Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoPv-9-2022.pdf
PDF · 154.24 KB
Case nature
Subarea
41CoPv/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa J.. W. H., W.., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, so sídlom Štúrova 19, 040 01 Košice, proti odporcovi EUROTALC s.r.o., so sídlom Štôlňa Elisabeth 1, 049 22 Gemerská Poloma, IČO: 35 837 659, zastúpenému advokátskou kanceláriou bnt attorneys - at - law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 12CbPv 15/2022-54 zo dňa 7. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 12CbPv 15/2022-54 zo dňa 7. júla 2022, potvrdzuje.
II. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a rozhodol, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že je majiteľom patentu č. XXXXXX zapísaného na Úrade priemyselného vlastníctva SR, s účinkami na území SR, s platnosťou minimálne do 06.07.2023 na vynález - spôsob zakladania vyťažených banských priestorov. Navrhovateľ tvrdil, že ako majiteľ patentu má výlučné právo vo vzťahu k vynálezu chránenému patentom a bez jeho súhlasu nesmie nikto tento vynález využívať. Navrhovateľ tvrdí, že zistil, že odporca pri ťažbe mastenca hlbinným spôsobom vo svojej bani v Germerskej Polome porušuje práva vyplývajúce z patentu č. XXXXXX, a to v tom, že bez jeho povolenia aplikuje pri zakladaní vyťažených banských priestorov patentom chránený spôsob zakladania vydobytých priestorov. Listom zo dňa 03.04.2020 preto upozornil odporcu na porušovanie jeho práv duševného vlastníctva a vyzval ho, aby od takéhoto konania okamžite upustil. Zároveň ho vyzval, aby odstránil závadný stav poskytnutím primeraného zadosťučinenia a súčasne mu ponúkol uzatvorenie licenčnej zmluvy. Odporca na výzvu nereagoval. Ďalej navrhovateľ tvrdí, že pre pasívny postoj odporcu bol nútený podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania duševného vlastníctva. V rámci tohto konania sa navrhovateľ utvrdil, že odporca svojim technologickým postupom prevádza zakladanie vyťažených priestorov kopírovaním jeho patentu. Zloženie základky v rámci policajného vyšetrovania identifikoval J.. Q. X., prokurista odporcu, keď uviedol, že jednu homogénnu betónovú časť odporca nahradil dvoma zložkami, čím potvrdil používanie systému zakladania, ktorý je chránený patentovými právami navrhovateľa. Nakoľko odporca bez súhlasu majiteľa patentu - navrhovateľa využíva spôsob zakladania vyťažených banských priestorov v SR, aby porušovanie, či ohrozovanie jeho práva bolo odporcovi zakázané, pretože spôsobuje navrhovateľovi v postavení majiteľa patentu majetkovú škodu spočívajúcu v strate zisku, najmä z možných licenčných zmlúv na používanie patentu a taktiež má voči
odporcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca teda zasahuje do práv navrhovateľa, ktorý má po dobu platnosti patentu výlučné právo využívať výrobný postup, chránený patentom, ktorého majiteľom je navrhovateľ. Navrhovateľ tvrdí, že v dôsledku úmyselného protiprávneho konania odporcu mu vzniká závažná materiálna aj nemateriálna ujma, pričom odporca naďalej parazituje na výsledkoch kreatívneho a vývojového úsilia navrhovateľa. Vychádzajúc z predložených odborných posudkov, stanovísk a ostatných dôkazov má navrhovateľ za to, že náležite osvedčil existenciu zásahu do jeho patentových práv. Navrhovateľ má tiež za to, že na účely neodkladného opatrenia je dostatočne preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. okamžitej ochrany jeho patentových práv vyplývajúcich z patentového zákona i poskytnutie ochrany pred nekalou súťažou, lebo každým ďalším použitím mu narastá škoda a narastá bezdôvodné obohatenie.
3. Navrhovateľ preto navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie tak, že odporca je povinný zdržať sa používania patentu „Spôsob zakladania vyťažených banských priestorov“, ktorý má navrhovateľ zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR, počas doby platnosti neodkladného opatrenia alebo do skončenia platnosti patentu por. č. patentu XXXXXX, č. prihlášky XX-XXXX, dátum udelenia a sprístupnenia patentu verejnosti 03.10.2018, v závislosti od toho, ktorá zo skutočností nastane skôr. Ďalej žiadal, aby súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia žalobu, ktorou bude ako navrhovateľ v postavení žalobcu proti odporcovi ako žalovanému uplatňovať práva z patentu por. č. patentu XXXXXX, č. prihlášky XX-XXXX, a ochranu pred nekalou súťažou. Tiež žiadal rozhodnúť, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
4. Okresný súd konštatoval, že činnosťou súdu zistil, že konaniu vedenému Okresným súdom Banská Bystrica pod sp .zn. 12CbPv 15/2022 predchádza konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp .zn. 10CbPv 10/2022. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 10CbPv 10/2022 vyplynulo, že navrhovateľ sa v predmetnom spore domáha, aby súd odporcovi uložil zákaz využívania patentu navrhovateľa č. XXXXXX, ako aj uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi majetkovú a nemajetkovú ujmu. Uznesením sp. zn. 10CbPv 10/2022 zo dňa 15.06.2022 súd konanie zastavil, pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
5. Okresný súd konštatoval, že pri nariadení neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami osvedčil, že je majiteľom patentu č. XXXXXX zapísaného na Úrade priemyselného vlastníctva SR, s účinkami na území SR, s platnosťou minimálne do 06.07.2023 na vynález - spôsob zakladania vyťažených banských priestorov. Navrhovateľ tiež osvedčil, že odporca je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného dobývanie ložísk vyhradených nerastov, vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov. Súd uviedol, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil odborný posudok J.. F. X., súdneho znalca, zo dňa 14.02.2021, ktorý podľa názoru navrhovateľa potvrdil jeho domnienku, že postup odporcu pri ťažbe ložiska mastenca v Germerskej Polome pri zakladaní vyťažených priestorov môže byť konfliktný s jeho patentom dvojzložkovej základky. Pre špecifikum odbornej oblasti navrhovateľ oslovil tiež viacerých odborníkov a vyhľadal aj súdneho znalca zapísaného v zozname znalcov v ČR. Banským znaleckým posudkom evidovaným pod por. č. 88/11/2021 zo dňa 05.11.2021 súdny znalec J.. F. W., zapísaný v komore znalcov ČR v odboroch Projektovanie banských diel a Ťažby nerastov skonštatoval v závere, že: „...na základě předložených materiálů je zřejmé, že myšlenka a technické řešení, kterým je technologický postup zakládání vytěžených důlních prostor v dobývacím prostoru pro těžbu mastku, který používá spol. EUROTALC s.r.o., se sídlem Štôlňa Elisabeth č. 1, 049 22 Gemerská Poloma, SR, IČO: 35 837 659, jsou nejen v konfliktu, ale jsou totožné. Se zadavatelovým uděleným patentem č. XXX XXX (PP č. XX - XXXX) s názvem “Spôsob zakladania vyťažených banských priestorov“. Znalec nabyl podrobným studiem a šetřením předložené dokumentace přesvědčení, že uvedená myšlenka v patentované listině a použitá v technologickém postupu výše citovaném - je nejen v konfliktu, ale je totožná.“ Spornú činnosť odporcu pri zakladaní vyťažených priestorov pri ťažbe ložiska mastenca v Germerskej Polome odkonzultoval navrhovateľ aj s viacerými banskými odborníkmi na Slovensku, ktorí tiež vo
svojich stanoviskách prejavili zhodu s názorom navrhovateľa, že zo strany odporcu ide o využívanie jeho chráneného postupu nahradenia 100 % betónovej základky dvojzložkovou základkou.
7. Preskúmaním návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Navrhovateľ ohrozenie svojich práv odôvodnil predovšetkým tým, že odporca bez povolenia navrhovateľa aplikuje pri zakladaní vyťažených priestorov patentom chránený spôsob zakladania vydobytých priestorov, t. j. odporca technologickým postupom prevádza zakladanie vyťažených priestorov kopírovaním patentu navrhovateľa, keď jednu homogénnu betónovú časť nahrádza dvoma zložkami. Z obsahu patentového spisu (č.l. XX - 36) vyplynulo, že patent navrhovateľa č. XXXXXX zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR s platnosťou minimálne do 06.07.2023 s názvom „Spôsob zakladania vyťaženým banských priestorov“ v patentovom nároku chráni spôsob zakladania vyťažených banských priestorov chudobnou betónovou zmesou a anhydritovou zmesou alebo sadrovcovou zmesou, vyznačujúci sa tým, že do jednej tretiny svetlého vyťaženého banského priestoru sa najprv zaváža chudobná betónová zmes a následne do dvoch tretín svetlého vyťaženého banského priestoru sa zváža anhydritová zmes alebo sadrovcová zmes na vytvorenie v celom profile vyťaženého banského priestoru vytvrdenej pevnej zmesi dvojzložkovej základky. V porovnaní s patentom chráneným spôsobom zakladania vyťažených banských priestorov odporca na základe navrhovateľom predloženého technologického postupu odporcu - spôsob likvidácie vyrúbaných priestorov na zakladanie vydobytých priestorov, používa základku tvorenú inertným základkovým materiálom s vhodnými geomechanickými a fyzikálnymi vlastnosťami, pričom konštrukciu základky tvorí: 1. spodná, konštrukčná vrstva základky z armovaného betónu B20 hrúbky 0,4m, 2. sypané jadro frakcie +100mm, 3. čerpaná základka, 4. možný nevyplnený priestor v prípade sadnutia základky. Ako zdroj pritom odporca používa jalový materiál a na prípravu základky používa tiež flotačný odpad z procesu spracovania vydobytej suroviny, pričom základkový materiál sa pred samotným použitím musí upraviť a je doplnený o pojivo na báze cementových zmesí, prípadne popolčeka. V rozpore s tvrdením navrhovateľa, tak mal súd preukázané, že patentový nárok navrhovateľa chráni spôsob zakladania vyťažených banských priestorov chudobnou betónovou zmesou a anhydritovou zmesou alebo sadrovcovou zmesou, t.j. presne špecifikovanými zmesami, ktorými je možné nahradiť jednu homogénnu betónovú časť a nie použitie dvojzložkovej základky ako náhrady za úplné vyplnenie vydobytých priestorov betónovou zmesou. Porovnaním technologického postupu navrhovateľa, ktorý je chránený patentom č. XXXXXX a odporcu, je tak zrejmé, že odporca síce nahrádza homogénnu betónovú zmes dvojzložkovou základkou, avšak na jej nahradenie používa odlišné materiály ako sú uvedené v patente navrhovateľa. Súd tiež svojou činnosťou, z pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 10CbPv 10/2022 zistil, že navrhovateľ sa v predmetnom spore podanou žalobou domáhal, aby súd odporcovi uložil zákaz využívania patentu navrhovateľa č. XXXXXX, ako aj uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi majetkovú a nemajetkovú ujmu. Súčasťou podanej žaloby bol aj dôkaz - uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ČVS: ORP-393/1-VYS-RV-2020, zo dňa 22.06.2021 (t. j. rozhodnutie vydané v konaní na základe navrhovateľom podaného trestného oznámenia, na ktoré navrhovateľ poukázal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Po preskúmaní uznesenia sa súd nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, že prokurista odporcu (J.. Q. X.) potvrdil používanie systému zakladania, ktorý je chránený patentovými právami navrhovateľa, keď v rámci policajného vyšetrovania uviedol, že jednu homogénnu betónovú časť nahradil odporca dvoma zložkami. V rámci predmetného vyšetrovania prokurista odporcu vo svojom vyjadrení uviedol, že patent navrhovateľa odporca nepoužíva a konkrétne popísal konštrukciu základky používanej odporcom s tým, že už v samotnom princípe sa jedná o úplne inú konštrukciu základky, iné receptúry a použité pomery. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ČVS: ORP-393/1-VYS-RV-2020, zo dňa 22.06.2021 (č. l. 48-52) mal súd ďalej preukázané, že vyšetrovateľ sa obrátil na Úrad priemyselného vlastníctva SR so žiadosťou o vykonanie určovacieho konania, kde bola úradu zaslaná patentová listina (patent č.M.) a predmet určenia (časť typového technologického postupu odporcu). Výsledkom konania bolo rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva č. P288617/I-20-2021 zo dňa 13.05.2021, z ktorého vyplynulo, že predmet určenia (typový technologický postup - Dobývanie chodbicovaním so zakladaním vydobytých priestorov) nepatrí do rozsahu ochrany patentu č. XXXXXX. Úrad vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že podľa patentu tvorí základku vyťaženého banského priestoru z jednej tretiny chudobná betónová zmes a z dvoch tretín anhydritová alebo sádrovcová zmes, pričom v predmete určenia (t.j. v technologickom postupe odporcu) sa na rozdiel od posudzovaného patentu na základku nepoužíva anhydritová alebo sádrovcová zmes, ktorá tvorí až 2/3 založenia vyťaženého banského priestoru (keď podľa predmetu určenia je na spodnú konštrukčnú vrstvu základky z betónu B20 a sieťoviny v celkovej hrúbke
0,4m umiestné sypané jadro a následne je profil vyťaženého banského priestoru doplnený základkou vytvorenou z vyťaženého materiálu a/alebo flotačného odpadu s doplnením pojiva na báze cementových zmesí alebo popolčeka), a teda technologický postup odporcu nevykazuje všetky podstatné znaky uvedené v patentovom nároku patentu č. XXXXXX.
8. Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že ním tvrdený a osvedčený skutkový stav bezprostredne ohrozuje, alebo porušuje právo duševného vlastníctva navrhovateľa a tiež nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
9. Okresný súd zastal názor, že technologickým postupom odporcu pri zakladaní vyťažených banských priestorov nedochádza k zásahom do práv navrhovateľa vyplývajúcich pre neho zo zapísaného patentu, keď podľa názoru súdu navrhovateľ neosvedčil podaným návrhom, že odporca aplikuje pri zakladaní vyťažených banských priestorov spôsob zakladania vydobytých priestorov chránený patentom č. XXXXXX zapísaným na Úrade priemyselného vlastníctva SR, s účinkami na území SR, s platnosťou minimálne do 06.07.2023 na vynález - spôsob zakladania vyťažených banských priestorov, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a v celom rozsahu ho výrokom I. zamietol.
10. Súd tiež konštatoval, že jeho záver nie je prekážkou konania vo veci samej, keď po vykonanom dokazovaní môže dôjsť súd k záveru o porušovaní práv vyplývajúcich pre navrhovateľa z jeho patentu. V súčasnom stave však navrhovateľ neosvedčil skutkový stav, že odporca pri svojej činnosti využíva riešenie chránené patentom navrhovateľa.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 2 CSP tak, že rozhodol iba o nároku na ich náhradu navrhovateľovi. Navrhovateľovi ako neúspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania od odporcu nepriznal a o prípadných nárokoch odporcu nerozhodoval, keď sa mu rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj odporcovi, keďže by sa konalo aj o jeho právach.
12. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť tak, ako navrhol v návrhu, eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za právne a vecne nesprávne s tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ tvrdí, že je majiteľom patentu k vynálezu dvojzložkovej „základky“ využívanej pri ťažobnej činnosti - dobývaní ložísk, ktorá je pre užívateľov (ťažiarske spoločnosti) ekologicky a ekonomicky výhodnou alternatívou. Podľa navrhovateľa konajúci súd absolútne nezohľadnil dôkazy - stanoviská znalcov uvedené v predložených znaleckých posudkoch a vychádza len z rozhodnutia komisie Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktoré rozhodnutie bolo vydané v konaní ktorého navrhovateľ nebol účastníkom konania, pričom je nesporné, že komisia nemá žiadnu prax v odbore baníctva a ťažiarskej činnosti a táto sa neoboznámila s posudkami, ktoré navrhovateľ predložil súdu.
14. Za jeden z hlavných dôvodov pre podanie odvolania považuje navrhovateľ to, že konajúci súd v rámci rozhodovania nezohľadnil skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. F. W., evidovaného pod č. 88/11/2021 zo dňa 05.11.2021. Znalec je pritom zapísaný v komore znalcov Českej republiky v odboroch Projektovanie banských diel a Ťažba nerastov.
15. Navrhovateľ poukazuje na to, že znalec J.. W. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 05.11.2021 vyjadril jednoznačnú totožnosť technologického postupu chráneného patentom navrhovateľa č. XXXXXX, evidovaným Úradom priemyselného vlastníctva SR s technologickým postupom využívaným odporcom v rámci svojej podnikateľskej činnosti, z čoho nepochybne vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ osvedčil skutočnosť, že odporca svojím postupom zasahuje do jeho patentových práv a obohacuje sa na jeho úkor.
16. Ďalej navrhovateľ uviedol, že totožnosť technologického postupu využívaného navrhovateľom (správne má byť odporcom) s technologickým postupom navrhovateľa chráneného patentom č. XXXXXX predstavuje porušenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Patentový zákon“), podľa ktorého „bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu, alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe“.
17. Navrhovateľ tiež poukázal na § 32 ods. 1, 2 Patentového zákona a poukázal na to, že znalec J.. W. v znaleckom posudku č. XX/XX/XXXX objasnil dôvody, pre ktoré odporca využíva technologický postup, založený na princípe chránenom patentom navrhovateľa, pričom za tento dôvod označil ekonomickú výhodnosť uplatňovaného postupu v rámci ťažiarskej činnosti.
XX. K oprávnenosti a dôvodnosti podaného odvolania spočívajúceho v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam navrhovateľ dal do pozornosti rozhodnutie K. súdu Trenčín, v konaní sp.zn. 17Co 1163/2015 zo dňa 12.10.2016, podľa ktorého „Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. (§ 365 ods. 1 písm. f ) CSP) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O. s. p., (t. č. účinné ustanovenie § 191 ods. 1, 2 CSP), podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich poznatkov, alebo ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O. s. p. (t. č. účinné ustanovenia § 192 - 194 CSP).“
19. Za podporný dôvod odvolania považuje navrhovateľ aj skutočnosť, že konajúci súd sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia ani raz priamo nevyjadril k tvrdeniam uvádzaným v odbornom posudku Ing. F. X. č. 1/2021, ktorý v ňom potvrdil, že technologický postup využívaný odporcom môže byť konfliktný s patentom navrhovateľa týkajúceho sa dvojzložkovej základky.
20. Za podstatnú vadu prvostupňového rozhodnutia považuje navrhovateľ aj absolútne opomenutie odborných stanovísk J.. V. M. zo dňa 09.03.2022 a J.. M. Q. zo dňa 11.03.2022, v ktorých obaja zhodne po preštudovaní príslušných dokumentov - navrhovateľovej Patentovej listiny č. XXXXXX a Technologického postupu spoločnosti odporcu potvrdili používanie patentom chránenej navrhovateľovej myšlienky dvojzložkovej základky v technologickom postupe odporcu. J.. M. aj J.. Q. sú obaja skúsení banskí inžinieri v odbore Hlbinné dobývanie ložísk s viac ako 30 - ročnou praxou a z toho dôvodu opomenutie ich odborných stanovísk v rámci rozhodovania súdu prvej inštancie považuje navrhovateľ za ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu podanie odvolania.
21. Za ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie považuje navrhovateľ to, že konajúci súd vychádzal z pripojeného spisu sp. zn. 10CbPv 10/2022, pričom v danej veci sa nevykonávalo žiadne dokazovanie, nakoľko konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Ak súd prvej inštancie v rámci vyhľadávania rozhodnutia komisie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. P288617/ I-20-2021 zo dňa 13.05.2021, tak k tomuto postupu súdu navrhovateľ uvádza, že táto komisia bola zriadená po podaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ČVS: ORP-393/1-VYS-RV-2020, ktorý takto inicioval určovacie konanie podľa § 49 Patentového zákona za účelom porovnania patentovej listiny navrhovateľa a predmetu určenia. Navrhovateľ nebol účastníkom určovacieho konania, avšak len ex-post zistil že Komisia ÚPV-SR sa pre potreby trestného stíhania vyjadrila, že predmet určenia (časť typového technologického postupu odporcu) nepatrí do rozsahu
ochrany patentu žalobcu č. XXXXXX. Navrhovateľ však toto rozhodnutie považuje za absolútne nerelevantné pre účely vydania neodkladného opatrenia, a to nielen z dôvodu neodbornosti záverov komisie, ktorej členovia - zamestnanci Úradu priemyselného vlastníctva SR nemajú požadovanú prax a ani vzdelanie v príslušných banských odboroch. Rozhodnutie komisie je v príkrom rozpore s odbornými stanoviskami a znaleckými posudkami významných odborníkov z Českej a Slovenskej republiky v odboroch Projektovanie banských diel, Ťažba nerastov a Hlbinné dobývanie ložísk predložené navrhovateľom, ktoré preukazujú totožnosť technologického postupu odporcu s postupom chráneným patentom navrhovateľa, ktoré v rámci rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia vôbec neboli zohľadnené.
22. Navrhovateľ má tiež za to, že v danom prípade neobstojí ani zistený skutkový stav, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
23. Navrhovateľ predkladá nový dôkaz odborné stanovisko J.. Q. A. zo dňa 14.07.2022, v ktorom po preštudovaní príslušných dokumentov - navrhovateľovej Patentovej listiny č. XXXXXX a Technologického postupu odporcu potvrdil totožnosť medzi patentom chránenej navrhovateľovej myšlienky dvojzložkovej základky v technologickom postupe odporcu a Technologického postupu odporcu. Ide o banského inžiniera v odbore Hlbinné dobývanie ložísk s viac ako 40 - ročnou praxou a z toho dôvodu aj jeho odborné stanovisko potvrdzuje dôvodnosť podania odvolania navrhovateľa. K odvolaniu navrhovateľ predložil predmetné odborné stanovisko J.. A..
24. Navrhovateľ zdôraznil, že za podmienkami nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne, naliehavo a nevyhnutne upraviť pomery sporových strán, hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, pričom je daná možnosť objektívne dosiahnuť požadovanú ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Súd musí individuálne posúdiť všetky skutočnosti, či spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti, a teda možnosti považovať za osvedčené, pričom osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti musí javiť ako nanajvýš pravdepodobná. Navrhovateľ má za to, že súd prvej inštancie pochybil ak zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ náležite osvedčil existenciu zásahu do svojich patentových práv.
25. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 31.08.2022, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil.
26. Vo vyjadrení uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok v zmysle § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ). Odporca tvrdí, že navrhovateľove tvrdenia nekorešpondujú so skutočným skutkovým stavom, ktoré vyplývajú okrem iného aj z úradných dokumentov.
27. K tvrdeniam navrhovateľa, že vyvinul tzv. dvojzložkovú základku pri zakladaní vydobytých banských priestorov odporca uviedol, že z návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ chápe patentové nároky z jeho zapísaného patentu odlišne než ÚPV SR v zmysle rozhodnutia o rozklade, pričom navrhovateľ si v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nárokuje vyvinutie metódy tzv. dvojzložkovej základky, ktorú chápe ako použitie akýchkoľvek dvoch zložiek v rámci základky. Odporca dal do pozornosti, že metóda tzv. „dvojzložkovej základy“ bola známa už v roku 1988 a bola použitá v dobývacom priestore LASSING spoločnosťou Talkumwerke Naintsch. Už v roku 1988 sa uvažovalo o tom, že cudzia základka nebude vyplnená len chudobnou betónovou zmesou, pričom v tomto prípade bola ako ďalšia zložka použitá hlušina. Ako dôkaz odporca predložil Diplomovú prácu pána V. R., ktorú predložil na Inštitúte pre stavebné inžinierstvo Univerzity v Leobene v roku 1988. Metóda dvojzložkovej základky opísaná v diplomovej práci sa súčasne už vyše 30 rokov na špičkovej úrovni používala a stále používa v bani Kleinfeistritz a v bani Weisskirchene ťažobnou spoločnosťou Imerys Talc Austria GmbH. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že metódu dvojzložkovej základy navrhovateľ nevymyslel, t. j. ide o riešenie, ktoré v žiadnom prípade nie je nové a teda nespĺňa podmienky patentovateľnosti. Skutočnosť, že nejde o nové riešenie vyplýva aj z rozhodnutia o rozklade, ktorým ÚPV SR na základe konštatovania komisie ÚPV vymazal úžitkový vzor navrhovateľa.
28. Odporca sa ďalej vyjadril k dôvodom, prečo bol v roku 2016 vymazaný úžitkový vzor navrhovateľa č. XXXX, ktorý je identický ako patent navrhovateľa. Odporca poukázal na uznesenie prvostupňového orgánu č. ÚPV SR-PÚV 89-2010/ÚV 57681/-64-2015 z 21.09.2015, ako aj na dôvody v ňom uvedené, z ktorých vyplýva, že ani nárok č. 2 nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2008 Z. z. Podľa odporcu z tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ má zapísaný patent, z ktorého nároky si voči odporcovi uplatňuje predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a avizovanou žalobou, pričom identickú anotáciu, doterajší stav technicky, výkresy a dokonca aj patentové nároky skopíroval z prihlášky už vymazaného úžitkového vzoru č. XXXX.
29. K porovnaniu systému zakladania v zmysle patentu a systému zakladania, ktorý využíva odporca, odporca uviedol, že navrhovateľ si v patentovej prihláške prihlásil nasledovný patentový nárok: Spôsob zakladania vyťažených banských priestorov chudobnou betónovou zmesou a anhydritovou zmesou alebo sadrovcovou zmesou, vyznačujúci sa tým, že do 1/3 svetelného vyťaženého banského priestoru sa najprv zaváža chudobná betónová zmes a následne do 2/3 svetelného vyťaženého banského priestoru sa zavádza anhydritová zmes alebo sadrovcová zmes na vytvorenie v celom profile vyťaženého banského priestoru vytvrdenej pevnej zmesi dvojzložkovej základky. Navrhovateľ si teda v patentových nárokoch neprihlásil použitie akejkoľvek druhej zložky základky, ale práve anhydritovú, resp. sadrovcovú zmes. Túto zmes však odporca nepoužíva, ako to vyplýva z Technologického postupu EUROTALC, ktorý je súčasťou spisu. Odporca používa zmes vytvorenú vo vlastných laboratóriách. Odporca síce používa pre zakladanie dvojzložkovú zmes, ale receptúra zmesi, ako aj spôsob zakladania sú odlišné od zmesi a spôsobu zakladania tak ako je popísaný v patente navrhovateľa.
30. Odporca tiež poukázal na to, že v zmysle Technologického postupu odporcu sa na počve vyťaženého banského priestoru v mieste uloženej sieťoviny vytvorí spodná konštrukčná vrstva základky z armovaného betónu B20 o hrúbke 0,4 m ( rozdiel oproti riešeniu navrhovateľa ) a až na túto vrstvu sa dopraví sypané jadro o frakcii + 100 mm. Následne je na doplnenie celého profilu vyťaženého banského priestoru použitá základka z jalového materiálu a/alebo flotačného odpadu z procesu spracovania vydobytej suroviny (rozdiel oproti riešeniu navrhovateľa), ktorá sa pred použitím doplní o pojivo na báze cementových zmesí a popolčeku (pridanie pojiva je ďalší dôležitý rozdiel oproti riešeniu navrhovateľa). Odporca má na základe uvedeného za to, že ani postupnosť krokov, resp. spôsob zakladania v zmysle patentovaného nároku a spôsobu zakladania, ktorý používa odporca nie je ani len podobný.
31. Odporca ďalej tvrdí, že dôvodom, prečo nereagoval na výzvu a návrh na uzavretie licenčnej zmluvy je ten, že odporca používal a používa odlišnú metódu zakladania banských priestorov než je patent navrhovateľa, a teda výzvu považoval za absolútne bezpredmetnú. Skutočnosť, že ide o odlišnú metódu potvrdil aj prvostupňový orgán a odvolací orgán ÚPV SR. Odporca tvrdí, že navrhovateľ v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musel vedieť, že jeho vynález nielenže nie je nový, ale nie je ani výsledkom vynálezcovskej činnosti a technicky uskutočniteľný. Jediný dôvod, prečo má navrhovateľ platný patent založený na identickom vymazanom úžitkovom vzore je skutočnosť, že doteraz žiadna tretia strana formálne nepožiadala o jeho zrušenie, resp. ÚPV SR nemal vedomosť o existencii dôvodov pre zrušenie patentu navrhovateľa. Z týchto dôvodov odporca dal svoje vyjadrenie na vedomie Úradu priemyselného vlastníctva SR za účelom začatia konania na zrušenie patentu v zmysle § 46 ods. 1 písm. a), b), f) Patentového zákona.
32. K odbornému posudku J.. F. X. zo dňa 14.02.2021 odporca uviedol, že znalec konštatuje, že postup pri ťažbe mastenca v Gemerskej Polome pri zakladaní vyťažených banských priestorov „môže byť konfliktný s jeho patentom dvojzložkovej základy“. Z uvedeného navrhovateľ vyvodzuje záver, že znalec, ktorý nie je navyše expert v oblasti baníctva, potvrdil domnienku navrhovateľa o konfliktnosti spôsobu zakladania odporcu s patentom navrhovateľovi. Odporcovi však tento záver z predmetného posudku nevyplýva.
33. Odporca dal do pozornosti, že v zmysle bodu 1.4 odborného posudku je uvedené, že doterajším stavom techniky bolo ( pozn. najmä talianska baňa Rodoretto ), že vyťažené banské priestory sa zakladali jednozložkovou základkou - betónovou zmesou. Odporca však už preukázal, že v zmysle doterajšieho stavu techniky sa používa dvojzložková základka. Odporca tiež konštatoval, že v zmysle bodu 1.4 odborného posudku je uvedené, že čerpanou základkou je ekvivalent anhydridovej alebo sadrovcovej zmesi ( jalový materiál, flotačný odpad z procesu spracovania vydobytej suroviny, pojivo
na báze cementových zmesí, prípadne popolčeka ). Odporca dal do pozornosti, že v žiadnom prípade nejde o ekvivalent, nakoľko anhydritová zmes má rozdielne fyzikálne vlastnosti a účinky na geologické štruktúry, než jalový materiál a flotačný odpad, ktorý používa odporca.
34. Ďalej odporca uviedol, že aj v zmysle rozhodnutia ÚPV SR vyplýva, že riešenie odporcu nie je v kolízii s patentom navrhovateľa. V tejto súvislosti dal odporca do pozornosti, že rozhodnutie ÚPV vydané na základe návrhu na určovacie konanie v zmysle § 49 Patentového zákona nie je účelovo obmedzené, ( t. j. nie je obmedzené iba pre účely trestného konania ), pričom v zmysle § 186 CSP ide o skutočnosť, ktorá je súdu známa z jeho činnosti.
35. K záveru znaleckého posudku p. W. evidovaného pod č. 88/11/2021 odporca uviedol, že tento posudok nie je relevantný, nakoľko nejde o znalca zapísaného v zozname znalcov v SR. Napriek tomu sa odporca k nemu vyjadril tak, že znalec v uvedenom posudku konštatuje, že: „... Není podstatné, jaký materiál byl použit na druhou zložku základy a rovněž není podstatné, jaká je uvedená mocnost železobetonového prvku základky na počvě vydobité prostory“. Podľa znalca je teda podstatný zámer myšlienky náhrady betónovej zmesi ako výplňového materiálu a to, zníženie nákladov a zachovanie bezpečného dobývacieho procesu spodných horizontov. Takýto výklad patentových návrhov považuje odporca za nesprávny, keďže myšlienku dvojzložkovej základky nevymyslel navrhovateľ, ale je známa už od roku 1988.
36. Odporca ďalej poukázal na to, že samotný navrhovateľ v anotácii a prihláške patentu uviedol, že: „práve navrhovaný vynález svojím technickým využitím sadrovca, resp. anhydritu, ktoré sú ekologicky neškodné nerasty, nahrádza až 70 % betónovej zmesi, ktorá tvorí výplň vyťažených technických banských diel, a tým výrazne znižuje náklady na zakladanie vyťažených priestorov. Odporca preto nerozumie ako mohol znalec dospieť k záveru, ktorý je doslova v protiklade s tým, ako je patentovaná myšlienka navrhovateľom formulovaná.
37. Odporca nepovažuje za relevantné ani stanovisko pána M. z 09.03.2022 a pána Q. z 11.03.2022. Ani jeden z týchto pánov nie je znalcom v príslušnom odbore zhodne, resp. tak identicky použitou vetnou konštrukciou konštatujú, že na základe posúdenia a porovnania problematiky vyťažených banských priestorov podľa Patentovej listiny a Technologického postupu môžu jednoznačne potvrdiť, že spoločnosť Eurotalc s.r.o. pri svojej činnosti pri zakladaní vyťažených banských priestorov pri ťažbe mastenca používa myšlienku dvojzložkovej základky chránenej patentom, ktorej majiteľom je J.. W. H., W..
38. Podľa odporcu sa uvedený záver zakladá na dvoch nesprávnych a nepravdivých predpokladoch, a to, že 1/ myšlienka dvojzložkovej základky je chránená patentom a 2/ navrhovateľ je majiteľom patentu k dvojzložkovej základke. Podľa odporcu vyhodnotenie, či riešenie, ktoré používa odporca je v kolízii s patentom navrhovateľa spadá len do zákonnej kompetencie ÚPV SR na základe § 49 Patentového zákona, ktorý potvrdil, že vynález chránený patentom nie je akákoľvek dvojzložková základka, a preto odporca považuje posudky a stanoviská predložené navrhovateľom za nepreukazujúce porušenie patentu navrhovateľa a neodôvodňujúce vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
39. Odporca má teda za to, že vynález chránený patentom navrhovateľa nie je v zmysle požiadavky § 5 ods. 1 Patentového zákona nový; nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 5 ods. 1 Patentového zákona; nie je priemyselne využiteľný v zmysle § 5 ods. 1 Patentového zákona a odporca vynález chránený patentom nevyužíva, nakoľko má ním vyvinutý vlastný systém zakladania vydobytých priestorov, ktorý je popísaný v Technologickom postupe odporcu, ktorý je súčasťou spisu. Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 a § 341 CSP.
40. Odporca sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením a vecnou argumentáciou okresného súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia.
41. Pokiaľ navrhovateľ považuje za pochybenie súdu, keď vychádza z pripojeného spisu 10CbPv/10/2022, kde konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, odporca dal do pozornosti, že rozhodnutie č. P 288617/I-20-2021 zo dňa 13.05.2021 (rozhodnutie ÚPV SR), ako aj pôvodná žaloba, boli Okresnému súdu Banská Bystrica z činnosti súdu známe v zmysle § 186 ods. 1
CSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti nedokazujú.
42. K novému dôkazu odbornému stanovisku Ing. A. z 14.07.2022 odporca uviedol, že tento dôkaz je irelevantný. Odporca má ďalej za to, že okresný súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností správne vyhodnotil, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli.
43. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne.
44. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že je majiteľom patentu č. XXXXXX zapísaného na Úrade priemyselného vlastníctva SR a tvrdí, že odporca pri ťažbe mastenca hlbinným spôsobom v bani v Gemerskej Polome porušuje jeho práva vyplývajúce z patentu, a to tým, že bez povolenia navrhovateľa používa patentom chránený spôsob zakladania vydobytých priestorov. Z tohto dôvodu sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal okamžitej ochrany jeho patentových práv vyplývajúcich z patentového zákona a poskytnutia ochrany pred nekalou súťažou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, a preto ho napadnutým uznesením zamietol.
45. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
46. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
47. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
48. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
49. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
50. Podľa § 341 ods. 1 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
51. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „patentový zákon“), bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu, alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe.
52. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
53. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na ustanovenie § 324 a nasl. CSP môže súd využiť prostriedok neodkladného opatrenia, ak je potrebné dočasne bezodkladne upraviť pomery strán vtedy, ak je nepochybné, že hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda že úprava pomerov strán na čas, kým bude rozhodnuté vo veci samej je naliehavá. Jeho účelom je, aby sa zamedzilo vzniku, prípadne rozširovaniu škody alebo inej ujmy. K charakteru neodkladného opatrenia teda patrí najmä jeho dočasnosť, ale aj to, že zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Rovnako musí byť primeraná aj prípadná ujma, ktorá neodkladným opatrením druhej strane môže vzniknúť. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v
prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená.
54. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ sa domáha ochrany preto, že sa domnieva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom. Takému návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov navrhovateľa a odporcu a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných osôb, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom. Zjavne neodôvodnenému nároku preto ani nie je možné prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu.
55. Preskúmaním podaného odvolania zo strany navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožni s názorom súdu prvej inštancie, že v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie.
56. K navrhovateľom namietaným skutočnostiam v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď za základ svojho rozhodnutia zobral do úvahy listinný dôkaz, a to rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR č. P288617/I-20-2021 zo dňa 13.05.2021, ktoré bolo súdu prvej inštancie známe v súlade s § 186 ods. 1 CSP z jeho úradnej činnosti. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď pre svoje rozhodnutie zobral do úvahy práve toto rozhodnutie vydané na základe žiadosti vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície 1. oddelenia vyšetrovania Rožňava, ktorý požiadal o vykonanie určovacieho konania v súlade s § 49 ods. 1 patentového zákona. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že práve podľa tohto zákonného ustanovenia Úrad priemyselného vlastníctva na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho patentu. Úrad priemyselného vlastníctva SR je teda na základe zákona subjektom oprávneným posúdiť a vysloviť, či predmet uvedený a opísaný v tejto žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho patentu. V danom prípade o určovacie konanie požiadali orgány činné v trestnom konaní a z rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR vyplýva, že predmet určenia „Typový technologický postup - Dobývanie chodbicovaním so zakladaním vydobytých priestorov“ podľa priloženého opisu nepatrí do rozsahu ochrany patentu č. XXXXXX. Tento predmet určenia popisuje spôsob dobývania odporcom, a preto pokiaľ Úrad priemyselného vlastníctva vyslovil, že predmetný predmet určenia nepatrí do rozsahu ochrany patentom č. XXXXXX, ide o listinný dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie vo veci podstatný. Odvolací súd preto súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý bral za základ svojho rozhodnutia práve toto rozhodnutie, z ktorého tiež vyplýva, že pre kladný určovací výrok je nevyhnutné splnenie základnej podmienky, aby predmet určenia obsahoval všetky podstatné znaky alebo ich technické ekvivalenty uvedené v patentových nárokoch, resp. aby znaky predmetu určenia patrili do rozsahu všetkých podstatných znakov alebo ich technických ekvivalentov aspoň jedného nezávislého patentového nároku. V opačnom prípade, ak predmet určenia nevykazuje všetky podstatné znaky uvedené aspoň v jednom nezávislom patentovom nároku, nepatrí do rozsahu ochrany tohto patentu. Z predloženého znaleckého posudku zo strany navrhovateľa, ako aj odborných vyjadrení ním predložených vyplýva, že znalec, ani osoby vyjadrujúce sa k zhodnosti patentu v navrhovateľom
predložených listinných dôkazoch sa nezaoberali porovnaním znakov predmetu určenia so znakmi patentu tak, ako to urobil Úrad priemyselného vlastníctva v tomto rozhodnutí. Úrad ďalej konštatoval, že v obidvoch porovnávaných prípadoch ide o spôsob zakladania už vyťažených banských priestorov z dôvodu, aby nedochádzalo k nežiadúcim prejavom na povrchu území, v ktorých prebieha banská činnosť. Podľa patentu sa zakladanie vyťažených banských priestorov začína úpravou počvy a na ňu uložením oceľovej sieťoviny. Tento znak však nie je predmetom patentového nároku. Podľa predmetu určenia sa rovnako na počvu vyťaženého banského priestoru osadí oceľová sieťovina. Na oceľovú sieťovinu umiestnenú na počve vyťaženého banského priestoru sa podľa patentového nároku až 1/3 svetelného vyťaženého banského priestoru navozí chudobná betónová zmes. Následne sa na túto zmes do 2/3 svetelného vyťaženého banského priestoru zaváža anhydritová alebo sadrovcová zmes. Vytvorí sa tak v celom profile vyťaženého banského priestoru vytvrdená pevná zmes dvojzložkovej základky. Podľa predmetu určenia sa na počve vyťaženého banského priestoru v mieste uloženej sieťoviny vytvorí, na rozdiel od riešenia podľa patentu, spodná konštrukčná vrstva základky z armovaného betónu B20 v hrúbke 0,4m. Až na túto vrstvu sa ďalej prepravníkovým nakladačom dopraví sypané jadro, ktorého frakcia je +100mm. Následne je na doplnenie celého profilu vyťaženého banského priestoru použitá základka vytvorená z vyťaženého jalové materiálu a/alebo flotačného odpadu z procesu spracovania vydobytej suroviny. Tento materiál sa pred použitím upraví a doplní o pojivo na báze cementových zmesí prípadne popolčeka. Takto spracovaná základka je dopravená do vyťaženého banského priestoru a vyplní ostatný profil vyťaženého banského priestoru. Podľa Úradu v predmete určenia sa na rozdiel od posudzovaného patentu na základku nepoužíva anhydritová alebo sádrovcová zmes, ktorá tvorí až 2/3 založenia vyťaženého banského priestoru. Úrad na základe porovnania znakov spôsobu uvedeného v nezávislom patentovom nároku a znakov spôsobu uvedených v predmete určenia konštatoval, že spôsob v predmete určenia nevykazuje všetky podstatné znaky uvedené v patentovom nároku patentu, a teda spôsob podľa predmetu určenia nepatrí do rozsahu patentového nároku chráneného riešenia.
57. Nakoľko Úrad priemyselného vlastníctva SR vyslovil jednoznačný záver, že odporcom uskutočňovaný spôsob dobývania nepatrí do rozsahu patentového nároku chráneného riešenia navrhovateľa, navrhovateľom predložené listinné dôkazy ( znalecký posudok a odborné stanoviská ) nemôžu nahradiť, resp. vyvrátiť v štádiu konania o neodkladnom opatrení rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR, zákonom určeného práve na takéto posudzovanie.
58. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 33 ods. 5 patentového zákona, podľa ktorého na návrh súd môže požiadať Úrad o odborné vyjadrenie k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu ( § 13 ). Aj z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že aj súd pri rozhodovaní v sporoch podľa patentového zákona môže požiadať Úrad o odborné vyjadrenie práve k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 242/2017 Z.z., ktorým bol novelizovaný patentový zákon vyplýva, že návrh zákona otvára možnosť užšej spolupráce súdu s úradom, najmä v súvislosti s identifikovaním rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru.
59. Odvolací súd dopĺňa, že zo znaleckého posudku a ani odborných vyjadrení predložených zo strany navrhovateľa nevyplýva úplne presný postup porovnania všetkých podstatných znakov technologického postupu dobývania odporcom s rozsahom ochrany patentu č. XXXXXX patriaceho navrhovateľovi, a preto odvolací súd považoval tieto listinné dôkazy vzhľadom na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR za právne irelevantné.
60. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení zásah do svojich patentových práv zo strany odporcu, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
61. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi, ktorý úspech v konaní nemal v rozsahu 100 %.
62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
63. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).