Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_30S-191-2020.pdf
PDF · 181.79 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/191/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ ESPATI s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO: 46 333 231, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, 2/ L. B., bytom F. č. XXXX/XXA, XXX XX S., 3/ L. Z., bytom F. č. XXXX/XXD, XXX XX S., 4/ L.. U. F., bytom F. č. XXXX/XXA, XXX XX S., 5/ U. G., bytom F. č. XXXX/XXA, XXX XX S., 6/ A. K., bytom F. č. XXXX/XXA, XXX XX S., 7/ M. T., bytom F. č. XXXX/XXA, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2020/039509-005/ PAV zo dňa 19.10.2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ až 7/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.12.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2020/039509-005/PAV zo dňa 19.10.2020, ktorým žalovaný spoločné odvolanie ďalších účastníkov konania v rade 2/ až 7/ ako aj samostatné odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie mesta Žilina č.s.: 2322/2020-100131/2020-SU-ŠI zo dňa 27.04.2020 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa v územnom konaní rozhodol o umiestnení stavby „EUROTERACCE Žilina - Polyfunkčný objekt vyššej občianskej vybavenosti a bývania, ul. Vysokoškolákov, Žilina“ s objektovou skladbou bližšie uvedenou v napadnutom rozhodnutí, na pozemkoch parc. č.: KN- C 7930/10, 7930/49, 7930/51, 7930/54, 7636 a 7728 v k.ú. S. pre navrhovateľa ESPATI s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava - Ružinov (zastúpeného v územnom konaní: GRAMATA Services, s.r.o., so sídlom Hurbanova 347/7, 010 01 Žilina). Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP); je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca ohľadom argumentácie z hľadiska porušenia hmotného práva (bod 3.1 žaloby) uviedol, že žalobcovi vychádzajúc z článku 4 Aarhurskeho dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí, vždy šlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Žalobca zvolil postup, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania, najmä určením zásad, ktoré by realizátor (stavby) bol povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca definoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby vybavenie veci Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra s využitím najmä § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci. Žalovaný jeho procesné návrhy neakceptoval. Žalovaným zvolený procesný postup neviedol ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a preto konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca z hľadiska porušenia procesného práva (bod 3.2 žaloby) primárne argumentoval, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Správny orgán postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona, kedy nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez posúdenia vplyvov na vody. Od tejto povinnosti ho neoslobodilo ani prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 Správneho poriadku (pozn. správneho súdu: z kontextu vyplýva chybné označenie zákona, správne malo byť vodného zákona) s odkazom, že územné rozhodnutie prebehlo pred účinnosťou tohto ustanovenia, a preto žalobca nesúhlasil s vybavením tejto námietky žalovaným, keď žalovaný argumentoval, že aj keby bolo potrebné vydať rozhodnutie podľa vodného zákona, nebolo by vydané pre účely územného konania ale až stavebného konania, nakoľko územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Žalobca namietal, že podstatným je to, či nedochádza k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo k zmene hladiny útvarov podzemnej vody, o tejto otázke si nemôže urobiť úsudok sám žalovaný, ale na zodpovedania tejto otázky je príslušný špecializovaný orgán, ktorý je orgán štátnej vodnej správy. V záväznom stanovisku orgánu štátnej vodnej správy však absentuje akýkoľvek odkaz na postup podľa § 16 a nasl. vodného zákona, preto je prinajmenšom daná pochybnosť o tom, či o tejto otázke vôbec príslušný úrad rozhodoval a nepostačuje takéto paušálne a nedostačené zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobcovi ani nedáva odpoveď na otázky legitímne vznesené v rámci správneho konania. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k navrhovanej činnosti. Žalobca poukázal na to, že podľa § 16a ods. 23 vodného zákona povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21, pričom podľa dôvodovej správy k vodnému zákonu ako aj z prechodných ustanovení § 80e ods. 1 vodného zákona vyplýva, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa citované ustanovenie § 16 ods. 23 vodného zákona vzťahuje. Podľa predmetných ustanovení sa § 16a nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a prípadne neskončené pred 15. marcom 2018. Logickým ako aj gramatickým výkladom je možné dospieť k záveru, že na všetky územné konania ako aj iné konania o povolení navrhovanej činnosti začaté po 15.03.2018 sa už tento postup uplatňuje bez výnimky. Ustanovenie § 16a ods. 23 vodeného zákona tak predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES. Pre správnu aplikáciu je potrebné vychádzať z účelu a cieľa rámcovej smernice o vode, ktorá je pre členské štáty záväzná čo do cieľov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-461/13, ktorý obsahuje právne záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť znehodnotenie stavu útvaru povrchovej vody, t.j. kým sa nepreukáže opak v súlade s rámcovou smernicou o vode. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom § 16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých procesných aj formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. Žalobca namietal, že príslušným orgánom oprávneným rozhodovať podľa § 16a vodného zákona je okresný úrad v sídle kraja, a teda žalovaný si nemohol urobiť vlastný záver, ale mohol konať výlučne na základe vyjadrenia štátnej vodnej správy v sídle kraja, čo sa nestalo. Podľa názoru žalobcu žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia
rozhodnutia. Nie je možné stotožniť sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžo/132/2015, ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi účastníka konania- obmedzil sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu prečo ich za také považuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené. Žalobca s poukazom na judikatúru NS SR (5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/201, 1So 115/2010, 6Sž 73/01) zdôrazňoval nevyhnutnosť riadneho, náležitého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Namietal, že ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s argumentmi žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Mesta Žilina č. s.: 2322/2020-100131/2020-SU-ŠI zo dňa 27.04.2020.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2021 uviedol, že po preskúmaní obsahu žaloby, ktorá je obsahovo takmer totožná s odvolaním podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta Žilina č.s.: 2322/2020-100131/2020-SU-ŠI zo dňa 27.04.2020, žalovaný zotrváva na svojom rozhodnutí, je toho názoru, že s odvolaním žalobcu sa vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne. Do pozornosti dal, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo na základe podnetu iných účastníkov konania preskúmavané Krajskou prokuratúrou v Žiline, ktorá podnet na preskúmanie odložila ako nedôvodný, keďže v postupe žalovaného nenašla žiadne pochybenie pri vydávaní rozhodnutia o odvolaní.
3. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2021 uviedol, že bod 3.1 žaloby (argumentácia ohľadom porušenia hmotného práva) obsahuje prevažne doslovnú citáciu ustanovení domácich a komunitárnych právnych prepisov. V žalobnom bode sa nikde neuvádza konkrétne ustanovenie právneho poriadku, ktoré malo byť daným postupom žalovaného porušené, a preto tento bod žaloby považoval za nedôvodný a nepreskúmateľný. K bodu 3.2 žaloby (argumentácia ohľadom porušenia procesného práva) ďalší účastník 1/ uviedol, že hoci tento žalobný bod obsahuje 35 bodov, podstatná časť obsahuje len právnu teóriu, citácie právnych predpisov a súdnych rozhodnutí, ktoré majú zastrieť skutočnosť, že v merite veci je tento žalobný bod povrchný, všeobecný a takmer nepreskúmateľný. K námietke nedostatočného odôvodnenia žalobca neuvádza ani jeden svoj konkrétny argument, či už prvostupňový alebo odvolací, ktorým by sa správne orgány nezaoberali. Na jednej strane žalobca vyčíta žalovanému, že sa jeho argumentáciou nezaoberal a nevyslovil vo veci vlastný právny názor a na druhej strane s právnym názorom žalovaného polemizuje, snaží sa ho vyvrátiť. Uvedené je dôkazom, že oba správne orgány svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, hoci nie v súlade s presvedčením žalobcu. Vecné námietky považoval ďalší účastník 1/ za nedôvodné a navrhol žalobcu zamietnuť.
4. Ďalší účastník 3/ a 5/ v obsahovo totožných vyjadreniach k žalobe zo dňa 28.06.2021 uviedli, že sa nemienia vyjadrovať ani zúčastňovať na ďalšom konaní, so žalobou však súhlasia.
5. Ďalší účastníci v 2/, 4/, 6/ a 7/ právo podať vyjadrenie k žalobe nevyužili.
6. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2021 uviedol, že nespokojnosť žalobcu so samotným rozhodnutím, v ktorom podľa ďalšieho účastníka 1/ má spočívať námietka nedostatku odôvodnenia, nie je pravdou, nakoľko každé zákonné rozhodnutie má byť náležite odôvodnené, ak absentuje kvalita odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, je takého rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Opätovne zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu, v ktorých identifikoval možný dosah na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Odvolací orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia. Predmetné rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry NS SR ako aj ÚS SR, ktorá definovala určité kritéria na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov.
7. Žalovaný ani ďalší účastníci konania 1/, 3/ a 5/ k replike žalobcu vyjadrenie nepodali.
8. Pojednávanie Žalobca v správnej žalobe požiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Stanoveného termínu pojednávania dňa 20.09.2022 sa zúčastnili ...... /alebo / sa žalobca/žalovaný nezúčastnil, doručenie predvolania mal (i) riadne vykázané, správny súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 114 SSP.
9. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 1 SSP v konaní podľa ust. § 177 a nasl. včas podanú správnu žalobu (§ 181 ods. 3 SSP) žalobcu v postavení zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP) prejednal na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako zákonnosť procesných postupov týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledujúcim zdôvodnením:
10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že navrhovateľ ESPATI, s.r.o. (ďalší účastník 1/) dňa 23.07.2019 doručil Mestu Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „EUROTERRACE Žilina - Polyfunkčný objekt vyššej občianskej vybavenosti a bývania, ul. Vysokoškolákov 33 a Obchodná 5“, na pozemku č. KN p. č. 7930/10, 49, 51, 54 k. ú. S.. Uvedeným dňom bolo začaté územné konanie. Stavebný úrad po preskúmaní návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zistil, že predložený návrh resp. predložené podklady a stanoviská neposkytujú dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby, a preto vyzval navrhovateľa dňa 06.09.2019, aby návrh doplnil dokladmi nevyhnutnými pre spoľahlivé posúdenie dôsledkov navrhovanej stavby z hľadiska záujmov sledovaných v územnom konaní podľa § 35 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a súčasne konanie prerušil na 60 dní od doručenia výzvy. Na základe žiadosti navrhovateľa (nenachádza sa v adm. spise) stavebný úrad súhlasil s predĺžením lehoty na doplnenie dokladov k územnému konaniu do 31.01.2020. Stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona zverejnil dňa 11.03.2020 podľa § 35 ods. 2 Stavebného zákona kópiu návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zaevidovanú dňa 23.07.2019 pod č. 34650. Návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydané v zisťovacom konaní č. j: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl zo dňa 24.09.2019, právoplatné dňa 03.02.2020. V uvedenom oznámení nebolo špecifikované, akým spôsobom bolo rozhodnuté, v oznámení je odkaz na internetovú stránku, na ktorej je rozhodnutie prístupné. Z obsahu adm. spisu vyplýva, že rozhodnutím č. j: OU- ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl zo dňa 24.09.2019 bolo rozhodnuté, že zmena navrhovanej činnosti „EUROTERRACE Žilina Polyfunkčný objekt vyššej občianskej vybavenosti a bývania“ umiestnená na pozemkoch p. č. KN- C 7930/10, 7930/49, 7930/51 v k. ú. S. vypracovaná spracovateľom ENVI- KO, s.r.o., sa nebude posudzovať podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon EIA) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny poriadok v znení neskorších predslov (ďalej len Správny poriadok). Z odôvodnenia vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, avšak správny orgán konštatoval, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia o zmene činnosti. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území, oproti pôvodnému existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Pôvodné posúdenie bolo za účelom hodnotenia navrhovanej činnosti „Polyfunkčný komplex Europalace 2, ulica Vysokoškolákov“. Z odôvodnenia vyplýva, že dotknutá verejnosť- žalobca v tomto konaní vzniesol pripomienky k navrhovanej zmene, v bode f) žiadal dôsledne rešpektovať Rámcovú smernicu o vode č. 2000/60/ES, za tým účelom vyhodnotiť primárne posúdenie vplyvov na vody príslušným metodikami CIS pre aplikáciu Rámcovej smernice a tak preukázať, že v dôsledku
realizácie zámeru nemôže byť zhoršená kvalita vôd a vodných útvarov a prirodzená vodná bilancia ani prirodzené odtokové pomery. Ďalej namietal aj nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA. Správny orgán uviedol, že dotknutá verejnosť sa neoboznámila s predloženým oznámením k zmene navrhovanej činnosti. Požaduje predloženie údajov, ktoré oznámenie o zmene navrhovanej činnosti obsahuje. Spracovateľ stanoviska sa vyjadruje uniformne k zámerom a oznámeniam o zmene navrhovanej činnosti vo všetkých konaniach a nerieši konkrétne problematiky navrhovaných činností v konkrétnom území. Pripomienkami dotknutej verejnosti k dodržaniu zákonnosti navrhovanej činnosti vo vzťahu k jednotlivým osobitným predpisom (vodný zákon...) sa v procese konania o povolení činností bude kvalifikovane zaoberať stavebný úrad na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Stavebný úrad následne dňa 11.03.2020 oznámil verejnou vyhláškou účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie územného konania, od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona upustil, keďže pre dané územie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, t. j. územný plán mesta Žilina schválený dňa 20.02.2012 v znení zmien a doplnkov, ktorých záväzné časti boli vyhlásené VZN. Zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, s tým, že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať. Ďalej v oznámení uviedol, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť na Mestskom úrade v Žiline. V časti „doručí sa, účastníci“ konštatoval, že keďže sa jedná o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, je začatie územného konania na predmetnú stavbu oznámené v zmysle § 36 ods. 4 Stavebného zákona verejnou vyhláškou, z pripojených doručeniek vyplynulo, že dotknuté orgány boli upovedomené jednotlivo. Predmetné oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli Mesta Žilina od 12.03.2020 do 27.03.2020 a súčasne bolo zverejnené na internetovej stránke Mesta Žilina. Prílohu predmetného oznámenia tvorila Situácia - koordinačná umiestňovanej stavby. Stavebný úrad požiadal s poukazom na § 140c ods. 2 Stavebného zákona dňa 11.03.2020 o vydanie záväzného stanoviska vo veci územného konania Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie - na úseku EIA. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a NP Polyfunkčného objektu na ul. Vysokoškolákov s.č. 8556 v Žiline zo dňa 09.05.2017, z ktorej vyplýva, že vlastníci udelili predbežný súhlas k začatiu územného a stavebného konania pre výstavbu objektu EUROPALACE II (hlasovanie č. 1, pozn. súdu: premenovaný na EUROTERRACE), ďalej zápisnica zo schôdze konanej dňa 08.10.2019 a dňa 10.12.2019, obsahujúca súhlasy vlastníkov bytov a NP s napojením prípojok na objekt EUROTERRACE. Zo spisu vyplýva, že k navrhovanej stavbe boli predložené stanoviská dotknutých orgánov a vyjadrenia vlastníkov a správcov sietí a zariadení verejného dopravného, technického vybavenia územia (OR PZ, SEVAK, SSP, DPMŽ, Stredoslovenská distribučná a.s., Žilinské komunikácie, a.s. Siemens Mobility, s.r.o., UPC, Žilinská teplárenská, a.s., Slovak Telecom a.s., MO SR, MV SR, OÚ ZA, odbor krízového riadenia, OR HaZZ Žilina, RUVZ Žilina, Mesto Žilina (primátor, odbor dopravy), KRPÚ Žilina). Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie doručil Mestu Žilina záväzné stanovisko zo dňa 15.04.2020 podľa § 38 ods. 4 zákona EIA, v ktorom uviedol, že porovnaním údajov stanovených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania navrhovanej činnosti predmetnej investície „EUROTERRACE Žilina - Polyfunkčný objekt vyššej občianskej vybavenosti a bývania, ul. Vysokoškolákov, Žilina“ pre navrhovateľa ESPATI, s.r.o., s údajmi uvedenými v podkladoch pre vydanie územného rozhodnutia je možné konštatovať, že umiestnenie stavby je v súlade so zákonom EIA a rozhodnutím zo zisťovacieho konania k navrhovaným činnostiam vydaným Okresným úradom Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP pod č.j.: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl zo dňa 24.09.2019. Dňa 14.03.2020 doručil žalobca stavebnému úradu vyjadrenie účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, ktorým uplatnil pripomienky k územnému rozhodnutiu na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona ako dotknutá verejnosť v zmysle § 24 ods. 2 zákona EIA.
11. Mesto Žilina ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona prejednal návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi postupom podľa § 35 a § 36 Stavebného zákona, posúdil návrh podľa § 37 a § 38 Stavebného zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a na základe toho podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhl. č. 43/2000 Z.z. vydal rozhodnutie č. s.: 2322/2020-100131/2020-SU-ŠI zo dňa 27.04.2020 o umiestnení stavby (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“): „EUROTERRACE Žilina - Polyfunkčný objekt vyššej občianskej vybavenosti a bývania, ul. Vysokoškolákov, Žilina“ (ďalej len „stavba“) vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty umiestňovanej stavby s uvedením parcelného čísla, katastrálneho územia pozemkov, na ktorých sa stavba umiestňuje a špecifikoval rozsah stavby podľa jednotlivých stavebných objektov. Pre umiestnenie stavby zároveň určil podmienky
špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v členení: požiadavky vyplývajúce zo stanovísk o hodnotení vplyvu stavby na životné prostredie, požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, polohopisné a výškopisné umiestnenie stavby, požiadavky na prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, požiadavky vyplývajúce zo všeobecne technických požiadaviek na výstavbu a zo STN, požiadavky vyplývajúce z chránených častí krajiny, požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, vlastníkov a správcov sietí a zariadení verejného dopravného, technického vybavenia územia, ktoré má povinnosť navrhovateľ v plnom rozsahu dodržať. Zároveň prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil svoje rozhodnutie o námietkach vznesených účastníkmi konania v bode 3. Žalobca vzniesol v konaní nasledovné námietky: „a) K predmetnej stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie zakončené rozhodnutím, v ktorom si Združenie domových samospráv uplatnilo pripomienky. Podľa § 24 ods. 2 posledná veta zákona EIA sú minimálne v rozsahu uplatnených pripomienok priamo dotknuté práva a oprávnené záujmy Združenia domových samospráv. Podľa § 140c ods. 1 Stavebného zákona je rozhodnutie zo zisťovacieho konania podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj predmetné stavebné konanie. Vzhľadom na uvedené, pripomienky uplatnené v zisťovacom konaní definujú environmentálne práva a záujmy nášho združenia priamo dotknuté umiestňovaniu stavbou; zapracovanie a zohľadnenie týchto pripomienok a požiadaviek do projektovej dokumentácie pre stavebné rozhodnutie žiadame vyhodnotiť jednotlivo. b) Žiadame predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a že sa na predmetnú stavby nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona o budovaní dostatočnej dopravne kapacitnej infraštruktúry; žiadame predložiť stanovisko, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné. c) Žiadame preukázať splnenie záujmov ochrany vody predložením rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona. d) Žiadame preukázať dodržanie zákonom chránených záujmov podľa § 18 ods. 5 a/alebo § 65 vodného zákona vyjadrením orgánu štátnej vodnej správy a správcu dotknutého povodia. e) Žiadame predložiť projekt preventívnych a kompenzačných environmentálnych opatrení v súvislosti s predmetnou stavbou podľa § 3 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. f) Žiadame preukázať splnenie všeobecnej požiadavky na projekciu stavby podľa § 47 písm. e) a písm. j) Stavebného zákona odbornými výpočtami preukazujúcimi najlepšie zohľadnenie miestnych klimatických pomerov stavby. Uvedené všeobecné požiadavky na projekciu stavieb žiadame riešiť prírodnými opatreniami v zmysle bodu h a i vyjadrenia. g) Žiadame adekvátne stavebnému konaniu preukázať splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch“.
12. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že námietkam žalobcu v bode č. 3 ods. a), b), c), d), g) vyhovel, námietke v bode 3 ods. f) vyhovel čiastočne a námietku v bode č. 3 ods. e) zamietol. Vo vzťahu k námietke v bode č. 3 ods. c) a d) prvostupňový správny orgán uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia je predložené súhlasné záväzné stanovisko dotknutého orgánu OÚ Žilina, OSŽP, štátna vodná správa v zmysle záväzného stanoviska č. OU-ZA-OSZP3-2019/032512-002/Fod zo dňa 01.08.2019 k územnému konaniu, uvedené v bode č. 1 tohto rozhodnutia. Projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, ktorá sa bude týkať vodných stavieb, bude posudzovať špeciálny stavebný úrad OÚ Žilina, OSŽP, štátna vodná správa, ktorý je príslušným orgánom štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z.z. povoľovať vodné stavby. Požiadavke žalobcu o doručenie spisu (skenu) resp. jeho častí do elektronickej schránky prvostupňový orgán nevyhovel. Stavebný úrad uzavrel, že po posúdení návrhu na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, umiestnenie stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina, zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií vyžadovaných osobitými predpismi, zabezpečil splnenie požiadaviek vlastníkov a správcov sietí technického vybavenia na napojenie a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok územného rozhodnutia.
13. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/039509-005 zo dňa 19.10.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol spoločné odvolanie účastníkov konania (ďalších účastníkov konania 2/-7/ a samostatné odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina č. s.: 2322/2020-100131/2020-SU-ŠI zo dňa 27.04.2020. Poukázal na obsah podaných odvolaní a uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie, prvostupňové rozhodnutie a administratívny spis, pričom porovnal súlad postupu konania a vydania rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi (Stavebný zákon) a súvisiacimi predpismi, ako aj
procesnoprávnymi ustanoveniami (Správny poriadok) a s poukazom na relevantnú právnu úpravu (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), na ust. § 35 ods. 1, 3, § 36 ods. 1, 4, § 39 ods. 1, § 39a ods. 1 Stavebného zákona, ako aj na ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol návrh navrhovateľa o umiestnení stavby podaný dňa 23.07.2019. Poukázal na to, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie zo dňa 24.09.2019, podľa ktorého sa predmetná stavba nebude posudzovať. Žalovaný ďalej poukázal na priebeh prvostupňového konania (tak, ako je uvedené v bode 8 tohto rozsudku) a na obsah prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Konštatoval, že stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona, riadil sa ustanoveniami viažucimi sa na konanie o umiestňovaní stavieb (§ 32-42 Stavebného zákona), zistil náležite skutkový stav v danej veci, dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľov. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, ktorý namietal, že ust. § 3 zákona č. 543/2002 Z.z. ukladá zákonnú povinnosť navrhovateľa predložiť stavebnému úradu takú dokumentáciu, ktorá spĺňa uvedené nároky, uviedol, že dokumentácia predložená navrhovateľom (ďalším účastníkom 1/) v konaní o umiestenie stavby spĺňa všetky nároky vyplývajúce nielen zo stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok, ale aj z osobitných prepisov (napr. zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o vodách, cestný zákon), túto námietku preto zamietol ako nedôvodnú. Námietku nedostatočného vyporiadania sa s námietkami žalobcu stavebným úradom vyhodnotil žalovaný ako zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie, stavebný úrad venoval požiadavkám žalobcu dostatočnú pozornosť. Ohľadom poukazu žalobcu na ust. § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21, uviedol, že označené ustanovenie vodného zákona hovorí o tom, že povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia podľa odseku 13 alebo 21. Aj keby teoreticky bolo potrebné takéto rozhodnutie vydať, nebolo by vydané na účely územného konania ale až stavebného, keďže územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok a stavba sa na ňom len umiesťuje, teda týmto rozhodnutím sa stavba nepovoľuje, čo je možné len vydaním stavebného povolenia (§ 66 Stavebného zákona). Odvolaním napadnutým rozhodnutím stavebný úrad stavbu nepovolil ale územne umiestnil, a preto námietku rozporu vydaného rozhodnutia s vodným zákonom zamietol ako nedôvodnú. Námietku žalobcu, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia podľa ust. § 33 ods. 2 a § 56 Správneho poriadku v samotnom odvolacom konaní, vyhodil žalovaný s poukazom na ust. § 23 ods. 1, § 47 ods. 3, § 56, § 57 ods. 2, § 59 ods. 1 a § 60a Správneho poriadku tak, že ak mal odvolateľ za potrebné oboznámiť sa podkladmi odvolacieho konania, mohol využiť svoje zákonné právo účastníka konania na nazretie do spisov vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku, keďže toto právo môže využiť účastník konania v ktoromkoľvek štádiu správneho konania, odvolateľ toto právo nevyužil. K požiadavke žalobcu, aby odvolací orgán v rozhodnutí citoval všetky námietky uvedené v odvolaní, uviedol, že Správny poriadok neukladá odvolaciemu orgánu presne citovať celý text podaného odvolania, je postačujúce, ak ho uvedie v skrátenej forme s tým, že musí byť z neho zrejmé, čo odvolateľ v podanom odvolaní namieta, čo navrhuje. Záverom žalovaný konštatoval, že po oboznámení sa s dôvodmi podaného odvolania odvolateľov v rade 1/ ako aj s dôvodmi odvolania podaného odvolateľom v rade 2/, ako aj preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia Mesta Žilina a jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, nezistil také závažné porušenie v jeho konaní, pre ktoré by bolo dôvodné preskúmavané rozhodnutie zrušiť.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (09.11.2020) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (09.11.2020) účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
18. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
19. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
20. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 38 ods. 1, 3, 4 zákona EIA v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (09.11.2020) (1) Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. (3) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. (4) Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu.
22. Podľa § 1 ods. 1, 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia 09.11.2020 (ďalej len „vodný zákon“) (1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. (3) Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
23. Podľa § 3 ods. 1 až 4 vodného zákona
(1)Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody. (2)Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda"). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou. (3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom 5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. (4) Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. 6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
24. Podľa § 5 vodného zákona (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. (2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. (4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje prísnejšie požiadavky. (5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
25. Podľa § 13 ods. 1, 7 vodného zákona 1. Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.
2. Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.
26. Podľa § 16 ods. 1, ods. 6 písm. b/ vodného zákona (1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015. (6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa podľa písm. b) nepovažuje ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
27. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.
28. Podľa § 16a ods. 23 vodného zákona povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
29. Podľa § 16a ods. 13 vodného zákona ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti.
30. Podľa § 16a ods. 21 vodného zákona ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.
31. Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (09.11.2020) v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
32. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (09.11.2020) stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
33. Podľa § 37 Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (09.11.2020) (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
34. Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
35. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
36. Podľa § 126 ods. 2 Stavebného zákona ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmaní záujmov chránených osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov, postupujú podľa neho dotknuté orgány uvedené v odseku 1. Právo týchto správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú.
37. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
38. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
39. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 140 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa v súlade s cit. ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona v rozhodnutí o umiestnení stavby zrozumiteľne určil stavebný pozemok, umiestnil na ňom stavbu, určil zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie ako aj čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby stavebný úrad v súlade s cit. ust. § 39a ods. 2 stavebného zákona jednoznačne identifikoval požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa reflektuje na požiadavky cit. ust. § 37 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad posudzoval súlad predloženého návrhu a projektovej dokumentácie s podkladmi územného plánovania, so všeobecnými technickými požiadavkami na stavbu ako aj s osobitnými predpismi v zmysle cit. ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad sa dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými v územnom konaní včas vznesenými pripomienkami a námietkami, posúdil vzájomný súlad stanovísk dotknutých orgánov a vyjadrenia účastníkov. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky účastníkov a zrozumiteľne sa s nimi vyporiadal. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
41. Pokiaľ žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek vlastná správna úvaha a že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu konania, náležite sa nevysporiadal s pripomienkami žalobcu, správny súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia. Pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci územného konania ako dotknutá verejnosť, nezohľadňovala konkrétne okolnosti prípadu, neboli determinované navrhovanou stavbou a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť umiestňovanou stavbou, neboli žalobcom vznesené. V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných skutočností, nakoľko správne orgány navrhovateľovi jednoznačne určili podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri umiestňovaní stavby a ktoré vyplynuli z doručených stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že v prvostupňovom rozhodnutí stavebný rad uviedol ako rozhodol o jednotlivých námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t. j. aj žalobcu, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia okrem toho, že majú všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebného úradu a rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, ktorá preukázateľne bola v konaní vznesená a na ktorú nedal správny orgán žiadnu odpoveď.
42. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobné body sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. V preskúmavanom prípade práve žalobným námietkam uvedeným časti 3.1. (argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva) žaloby chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia. Poukaz na rozhodovanie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra svedčí o šablónovitosti podanej žaloby.
43. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj všeobecne koncipovanú žalobnú námietku o porušení zákona č. 43/2006 Z.z., Aarhuský dohovor. Stavebný úrad sprístupnil verejnosti informácie o umiestňovanej stavbe a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom súladným so zákonom, vyvesením na úradnej doske a zverejnením na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu. Sprístupnenie informácií verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje pripomienky v územnom konaní podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.
44. Žalobca poukazoval na ust. § 16a ods. 23 vodného zákona, v zmysle ktorého „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21“. Argumentácia predostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom územnom a stavebnom konaní by bolo potrebné postupovať podľa § 16a ods. 23 vodného zákona. Podľa správneho súdu nestačí pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, aby žalobca len všeobecne tvrdil, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje § 16 ods. 23 vodného zákona (v spojení s § 80e ods. 1 vodného zákona a dôvodovou správou k tomuto zákonu). Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že umiestňovaná stavba je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona.
45. Správny súd pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a Vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy Vodného zákona v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 Vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 Vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods.1 písm. c/ Vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa Vodného zákona.
46. Správna žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter a správny súd ju vyhodnotil ako neodôvodnenú. ............... správny súd dodáva, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa „nepovoľuje“ navrhovaná činnosť.
47. V nadväznosti na nepreukázanie, že predmetná stavba je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona, vyhodnotil správny súd ako irelevantnú námietku žalobcu o absencii zmienky o postupe podľa § 16 a nasl. vodného zákona v záväznom stanovisku orgánu štátnej vodnej správy, teda rozhodnutia podľa §16a ods. 13 resp. ods. 21 vodného zákona ani nemuseli byť povinným podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 73 ods. 21 zákona o vodách. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci si jednak navrhovateľ splnil povinnosť a zabezpečil vyjadrenie (stanovisko) podľa § 28 ods. 1 vodného zákona k projektovej dokumentácii pre územného rozhodnutie, ktoré je súčasťou administratívneho spisu (záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie číslo: OU-ZA-OSZP3-2019/032512-002/Fod zo dňa 01.08.2019 adresované (vydané) zástupcovi navrhovateľa v územnom konaní spoločnosti GRAMATA Services, s.r.o.), v ktorom Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa posúdila súlad predmetnej stavby v rozsahu predloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie z hľadiska ochrany vodných pomerov a stanovila podmienky, za splnenia ktorých je daný súlad stavby s ochranou vodných pomerov a zároveň aj stavebný úrad zabezpečil záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie číslo: OU-ZA-OSZP3-2020/019956-002/Hnl zo dňa 15.04.2020 o súlade umiestňovanej stavby so zákonom EIA ako aj rozhodnutím zo zisťovacieho konania.
48. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona EIA. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou osobou a dotknutou verejnosťou v každom konaní nadväzujúcom na zisťovacie konanie. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v predmetnej veci sa jednalo o územné konanie a nie zisťovacie konanie podľa zákona o EIA a žalobca neuviedol, z akého ustanovenia by stavebnému úradu vyplývala povinnosť vykonávať konzultácie podľa zákona o EIA v tejto fáze stavebných procesov.
49. Námietku žalobcu o chýbajúcej relevantnej argumentácii o nedoručení kópie spisov vyhodnotil správny súd ako nepravdivú, keďže v napadnutom rozhodnutí sa s odkazom na právnu úpravu § 33, 59, 60a Správneho poriadku žalovaný podrobne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o doručenie kópie spisov.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju pri aplikácii § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. Ďalším účastníkom konania 1/ až 7/ právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého takýto účastník má
právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňuje trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom konania žiadne povinnosti neukladal.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.