukazuje na vyššie popísanú koncentračnú zásadu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh (prípadne iné podanie) podané oneskorene zamietne i keď by tu dôvod na zastavenie exekúcie bol (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku).

24. Nad rámec svojej povinnosti súd prvej inštancie vo vzťahu k doručeniu exekučného titulu na tomto mieste konštatuje, že doručovanie do vlastných rúk elektronickou formou je upravené v o e-Governmente, podľa ktorého: „doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi“. Povinný je fyzickou osobou s preukázateľne aktivovanou elektronickou schránkou, a preto orgány verejnej moci (teda aj súd či súdny exekútor) sú povinné doručovať úradné písomnosti do tejto elektronickej schránky, pričom Okresný súd Žilina doručoval vydané uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v súlade s právnymi predpismi. S poukazom na tieto skutočnosti sú tvrdenia povinnej vzťahujúce sa na neúčinnosť doručovania exekučného titulu bez právneho významu a nezakladajú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné exekúciu zastaviť.

25. S poukazom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nepreukázala dôvody na zastavenie exekúcie. Sťažnostný súd má toho času za to, že zo strany povinnej nedošlo k riadnemu splneniu povinností uložených exekučným titulom, a preto bola predmetná exekúcia nariadená a je vedená dôvodne.

26. Za stavu, keď teda oprávnená disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený, ani inak zmenený, a súčasne zo strany povinného nebol riadne splnený, tak exekučný súd nemôže oprávnenej odoprieť právo domáhať sa výkonu tohto exekučného titulu, pretože oprávnená v exekučnom konaní len realizuje svoje právo, nekoná v rozpore s právom. Súd zároveň zdôrazňuje, že exekúcia nie je trestom, ale núteným výkonom rozhodnutia realizovaným štátom, ktorého cieľom je vynútenie splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom.

27. Nakoľko nebol zistený žiaden dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.03.2023 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)

28. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

32. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

33. Podľa č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

34. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinnej žiadal o priznanie náhrady trov konania od povinnej. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti zo dňa 03.05.2023 v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a č. spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia spolu v sume 68,70 Eur (výška odmeny za jeden polovičný úkon právnej služby je podľa v spojení s vo výške 44, Eur + 1x režijný paušál za rok 2023 á 12, Eur + 20% DPH).

35. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinnej za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinnej. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto uznesenia).

36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre

každé konanie. Keďže súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, povinnej nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. (výrok III. tohto uznesenia)

39. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 21. júna 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa