Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-24-2015.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci maloletej Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, dieťa rodičov - matka: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, D., občan SR, otec: Q. Y.Á., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX D., občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. Z., takto
rozhodol:
I/
Otec je p o v i n n ý platiť zvýšeným výživným na maloletú Z. Y., nar. XX. XX. XXXX po 120,00 € mesačne od 03. 11. 2015, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
II/
Dlh na výživnom za obdobie od 03. 11. 2015 do 17. 02. 2015 v sume 78,67 € je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 10,00 €, splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.
III/
Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a .
IV/
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V/
Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18P 9/2013 zo dňa 28. 01. 2014, právoplatný 04. 03. 2014 vo výroku o výživnom na maloletú Z. Y..
odôvodnenie:
Matka podala na tunajšom súde dňa 03. 11. 2015 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal otca platiť na výživu mal. Z. zvýšeným výživným po 150,00 € mesačne odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu v roku 2013 na výšku 100,00 € mesačne a odvtedy náklady na mal. Z. sa zvýšili.
Otec na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil. Poukázal na to, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť na výživu mal. Z. zvýšeným výživným.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Matka na pojednávaní uviedla, že podala návrh na zvýšenie výživného, pretože sama finančne nezvláda starostlivosť o obe deti. Okrem maloletej Z. má v opatere syna Q., ktorý je už dospelý a jeho potreby sa taktiež zvýšili, rovnako sa zvýšili potreby aj u dcéry. S deťmi býva v rodinnom dome, ktorý bol pôvodne v BSM spolu s otcom detí, po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM a toho času sú s otcom spoluvlastníkmi domu každý v 1. Rodinný dom je v zlom stave, už sa rozpadáva. Na bývanie matka uhrádza 60,00 € mesačne - platba elektriky, 20,00 € mesačne platbu vody, avšak na vode bol nedoplatok vo výške 180,00 €, ktorý momentálne spláca po 30,00 € mesačne. Kúrenie je na pevné palivo, takže zakupuje drevo s tým, že jedna klietka dreva stojí 55,00 €, čo jej nevystačí ani na jeden mesiac. Ďalej spláca pôžičky, nakoľko bola nútená zakúpiť novú práčku, chladničku aj sporák a tieto spláca splátkovými úvermi po 27,00 € mesačne, 25,00 € mesačne a 21,00 € mesačne. Ďalej uhrádza telefón po 30,00 € mesačne, dala zaviesť internet, ktorý potrebujú deti kvôli škole, kde sa bude platiť po 15,00 € mesačne. Naďalej spláca pôžičky, ktoré jej zostali z manželstva, keďže počas manželstva jej otec detí neprispieval do domácnosti, musela to riešiť formou pôžičiek. Zo mzdy sú jej vykonávané exekučné zrážky. Syn toho času nastúpil do maturitného ročníka, kde sa platí polročne školné 25,00 € mesačne a skladajú sa na stužkovú po 15,00 € mesačne. Okrem toho má syn problémy s platničkami, chodí na pravidelné prehliadky, kde sa platia obstreky a s tým súvisiace lieky. Maloletá Z. chodí do 7. triedy ZŠ, kde mesačne uhrádza poplatky do triedneho fondu. Pokiaľ by dcéra aj chcela chodiť na nejaké krúžky, matka na to nemá finančné prostriedky. Dcéra sa stravuje doma, s čím jej vypomáha stará matka. Dcéra má ortopedický problém, takže má zvýšené výdavky na špeciálnu obuv. Matka je zamestnaná ako predavačka v Tescu, jej príjem je 430,00 až 450,00 € v čistom. Poberá prídavky na dve deti 45,00 € mesačne, mimo toho iný príjem nemá. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Otec na pojednávaní uviedol, že na deti doposiaľ uhrádza bežné výživné, ktoré mu bolo doposiaľ určené. Syn k nemu už veľmi chodiť nechce, dcéra za ním občas chodí, podľa toho ako sama chce, avšak u neho neprespáva, nakoľko nemá kde. Doposiaľ platil synovu poistku, ktorá skončila v 19-tich rokoch a synovi bola vyplatená čiastka 800,00 €. Dcére naďalej platí poistku po 8,80 € mesačne. Okrem toho občas dá deťom na telefón po 5,00 €. On sám býva v 1-izbovom byte, ktorý si zakúpil do osobného vlastníctva cez hypotéku, ktorú bral vo výške 21.900,00 € v Slovenskej sporiteľni. Túto spláca po 138,00 € mesačne. Ďalej spláca staršiu hypotéku, ktorá bola na spoločný rodinný dom po 50,00 € mesačne, kde je zostatok 5.414,75 €. Za byt platí mesačný predpis 83,70 €, ďalej elektriku 11,00 € mesačne a plyn 5,00 € mesačne, RTVS 4,45 € mesačne. Sám si platí úrazovú poistku po 25,00 € mesačne a mobilný telefón 20,00 € mesačne. Okrem toho spláca dlh, ktorý vznikol na mobile po 10,00 € mesačne, ktorý však urobila matka. Tak isto si každý mesiac zakupuje lieky na tlak po 20,00 € mesačne. Je zamestnaný ako murár a jeho príjem v čistom je 522,00 € mesačne, iný príjem nemá. Okrem spomínanej polovice rodinného domu a bytu iné nehnuteľnosti nevlastní. Chcel, aby si matka prepísala celý dom na seba, avšak doposiaľ sa nijako nedohodli. Pred rokom si zakúpil osobné motorové vozidlo zn. BMW z roku 1991 za sumu 600,00 €. Iný majetok nevlastní, nemá iné vyživovacie povinnosti.
Rodičia k svojim výdavkom doložili originály dokladov, ktoré sú súčasťou procesného spisu v prílohovej obálke čl. 168-169.
Kolízny opatrovník na pojednávaní poukázal na výsledky šetrenia rodinných pomerov u maloletej v súlade s podanou písomnou správou. Doporučil súdu vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom výšku výživného ponechal na úvahe súdu v súlade s potrebami maloletej a zárobkovými možnosťami na strane otca ako povinného. Podľa písomnej správy kolízneho opatrovníka (čl. 163) boli zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov v súlade s ich výpoveďou na pojednávaní. Matkou bolo potvrdené, že otec platí pravidelne bežné výživné doposiaľ určené súdom, nevedela sa vyjadriť, či nad rámec bežného výživného otec maloletej poskytuje vreckové, nakoľko komunikácia s otcom ohľadom detí nie je na požadovanej úrovni. Otec sa pri šetrení vyjadril, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, matka s ním zvýšenie výživného vopred nekonzultovala. Maloletej Z. poskytuje vreckové, na sviatky deťom prispieva finančnou čiastkou.
Podľa správy zamestnávateľa matky, táto dosahovala za obdobie 1 až 12/2015 priemerne v čistom 394,52 € mesačne. Po vykonaní zrážok (exekúcie) je priemerný čistý príjem matky 329,54 €. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, v uvedenom období boli matke vyplácané nemocenské dávky za obdobie 10/2015 vo výške 10,70 €, za 11/2015 vo výške 116,70 €, za 12/2015 vo výške 328,80 €. Podľa oznámenia ÚPSVaR Zvolen je matke vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 47,04 €.
Podľa oznámenia zamestnávateľa je tu otec zamestnaný od 24. 08. 2015 a tento dosahuje priemernú čistú mzdu za obdobie 1 až 12/2015 vo výške 204,90 € mesačne, zo mzdy sú mu vykonávané zrážky za stravné lístky. Po preskúmaní správy zamestnávateľa však súd konštatoval, že takto vyčíslená priemerná mzda bola rátaná za obdobie 12-tich mesiacov, pričom v skutočnosti bol otec zamestnaný len 5 mesiacov, takže dosiahol spolu čistú mzdu 2.458,77 €, čo činí v priemere 491,75 € v čistom.
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otcovi určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18P 9/2013 zo dňa 28. 01. 2014, právoplatné dňa 04. 03. 2014. Otcovi bola určená povinnosť platiť zvýšeným výživným na vtedy maloletého Jozefa po 140,00 €, z pôvodnej sumy 120,00 € mesačne a na maloletú Z. po 100,00 € mesačne, z pôvodnej sumy 80,00 € mesačne. Vyčíslený dlh v sume 120,00 € bol otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,00 € mesačne. V tom čase bývali rodičia spoločne v rodinnom dome, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a na základe dohody matka uhrádzala poplatky za elektrinu 65,00 € mesačne a otec uhrádzal poplatky za vodu 20,00 € mesačne a splátky hypotéky na dom 45,00 € mesačne. Matka bola zamestnaná v spoločnosti Tesco Stores SR, kde mala priemerný mesačný zárobok v čistom 448,78 €, kde jej boli vykonávané exekučné zrážky a to na dlhy, ktoré vznikli počas manželstva. Otec na deti pravidelne platil bežné výživné dovtedy určené súdom, občas im kúpil na sviatok oblečenie alebo prispel na potrebu detí. Bol zamestnaný vo firme VAMIS Group, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa mal priemerný mesačný zárobok 590,04 €, otec pred súdom potvrdil, že jeho zárobok je v čistom 620,00 € mesačne. Poukázal však na to, že do toho zarátaval poberané diéty, ktoré by sa však nemali započítavať do jeho príjmu. Ďalej zakupoval drevo na kúrenie a platil dcére poistku po 8,80 € mesačne a synovi po 5,50 € mesačne. Týždenne deťom dával vreckové po 5,00 € mesačne. Sebe uhrádzal životnú poistku po 20,00 € mesačne a úrazovú poistku po 20,00 € mesačne v poisťovni Allianz. Keď bol doma s dcérou sám, pomáhal jej pri učení. Vtedy maloletý syn Q. navštevoval 3. ročník hotelovej školy a maloletá Erika navštevovala 5. triedu ZŠ. Už vtedy matka poukazovala na zvýšené výdavky na lieky a obstreky pre syna Q..
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods.3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že návrh matky bol dôvodný len čiastočne. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného určeného od 01. 11. 2013 došlo uplynutím času k zvýšeniu potrieb u maloletej Z. jednak jej fyzickým rastom, jednak s prihliadnutím na zvyšovanie cien životných nákladov, čo má vplyv na zvýšenie potrieb maloletých detí. Ďalej mal súd preukázané, že príjem na strane rodičov sa podstatne nezmenil, avšak zvýšili sa výdavky na strane rodičov v súvislosti s bývaním, keďže otec sa odsťahoval zo spoločného rodinného domu a prestal prispievať na náklady na bývanie, zabezpečil si vlastné bývanie, s čím súvisia zvýšené výdavky jednak s pravidelnými mesačnými platbami súvisiacimi s bývaním, ako aj so splácaním úveru, ktorý si otec bral na kúpu bytu. Súd však v tomto smere poukazuje, že medzi rodičmi nedošlo k vysporiadaniu BSM a z tohto dôvodu, pokiaľ sa zvýšili ich výdavky v súvislosti s bývaním, nemôže súd hodnotiť na ťarchu maloletých detí v tom smere, aby rodičia neboli povinní zabezpečiť
zvýšené potreby maloletých detí. Je potrebné si uvedomiť, že fyzickým rastom detí a prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky sa do budúcna budú zvyšovať potreby maloletých detí a obaja rodičia sa musia správať tak, aby boli schopní pokryť tieto odôvodnené potreby detí. Súd preto konštatuje, že vzhľadom na zvýšenie potrieb na strane maloletej Z. je odôvodnený návrh na zvýšenie výživného, súd však návrhu matky vyhovel len čiastočne a priznal zvýšené výživné zo sumy 100,00 € na 120,00 € mesačne odo dňa podania návrhu matky, t. j. od 03. 11. 2015, od kedy preukázateľne sú zvýšené výdavky na zabezpečovanie potrieb maloletej Z.. Súd má zato, že zvýšenie výživného o 20,00 € mesačne neznamená vo vzťahu k majetkovým pomerom otca neprimeraný zásah a otec sa bude musieť správať tak, aby takto zvýšené výživné bol schopný platiť. Súd na strane otca nezistil také objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si príjem v dostatočnej výške na pokrytie nevyhnutných potrieb u maloletej Z.. Je zrejmé, že zvyšovanie výdavkov na potreby mal. Z. znášala výlučne matka zo svojho príjmu a je teda povinnosťou otca, sa rovnako podieľať na takto zvýšených potrebách dieťaťa. Súd však nevyhovel matke v celom rozsahu, nakoľko celková majetková situácia na strane otca ako povinného mu nedovoľuje platiť na výživu mal. Z. v navrhovanej výške po 150,00 € mesačne. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Q., kde na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu syna Q. na zvýšenie výživného voči otcovi, o ktorom však doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Pri zvýšení výživného súd vyčíslil dlh na výživnom od 03. 11. 2015 ku dňu rozhodnutia súdu, kedy došlo k zvýšeniu výživného o 20,00 € mesačne. Za mesiac 11/2015 bola vyčíslená pomerná časť vo výške 18,67 € (za 28 dní zvýšeného výživného) a následne za obdobie 12/2015 až 2/2016, t. j. 3 mesiace po 20,00 €, čo spolu činí 60,00 €, celý dlh na výživnom bol vyčíslený na 78,67 € (60,00 € + 18,67 €). S prihliadnutím na finančnú situáciu na strane otca, súd povolil otcovi zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 10,00 € tak, že určil, že dlžné výživné je otec povinný platiť spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Pokiaľ by však otec čo len jednu splátku dlžného výživného neuhradil, celý dlh sa stáva zročným a bude ho musieť uhradiť naraz.
Týmto rozhodnutím došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia vo výroku o výživnom na mal. Z. Y..
O trovách konania rozhodoval súd podľa § 146 ods.1 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).