Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -203 zo dňa 02.03.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol a nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami ods. ods. 1,2, , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa, a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3.000 eur z titulu zmluvy o splátkovom úvere ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu (postupca) Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava so žalovaným dňa 23.7.2014. Keďže žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky úveru , čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto postupca podaním zo dňa 01.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.02.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 13 550,95 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 9.310 eur, z riadneho úroku vo výške 3.507,11 eur, z úroku z omeškania vo výške 708,84 EUR a z poplatkov vo výške 25,00 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3000,00 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3000,00 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia Občianský zákonník počnúc dňom 23.03.2019, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie v tejto veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 17. mája 2022 tak, že žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu hrubého porušenia odbornej starostlivosti zo strany pôvodného veriteľa podľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, z čoho vyplynuli právne následky podľa a tohto zákona. Na odvolanie žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. novembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s vysloveným právnym záverom uvedeným v bodoch 11. - 16. predmetného uznesenia, pričom podľa odvolacieho súdu žalobca predložil výpis z registra (č.l. 145 spisu), z rozsudku však nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie, pokiaľ mal za to, že veriteľ hrubo porušil odbornú starostlivosť, vysporiadal s jednoznačnou formuláciou, resp. definovaním hrubého porušenia, ak je v zákone ( ) uvedená spojka „alebo“, ktorá je spojkou vylučovacou. Taktiež je otázne, či je to súd, ktorý vyhodnocuje správnosť výsledku hodnotenia bonity v tom zmysle, či nejde o otázku odbornú. Zo zákonnej formulácie , aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 vyplýva, že je to poskytovateľ úveru, ktorý posudzuje úveruschopnosť dlžníkov a povinnosťou súdu je ex offo preskúmať to, či veriteľ zákonom mu uloženú povinnosť splnil.

4. Súd prvej inštancie preto vykonal opätovne dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu , keďže nové dôkazy predložené neboli. Uviedol, že listom zo dňa 27.1.2018 nazvaným ako „Výzva“ banka žalovanému oznámila, že ku dňu 27.1.2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2 681,02 eur a vyzvala ho na uhradenie tejto sumy odo dňa doručenia výzvy, s tým, že ak ju neuhradí, je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Podľa Podacieho hárku č. EPH118490130, výzva bola podaná na doručenie 5.2.2018. Listom zo dňa 1.3.2018 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ banka oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia: v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015. Listom zo dňa 18.12.2018 nazvaným „Výzva“ banka vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy ku dňu 18.12.2018 vo výške 13.069,39 eur. Podľa Podacieho hárku č. EPH148110657, výzva bola podaná na doručenie 20.12.2018.

5. Žalobca podaním doručeným súdu 29.12.2021 dňa oznámil, že pri posúdení bonity žalovaného právny predchodca žalobcu overil návratnosť nasledovne: „Klientom deklarovaný príjem overený dopytom do Sociálnej poisťovne: 450,- €., Existujúce záväzky: 0,- € , overené dopytom do úverového registra, ktorého výsledok predkladáme v prílohe. Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu). Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 248,- €) 450 x 55% = 248. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená.“ V danom prípade súd konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10 500 eur, ale z formulárovej zmluvy nevyplývajú údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že danom prípade, malo byť banke zrejmé, ako má skúmať bonitu spotrebiteľa, ktorému mieni poskytnúť úver vo výške 10 500 eur. Pokiaľ súd navyše konštatoval nielen porušenie odbornej starostlivosti, ktorý samotný dôvod postačuje pre nemožnosť zosplatnenia úveru podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, ale aj vyhodnotil súdu známe skutočnosti o bonite žalovaného, a to z údajov dodatočne oznámených ale nepreukázaných, spotrebiteľovi s príjmom, ktorým je vo výške 450 eur, nemala byť požičaná suma 10.500 eur na dobu 10 rokov pri výške splátky 163,43 eur., odporuje to bežnej starostlivosti pri nakladaní s financiami nielen banky ale aj fyzickej osoby. Keď už banka je si vedomá tohto rizika, spotrebiteľ, ktorý má byť chránený pred neúmerným zadlžovaním, by obzvlášť nemal byť takémuto riziku nesplácania úveru vystavovaný, nakoľko dôsledkom nesplácania úveru je nárok na úroky a úroky z omeškania, čo v prípade dlhodobého nesplácania predstavuje čiastku často neúmerne vysokú voči samotnému dlhu. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že ak odvolací súd uvažuje, či by táto otázka nemala byť otázkou odbornou, tak je povinnosťou súdu ex offo preskúmavať splnenie odbornej starostlivosti, a dôkazné bremeno je na poskytovateľovi úveru,. Ak súd vysloví pochybnosti, je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že úver bol poskytnutý obozretne a s odbornou starostlivosťou.

6. Žalobca v tomto prípade, okrem svojho strohého vysvetlenia, nepredložil žiaden dôkaz odborného charakteru. Keďže teda veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda nemožno úver predčasne zosplatniť. Keďže úver mal byť splatný až 2.8.2024, došlo teda k jeho postúpeniu pred splatnosťou samotného úveru. Vzhľadom na to, že veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou a nie je oprávnený vyžadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, takýto úver nie je možné v zmysle ustanovení postúpiť, a teda nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie tohto nároku a súd preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § a 262 , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešný žalovaný trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videl žalobca v otázke skúmania bonity podľa a Žalobca mal za to, že ak veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ZoSÚ tak, ako v prejednávanom prípade, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností, resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou podľa ZoSÚ. Podľa názoru žalobcu je zároveň napadnutý rozsudok prekvapivý a nepredvídateľný, kedy za nespornosti skutkových tvrdení podložených relevantnými dôkazmi súd bez akejkoľvek procesnej aktivity žalovaného tieto sám iniciatívne a tendenčne poprel a opätovne dospel k svojvoľnému záveru o nedostatočnom skúmaní bonity právnym predchodcom žalobcu. Žalobca má za to, že súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu – v predmetnom prípade žalovaný nepredložil a nenavrhol vykonať žiadny dôkaz za účelom preukázania, že právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu a v konaní nevykonal absolútnu žiadnu procesnú obranu. Napriek tomu samotný súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce skúmanie bonity právnym predchodcom žalobcu, následne žalobca predložil dôkaz preukazujúci skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca má za to, že pokiaľ súd predmetný dôkaz vyhodnotil ako nedostatočný, nevierohodný a nepreskúmateľný, dospel k nesprávnemu záveru. Žalobca pritom poukázal na viacero rozsudkov krajských súdov v rámci SR. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia v spojení s a ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli ako aj na jeho webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.06.2024 ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa skúmania bonity žalovaného. Vo vzťahu k tejto otázke je potrebné uviesť, že súd je povinný ex offo podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ vyhodnotiť či žalobca ako veriteľ pred uzavretím spotrebiteľskej úverovej zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať svoj úver. Žalobca nesprávne vyčíta súdu prvej inštancie, že tento ho vyzval na predloženie dokladov ktorými by preukázal akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného, keďže jeho povinnosťou nie je samozrejme iba zistiť bonitu dotazom u dlžníka, ale samozrejme tieto skutočnosti aj náležite preveriť a následne ich vyhodnotiť. Pokiaľ teda súd takto vyzval žalobca urobil úplne správne, nakoľko v opačnom prípade by mohlo byť jeho rozhodnutie pre žalobcu prekvapivé.

11. Žalobca sa na základe výzvy súdu vyjadril akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru. Uviedol že vychádzal z klientom deklarovaného príjmu 450 eur, ktorý mal preveriť dopytom Sociálnej poisťovni. Toto svoje tvrdenie však vôbec nepreukázal. Zároveň žalobca konštatoval, že maximálne splátkové zaťaženie ktoré je možné použiť na splátky úverov je 55% akceptovaného príjmu, čo v danom prípade predstavuje sumu 248 eur. Aj keď odvolaciemu súdu nie je zrejmé z čoho vychádzal žalobca pri takomto výpočte, je možné, že sa jedná o určité interné pravidlá právneho predchodcu žalobcu, avšak je nepochybné že okrem konštatovania o prijme, žalobca ani netvrdil a už vôbec nepreukázal akým spôsobom skúmal výdavky žalovaného a jeho rodinný stav. Jediným dokladom, ktorý má svedčať o skúmaní a preverovaní bonity žalovaného, je interný výpis Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, ktorý ale nie je výpisom z príslušnej databázy, teda zo spoločného úverového registra, tak ako to vyplýva z § 7 ods. 2 ZoSÚ, pričom z tohto dokladu ani nie je zrejmé kedy bol vyhotovený a dátumy v ňom uvedené skôr svedčia o tom, že tento výpis nebol vyhotovený pred uzavretím úveru, ktorý je predmetom tohto konania, keďže sú tam aj ďalšie záznamy s neskoršími dátumami, avšak táto okolnosť žiadnym spôsobom nemení správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a keďže nekonal s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, čo znamená, že predmetný úver nemohol predčasne zosplatniť.

12. Napriek tomu však úver predčasne zosplatnil, čo súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením z dôvodu rozporu so zákonom (, veta prvá ZoSÚ). Vzhľadom na uvedený záver, je preto potrebné posúdiť aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa zo dňa 22.03.2019 v zmysle ZoSÚ, tak ako to správne realizoval súd prvej inštancie, a keďže v danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy ešte iba nastane dňa 02.08.2024 , čo znamená, že v čase, keď došlo k postúpeniu tejto pohľadávky dňa 22.03.2019, ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol tzv. živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný, a preto zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore citovaným ustanovením ZoSÚ, a teda je absolútne neplatná podľa a z tohto dôvodu žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný, a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol žalobu zamietol.

13. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. Odvolací súd nemal za preukázané dôvody odvolania namietané žalobcom, keďže súd prvej inštancie v predmetnej veci dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval príslušné právne predpisy. Odvolací súd taktiež nezistil, aby súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom žalobca ani konkrétne nešpecifikoval v čom má spočívať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa na základe a s použitím článku 17 základných princípov . Keďže v odvolaní úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, odvolací súd žalovanému nepriznal náhradu trov odvolateľ konania voči žalobcovi.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).