Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/132/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Podielnicke družstvo DUNAJ, so sídlom Vývojová 852, Bratislava, IČO: 00 190 667, právne zastúpeného: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30 958 300, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: Poľovnícka spoločnosť AMICUS, IČO: 37 929 577, so sídlom Hálova 18, Bratislava, zastúpený všeobecným zástupcom: Z.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU- BA-PLO-2014/63205 zo dňa 09.07.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov nepriznáva.

Ďalší účastník má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu vymedzenom v a o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Zhrnutie argumentov žalobcu

1. Správnou žalobu, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2015 sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil Oznámenie žalovaného č. OU-BA-PLO-2014/63205 zo dňa 09.07.2015 (ďalej aj len „napadnuté opatrenia“) o zaevidovaní Zmluvy č. 2014/1200/2683 o užívaní poľovného revíru Rusovce - Čunovo, uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpených zástupcami Vodohospodárska výstavba š.p. Karloveská 2, Bratislava a Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Radničné námestie 8, Banská Štiavnica na strane jednej a Poľovníckou spoločnosťou AMICUS, Hálová 18, Bratislava na stane druhej (ďalej iba „Zmluva“). 2. Žalobca je názoru, že žalovaný zaevidoval zmluvu v rozpore s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, konkrétne z dôvodu, že táto zmluva nebola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (ďalej „PR“) a zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej „ZVPP“) nebolo zvolané v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej „PP“) počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do PR a taktiež nebolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko nerozhodlo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery poľovných pozemkov začlenených do PR. 3. Žalobca tvrdí, že poľovný revír Rusovce - Čunovo má podľa Rozhodnutia Lesného úradu v Bratislave č. LÚ 432/95-FR zo dňa 6.9.1995 v spojení s listinou, vydanou rovnakým orgánom verejnej správy č. 65/2005 zo dňa 31.1.2005 výmeru 3.180,90 ha. On je podľa vlastných tvrdení vlastníkom PP tvoriacich

súčasť PR o výmere 129,0936 ha a zároveň je užívateľom PP o výmere zhruba 1.600 ha (táto výmera nie je konštantná z dôvodu rôznej časovej platnosti nájomných zmlúv). Uviedol, že bol vlastníkmi pozemkov o výmere zhruba 1.100 ha splnomocnený na zastupovanie vo všetkých právnych veciach týkajúcich sa výkonu poľovníctva. 4. Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru geodézia a kartografia, Ing. Romanom Wágnerom s úlohou stanoviť súhrnnú výmeru poľovných pozemkov v rámci PR. Znalec vypracoval dňa 05.05.2014 znalecký posudok č. 4/2015, podľa ktorého skutočná výmera PP začlenených do PR je 4.213 ha, nie deklarovaných 3.180,90 ha. 5. Žalobca si dal ďalej vypracovať analýzu vlastníckych vzťahov na PP v PR u spoločnosti EuroForest, s.r.o., podľa ktorej zvolávatelia ZVPP sú vlastníkmi PP v skutočnej výmere:

- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. - 41,9186 ha (namiesto deklarovaných 126,22 ha);

- Lesy, š.p. - 222,24 ha (namiesto deklarovaných 221,8367 ha) a Vodohospodárska výstavba, š.p. - 1.076,3168 ha (namiesto deklarovaných 1.107,375 ha), čo spolu predstavuje výmeru PP 1.340,072186 ha tvoriacich PR, čo pri skutočnej výmere PR 4.213 ha predstavuje 31,81 % z celkovej výmery PR. 6. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ZVPP bolo zvolané v rozpore s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, nakoľko nebolo zvolané zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov PR. Uvedené podľa žalobcu má za následok, že ZVPP bolo zvolané v rozpore so zákonom, je neplatné a rovnako je neplatná aj nájomná zmluva, ktorá z tohto zhromaždenia vzišla. Následne aj zmluva, za ktorú malo podľa zápisnice zo ZVPP hlasovať 61,414 % vlastníkov PP, bola podľa žalobcu prijatá iba 45,31 % vlastníkov PP, čo odporuje § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko uznesenia na ZVPP neboli prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov PP tvoriacich PR. 7. Žalobca ďalej uviedol, že zákonodarca ustanovenia § 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve neformuloval tak, že za smerodajnú vo vzťahu k posúdeniu naplnenia podmienky uznášaniaschopnosti ZVPP treba považovať výmeru uvedenú v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Podľa žalobcu údaj o celkovej výmere PR je potrené chápať ako flexibilný údaj, ktorý sa permanentne mení v závislosti od toho, či určitý pozemok mení svoj charakter z poľovného na nepoľovný. 8. Žalobca zdôraznil, že sa domáhal nápravy ohľadom zosúladenia reálnej výmery PR s výmerou deklarovanou v rozhodnutí o uznaní PR, a to svojím podaním zo dňa 18. augusta 2014 adresovaným Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor (ďalej „PLO“), ktorý listom č. OU-BA- PLO-2014/78395-Har zo dňa 13.10.2014 žalobcovi oznámil, že navrhovaná zmena neprichádza do úvahy, nakoľko sa nejedná o opravu chyby v počtoch, ktorú by bolo možné vyriešiť postupom podľa ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorého aplikáciu navrhol využiť žalobca, ale podľa názoru PLO využitím riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. 9. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca tvrdí, že ZVPP sa konalo v rozpore so zákonom, nakoľko nebolo zvolané v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zástupcom 1/3 vlastníkov, resp. zástupcov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov začlenených do PR a ZVPP prijalo rozhodnutia v rozpore s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko ich neprijalo potrebnou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, resp. zástupcov PP tvoriacich PR. Uvedené má za následok neplatnosť uznesení ZVPP, najmä neplatnosť zmluvy o užívaní PR, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada bez návrhu. Žalobca v tejto súvislosti žiadal, aby súd otázku platnosti alebo neplatnosti uznesení ZVPP posúdil ako prejudiciálnu otázku k predmetu tohto konania. 10. V záhlaví špecifikované opatrenie je podľa žalobcu nezákonné pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky ustanovenej v § 16 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o poľovníctve. Žalobca poukázal aj na to, že na nesúlad vo výmerách pozemkov PR opakovane upozorňoval žalovaného, naposledy listom zo dňa 1.7.2015. 11. Vyššie uvedenými porušeniami zákona o poľovníctve bolo podľa tvrdení žalobcu zasiahnuté do jeho práva plnohodnotne a spravodlivo rozhodovať o využití práva poľovníctva v PR z titulu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim súčasť PR, ktorý pre nezákonnosť rozhodovania ZVPP nemohol svojim spolurozhodovaním (cestou svojho splnomocnenca) ovplyvniť priebeh ZVPP. Následkom tohto nezákonného rozhodovania ZVPP došlo k nezákonnému podpísaniu zmluvy o užívaní PR a zo strany žalovaného k jej zaevidovaniu. Žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach tiež tým, že nevydaním rozsudku, ktorého sa správnou žalobou domáha, by mohol ostať užívateľom PR PS AMICUS, pričom žalobcovi ako vlastníkovi poľovných pozemkov by bola odňatá akákoľvek možnosť participovať spolu s inými na užívaní PR. Tvrdí, že má záujem spolu s ďalšími vlastníkmi poľovných pozemkov, resp. ich splnomocnenými zástupcami zvolať opätovne ZVPP, na ktorom sa legitímnym spôsobom rozhodne o budúcom užívateľovi PR, resp. o možnej zmene hranice PR a jeho rozdelení v súlade s ut. § 9 a s ním súvisiacich ustanovení zákona o poľovníctve. Bez zrušenia touto žalobou napadnutého opatrenia

to však nie je z pohľadu platnej a účinnej legislatívy možné. Žalobca tiež považoval za ukrátenie na svojich právach to, že na dotknutom ZVPP bol odhlasovaný rokovací poriadok nepripúšťajúci hlasovanie o protinávrhu iného účastníka ZVPP čo do výšky náhrady za užívanie PR. 12. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiada, aby správny súd v záhlaví označené opatrenie žalovaného zrušil. II. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

13. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo da 19.02.2016 tak, že žiadal, aby správny súd žalobu zamietol a aby napadnuté opatrenie potvrdil. Vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b) zákona o poľovníctve, z ktorého je podľa žalovaného zrejmé, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o užívaní poľovného revíru sú údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o jeho uznaní. 14. Základným predpokladom využitia práv vyplývajúcich z poľovníctva je existencia poľovného revíru, ktorý sa konštituuje na základe uznania poľovného revíru vydaného podľa § 4 ods. 5 zákona o poľovníctve, pričom obligatórnou náležitosťou tohto rozhodnutia je aj celková výmera poľovného revíru. 15. Žalovaný má za to, že ZVPP bolo zvolané v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve a takisto aj prijaté rozhodnutie ZVPP o postúpení užívania poľovného revíru poľovníckej organizácii AMICUS a zmluva, ktorá z toho zhromaždenia vzišla, sú v súlade so zákonom o poľovníctve. 16. Žalovaný je názoru, že vo veci evidencie zmluvy sp. zn. OU-BA-PLO-2014/63205-Har z 09.07.2015 boli splnené všetky požiadavky na evidenciu a jej zaevidovaním nepochybil. Tvrdenia žalobcu sa podľa neho nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce, a to aj napriek tomu, že žalobca bol prítomný a hlasoval na zhromaždení vlastníkov uznaného PR uskutočnenom dňa 03.06.2014 a hlasoval ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov v podiele k celkovej výmere uznaného PR, teda k výmere 3180,90 ha tak ako je uvedené v notárskej zápisnici. 17. Žalovaný poukazuje na to, že Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. -9 z 23.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2015, rozhodol o zákaze užívať poľovné pozemky uznaného Poľovného revíru Rusovce - Čunovo Poľovníckemu spolku Družstevník Dunaj, a zároveň žalovanému zakázal zaevidovať zmluvu o užívaní Poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov na strane jednej a Poľovníckym spolkom Družstevník Dunaj na strane druhej. Poľovnícky spolok Družstevník Dunaj navrhol JUDr. Norberta Horvátha na vymenovanie za poľovníckeho hospodára pre uvedený poľovný revír. Žalovaný zároveň predložil súdu Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: -100 a právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: -156, ktorým odpadla prekážka, ktorá bránila evidencii zmluvy č. 2014/1200/2683 uzatvorenej dňa 18.07.2014, o užívaní poľovného revíru. Ďalej súdu predložil odpoveď Okresnej prokuratúry Bratislava II k doručenému podnetu Podielnického družstva na podanie protestu prokurátora voči evidencii zmluvy sp. zn. OU-BA-PLO-2014/63205-Har z 09.07.2015. 18. K námietke žalobcu, v ktorej žalobca odôvodňoval neplatnosť zmluvy o užívaní PR na základe údajov zo znaleckého posudku č. 4/2015 vyhotovenom 05.05.2015 znalcom Ing. Romanom Wágnerom, a v ktorom znalec určil výmeru poľovných pozemkov začlenených do PR na výmeru 4.213 ha, žalovaný poukázal na str. 3 znaleckého posudku č. 4/2015, na ktorej znalec dokumentoval svoj postup v určení výmery PR Rusovce - Čunovo nasledovne, cit.: „ ....som zakreslil hranice poľovného revíru tak, ako boli slovne popísané v textovej časti rozhodnutia Lesného úradu Bratislava....som do digitálnych podkladov zakreslil hranice ....určené ako nepoľovné pozemky. Výpočtom som zistil, že celková výmera pozemkov v poľovnom revíri tak, ako bola zadefinovaná v rozhodnutí Lesného úradu zo dňa 6.9.1995 je 4381 ha a celková výmera pozemkov určených Obvodným lesným úradom ako nepoľovné pozemky je 168 ha. Ako z uvedeného vyplýva celková skutočná výmera poľovných pozemkov ...je 4213 ha.“ K tomuto žalovaný uviedol, že rozhodnutie Lesného úradu v Bratislave č. 432/95-Fr zo dňa 06.09.1995 obsahuje popis hranice revíru. V obvode tejto popísanej hranice PR Rusovce - Čunovo sa nachádza aj intravilán obce Rusovce a Čunovo a iné nepoľovné plochy. Znalecký posudok teda určil výmeru PR Rusovce - Čunovo z výmery všetkých pozemkov nachádzajúcich sa v popísanej hranici revíru. Žalovaný bol názoru, že znalec nesprávne interpretoval vo svojom posudku ustanovenie § 2 písm. o) zákona o poľovníctve, údaj uvedený znalcom je zavádzajúci a nesprávny.

III. Ďalšie vyjadrenia

19. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 27.03.2016 tak, že zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na množstvo ustanovení

zákona o poľovníctve, ktoré s predmetnou právnou vecou podľa neho nijako nesúvisia. Žalobca tvrdil, že podstatnými ustanoveniami sú iba ustanovenia § 5 ods. 3, ods. 4 a § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 20. Podľa žalobcu spornou otázkou medzi účastníkmi konania je právne posúdenie toho, z ktorého údaja o celkovej výmere poľovného revíru (reálneho alebo toho, ktorý je uvedený v rozhodnutí o jeho uznaní) je nutné pri skúmaní základnej hmotnoprávnej podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, vychádzať. 21. Žalobca aj vzhľadom na absenciu možnosti zmeny v danom prípade 20 rokov starého rozhodnutia o uznaní poľovného revíru mal jednoznačne za to, že podstatné je vychádzať z reálnej výmery poľovného revíru a nie z výmery, ktorá je uvedená v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. 22. V prípade absencie zákonnej úpravy umožňujúcej ..korekciu“ viac ako 3 roky starého rozhodnutia správneho orgánu o uznaní poľovného revíru je podľa právneho názoru žalobcu nutné, rešpektujúc zásadu zákazu odopretia spravodlivosti, pripustiť v rámci skúmania splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, vykonať zo strany žalovaného dôkaz, ktorým sa zistí skutočná (reálna) výmera revíru, nakoľko bez jej ustálenia nie je podľa právneho názoru žalobcu možné v predmetnej veci zákonne rozhodnúť. 23. Podľa žalobcu v tejto súvislosti nie je rozhodujúci údaj o celkovej výmere poľovného revíru, ale podstatné z hľadiska užívania revíru sú jeho hranice, ktoré nikto nespochybňuje. 24. Pokiaľ ide o výklad ust. § 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve, žalobca uviedol, že zákonodarca neformuloval predmetné ustanovenia tak (a nevyplýva to podľa neho ani z iných ustanovení zákona o poľovníctve, resp. iného všeobecne záväzného právneho predpisu), že za smerodajnú vo vzťahu k posúdeniu naplnenia podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. vo vzťahu k naplneniu podmienky 1/3 vlastníkov na oprávnenie zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je treba považovať výmeru uvedenú v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. 25. Žalobca poukázal na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR obsiahnuté v jeho liste č. zo dňa 23. decembra 2015, z obsahu ktorého podľa žalobcu vyplýva, že rozhodnutie o uznaní poľovného revíru je hybridnej povahy a rozhodnutie je v časti údaja o celkovej výmere poľovného revíru, na rozdiel od stanovenia hraníc poľovného revíru, deklaratórnej povahy. 26. Žalobca ďalej argumentoval tým, že vyššie uvedený názor je podľa neho logický najmä z toho pohľadu, že pozemky menia svoj charakter z poľovných na nepoľovné, resp. naopak. Táto skutočnosť podľa žalobcu spôsobuje flexibilitu údaja o celkovej výmere poľovného revíru. 27. K rozhodnutiu o uznaní PR žalobca uviedol, že toto rozhodnutie v časti určenia hraníc PR má konštitutívne účinky a hranice PR sa v príslušnom rozhodnutí jasne vymedzia či už jeho slovným popisom alebo graficky (súčasťou rozhodnutia je mapa vo formáte A3). Hranice PR sú nemenné až do vydania prípadného rozhodnutia, ktorým sa tieto hranice zmenia. Pokiaľ ide o údaj o celkovej výmere PR, v tejto časti podľa žalobcu nemožno považovať rozhodnutie o uznaní PR za konštitutívne, ale naopak deklaratórne. Údaj o celkovej výmere PR nie je konštanta, ale sa mení v závislosti od toho, ako jednotlivé pozemky menia svoj charakter. Časť poľovných pozemkov, ktoré boli doposiaľ poľovnými sa stávajú nepoľovnými (najmä vplyvom mnohokrát veľmi intenzívnej investičnej výstavby), no sú aj prípady, kedy sa nepoľovné pozemky stávajú priamo zo zákona poľovnými (napr. ovocný sad alebo vinica sa zrušia, odstráni sa pletivo, atď.). Sú aj prípady, kedy už v čase vydania rozhodnutia o uznaní poľovného revíru bola reálna výmera poľovných pozemkov iná ako je uvedená v tomto rozhodnutí a súčasná legislatíva nepozná procesné prostriedky spôsobilé vykonať v tomto smere nápravu. 28. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca trval na tom, že v posudzovanej veci je potrebné vychádzať z údaja o reálnej výmere revíru a v prípade, že tento údaj nekorešponduje s údajom uvedeným v rozhodnutí o uznaní PR, rozhodujúci je reálny stav ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov PP. 29. Vo vzťahu k argumentom žalovaného k znaleckému posudku znalca Ing. Romana Wágnera poukázal žalobca na to, že žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k znaleckému posudku Ing. Jozefa Revaja, ktorý mu bol zo strany súdu zrejme taktiež doručený a ktorý je z hľadiska jeho rozsahu a argumentácie podľa žalobcu mimoriadne presvedčivý. 30. Celkovo tak z vyjadrenia žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní PR uprednostnil ustanovenie zakotvujúce základné obsahové náležitosti zmluvy (§ 14 ods. 3 písm. b/ zákona o poľovníctve) pred ustanoveniami zakotvujúcimi zásadu majority vo vzťahu k rozhodovaniu o osude poľovného revíru, resp. posudzovania toho, či bolo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolané najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov vo vzťahu k celkovej výmere poľovného revíru. 31. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.07.2019, v ktorom poukázal na to, že žalobca sa už domáhal určenia neplatnosti zmluvy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , pričom prvostupňový súd jeho žalobu zamietol a odvolací súd

rozsudkom č.k. -359 zo dňa 28.6.2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že v skôr označenom konaní bola argumentácia žalobcu rovnaká. Ďalej uviedol, že otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy je rozhodujúca pre zaevidovanie zmluvy a táto otázka už bola rozhodnutá v skôr označenom konaní, ide teda o vec rozhodnutú a je potrebné na jej vyriešenie prihliadať v zmysle . Zmluva je preto platná, čo rovnako posúdil žalovaný pri jej zaevidovaní a pri vydaní napadnutého opatrenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že rozhodujúce sú skutočné výmery poľovných pozemkov a nie tie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o uznaní PR, ďalší účastník poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. -359 zo dňa 28.6.2018. K uvedenému dodal, že zákon o poľovníctve v , a odkazuje na rozhodnutie o uznaní PR ako smerodajný dokument a podklad, preto podľa neho treba vychádzať výlučne z údajov uvedených v rozhodnutí o uznaní PR. Ďalší účastník zároveň poukázal na to, že žalobca predložil dva posudky a analýzu za účelom preukázania skutočnej výmery PP. Každý z týchto dokumentov však udáva iný údaj o výmere, pričom znalecký posudok Ing. Wágnera obsahuje iba negatívny výpočet výmery PP, teda od celkovej výmery PR boli odpočítané nepoľovné pozemky a nebola určená skutočná výmera PP. Vzhľadom na skôr uvedené bol ďalší účastník názoru, že žalobca nepreukázal, že výmera PP začlenených do PR nezodpovedá stavu uvedenému v rozhodnutí o určení PR. 32. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 14.08.2019 tak, že svoju skoršiu argumentáciu doplnil v tom smere, že voči rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. -359 zo dňa 28.06.2018 podal dovolanie. Žalobca poukázal aj na to, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy reálna výmera PR bola výrazne vyššia ako v rozhodnutí o jeho uznaní (PR Teplá Voda, okres Levice) a v tomto prípade vychádzali účastníci ZVPP pri výpočte hlasovacích práv z reálnej výmery PR. K uvedenému doložil Notársku zápisnicu spísanú notárkou JUDr. Zimanovou č. N262/2018. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo obdobnej veci č.k. -41 zo dňa 17.02.2016, potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 06.06.2017. Na podanej žalobe v plnom rozsahu zotrval. IV. Stručný priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého opatrenia

33. Rozhodnutím Lesného úradu v Bratislave č. LÚ 432/95-FR zo dňa 6. septembra 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. októbra 1995 v spojení s listom Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 65/2005 zo dňa 31. januára 2005, ktorým bola z dôvodu plánovanej investičnej výstavby (napokon nerealizovanej) časť dovtedy poľovných pozemkov o celkovej výmere 172,1456 ha vyhlásená za nepoľovné plochy, bol uznaný Poľovný revír Rusovce - Čunovo. Výmera PR predstavuje podľa uvedených správnych aktov 3.180,90 ha. 34. Rozhodnutím č. 64/2005 zo dňa 31.01.2005 Obvodný lesný úrad Bratislava rozhodol o vyhlásení pozemkov patriacich do PR Rusovce- Čunovo vo výmere 1.445.000,- m2 (144,5 ha) vo vlastníctve spoločnosti ROT s.r.o. a vo výmere 276.456,- m2 (27,6456 ha) vo vlastníctve PD Dunaj Rusovce - Čunovo za nepoľovné a o ich vyňatí z tohto PR. 35. Dňa 03.06.2014 sa konalo ZVPP, priebeh ktorého bol osvedčený notárskou zápisnicou sp. zn. N 281/2014, Nz 23353/2014, NCRIs 23762/2014 (ďalej „Zápisnica“). 36. Zvolávateľmi ZVPP boli:

- Vodohospodárska výstavba, š.p., ktorá sa prezentovala ako vlastník poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 1.107,375 ha, t.j. podiel 34,81% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR (3.180,90 ha),

- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ktorý sa prezentoval ako vlastník poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 126,22 ha, t.j. podiel 3,97% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR (3.180,90 ha) a

- spoločnosť LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ICO: 36 038 351, ktorá sa prezentovala ako správca majetku SR a zástupca neznámych vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 222,24 ha, t.j. podiel 6,99% z celkovej výmery PR deklarovanej v rozhodnutí o uznaní PR (3.180,90 ha).

37. Podľa Zápisnice uvedení zvolávatelia vlastnia spolu viac ako 1/3 výmery poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov začlenených do PR. 38. Podľa listiny prítomných sa na ZVPP zúčastnili:

- Vodohospodárska výstavba, š.p., ktorá vystupovala a prezentovala sa ako vlastník poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 1.107,375 ha, t.j. podiel 34,81% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR (3.180,90 ha),

- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ktorý vystupoval a prezentoval sa ako vlastník poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 126,22 ha, t.j. podiel 3,97% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR,

- LESY SR, š.p., ktorý sa prezentoval ako správca majetku Slovenskej republiky a zástupca neznámych vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 222,24 ha, t.j. podiel 6,99% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR,

- Slovenský pozemkový fond, ktorý sa prezentoval ako správca majetku SR a zástupca neznámych vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 476,54 ha, t.j. podiel 14,98% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR,

- JUDr. Zuzana Opátová, ktorá sa prezentovala ako zástupkyňa vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 7,59 ha, t.j. podiel 0,24% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR,

- Ing. Leopold Dugovič, ktorý sa prezentoval ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 4,69 ha, t.j. podiel 0,15% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR,

- JUDr. Norbert Horváth, ktorý sa prezentoval ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 68,94 ha, t.j. podiel 2,17% z celkovej výmery PH deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR ,

- Miroslav Szabo, ktorý sa prezentoval ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 303,419 ha, t.j. podiel 9,53% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR a

- Peter Jakubec, ktorý sa prezentoval ako vlastník poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR o výmere 99,7 ha, t.j. podiel 3,18% z celkovej výmery PR deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR.

39. Zúčastnení na ZVPP teda podľa zápisnice spolu vlastnili, resp. zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov so súhrnnou výmerou 2.417,4 ha z celkovej, v Rozhodnutí o uznaní PR deklarovanej výmery PR 3.180,90 ha, t.j. podiel 76,02% z celkovej výmery PR. 40. ZVPP prijalo v rámci programu okrem iného aj nasledovné rozhodnutia (uznesenia):

- V rámci bodu 4. programu (v Notárskej zápisnici pod Ad 5) ZVPP rozhodlo, aby užívanie PR bolo postúpené zmluvou o užívaní poľovného revíru podľa ust. § 13 zákona o poľovníctve.

- V rámci bodu 5. programu (v Notárskej zápisnici pod Ad 6) ZVPP rozhodlo o výške náhrady a spôsobe jej zaplatenia za užívanie PR tak, že budúcemu užívateľovi sa postupuje užívanie PR za cenu 3,50 EUR/ ha a každý rok užívania.

- V rámci bodu 6. programu (v Notárskej zápisnici pod Ad 7) ZVPP rozhodlo o subjekte (poľovníckej organizácii), ktorá bude do budúcna užívateľom PR tak, že jeho užívanie postúpilo PS AMICUS.

- V rámci bodu 7. programu (v Notárskej zápisnici pod Ad 8) ZVPP rozhodlo o voľbe splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie vlastníkov vo veci užívania PR tak, že za splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR zvolilo Vodohospodársku výstavbu, š.p. a Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ktorých ZVPP splnomocnilo vo veci prípravy a podpisu Zmluvy o užívaní PR.

41. V rámci uvedených bodov programu rokovania ZVPP boli všetky 4 návrhy schválené počtom hlasov 61,14% vlastníkov PP počítaných podľa výmery pozemkov (vychádzajúc pritom z výmery 3.180,90 ha deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR a prehľadu vlastníckych podstát uvedených v listine prítomných zo ZVPP). Proti hlasovalo 14,88% vlastníkov PP počítaných podľa výmery pozemkov (vychádzajúc pritom z výmery 3.180,90 ha deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR a prehľadu vlastníckych podstát uvedených v listine prítomných zo ZVPP). Za schválenie návrhu hlasovali: Vodohospodárska výstavba, š.p. disponujúca podielom 34,81%, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. disponujúci podielom 3,97%, LESY SR, š.p., disponujúce podielom 6,99%, SPF disponujúci podielom 14,98%, JUDr. Zuzana Opátová disponujúca podielom 0,24%, Ing. Leopold Dugovič disponujúci podielom 0,15%, t.j. spolu za návrh 61,14% (vychádzajúc pritom z výmery 3.180,90 ha deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR). Proti návrhu hlasovali: JUDr. Norbert Horváth disponujúci podielom 2,17%, Miroslav Szabo disponujúci 9,53%, Peter Jakubec disponujúci 3,18%, t.j. spolu proti návrhu 14,88% (vychádzajúc pritom z výmery 3.180,90 ha deklarovanej v Rozhodnutí o uznaní PR a prehľadu vlastníckych podstát uvedených v listine prítomných zo ZVPP). 42. Dňa 18.07.2014 bola na základe záverov a uznesení zo ZVPP uzatvorená Zmluva o užívaní PR označená číslom 2014/1200/2683.

43. Vodohospodárska výstavba, š.p. listom zo dňa 18.07.2014 požiadala PLO o evidenciu Zmluvy o užívaní PR. K Zmluve boli pevne pripojené nasledovné dokumenty:

- Notárska zápisnica č. , NCRls 23762/2014, N281/2014 zo dňa 19.06.2014;

- Listina prítomných na ZVPP dňa 03.06.2014;

- Dokument vypracovaný autorizovaným geodetom Ing. Paulenom, ktorý podľa popisu zachytáva stav ku dňu 14.02.2014, obsahom ktorého je katastrálna mapa s vyznačením hraníc katastrálneho územia, farebným grafickým vyobrazením vlastníctva spoločností: Vodohospodárska výstavba, š.p., Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Lesy SR š.p., Slovenský pozemkový fond; ďalej s farebným grafickým vyobrazením nepoľovných pozemkov podľa vyňatia 64/2005. Grafickú časť dopĺňa tabuľková časť s nasledovnými údajmi:

44. Oznámením č. OU-BA-PLO-2014/63205-Har zo dňa 09.07.2015 oznámil žalovaný ďalšiemu účastníkovi zaevidovanie Zmluvy o užívaní PR č. . 45. V administratívnom spise sa nachádza aj Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou BA II číslo Pd 19/15/1102-5 zo dňa 02.11.20015, ktorým Okresná prokuratúra BA II odložila podnet žalobcu na preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktoré je predmetom prieskumu zákonnosti v tomto konaní, pričom v odôvodní svojho rozhodnutia uviedla okrem iného nasledovné: „Ustanovenie § 5 zákona o poľovníctve upravuje podmienky zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj spôsob a podmienky hlasovania vlastníkov poľovných pozemkov, primárne pokiaľ sa jedná o podanie žiadosti o uznanie poľovného revíru. Uvedené je potom následne premietnuté do odsekov 3 až 6, v ktorých zákon počíta a pracuje s výmerou pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zákon o poľovníctve, pokiaľ ide o právnu úpravu týkajúcu sa využitia poľovného revíru(§ 11 až 17), do ktorej spadá aj postúpenie užívania poľovného revíru zmluvou, osobitne neupravuje zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ale v ustanovení § 11 ods. 1 odkazuje na § 5 zákona. To znamená, že zvolanie zhromaždenia, ako aj podmienky a spôsob hlasovania vlastníkov poľovných pozemkov, v už uznanom poľovnom revíre, pôjde režimom podľa § 5. Vychádzajúc ďalej z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) zákona o poľovníctve, je zrejmé, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o užívaní poľovného revíru sú údaje o poľovnom revíre podľa rozhodnutia o uznaní. Základným predpokladom využitia práv vyplývajúcich z poľovníctva je existencia poľovného revíru, ktorý sa konštituuje len na základe rozhodnutia o uznaní poľovného revíru vydaného v súlade s § 4 ods. 5 zákona o poľovníctve, pričom obligatórnou náležitosťou tohto rozhodnutia je aj celková výmera poľovného revíru. Z vyššie uvedených skutočností, ako aj s odkazom na citované ustanovenia zákona o poľovníctve sa preto s Vaším názorom, že na účely posudzovania zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj vo vzťahu k hlasovaniu, sa má vychádzať zo skutočnej výmery PR, nestotožňujem. Uvedené sa dá podložiť aj s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 7 zákona o poľovníctve, ktorý sa síce vzťahuje na konanie o zmene hranice poľovného revíru, ale v podstate aj v tomto konaní dochádza k zmene výmery PR, pričom rozhodnutie vydané v tomto konaní je podkladom na vyhotovenie dodatku k zmluve o užívaní PR. Primárne zodpovedanie spornej otázky výmery PR Rusovce - Čunovo bolo potrebné za účelom následného preskúmania zákonnosti Vami napadnutého opatrenia, ktorým okresný úrad postupom podľa § 16 zaevidoval Zmluvu o užívaní PR č. č. uzatvorenú dňa 18.07.2014. Obsahom spisového materiálu je preukázané, že VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, štátny podnik (vlastník poľovných pozemkov, na výmeru 1107,375 ha t.j. 34,81 % z celkovej výmery poľovného revíra), SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik (vlastník poľovných pozemkov, na výmeru 126,22 ha t.j. 3,97 % z celkovej výmery poľovného revíra) a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (vlastník poľovných pozemkov, na výmeru 222,24 ha t.j. 6,991 % z celkovej výmery poľovného revíra) [ďalej aj ako „zvolávatelia a vlastníci viac ako 1/3 poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíra „Rusovce - Čunovo"] oznámili v súlade s verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená v obci Hamuliakovo, na Miestnom úrade mestskej časti Bratislava - Čunovo, na Hlavnom meste SR Bratislava a na Miestnom úrade mestskej časti Bratislava - Rusovce zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v katastrálnom území Čunovo, v katastrálnom území Rusovce a v katastrálnom území Hamuliakovo tvoriacich uznaný poľovný revír „Rusovce-Čunovo" na základe rozhodnutia Lesného úradu Bratislava, č.j. LÚ.432/1995-Fr, zo dňa 6.9.1995, na deň 3. júna 2014.

Z obsahu Notárskej zápisnice spísanej za účelom Osvedčenia priebehu Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ( ) vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolali zvolávatelia a vlastníci viac ako 1/3 poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíra Rusovce - Čunovo vlastniaci spolu 1455,835 ha z 3.180,90 ha t.j. 45,77 %. Z bodu 2 Notárskej zápisnice je preukázaná uznášaniaschopnosť zvolaného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa , ktorej základom je overená listina prítomných. Na zhromaždení sa zúčastnilo a svoje vlastníctvo preukázalo 9 účastníkov disponujúcich spolu 76,02 % z výmery počítanej zo všetkých poľovných pozemkov. Z bodu 7 Notárskej zápisnice, týkajúceho sa prijatia rozhodnutia o subjekte (poľovníckej organizácii), ktorá bude do budúcna užívateľom poľovného revíra, je preukázané, že za rozhodnutie o postúpení užívania PR Rusovce - Čunovo Poľovníckej spoločnosti AMICUS, s ktorou bude následne uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíra podľa citovaného zákona, hlasovali vlastníci disponujúci spolu 61,14 % z výmery počítanej zo všetkých poľovných pozemkov. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov. Z uvedeného vyplýva, že procesné podmienky potrebné na účely evidencie zmluvy, boli v danom prípade splnené. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti Zmluvy o užívaní PR č. zo dňa 18.07.2014 mám za to, že predložená zmluva obsahuje všetky náležitosti vymienené v ustanovení zákona o poľovníctve. Je potrebné si uvedomiť, že okresný úrad pri postupe podľa zákona o poľovníctve, je oprávnený skúmať výlučne či zmluvu uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa , či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a ďalej či k predloženej zmluve bola pripojená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Rovnako je povinný skúmať, či predložená zmluva obsahuje zákonné náležitosti. V danom prípade boli všetky vyššie uvedené požiadavky na evidenciu predloženej Zmluvy o užívaní PR č. zo dňa 18.07.2014 splnené a preto okresný úrad nepochybil jej zaevidovaním. Pokiaľ sa domáhate posudzovania platnosti predloženej zmluvy, argumentujúc nezodpovedajúcou výmerou poľovného revíra, upriamujem Vašu pozornosť na to, že posudzovanie platnosti zmluvy patrí do právomoci súdu, čo v podstate skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia z 29. mája 2015 č. k. -156, z ktorého časť som citovala. V tejto súvislosti uvádzam, že pokiaľ konajúci súd vyhovie Vašej žalobe, ktorou sa domáhate neplatnosti Zmluvy o užívaní PR č. č. zo dňa 18.07.2014, táto skutočnosť bude mať za následok vyradenie zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 1 a ods. 3 zákona o poľovníctve. Z môjho pohľadu je vyriešenie otázky platnosti Zmluvy o užívaní PR č. č. zo dňa 18.07.2014 prioritné aj vo vzťahu ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Bratislave, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti opatrenia okresného úradu, podľa druhej hlavy piatej časti .“

V. Doterajší priebeh súdneho konania

46. Uznesením č.k. -148 zo dňa 13.06.2017 tunajší súd žalobu odmietol z dôvodu jej neprípustnosti dôvodiac, že napadnuté opatrenie má informatívny charakter, je procesnej povahy a neboli ním dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. 47. Voči uzneseniu č.k. -148 zo dňa 13.06.2017 podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol NS SR uznesením č.k. -166 tak, že napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR o. i. uviedol: „8. Najvyšší súd konštatuje, že ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu zákonnosti, pričom poukazuje ako na prejudikatúru na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci I. a spol. proti Okresnému úradu Poprad sp. zn. zo dňa 21.03.2018. 9. Zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru je individuálny správny akt (opatrenie) s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa , čo znamená, že sa priamo dotýkajú výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. ... 13. Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru stanovuje Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať

vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o nepostúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 06.10.2015.“ 48. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -171 zo dňa 18.04.2019 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania Poľovnícku spoločnosť AMICUS.

VI. Relevantná právna úprava

49. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 50. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 51. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 52. Podľa o poľovníctve, právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných pozemkoch, ktoré okresný národný výbor uznal za poľovný revír, zverník alebo samostatnú bažantnicu. 53. Podľa o poľovníctve, okresný národný výbor uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky, ktoré má v správe alebo užívaní socialistická organizácia, pokiaľ majú výmeru aspoň 500 ha. 54. Podľa o poľovníctve, ak susedia súvislé poľovné pozemky, ktoré sú v správe alebo v užívaní rôznych socialistických organizácií, pričom pozemky žiadnej z týchto organizácií nedosahujú výmeru 500 ha, môže okresný národný výbor zlúčiť tieto poľovné pozemky a uznať ich za poľovný revír, ak takto zlúčené poľovné pozemky dosiahnu výmeru aspoň 500 ha a ak sa tým vytvoria podmienky pre riadne poľovnícke hospodárenie.

55. Podľa o poľovníctve, poľovné pozemky v správe alebo užívaní socialistickej organizácie, ktoré nedosahujú výmeru potrebnú pre uznanie poľovného revíru a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie poľovného revíru podľa odsekov 2 alebo 3, pričlení okresný národný výbor k susednému poľovnému revíru; pritom spravidla pričlení poľovné pozemky v správe alebo užívaní štátnej organizácie k poľovnému revíru štátnej organizácie a poľovné pozemky v správe alebo užívaní jednotného roľníckeho družstva k poľovnému revíru jednotného roľníckeho družstva, pokiaľ zásady riadnej starostlivosti o poľovníctvo nevyžadujú iné pričlenenie týchto pozemkov. 56. Podľa o poľovníctve, nepoľovnými pozemkami sú pozemky zastavané, nádvoria, dvory, záhrady a škôlky riadne ohradené, námestia, trhoviská, ulice, cesty a parky vnútri zastavaných plôch, železničné trate, nádražia, automobilové cesty a cintoríny. Iné pozemky môže z bezpečnostných dôvodov vyhlásiť za nepoľovné okresný národný výbor alebo z vojenských dôvodov Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. 57. Podľa o poľovníctve, zmeny uznaných poľovných revírov, v ktorých je výkon práva poľovníctva zmluvou postúpený, možno vykonávať len po zániku tejto zmluvy. 58. Podľa o poľovníctve, socialistické organizácie, ktoré majú v správe alebo v užívaní poľovné pozemky, oznámia do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona príslušnému okresnému národnému výboru výmery, prípadne ďalšie údaje týkajúce sa týchto pozemkov. Ak pôjde o poľovné pozemky, ktoré spĺňajú podmienky určené týmto zákonom pre uznanie poľovného revíru, požiadajú súčasne o ich uznanie; v ostatných prípadoch navrhnú nové vhodné usporiadanie. 59. Podľa o poľovníctve, oznámenie o poľovných pozemkoch, ktoré nie sú v správe alebo užívaní socialistických organizácií, predložia okresnému národnému výboru miestne národné výbory. 60. Podľa o poľovníctve, na základe predložených oznámení rozhodne okresný národný výbor s účinnosťou od 1. januára 1963 o uznaní, prípadne o novom vhodnom usporiadaní poľovných revírov vo svojom obvode ( až 8), a to v termínoch určených vykonávacím predpisom. 61. Podľa , poľovné revíry uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona. 62. Podľa , tento zákon upravuje uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov. 63. Podľa , nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, dráha, diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu []. 64. Podľa , poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f). 65. Podľa , poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica. 66. Podľa , vlastníkmi spoločného poľovného revíru všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír. 67. Podľa , okresný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky podľa odsekov 1 a 2 a dosahujú výmeru najmenej a) 1 000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri, b) 2 000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri. 68. Podľa , v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3. 69. Podľa , ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru. 70. Podľa , zmenu hranice poľovného revíru, ktorého užívanie je postúpené zmluvou, možno vykonávať

a) po zániku zmluvy v dotknutých poľovných revíroch, b) v čase platnosti zmlúv v dotknutých poľovných revíroch, ak so zmenou súhlasia užívatelia týchto poľovných revírov a vlastníci dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa § 5; dotknutými poľovnými pozemkami sú tie, ktoré majú byť začlenené do iného poľovného revíru, c) v čase platnosti zmlúv v jednom poľovnom revíri, ak so zmenou súhlasí užívateľ tohto poľovného revíru a vlastníci všetkých dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa § 5.

71. Podľa komentára k , zdroj ASPI, ustanovenie vytvára podmienky na zmenu existujúcej hranice riadne uznaného poľovného revíru, pričom dôsledne určuje základné kritérium, od ktorého sa takáto možnosť odvíja, a to existenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zmenu hranice poľovného revíru je potrebné chápať ako pričlenenie, resp. odčlenenie poľovných pozemkov k (od) pôvodnému (ho) poľovnému (ho) revíru. Opísaná činnosť so sebou preto vždy prináša aj zmenu výmery poľovného revíru, ktorá sa buď zväčší, alebo naopak zmenší. 72. Podľa , v rozhodnutí o zmene hranice poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú novú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa druhu pozemkov, výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia je mapa poľovného revíru vo formáte A3. 73. Podľa , o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa . 74. Podľa , zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 75. Podľa , zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 76. Podľa , prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 77. Podľa , možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa . 78. Podľa , zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 79. Podľa , zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

80. Podľa , evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšími poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 81. Podľa , okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa .

82. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 83. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 84. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VII. Skutkové a právne závery správneho súdu

85. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo v záhlaví tohto rozsudku označené opatrenie žalovaného, ktorým tento zaevidoval podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu č. 2014/1200/2683 o užívaní poľovného revíru Rusovce-Čunovo, uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpených zástupcami Vodohospodárska výstavba, š.p., Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00156752 a Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné nám. 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047 na strane jednej a Poľovníckou spoločnosťou AMICUS, Hálova 18, Bratislava, IČO: 37929577 na strane druhej. 86. Správna žaloba bola podaná za účinnosti , avšak v súlade s správny súd po nadobudnutí účinnosti postupoval podľa tohto procesného predpisu. 87. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, výlučne v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, nakoľko správny súd je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 88. Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je to, či na evidenciu vyššie označenej zmluvy boli splnené podmienky ustanovené v o poľovníctve a podmienky ustanovené v , zákona o poľovníctve, pričom nesplnenie týchto podmienok žalobca odvíjal od tvrdenia, že reálna výmera PP v dotknutom PR je podľa neho vyššia ako je deklarované v rozhodnutí o uznaní PR, z ktorého žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia vychádzal. Žalobca v tejto súvislosti žiadal, aby správny súd ustálil, ktorá výmera PR (reálna alebo deklarovaná v rozhodnutí o uznaní PR) je z hľadiska posudzovania splnenia vyššie uvedených podmienok rozhodujúca. 89. Žalobca v správnej žalobe argumentoval tým, že reálna výmera poľovných pozemkov v dotknutom PR je podstatne vyššia, ako je v rozhodnutí o uznaní PR. Svoje tvrdenia opieral o dva znalecké posudky a o analýzu vlastníckych vzťahov. 90. Rozhodnutím zo dňa 06.09.1995 č. LÚ 432/1995-Fr Lesný úrad Bratislava podľa , o poľovníctve uznal poľovné pozemky, špecifikované vlastníkom/nájomcom, katastrálnym územím, druhom pozemku a výmerou pozemku v celkovej výmere 1.664,55 ha za poľovné pozemky ako aj za spoluvlastnícky PR Rusovce - Čunovo. Ďalej podľa rovnakého zákona rozhodol o pričlenení poľovných pozemkov o výmere 1.688,50 ha v katastrálnych územiach Rusovce, Čunovo a Hamuliakov, druh pozemkov vodné plochy, k skôr označenému PR. Ďalej určil celkovú výmeru PR na 3.353,05 ha, hranice poľovného revíru a zaradenie poľovného revíru do akostných tried. 91. Rozhodnutie o uznaní PR, na ktorý sa vzťahuje napadnuté opatrenie, bolo vydané podľa o poľovníctve, ktorý bol s účinnosťou od 01.09.2009 nahradený o poľovníctve. 92. Otázku, čo bolo v čase vzniku PR jeho obsahom preto treba riešiť podľa Tento zákon síce používa pojem poľovný pozemok, avšak jeho pozitívnu legálnu definíciu neobsahuje, obsahuje iba negatívnu definíciu, t.j. čo poľovným pozemkom nie je /v /. Pre určenie toho, čo je poľovným pozemkom treba vychádzať z ustanovení § a 6 , z ktorých vyplýva, že právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných pozemkoch, ktoré okresný národný výbor uznal za poľovný revír, pričom za poľovný revír bolo možné uznať iba tie (nepoľovné) pozemky, ktoré boli súvislé a mali predpísanú minimálnu výmeru aspoň 500 ha. 93. Inak povedené, podľa bol PP tvoriaci PR iba ten pozemok, ktorý spĺňal kritérium súvislosti, minimálnej výmery a ktorý bol rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy uznaný za poľovný revír. 94. Správny súd na tomto mieste podotýka, že samotný v ustanovení predpokladá existenciu PP, ktoré netvoria PR. 95. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že kreovanie PR podľa prebiehalo tak, že zákonom ustanovené orgány mali uloženú povinnosť príslušnému orgánu verejnej správy v zákonom ustanovenej lehote oznámiť existenciu všetkých PP, o ktorých mali vedomosť a spadali do ich pôsobnosti. Ak PP zároveň spĺňali aj zákonom ustanovené podmienky pre uznanie PR, mali príslušné orgány aj povinnosť požiadať o uznanie PR alebo navrhnúť ich vhodné usporiadanie. Iným

usporiadaním bolo pričlenenie PP, ktoré nespĺňali kritéria na vznik samostatného PR k inému PR. zároveň predpokladal aj to, že v uznanom PR môže dôjsť k zmene, napr. v dôsledku zmeny charakteru pozemku na poľovný. Uvedenú zmenu v PR podľa bolo možné vykonať rozhodnutím o zmene uznaných PR. 96. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa a mohol byť PP zahrnutý do PR, len ak spĺňal aj kritérium súvislosti a kritérium minimálnej výmery. Teda nie každý pozemok, ktorý nebol nepoľovným pozemkom bol súčasne aj poľovným pozemkom patriacim do PR. 97. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné hovoriť o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia o uznaní PR zo dňa 06.09.1995 vo vzťahu k výmere poľovných pozemkov iba v súvislosti s určením celkovej výmery PP ako nesprávneho súčtu plôch PP, ktoré sú v rozhodnutí špecifikované, nie však z dôvodu, že do PR neboli zahrnuté PP, ktoré tam zahrnuté mali byť. Prípadné nezahrnutie PP do PR bolo možné vždy dosiahnuť iniciovaním konania o zmenu PR podľa a následným rozhodnutím v tomto konaní. 98. bol s účinnosťou od 01.09.2009 nahradený o poľovníctve. 99. Z ustanovenia vyplýva, že Poľovný revír Rusovce-Čunovo, ktorý bol vytvorený/uznaný za účinnosti sa považuje za PR aj podľa nového zákona o poľovníctve. 100. Na rozdiel od , nový zákon o poľovníctve () obsahuje v ustanovení zákona aj pozitívnu definíciu poľovného pozemku. Podľa tohto zákonného ustanovenia je poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je nepoľovnou plochou. Takéto vymedzenie PP však nemožno chápať tak, že každá zmena nepoľovnej plochy na poľovnú plochu má automaticky za následok zmenu výmery PR, v ktorom sa dotknutá plocha nachádza. 101. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa poľovnou plochou, patriacou do určitého PR je len tá PP, ktorá je uvedená v rozhodnutí o uznaní PR a spĺňala zákonom ustanovené kritériá. Nadobudnutím účinnosti nového zákona o poľovníctve nedošlo k právne relevantnej zmene vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam. Aj podľa nového zákona o poľovníctve, konkrétne podľa ust. je poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že samotná zmena charakteru pozemku z nepoľovného na poľovný nemá žiadny právne relevantný vplyv na poľovný revír a výmeru PP, ktoré sú do neho zaradené. Takémuto výkladu korešponduje aj ustanovenie , ktoré považuje za vlastníkov spoločného PR iba tých majiteľov PP, z ktorých je uznaný spoločný PR. Na tomto mieste správny súd podotýka, že ustanovenie nie je v danom prípade jedno z mnohých ustanovení dotknutého zákona, ale jedná sa o ustanovenie, ktoré obsahuje legálne definície pojmov, s ktorými tento zákon pracuje. 102. Zmenu charakteru pozemku z nepoľovného na poľovný vo vzťahu k PR a jeho výmere vymedzuje ustanovenie nového zákona o poľovníctve, podľa ktorého v takomto prípade príslušný orgán verejnej správy vyhlási takýto pozemok za poľovný a súčasne z vlastného podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru. Z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, žeby sa na vyhlásenie pozemku za poľovný vyžadoval akýkoľvek návrh alebo predchádzajúce rozhodnutie (napr. ZVPP), preto by príslušný orgán verejnej správy mal takéto vyhlásenie pozemku za PP urobiť aj bez návrhu, pričom informáciu o zmene charakteru pozemku môže získať z vlastnej úradnej činnosti alebo z podnetu alebo oznámenia akéhokoľvek subjektu. Ak by sa zmenou charakteru pozemku z nepoľovného na poľovný zároveň tento pozemok stal aj poľovným pozemkom v PR, ustanovenie by bolo nadbytočným. 103. Zmenu výmery pozemkov v PR v dôsledku zmeny charakteru pozemku je možné dosiahnuť aj rozhodnutím podľa 104. V nadväznosti na uvedené potom nie je možné vyhodnotiť ako dôvodnú námietku žalobcu, že podstatnými pre posúdenie veci sú výlučne ustanovenia , a nového zákona o poľovníctve. Obsah žalobcom označených zákonných ustanovení nemožno zistiť bez legálnych definícií, obsiahnutých v tohto zákona. 105. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že zákonodarca ustanovenia , nového zákona o poľovníctve neformuloval tak že za smerodajnú vo vzťahu k posúdeniu naplnenia podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. vo vzťahu k naplneniu podmienky 1/3 vlastníkov na oprávnenie zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov treba považovať výmeru uvedenú v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Opak vyplýva práve z legálnych

definícií obsiahnutých v § 2 písm. p), písm. u) nového zákona o poľovníctve, keďže práve ustanovenie § 2 písm. u) vymedzuje, že vlastníkom spoločného PR sú iba majitelia tých PP, z ktorých bol uznaný PR. 106. Predmetom tohto súdneho konania je ZVPP, na ktorom sa rozhodovalo o zmluve o užívaní PR, o evidencii ktorej žalovaný rozhodol napadnutým opatrením. Je teda jednoznačné, že predmetom ZVPP bolo užívanie PR, nie jeho kreácia. Pre takýto prípad ustanovenie § 11 ods. 1 nového zákona o poľovníctve vymedzuje, že na ňom rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5, pričom podľa § 2 písm. u) nového zákona o poľovníctve vlastníkmi spoločného poľovného revíru sú iba majitelia tých poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír. 107. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody je potrebné dospieť k záveru, že jedinou právne relevantnou výmerou PP, z ktorej je možné posudzovať splnenie podmienok podľa § 5 ods. 3, ods. 4 a § 16 ods. 1 o poľovníctve je výmera PP uvedená v rozhodnutí o uznaní PR a/alebo v rozhodnutí, ktorým bolo toto rozhodnutie zmenené (v danom prípade rozhodnutie, označené ako Nepoľovné pozemky- vyňatie zo dňa 31.01.2005). 108. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú argumentáciu žalobcu o tom, že splnenie podmienok podľa § 5 ods. 3, ods. 4 a § 16 ods. 1 o poľovníctve sa malo posudzovať podľa skutočnej výmery PP, patriacich do dotknutého PR. 109. K dokumentom, od ktorých žalobca odvíjal skutočnú výmeru PP v PR Rusovce- Čunovo, správny súd uvádza nasledovné: 110. Súd všetky tieto dokumenty (Znalecký posudok znalca Ing. Romana Wágnera č. 4/2015 , Analýza vlastníckych vzťahov, Znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Revaja č. 2/2015) vyhodnotil za nepreskúmateľné. Vo všetkých skôr označených dokumentoch absentuje akákoľvek zákonná definícia poľovného alebo nepoľovného pozemku a v nadväznosti na to, potom ani nie je zrejmé, z akého obsahu uvedených pojmov dokumenty vychádzajú. 111. Čo sa týka Znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 4/2015, tento je vyhotovený k skutkovému stavu dňa 22.04.2015, napriek tomu, že ZVPP, ktoré je predmetom sporu sa konalo 03.06.2014. Znalec Ing. Roman Wágner síce uviedol ako pri výpočte postupoval, avšak z jeho vôbec nevyplýva, aká je celková plocha výmery poľovného revíru, aká je výmera pozemkov, ktoré sú podľa neho nepoľovnými pozemkami zo zákona a aká je výmera pozemkov, ktoré boli určené za nepoľovné rozhodnutím príslušného orgánu. Uvedené nedostatky úplne znemožňujú overiť správnosť záverov znalca. 112. Analýzu vlastníckych vzťahov nie je možné preskúmať, keďže z nej vôbec nie je zrejmé, na ktoré konkrétne pozemky sa vzťahuje pre absenciu parc. čísiel a pozemky rozdeľuje iba na lesné a ostatné- pri takomto rozdelení nie je možné overiť, či niektorý z tam uvedených pozemkov nenapĺňa definíciu nepoľovného pozemku. Z analýzy ďalej nevyplýva, zo stavu k akému dátumu vychádza. 113. Čo sa týka Znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Revaja č. 2/2015, tento je vyhotovený k skutkovému stavu dňa 20.12.2015, napriek tomu, že ZVPP, ktoré je predmetom sporu, sa konalo dňa 03.06.2014. Znalec Ing. Jozef Revaj síce uviedol, ako pri výpočte postupoval, avšak z jeho tiež nevyplýva, aká je celková plocha výmery poľovného revíru, aká je výmera pozemkov, ktoré sú podľa neho nepoľovnými pozemkami, ktoré konkrétne pozemky to sú a aká je výmera pozemkov, ktoré boli určené za nepoľovné rozhodnutím príslušného orgánu. K výmere poľovných pozemkov znalec odkazuje na prílohu č. 4 - zoznam parciel, ktoré patria do poľovného revíru, avšak ani na tomto zozname nie je uvedený druh pozemku podľa listu vlastníctva, čo znemožňuje preverenie jeho charakteru podľa Uvedené nedostatky úplne znemožňujú overiť správnosť záverov znalca. 114. Vyššie uvedené dôkazy, ktoré žalobca predložil, však pre posudzovanú vec nemajú žiadnu právnu relevanciu, keďže výmeru PP v PR tvorí iba výmera tých pozemkov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o uznaní PR. 115. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že výmera PP patriacich do PR Rusovce-Čunovo je v skutočnosti vyššia, ako je tomu v rozhodnutí o uznaní PR a že z tohto dôvodu neboli splnené podmienky podľa , a nového zákona o poľovníctve. 116. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú i argumentáciu žalobcu o tom, že nie je možná korekcia rozhodnutia o uznaní PR z dôvodu, že bolo vydané pred viac ako troma rokmi. Táto korekcia vo vzťahu k výmere PR je možná, a to postupom podľa ako aj postupom podľa 117. Čo sa týka Stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v liste č. zo dňa 23.12.2015 správny súd uvádza, že táto listina nemá pre prejednávanú vec žiaden relevantný význam, pretože prípadný právny názor tam vyslovený nie je pre konajúci súd záväzný, vzhľadom na

skutočnosť, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nie je oprávnené podávať právne záväzné výklady právnych predpisov, ani právne záväzné stanoviská v iných veciach. Správny súd v tejto otázke odkazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci č.k. -359 zo dňa 28.06.2018, kde sa tunajší súd vyjadril k totožnému stanovisku nasledovne: „32. Odvolací súd na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ), k uvedenému právnemu názoru ministerstva uvádza, že s jeho závermi o tom, ktorý údaj o výmere PR je podstatný pre rozhodovanie vlastníkov poľovných pozemkov v danom PR, sa nie je možné stotožniť. Tu vyslovený právny názor o tom, že pri zvolávaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pri posudzovaní uznášaniaschopnosti tohto zhromaždenia a posudzovaní rozhodovania na ňom by sa malo vychádzať z reálnej výmery poľovných pozemkov v tomto poľovnom revíre, odôvodnený len odkazom na bližšie neuvedené aplikačné postupy prokuratúry pri evidencii zmlúv o užívaní PR vyžadujúce spoľahlivé zistenia stavu, nedáva odôvodnenie pre jeho záver, že rozhodnutie o uznaní PR v časti uvádzajúcej výmeru poľovných pozemkov je deklaratórne a hybridné, pričom konkrétne údaj o celkovej výmere poľovného revíru je iba deklaratórny. 33. Ako už bolo uvedené vyššie výmera PR sa v priebehu jeho existencie môže meniť, nakoľko nepochybne dochádza k zmene poľovných pozemkov na nepoľovné a naopak. Zákon však s možnosťou takýchto zmien počíta a v ustanoveniach a vlastníkom pozemkov zákon dáva možnosť poľovný pozemok dať vyhlásiť za nepoľovnú plochu a naopak ( a ).“

118. K zákonnosti napadnutého opatrenia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, správny súd uvádza, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkom resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru na niektorého zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a) až d) zákona o poľovníctve. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená jej zaevidovaním príslušným okresným úradom, teda až po zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa možno domáhať úspešného plnenia na jej základe. 119. Napriek tomu, že na konanie o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok ( § 79 ods. 2 písm. c ) zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania resp. nezaevidovania takejto zmluvy, oprávnený zo zmluvy nadobúda právo ( resp. mu právo priznané nebolo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o ich zaevidovaní resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 120. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v článku 2 ods. 2 SR. V intenciách uvedeného možno konštatovať, že aj keď sa podľa nového zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v Správneho poriadku (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 08.03.2017. 121. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ust. a zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa , pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. 122. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru podľa zákona o poľovníctve, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa až d/ zákona o poľovníctve, či táto zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru ( zákona o poľovníctve), resp. prostredníctvom zástupcov splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného

revíru obsahuje ako povinnú prílohu - notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je teda úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené. 123. Čo sa týka námietky žalobcu, že ZVPP nebolo zvolané v súlade so zákonom a že priebeh a hlasovanie na tomto zhromaždení neprebehli v súlade so zákonom, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na notársku zápisnicu N 281/2014, Nz 23353/2014, NCRIs 23762/2014, spísanú dňa 19.06.2014 na notárskom úrade v Žiari nad Hronom ktorá osvedčovala priebeh ZVPP začlenených do PR. Z bodu Ad2. uvedenej zápisnice vyplýva, akým spôsobom bolo preverené vlastníctvo a uznášaniaschopnosť členov na tomto zhromaždení, keď podľa predložených dokladov malo prítomných 9 členov ZVPP vo vlastníctve celkom 2.417,4 ha z celkovej výmery 3.180 ha (76,02 %). Teda zhromaždenia sa zúčastnilo viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných revírov počítaná podľa výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, čím bola splnená podmienka uznášania-schopnosti tohto zhromaždenia. Správny súd v tejto súvislosti teda nemá žiadne pochybnosti, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, pretože priebeh tohto zhromaždenia osvedčil aj samotný notár a žalobca v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz o nesprávnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny, ani nepredložil skutkové alebo právne tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé správnosť označenej notárskej zápisnice akýmkoľvek spôsobom spochybniť. 124. Z ustanovenia § 14 ods. 3 nového zákona o poľovníctve vyplýva, aké náležitosti zaevidovaná zmluva musí obsahovať, pričom správny súd v intenciách tohto ustanovenia preskúmal aj uvedenú zmluvu, pričom zistil, že uvedená zmluva má všetky podstatné náležitosti, ktoré si vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) až g) označeného zákona a preto správny súd nezistil dôvod, ktorý by bránil zaevidovaniu tejto zmluvy tak ako to vykonal žalovaný. Pokiaľ ide o skutočnosť, či uvedená zmluva spĺňa aj náležitosti ustanovenia nového zákona o poľovníctve, správny súd zistil, že aj toto ustanovenie nebolo vo vzťahu k evidencii zmluvy porušené, pretože bolo postúpené písomnou zmluvou na poľovnícku organizáciu podľa zákona o poľovníctve tak ako si to vyžaduje zákon. 125. Čo sa týka preverenia výmer a vlastníckych vzťahov k PP uznaných za PR, správny súd uvádza, že tieto vyplývajú z kópie katastrálnej mapy s vyznačením vlastníckych vzťahov a popisnej tabuľky v tomto dokumente obsiahnutej, ktorú vypracoval autorizovaný geodet Ing. Paulen, ktorá je neoddeliteľne spojená so zmluvou o užívaní PR, ktorá je predmetom tohto konania. Vlastnícke pomery tam zachytené v tomto konaní spochybnené neboli, keď žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala nesprávnosť tam uvedených údajov evidovaných k času konania ZVPP. 126. Po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia a postupu žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa v spojení s v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého opatrenia žalovaného ( ), správny súd konštatuje, že nezistil žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia, preto správnu žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú. 127. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. 128. O nároku na náhradu trov konania ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol podľa a priznal mu voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania v rozsahu tohto zákonného ustanovenia, pričom o výške trov konania podľa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 129. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.