Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2016 v trestnej veci proti obž. I.. F. Q. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. o odvolaní Okresného prokurátora v Prešove proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 20.02.2015 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného I.. F. Q. nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom F. č. XXX, okr. U.

podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, sp. zn. zo dňa 15.3.2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18. septembra 2007 v Prešove ako konateľ spoločnosti P. P., s.r.o., F. XXX, okr. U., IČO: XX XXX XXX uzavrel ako leasingový nájomca zmluvu o finančnom leasingu so spoločnosťou R. C. P., s.r.o., Q. ako prenajímateľom. Predmetom tejto zmluvy bol prenájom nového hydraulického ohraňovacieho lisu K. J. XXXX-XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, rok výroby XXXX, v kúpnej cene 47.404,- eur bez DPH, pričom dodávateľom lisu bola spoločnosť P.-A. P., s.r.o., F. XXX, okr. U., ktorej bol tiež konateľom. Ako nájomca sa zaviazal uhradiť akontáciu vo výške 5.640,60 eur a následne 48 mesačných leasingových splátok po 1.298,29 eur, avšak splátky pravidelne nesplácal a uhradil len 20 splátok v celkovej výške 25.965,80 eur. V dôsledku nesplácania splátok prenajímateľ dňa 4. januára 2010 leasingovú zmluvu vypovedal a leasingového nájomcu vyzval na zaplatenie dlžných splátok spolu so zmluvnou pokutou v celkovej výške 36.104,43 eur a na odstavenie predmetu leasingu a jeho zabezpečenie do doby jeho vydania. Dňa 5. februára 2010 bol zástupcovi prenajímateľa, však vydal iný lis typu LO 50/2500, rok výroby 1996, v hodnote 7.776,- eur, na ktorý pred jeho vydaním bol na pokyn obvineného namontovaný výrobný štítok s údajmi lisu, ktorý bol predmetom leasingu. Predmet leasingu pritom obvinený ako konateľ a jediný spoločník spoločnosti P.-A. P. (do 22. novembra 2007 pod názvom P.-A. P.), s.r.o., F. XXX, prostredníctvom tejto spoločnosti ešte dňa 3. júna 2008 v rozpore so všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu a bez súhlasu a vedomia prenajímateľa predal za sumu 57.953,- eur vrátane DPH spoločnosti P W. P., s.r.o., K. X, S., čím prenajímateľovi lisu spoločnosti R. C. P., s.r.o., Q. spôsobil škodu vo výške minimálne 31.034,- eur bez DPH rovnajúcu sa výške rozdielu medzi hodnotou prenajatého a skutočne vráteného lisu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného R. C. P., s.r.o., U. XB, Q., IČO XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného I.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom F. č. XXX, okr. U., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, sp. zn. zo dňa 15.3.2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 18. septembra 2007 v Prešove ako konateľ spoločnosti P. P., s.r.o., F. XXX, okr. U., IČO: XX XXX XXX uzavrel ako leasingový nájomca zmluvu o finančnom leasingu so spoločnosťou R. C. P., s.r.o., Q. ako prenajímateľom. Predmetom tejto zmluvy bol prenájom nového hydraulického ohraňovacieho lisu K. J. XXXX-XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, rok výroby XXXX, v kúpnej cene 47 404,- eur bez DPH, pričom dodávateľom lisu bola spoločnosť P.-A. P., s.r.o., F. XXX, okr. U., ktorej bol tiež konateľom. Ako nájomca sa zaviazal uhradiť akontáciu vo výške 5 640,60 eur a následne 48 mesačných leasingových splátok po 1 298,29 eur, avšak splátky pravidelne nesplácal a uhradil len 20 splátok v celkovej výške 25 965,80 eur. V dôsledku nesplácania splátok prenajímateľ dňa 4. januára 2010 leasingovú zmluvu vypovedal a leasingového nájomcu vyzval na zaplatenie dlžných splátok spolu so zmluvnou pokutou v celkovej výške 36 104,43 eur a na odstavenie predmetu leasingu a jeho zabezpečenie do doby jeho vydania. Dňa 5. februára 2010 zástupcovi prenajímateľa však vydal iný lis typu C. XX/XXXX, rok výroby XXXX, v hodnote 7 776,- eur, na ktorý pred jeho vydaním bol na pokyn obvinenému namontovaný výrobný štítok s údajmi lisu, ktorý bol predmetom leasingu. Predmet leasingu pritom obvinený ako konateľ a jediný spoločník spoločnosti P.-A. P. (do 22. novembra 2007 pod názvom P.-A. P.), s.r.o., F. XXX prostredníctvom tejto spoločnosti ešte dňa 3. júna 2008 v rozpore so všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu a bez súhlasu a vedomia prenajímateľa predal za sumu 57 953,- eur vrátane DPH spoločnosti P W. P., s.r.o., K. X, S., čím prenajímateľovi lisu spoločnosti R. C. P., s.r.o., Q. spôsobil škodu vo výške minimálne 31 034,- eur bez DPH rovnajúcu sa výške rozdielu medzi hodnotou prenajatého a skutočne vráteného lisu, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného R. C. P., s.r.o., U. XB, Q., IČO XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor odvolanie, čo do výroku o vine, ako aj čo do výroku o druhu a výmery trestu, ktoré následne aj písomne odôvodnil.

Uviedol, že úvahy súdu nepovažuje za úplne správne a má za to, že jednotlivé dôkazy neboli súdom správne vyhodnotené, ak súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného nebola spôsobená škoda na cudzom majetku, pretože poškodený prijal od obžalovaného majetkovú hodnotu vo výške 39 382,40 eur, rovnajúcu sa súčtu prijatých mesačných splátok a akontácie, vrátane hodnoty stroja, ktorý poškodenému obžalovaný odovzdal namiesto zverenej veci, ktorú si následne aj ponechal, čím sa obohatil o hodnotu tejto inej veci. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa, keďže hodnota nevrátenej veci bola 38 810,- eur, nebola naplnená objektívna stránka žalovaného trestného činu, čím boli splnené podmienky pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku.

V nadväznosti na tieto úvahy poukázal na ustálenú prax a judikatúru orgánov činných v trestnom konaní a sudov (porovnaj napr. uznesenie NS ČR zo dňa 31.5.2006, sp. zn. , aj rozsudok NS ČR zo dňa 6.11.2001, sp. zn. ) podľa ktorej, ak trestný čin sprenevery podľa § 213 Tr. zákona spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene previedol na tretiu osobu vec, ktorú mal vo svojej dispozícii na podklade leasingovej zmluvy (ako v tomto prípade), je tento trestný čin dokonaný už okamihom, kedy došlo k svojvoľnému prevodu (napr. aj k predaju, ako v tomto prípade) predmetu leasingu, a nie až vtedy, kedy páchateľ má tento predmet vrátiť. Akékoľvek úhrady dohodnutých splátok leasingu aj po dokonaní trestného činu sú potom už len náhradou spôsobenej škody zo strany páchateľa, za ktorú náhradu treba považovať aj iné plnenia páchateľa poškodenému, ako to bolo v tejto veci odovzdaním inej veci poškodenej strane, ak akceptujeme názoru súdu o tom, že odovzdanie inej veci poškodenej strane započítal na jej nárok voči obžalovanému (hoci aj v tomto smere možno polemizovať s názorom súdu o prejavení vôle poškodeného ponechať si inú odovzdanú vec a jej hodnotu si započítať na spôsobenú

škodu, keďže poškodená strana túto inú vec dlhodobo ponechala v stave, v akom jej bola odovzdaná, opakovane prejavila svoju požiadavku na vrátenie skutočne prenajatého stroja a až keď rokovania s obžalovaným neviedli k úspechu, s týmto iným strojom naložila podľa svojho uváženia). V tejto veci je preukázané, že obžalovaný v rozpore s leasingovou zmluvou a jej neoddeliteľnou prílohou, konkrétne najmä s článkom 4 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu spoločnosti R. C. P., spol. s r.o., č. l. 151 spisu, predmetný prenajatý stroj odovzdal tretej osobe už dňa 3. júna 2008, ktorý dátum treba považovať za moment, kedy došlo k dokonaniu žalovaného trestného činu, a ku ktorému dátumu malo byť posudzované aj spôsobenie škody na majetku poškodenej strany. Aj za prijatia názoru súdu o potrebe započítania uhradenej akontácie a splátok (ktorý názor je však v rozpore so zásadami určovania škody v trestnom konaní vyjadrenej v § 126 Tr. zákona) jednoduchým výpočtom uhradenej akontácie a splátok k dátumu dokonania trestného činu je potom možné konštatovať spôsobenie škody obžalovaným na majetku poškodenej strany, a to bez započítania hodnoty iného stroja, ktorého hodnota má vplyv len na posudzovanie eventuálnej ukladanej povinnosti náhrady spôsobenej škody (porovnaj vyššie citované rozhodnutia).

Možno teda prijať záver, že obžalovaný jednak si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola poškodenou stranou zverená, a s ktorou nemohol nakladať proti vôli poškodenej strany spôsobom, akým s ňou naložil, jednak že týmto svojím konaním spôsobil poškodenej strane škodu minimálne väčšiu (za predpokladu akceptovania názoru súdu o potrebe započítania akontácie a zaplatených leasingových splátok na spôsobenú škodu), resp. škodu značnú, ak zaplatené splátky budeme posudzovať len ako náhradu spôsobenej škody, ktorá náhrada sama osebe nemá vplyv na naplnenie pojmových znakov žalovaného zločinu.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora, nie je dôvodné, a súčasne, že súd prvého stupňa síce rozhodol správne, pokiaľ dospel k záveru o existencii oslobodzujúceho dôvodu, avšak nesprávne vyhodnotil všetky skutkové zistenia, keď dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva záver, že súd mal za dokázané, že obžalovaný si síce prisvojil jemu zverenú vec, ktorú napriek svojmu čestnému vyhláseniu, v priebehu trestného konania poškodenému nevrátil, avšak jeho konaním nebola spôsobená škoda na cudzom majetku, a teda nebola naplnená objektívna stránka trestného činu. Poukázal na to, že poškodený prijal od obžalovaného majetkovú hodnotu vo výške 39.382,40 Eur, rovnajúc sa súčtu prijatých mesačných splátok a akontácie, vrátane hodnoty stroja - lisu, ktorý poškodenému odovzdal obžalovaný namiesto zverenej veci, pričom súd je toho názoru, že po prevzatí tejto inej veci, po jej nevrátení obžalovanému a po jej následnom zničení takto poškodený konkludentne prejavil vôľu prijať toto plnenie namiesto dohodnutého plnenia, a tak sa obohatil o hodnotu tejto veci. Súd pri tom vychádzal z toho, že obžalovaný mal oprávnene zverenú vec v držbe do 05.02.2010, kedy mu ju mal po dohode s poškodeným vrátiť. K tomuto dátumu potom súd posudzoval aj výšku majetkovej hodnoty prijatej poškodenou stranou od obžalovaného majúc za to, že práve k tomuto dátumu mal byť čin spáchaný. K reálnemu úbytku na majetku poškodeného teda nedošlo, nakoľko hodnota nevrátenej zverenej veci bola 38.810,- eur bola nižšia. Na základe hore uvedených úvah preto súd prvého stupňa konštatoval, že nebola naplnená objektívna stránka žalovaného trestného činu, pretože konaním obžalovaného nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Preto postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom a obligatórne odkázal poškodeného so svojim nárokom na občianske súdne konanie.

Z prezentovaným záverom súdu prvého stupňa sa však krajský súd nestotožnil, keďže nedostatočne skúmal skutkové okolnosti, či vôbec došlo k spáchaniu skutku.

Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní prokurátora pre ktoré vytýka súdu prvého stupňa záver o absencii naplnenia obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zákona a to objektívnej stránky, konkrétne následku v podobe spôsobenej škody na majetku poškodeného. Preto sa v celom rozsahu odvoláva na prokurátorom prezentované závery opreté o právne úvahy vyplývajúce z ustálenej judikatúry súdov, vo vzťahu k trestnej zodpovednosti nájomcov, užívateľov predmetu leasingu, na základe leasingových zmlúv.

Krajský súd má však za to, že nebolo jednoznačne a bez pochybností dokázané, čo sa kladie obžalovanému za vinu, že na jeho pokyn bol poškodenému, po jeho výzve na vrátenie predmetu leasingu, odovzdaný iný, starší stroj-lis, ako stroj, ktorý bol predmetom leasingovej zmluvy, ktorý bol na jeho príkaz opatrený výrobným štítkom stroja - lisu, ktorého nájomcom bol na základe leasingovej zmluvy a súčasne, aby predmet leasingu, ešte pred vypovedaní leasingovej zmluvy prenajímateľom, bez jeho vedomia a v rozpore so zmluvnými podmienkami predal tretej osobe, tak ako je to vymedzené v obžalobe.

Obžalovaný potvrdil, že potom, čo bol upozornený leasingovou spoločnosťou nato, že im bol dodaný iný typ lisu, aký bol predmetom leasingu, priznal po komunikácii s nimi, a predložení fotografií, že nejde o ohraňovací lis typu: K. J. XXXX - XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, r.v. XXXX. Podľa neho došlo k omylu, či zámene, čo potvrdil aj vo svojom notárom overenom prehlásení. V rámci následnej komunikácie po výzvach poškodeného na vydanie predmetu leasingu a prevzatie staršieho stroja na vlastné náklady, prejavil preukázateľne záujem o omylom dodaný stroj, avšak poškodený na to nemal reagovať. Jeho správanie, hlavne obsah jeho vyhlásenia, nepovažoval za uznanie dlhu, preto podal naňho trestné oznámenie. Obžalovaný tvrdil, že bez fyzického overenia strojného zariadenia, ktoré malo byť dodané poškodenému, nie je možné jednoznačne určiť, či bol, alebo nebol predmet leasingu vydaný. Keďže bolo začaté trestné stíhanie, stroj sa stal predmetom dokazovania, v súčasnosti pokiaľ vie tak poškodený mal na vlastné náklady, čo mu potom aj fakturoval, stroj zničiť. Jednoznačne poprel tvrdenia vymedzené v obžalobe, že mal stroj upravovať za účelom jeho zámeny s predmetom leasingu, alebo aby predmet leasingu predal tretej osobe.

Preto z výpovedí obžalovaného a svedkov S. Q., I.. T. Q., J. S., L. U., U. U., T. Y., T. F., T. C., L. S., A. S., T. F. nie je možné bez rozumných pochybností ustáliť, kedy a komu dal obžalovaný resp., kto dal pokyn na úpravu staršieho lisu, natretím na modro, keďže tieto sa mali bežne aj v rámci jeho podnikania nakupovať a po tzv. „repase“ opätovne predávať a už vôbec nie je jednoznačné, kto a na čí pokyn vyhotovil sporný výrobný štítok spoločnosti V. z A., ktorým mal byť následne aj pripevnený na stroj - lis, ktorý mal byť vydaný na prepravu. Nie je zrejmé, kto zabezpečil obalenie sporného stroja - lisu ochrannou fóliou pred prepravou a na čí pokyn.

Svedkovia F., C. a L. S. svoje pôvodné výpovede, ktoré z konania v obžalobnom návrhu popísanom pôvodne obžalovaného usvedčovali, následne zásadným spôsobom na hlavnom pojednávaní zmenili a aj napriek snahe súdu prvého stupňa sa tieto rozpory v ich výpovediach vysvetliť nepodarilo.

Všetci vypočutí sa však zhodli, že v deň pri vydaní strojných zariadení určených pre poškodeného, obžalovaný prítomný nebol, keďže bol pracovne odcestovaný. Pri ich vydaní bol prítomný I.. T. Q. a preberací protokol za spoločnosť obžalovaného podpisovala S. Q., ktorú o to požiadal obžalovaný. Obžalovaný I.. Q. upozornil, na odovzdanie už pripravených - obalených strojných zariadení, keďže on nebude prítomný. To potvrdzuje aj T.. N. T. zástupca spoločnosti, ktorá realizovala pre poškodeného prevzatie a prepravu predmetu leasingu dňa 5.2.2010. Dokonca obžalovaný nebol prítomný, ani pri obhliadke strojov T.. T. určených na prepravu cca tri, štyri dni pred prevzatím. Z vydania strojných zariadení a ich naloženia na náves ťahača T.. T. vyhotovil fotodokumentáciu a to dňa 5.2.2010.

Fotodokumentácia T.. T. zo dňa 5.2.2010 bola predmetom znaleckého dokazovania v konfrontácii s fotodokumentáciou zo dňa 14.7.2011, vyhotovenej cca po roku a pol od odovzdania, vo veci konajúcimi orgánmi za prítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti v priestoroch, kde mal byť sporný stroj uskladnený, pre účely stanovenia hodnoty strojov - lisov znalcom I.. L. F..

Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že nie je možné bez pochybností určiť, že stroj - lis určený na prepravu nachádzajúci sa na fotografiách zo dňa 5.2.2010 je totožným strojným zariadením, ktoré je detailne zachytené vo fotodokumentácii zo dňa 14.7.2011, pričom určil, že ide o ohraňovací lis typu

LO XX/XXXX, rok výroby 1996 (správne rok výroby 1966). Pri ich porovnaní uzavrel, že z časti sa to jednoznačne nedá identifikovať pri fotografiách označených č. 1-3 a z pohľadu fotografií č. 4,5 je to len pravdepodobné ( všetko fotografie zo dňa 5.2.2010). Nič nemení na tom, ani vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní v rámci výpovede, kde skonštatoval, že teraz s odstupom času si je istý, že stroj na fotografiách č. 4,5 zo dňa 5.2.2010, je určite zhodný so strojom na fotodokumentácii zo dňa 14.7.2011, keďže tento záver v konfrontácii so závermi v znaleckom posudku žiadnym logickým a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil.

Krajský súd poukazuje na to, že znalec nebol fyzicky prítomný pri vyhotovení oboch prezentovaných fotodokumentácií. Znalec však vylúčil, aby ohraňovací lis typ: K. J. XXXX - XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, r.v. 2007, ktorý mal byť predmetom leasingu, sa nachádzal na týchto fotodokumentáciách.

Pre nepochybné ustálenie, či ohraňovací lis typu C. XX/XXXX, rok výroby 1996 (správne rok výroby 1966), z ktorého je vyhotovená rozsiahla fotodokumentácia zo dňa 14.7.2011, je práve tým strojom - lisom, ktorý bol vydaný na prepravu pracovníkmi obžalovaného dňa 5.2.2010, keďže fotodokumentácia vyhotovená T.. T. nepostačovala pre jednoznačný záver, by bolo nevyhnutné dokazovanie doplniť opätovnou fyzickou obhliadku sporného strojného zariadenia vo veci konajúcim vyšetrovateľom za účasti znalca. Predsa od vydania strojných zariadení, ich prevzatia poškodeným a vyhotovením fotodokumentácie zo dňa 14.7.2011 vo veci konajúcimi príslušníkmi PZ uplynul skoro rok a pol, čo nevylučuje manipuláciu s tým to dôkazom. Súčasne by bolo potrebné pre odstránenie pochybností opätovne konfrontovať výpovede svedkov T. F., T. C., L. S., ktorí sa mali podieľať na úprave stroja - lisu pred odovzdaním a v deň jeho vydania mali byť dokonca prítomní, včítane I.. T. Q.. Takéto dokazovanie následne konfrontovať s výsledkami zistení znalca po fyzickej obhliadke strojného zariadenia, so strojným zariadením, ktorý mal byť dodaný poškodenému, dokumentovaný na fotodokumentácii zo dňa 14.7.2011. V súčasnosti, ako je zrejmé z vyjadrenia svedka L. N., v tom období správcu inkasných pohľadávok v spoločnosti R. C. P., s.r.o., Q., takéto dokazovanie nie je možné vykonať, nakoľko tento stroj už bol na vlastné náklady poškodeným zničený.

Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, aby obžalovaný vedel, aký stroj bol v skutočnosti odoslaný prenajímateľovi, a súčasne nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, aby on sám ako konateľ tejto spoločnosti nariadil a dozeral na úpravu starého strojného zariadenia, za účelom jeho zámeny s predmetom leasingu, vrátane výroby výrobného štítku spoločnosti V., ktorým bolo toto strojné zariadenie opatrené.

Ďalej z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že pri podpise leasingovej zmluvy predmetom ktorej bol ohraňovací lis typ: K. AP XXXX - XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, r.v. 2007, nebol zástupca leasingovej spoločnosti, bolo to realizované prostredníctvom emailovej komunikácie a následne formou poštovej prepravy.

Objednávka - návrh kúpnej zmluvy - bola pôvodne vyhotovená pre Q. R. v R. M. F., keďže to stratilo záujem, táto objednávka potom bola upravená pre P. P., s.r.o. F. XXX.

Súčasne neexistuje žiadna fotodokumentácia lisu pri jeho preberaní nájomcom spoločnosť P. P., s.r.o. F. XXX (toho času P. - A., s.r.o., F.), pri podpise preberacieho protokolu a teda pri prevzatí predmetu leasingu (len štandardná projektová dokumentácia, bežne dostupná v rámci ponúk internetového predaja). Vizuálnu kontrola predmetu leasingu mala byť vykonaná pri preberaní nájomcom od predávajúceho podľa dodacích listov a sprievodnej technickej dokumentácie, súčasne mali byť skontrolované výrobné čísla a množstvo.

Nie je teda zrejmé ako konkrétne fyzicky vyzeral ohraňovací lis typ: K. J. XXXX - XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, r.v. 2007, ktorý bol predmetom leasingu, v čase odovzdania nájomcovi od výrobcu, bez overenia výrobného čísla a roku výroby.

Vzhľadom na ustálené, nie možné, ani v prípade doplnenia dokazovania, bez rozumných pochybností, stotožniť ohraňovací lis typ: K. J. XXXX - XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, r.v. 2007, ktorý bol predmetom leasingu s ohraňovacím lisom P. Q. V. typ: K. J. XXXX - XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, r.v. 2008, ktorý bol predaný spoločnosti P. W., s.r.o., S. ešte dňa 6.3.2008.

Je možné ustáliť len to, že výrobné číslo na stroji dodanom leasingovou spoločnosťou pre obžalovaného je zhodné s výrobným číslom stroja predaného spoločnosti P., avšak výrobné štítky na strojnom zariadení, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy a strojnom zariadení, ktoré bolo predané spoločnosti P. sú zjavne odlišné.

Pri takto vykonanom dokazovaní je možné konštatovať, že ustálenie skutkového stavu o ktorom nebudú rozumné pochybnosti, by bolo možné len po doplnení doposiaľ vykonaného dokazovania.

No je zrejmé, že lis ktorý mal byť predmetom leasingovej zmluvy, nikdy fyzicky dokumentovaný nebol, preto je možné sa len domnievať, že práve tento stroj bol obžalovaným predaný spoločnosti P.. Ďalej stroj - lis, ktorý mal vydať obžalovaný poškodenej leasingovej spoločnosti, po ukončení leasingového vzťahu, v súčasnosti bol na vlastné náklady poškodeného zničený. Z tohto dôvodu aj pri snahe vykonať ďalšie dokazovanie by nebolo možné jednoznačne a bez pochybnosti ustáliť, ktoré strojné zariadenie bolo vlastne odovzdané leasingovej spoločnosti a aké strojné zariadenie bolo predmetom kúpnej zmluvy v prospech spoločnosti P..

V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch, alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale z jeho spáchania obžalovaného i usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Obžalovanému musí byť vina preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Teda, ak obžalovaný niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé.

Krajský súd pritom nekonštatuje, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že skutočne došlo ku konaniu vymedzenému v obžalobnom návrhu obžalovanou osobou.

Nedokázaná vina má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady „in dubio pro reo“, oslobodenie obžalovaného spod obžaloby a na to nadväzujúci obligatórny výrok o odkázaní poškodenej spoločnosti na občianske súdne konanie.

Je pravdou, že súd prvého stupňa dospel k oslobodzujúcemu dôvodu na základe iných skutočností, avšak nedostatočne skúmal skutkové okolnosti, či vôbec došlo k spáchaniu skutku. Podľa názoru krajského súdu, na základe predložených dôkazov takýto záver nie je možné urobiť, preto sám zrušil napadnutý rozsudok a pochybenie okresného súdu napravil, keď obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523285'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. oslobodil. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.