Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-52-2022.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/52/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej, v exekučnej veci oprávnenej: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpená: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti povinným: 1/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX/X, XXX XX N., 2/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX G., o vymoženie sumy 3.714,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2018 pod č.k. 8Er/1360/2013-24 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31. marca 2020 pod č.k. 8Er/1360/2013-83 a opravným uznesením zo dňa 10. júna 2022 pod č.k. 8Er/1360/2013-99, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 203 ods. 1 § 243f ods. 1,4, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. 1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.07.2013 domáhala proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie zmenkovej sumy 3.714,08 eura, zmenkovej odmeny 12,38 eura, príslušenstva a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/152/12-14 zo dňa 10.12.2012. Súd prvej inštancie vykonaním exekúcie poveril dňa 27.08.2013 súdneho exekútora JUDr. V. N. (EX 2116/2013). Oprávnená dňa 20.01.2016 doručila prvoinštančnému súdu podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. V doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnená s poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uviedla, že jej právny predchodca uzatvoril s povinnými úverovú zmluvu, v zmysle ktorej právny predchodca oprávnenej poskytol povinnému peňažné prostriedky, ktoré sa povinní za podmienok stanovených v úverovej zmluve zaviazali vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Riadne splácanie úverovej zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorá sa mohla vyplniť podľa priloženej Dohody o zmenkovom práve vyplňovacom. Podľa oprávnenej povinný čerpaný úver riadne nesplácal, preto došlo k vyplneniu blankozmenky v údajoch splatnosti a výšky zmenkovej sumy a táto bola po márnej výzve na plnenie u povinných uplatnená žalobou na príslušnom súde. 1.2. Súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp.zn. 4Zm/152/2012. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinnými vznikol na podklade zmluvy o úvere z 05.01.2006, ktorú prvoinštančný súd v súlade s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Ide pritom o právnu úpravu, ktorá je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis. Vzťah účastníkov konania preto posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. 1.3. Nakoľko exekučným titulom v tomto prípade je zmenkový platobný rozkaz, považoval za nepochybné, že rozhodnutie, ktoré je podkladom prebiehajúcej exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplynulo, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávnenej a iba na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, mal za nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenej v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnená a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávnenou, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnená nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil. V súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súdny exekútor na výzvu doručenú mu dňa 10.07.2018 trovy exekúcie nevyčíslil a zo súdneho spisu vznik trov súdnemu exekútorovi nevyplynul.
2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnej interpretácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku a touto nesprávnou interpretáciou skonštatoval existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je jednoznačne formulované a nepripúšťa dvojaký výklad. Pre naplnenie dôvodu pre zastavenie exekúcie nepostačuje, ak súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ako to skonštatoval exekučný súd v napadnutom uznesení. Pre naplnenie hypotézy právnej normy musí exekučný súd nevyhnutne identifikovať aj konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo v základnom konaní prihliadnuté. Úvahy, z ktorých vychádzal konajúci exekučný súd pri aplikácii použitých právnych predpisov, by nevyhnutne viedli k zastaveniu všetkých exekučných konaní vedených na podklade rozhodnutia priznávajúceho nárok zo zmenky. Súd bez vykonania dokazovania k tejto otázke svojvoľne a bez bližšieho vysvetlenia automaticky prezumuje, že každá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd nesprávnym procesným postupom, keď v rozpore s explicitným znením ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil exekúciu bez toho, aby mal preukázané, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, znemožnil oprávnenej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.08.2017 sp.zn. 3Oboer/10/2017. Mala za to, že v predmetnom exekučnom konaní doplnila návrh na vykonanie exekúcie, predložila v zákonnej lehote listinné dôkazy a splnila si tak dôkazné bremeno. Úlohou exekučného súdu potom bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, prípadne o pokračovaní v exekúcii. 2.1. Konajúci exekučný súd na základe predložených listinných dôkazov neskúmal, či súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi. Nesprávne rozhodol o splnení podmienok pre zastavenie exekúcie. Skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie exekúcie mali byť totiž predmetom ďalšieho konania, t.j. samotný exekučný prvoinštančný súd mal preskúmavať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Až v prípade, ak by exekučný súd zistil na základe predložených listín existenciu: 1. neprijateľných podmienok, 2. obmedzenia
alebo neprípustnosti použitia zmenky, 3. rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom (hypotéza), nastupuje (dispozícia) - predpoklad aplikácie § 57 ods. 1 písmeno m) Exekučného poriadku a následne nastupuje (sankcia) - zastavenie exekúcie. Prvoinštančný súd nezisťoval skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie konania a stroho bez ďalšieho dokazovania a skúmania rozhodol o zastavení exekúcie. Svojim procesným postupom - zastavením exekúcie porušil práva oprávnenej na spravodlivý proces a vydal uznesenie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predloženej Zmluve o splátkovom úvere sa nenachádzajú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a táto úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Oprávnená v čase vystavenia zmenky dňa 06.01.2006 nemala a ani nemohla mať vedomosť o skutočnosti, že právny poriadok Slovenskej republiky v budúcnosti obmedzí využívanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Poukázala na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015 a na rozhodnutia iných súdov. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekučné konanie pokračuje, alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Zároveň žiadala, aby boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu oprávnenej povinní ani súdna exekútorka nepodali písomné vyjadrenie.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor JUDr. V. N., so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, Dolný Val 30, požiadal súd prvej inštancie dňa 20.08.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou bol predložený i návrh oprávnenej zo dňa 15.07.2013, ktorým sa domáhala vykonania exekúcie voči pôvodným povinným v súvislosti s pohľadávkou oprávnenej voči nim vo výške 3.714,08 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul označila zmenkový platobný rozkaz zo dňa 10.12.2012 č.k. 4 Zm/152/2012-14 vydaný Okresným súdom Bratislava V, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči odporcovi 1/ dňa 15.01.2013 a voči odporcovi 2/ 02.01.2013. Súd prvej inštancie poveril dňa 27.08.2013 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 20.01.2016 doručila oprávnená doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a pripojila Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212139338 zo dňa 05.01.2006 a Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 05.01.2006. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Súd prvej inštancie dňa 31.03.2020 pod č.k. 8Er/1360/2013-83 a dňa 10.06.2022 pod č.k. 8Er/1360/2013-99 vydal opravné uznesenia.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
16. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
17. Podľa § 243f ods. 6, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
22. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného od 01.01.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
27. Podľa § 8aa ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
28. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava mala za cieľ zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.
29. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu ako aj napadnutého uznesenia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou, či Zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnom v čase uzavretia zmluvy a preto správne uviedol, že by mala byť podrobená súdnej kontrole a zisťovaniu, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie však ďalej neskúmal, či sa nejedná aj o spotrebiteľský úver, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.. 29.1. Exekučný titul, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný v rozkaznom konaní všeobecným (zmenkovým) súdom Slovenskej republiky (Okresný súd Bratislava V). Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči odporcovi 1/ dňa 15.01.2013 a voči odporcovi 2/ dňa 02.01.2013. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (exekučného súdu) vyplývalo, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy (spotrebiteľského úveru) uzavretej
medzi oprávnenou a povinnými, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
30. Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú, nepodrobil ju však prieskumu, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vo svojom odôvodnení neidentifikoval takéto podmienky, ani ich nijako nekonkretizoval. Podľa spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu č. 93 zo dňa 20.10.2015, „Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp.zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.“ Keďže zmenkový súd pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu neposkytol povinným ako spotrebiteľom primeranú ochranu, nakoľko ani neskúmal, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky. Nebolo preto možné použiť zmenkový platobný rozkaz ako exekučný titul na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie v danej veci tiež postupoval správne aplikujúc ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnená doplnila návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote a po preskúmaní veci dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný ako exekučný titul zmenkový platobný rozkaz a uplatňoval sa nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva opak.
31. Súd prvej inštancie po zistení, či sa medzi oprávnenou a povinnými jedná o spotrebiteľský vzťah mal následne zisťovať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako opomenul svoju ďalšiu povinnosť, ktorou je povinnosť exekučného súdu vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť, tak ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval Najvyšší súd SR zo dňa 28.09.2017 pod sp.zn. 3Oboer/1/2017. Zároveň aj Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 09.09.2021, č.k. II. ÚS 320/2021-34 konštatoval, že v prípade, ak vo veci konajúci súd identifikuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je kvantifikovateľná a oddeliteľná od hlavného nároku, je povinný zastaviť exekúciu len v tej časti vymáhanej pohľadávky, ktorá spôsobuje neprípustnosť exekúcie (rovnako aj II. ÚS 299/2019 z 20.02.2020).
32. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Až na základe posúdenia veci v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodne o prípadnom zastavení exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodní a vysporiada sa aj s namietanými tvrdeniami odvolateľky.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).