Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-267-2015.pdf
PDF · 101.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/267/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľa: I. M., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX X., G. XXX/XX, štátne občianstvo: SR zast. R. M., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX X., G. XXX/XX, matkou, proti odporcovi: I. M., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX X., M. XXX, štátne občianstvo: SR, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28.10.2015, doručeného súdu dňa 03.11.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zvýšenia výživného a to tak, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu zvýšené výživné mesačne vo výške 150,- Eur od právoplatnosti rozsudku, splatné vždy do 16.dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 1. ročníka nadstavbového štúdia na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu vo Zvolene. Žije so svojou matkou R. M. a mladšou sestrou, ktorá je žiačkou Základnej školy I.. S. E. X., pričom matka sa o neho stará a zabezpečuje ho finančne od rozvodu, kedy bolo stanovené výživné. S otcom sa nestretáva, popri štúdiu nemôže pracovať a zarobiť si potrebné finančné prostriedky. Uviedol, že odporca pracuje v PUR - STAV KB, s.r.o., B. Q. XXX, G..M.. J. XXX, X..
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a v podaní doručenom súdu dňa 04.01.2016 uviedol, že okrem syna má ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére R. M., na ktorú platí výživné, teda spolu na obe deti platí výživné 240,- Eur/mesačne. Ďalej odporca uviedol, že má hypotéku vo výške 138,70 Eur/ mesačne a tiež uhrádza sumu 51,45 Eur/mesačne za hypotéku na rodinný dom: G. XXX/XX, X. v ktorom býva syn spolu s matkou a dcérou. Tiež platí pravidelne mesačne nájomné za byt vo výške 83,21 Eur, za elektriku mesačne sumu 11,- Eur a za rozhlas a televíziu sumu 4,64 Eur/mesačne. Ďalej uviedol, že má výdavky na stravu, ošatenie a cestovné do zamestnania vo výške 5,- Eur/týždenne, za mobilný telefón sumu 20,- Eur/mesačne a za lieky na tlak mesačne sumu 20,- Eur.
Súd nariadil pojednávanie na deň 11.03.2016, pričom na pojednávanie sa dostavila matka navrhovateľa: R. M. na základe predloženého písomného plnomocenstva, doručeného súdu dňa 10.03.2016, pričom neprítomnosť navrhovateľa ospravedlnila z dôvodu jeho choroby, nakoľko t.č. má zápal pľúc.
Odporca, ako aj právny zástupca odporcu sa dostavil na pojednávanie riadne a včas.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s prednesom zástupkyne navrhovateľa a tiež listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili účastníci konania, resp. ktoré si v priebehu konania
vyžiadal súd a oboznámil sa tiež s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 18P/24/2015 a zistil tento skutkový stav:
Z prednesu zástupkyne navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu, nakoľko sa zvýšili výdavky od posledného určenia vyživovacej povinnosti, a to z dôvodu, že syn si zobral telefón, nakoľko predchádzajúci bol pokazený, a teda spolu platia za telefón, internet a káblovú televíziu sumu 45,- Eur/mesačne. Internet potrebuje syn na prípravu rôznych projektov do školy. Ďalej sa momentálne skladá sumou 15,- Eur/mesačne na stužkovú, platí polročné školné vo výške 25,- Eur. Syn má tiež zdravotné problémy, nakoľko aj momentálne je chorý a bolo potrebné doplácať za lieky sumu 30,- Eur. Tiež sa lieči na posunutú platničku a pokiaľ nastanú akútne problémy, je potrebné toto riešiť obstrekmi a liekmi, na ktoré dopláca sumu cca 20,- Eur. Kvôli zdravotným problémom z chrbticou by mal tiež navrhovateľ chodiť cvičiť, avšak momentálne cvičiť nechodí, nakoľko permanentka do fitness centra stojí 20,- Eur a na toto nemajú finančné prostriedky. Tiež si navrhovateľ musel t.č. zaobstarať nové oblečenie, kupovali dvoje nohavice, ktoré stáli po 15,- Eur a tiež botasky, ktoré mu musia kupovať radšej značkové, aby mu vydržali aspoň rok, nakoľko aj pri jeho veľkosti nohy sa ťažšie zháňa lacnejšia obuv. Ďalej zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že býva spoločne s navrhovateľom ako aj s maloletou dcérou v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej a odporcu, pričom výdavky na tento dom sú vo výške 55,- Eur/mesačne na palivové drevo, na elektrickú energiu sumu 60,- Eur/mesačne, na vodu 20,- Eur/mesačne, pričom momentálne spláca nedoplatok za vodu, takže k sume 20,- Eur/mesačne ešte je potrebné pripočítať sumu 30,- Eur ako nedoplatok za vodu, nakoľko má dohodnutý splátkový kalendár. Tiež spláca ďalej pôžičku na práčku a chladničku, ktoré si musela zakúpiť, a to vo výške 27,- Eur/mesačne na práčku a 25,- Eur/mesačne na chladničku. Ďalej zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že spláca aj pôžičku svojej matke vo výške 140,- Eur, a to na kúpu obleku a košele pre navrhovateľa. Túto pôžičku matke spláca vo výške 20,- Eur/mesačne. Tiež matke spláca pôžičku na sporák, nakoľko táto si zobrala pôžičku na svoje meno, avšak sporák využíva matka navrhovateľa do svojej domácnosti. Túto pôžičku spláca zástupkyňa navrhovateľa vo výške 30,- Eur/mesačne. Ďalej uviedla, že po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti musela zakúpiť všetky spotrebiče, nakoľko tie, ktoré boli v rodinnom dome už boli zastarané, alebo pokazené. Tiež uviedla, že odporca sa s navrhovateľom nestýka, ani s ním nekomunikuje, akoby pre neho neexistoval. S dcérou sa pritom stretáva, a tiež jej prispieva aj nad rámec bežného výživného, napríklad jej kúpi kredit, alebo jej niekedy nad rámec výživného prispeje menšou finančnou sumou. Čo sa týka navrhovateľa, tomuto prispel nad rámec výživného naposledy na narodeniny v roku 2015, kedy dostal 15,- Eur a na Vianoce dostal mikinu v hodnote 30,- Eur. Uviedla, že odporca okrem zamestnania si zarobiť vie a chodí na rôzne fušky, ktoré sa týkajú stavebných prác na rodinných domoch, alebo aj bytoch.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že odporca prispieva na výživné na obe deti vo výške 270,- Eur/mesačne (je v tom započítaná aj 10,-Eur splátka na zameškané výživné). Ďalej odporca uhrádza mesačne sumu 138,70 Eur na hypotéku, na byt, ktorý si zakúpil a v ktorom teraz aj býva; ďalej platí hypotéku na rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľ so svojou matkou a sestrou vo výške 51,65 Eur/mesačne, ďalej platí sumu 83,21 Eur/mesačne ako platby za užívanie bytu v jeho vlastníctve, ďalej platí elektriku vo výške 11,- Eur/mesačne, ďalej má výdavky na oblečenie, stravu a cestovné vo výške cca 60,- Eur/mesačne a ďalej dopláca na lieky na tlak mesačne sumu 20,- Eur, ďalej platí mobilný paušál vo výške 20,- Eur/mesačne. Vzhľadom k týmto výdavkom je zrejmé, že odporcove výdavky sú vyššie ako jeho príjem, ktorý je vo výške cca 500,- Eur/mesačne. Tieto zvýšené výdavky odporca kryje tak, že si požičiava peniaze od kamarátov, ale výživné platí stále načas. Ďalej právny zástupca odporcu uviedol, že tento spláca hypotéku aj na rodinný dom, kde býva navrhovateľ spolu s matkou a sestrou už od roku 2010 a to aj po odsťahovaní odporcu zo spoločnej domácnosti, a teda túto hypotéku platí v celej sume, hoci je len podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 1-ica, teda aj tieto platby by sa dali brať ako prispievanie nad rámec určeného výživného.
Odporca na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že okrem príjmu od zamestnávateľa si vie privyrobiť občasnými brigádami, na ktoré chodí cez soboty a nedele, avšak nie je to každú sobotu a nedeľu; len občas (napríklad od začiatku roka 2016 si bol privyrobiť len 1-krát, kde zarobil 30,- Eur). Uviedol, že vykonáva brigády ohľadne odborných murovacích prác, kde za jeden víkend si dokáže zarobiť sumu cca 60,- Eur, avšak nechodí na tieto brigády každý víkend, niekedy je doma aj 1-2 mesiace. Ďalej tiež výdavky pokrýva tým, že využíva aj stravné lístky. Ďalej odporca uviedol, že s navrhovateľom sa momentálne nestretáva, nakoľko podľa jeho názoru bol od začiatku ovplyvňovaný svojou matkou voči nemu. Tiež uviedol, že maloletej dcére platí poistku vo výške 8,80 Eur/mesačne a tiež platil poistku aj synovi vo
výške 5,50 Eur/mesačne a táto mu bola vyplatená v jeho 19. rokoch vo výške 800,- Eur. Momentálne už poistku synovi neplatí.
Z dohody o platbách zo dňa 25.11.2014 so spoločnosťou Slovakia energy, s.r.o. (čl.18) a fotokópie poštových poukazov (čl. 19) súd zistil, že odporca platí mesačne za elektriku sumu 11,- Eur.
Z platobného dokladu SIPO súd zistil, že odporca platí za rozhlas a televíziu sumu 4,64 Eur/mesačne.
Z mesačného predpisu Stavebného bytového družstva Zvolen súd zistil, že odporca platí úhrady za užívanie bytu a preddavky za služby a plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 83,21 Eur/ mesačne.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.10.2014 súd zistil, že odporca uzatvoril so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 21.900,- Eur na kúpu bytu, pričom tento spláca splátkami vo výške 138,70 Eur/mesačne, pričom konečná splatnosť úveru je 24.10.2034.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 23.12.2015 súd, že odporca nepoberá žiadnu dávku vyplácajú sociálnou poisťovňou a matka navrhovateľa poberala nemocenské dávky za obdobie október 2015 vo výške 10,70 Eur a za obdobie november 2015 vo výške 116,70 Eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen súd zistil, že odporca nie je poberateľom žiadnych dávok, ani príspevkov vyplácaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná doba evidencie bola od 08.04.2015 do 23.08.2015. Posledným zamestnávateľom bol PUR - STAV KB, s.r.o., a to od 24.08.2015. Matka navrhovateľa R. M. nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom posledná doba evidencie bola od 15.05.2011 do 30.06.2011. Zamestnávateľom bol TESCO Stores SR, a.s. od 01.04.2011 do 14.05.2011. Menovanej je poskytovaný prídavok na dieťa vo výške 47,04 Eur/mesačne od júla 2001, pričom toto stále trvá. Iné štátne dávky vyplácané nie sú.
Súd sa oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18P/24/2015, z ktorého zistil, že podľa správy zamestnávateľa matky, táto dosahovala za obdobie 1 až 12/2015 priemerne v čistom 394,52 € mesačne. Po vykonaní zrážok (exekúcie) je priemerný čistý príjem matky 329,54 €. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, v uvedenom období boli matke vyplácané nemocenské dávky za obdobie 10/2015 vo výške 10,70 €, za 11/2015 vo výške 116,70 €, za 12/2015 vo výške 328,80 €. Podľa oznámenia ÚPSVaR Zvolen je matke vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 47,04 €.
Podľa oznámenia zamestnávateľa je tu otec zamestnaný od 24. 08. 2015 a tento dosahuje priemernú čistú mzdu za obdobie 8 až 12/2015 vo výške 2.458,77 €, čo činí v priemere 491,75 € v čistom.
Naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcovi voči navrhovateľovi určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18P/9/2013 zo dňa 28. 01. 2014, právoplatné dňa 04. 03. 2014. Otcovi bola určená povinnosť platiť zvýšeným výživným na vtedy maloletého Jozefa po 140,00 €, z pôvodnej sumy 120,00 € mesačne a na maloletú Eriku po 100,00 € mesačne, z pôvodnej sumy 80,00 € mesačne. Vyčíslený dlh v sume 120,00 € bol otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,00 € mesačne. V tom čase bývali rodičia spoločne v rodinnom dome, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a na základe dohody matka uhrádzala poplatky za elektrinu 65,00 € mesačne a otec uhrádzal poplatky za vodu 20,00 € mesačne a splátky hypotéky na dom 45,00 € mesačne. Matka bola zamestnaná v spoločnosti Tesco Stores SR, kde mala priemerný mesačný zárobok v čistom 448,78 €, kde jej boli vykonávané exekučné zrážky a to na dlhy, ktoré vznikli počas manželstva. Otec na deti pravidelne platil bežné výživné dovtedy určené súdom, občas im kúpil na sviatok oblečenie alebo prispel na potrebu detí. Bol zamestnaný vo firme VAMIS Group, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa mal priemerný mesačný zárobok 590,04 €, otec pred súdom potvrdil, že jeho zárobok je v čistom 620,00 € mesačne. Poukázal však na to, že do toho zarátaval poberané diéty, ktoré by sa však nemali započítavať do jeho príjmu. Ďalej zakupoval drevo na kúrenie a platil dcére poistku po 8,80 € mesačne a synovi po 5,50 € mesačne. Týždenne deťom dával vreckové po 5,00 € mesačne. Sebe uhrádzal životnú poistku po 20,00 € mesačne a úrazovú poistku po 20,00 € mesačne v poisťovni Allianz. Keď bol doma s dcérou sám, pomáhal jej pri učení. Vtedy maloletý
syn I. navštevoval 3. ročník hotelovej školy a maloletá R. navštevovala 5. triedu ZŠ. Už vtedy matka poukazovala na zvýšené výdavky na lieky a obstreky pre syna I..
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods.3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Je pravdou, že od poslednej úpravy výživného určeného od 01. 11. 2013 došlo uplynutím času k zvýšeniu potrieb u už plnoletého I. M.Á. jednak jeho fyzickým rastom, jednak s prihliadnutím na zvyšovanie cien životných nákladov, čo má vplyv na zvýšenie potrieb navrhovateľa. Súd mal však tiež preukázané, že príjem odporcu sa od posledného zvýšenia výživného znížil, nakoľko v čase rozhodovania v konaní sp. zn. 18P/9/2013 dňa 28.01.2014 bol odporca zamestnaný vo firme VAMIS Group, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa mal priemerný mesačný zárobok 590,04 €, otec pred súdom potvrdil, že jeho zárobok je v čistom 620,00 € mesačne. V tomto konaní odporca deklaroval príjem v priemere 500,- € v čistom, pričom na pojednávaní uviedol, že si tiež dokáže privyrobiť občasnými brigádami, avšak len príležitostne, nie pravidelne, pričom takto si dokáže zarobiť cca 30,-Eur/8 hod. brigádu. Uviedol, že od januára 2016 do marca 2016 si takto zarobil len 30,-Eur. Pokiaľ matka navrhovateľa poukazovala na to, že odporca si dokáže privyrobiť brigádami viac peňazí ako deklaroval v súdnom konaní, k tomuto súd uvádza, že toto nebolo zo strany navrhovateľa nijakým spôsobom preukázané a navrhovateľ ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere nepodal. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného vychádzal z výšky príjmu odporcu, tak ako vyplýva aj z výplatných pások za obdobie 8-11/2015 a to mesačný príjem v priemere vo výške 550,-Eur. Po spočítaní mesačných platieb odporcu, ktoré spočívajú v úhrade výživného vo výške 270,-Eur na obe deti a odpočítaní platieb za úvery a to vo výške 138,70 Eur ako hypotéku za byt, ďalej 51,45 Eur za rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve s matkou navrhovateľa, 83,21 Eur ako platby spojené s užívaním bytu, t.j. spolu výdavky odporcu 543,36 Eur (pričom v týchto výdavkoch ešte nie sú započítané výdavky na elektriku 11,- Eur mesačne, mobilný telefón, pohonné hmoty, lieky), súd už nevidel na strane odporcu priestor na zvýšenie výživného. Od posledného zvýšenia výživného na navrhovateľa sa zvýšili tiež výdavky odporcu v súvislosti s bývaním, keďže sa odsťahoval zo spoločného rodinného domu a prestal prispievať na náklady na bývanie, zabezpečil si vlastné bývanie, s čím súvisia zvýšené výdavky jednak s pravidelnými mesačnými platbami súvisiacimi s bývaním, ako aj so splácaním úveru, ktorý si otec bral na kúpu bytu. Taktiež odporca stále spláca aj úver na rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľ s matkou a sestrou a to vo výške 51,45 Eur. Súd tiež vzal do úvahy tú skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére R., kde na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. R. voči otcovi, keď rozsudkom sp. zn. 18P/24/2015 - 170 zo dňa 17.02.2016, súd zvýšil výživné na maloletú R. M., L.. XX.XX.XXXX na 120,-Eur mesačne od 03.11.2015, zameškané výživné za obdobie od 03.11.2015 do 17.02.2015 v sume 78,67 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,-Eur splatných spolu s bežným výživným. Rozsudok t.č. ešte nie je právoplatný, nakoľko odporca podal voči nemu odvolanie. Pokiaľ matka navrhovateľa poukazovala na viaceré pôžičky a potrebu nevyhnutných
opráv na rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľa, v tomto smere súd poukazuje na to, že po rozvode manželstva rodičia navrhovateľa medzi sebou nijakým spôsobom nevysporiadali ako aktíva, tak i pasíva vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré rozvodom manželstva zaniklo, pričom by však bolo potrebné, aby si rodičia navrhovateľa vysporiadali plnenie záväzkov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne tiež riešili záväzky vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej t.č. býva navrhovateľ spolu s matkou a sestrou, pričom výdavky súvisiace s týmito nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi nie je možné riešiť v konaní o zvýšenie výživného.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a tiež v súlade s § 151 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko súd návrh zamietol, teda odporca bol v zásade v celom rozsahu úspešný a mal by nárok na náhradu trov konania, keďže si však žiadne trovy neuplatnil súd rozhodol tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)