Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Ek/1642/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 práv. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti povinným: X./ R. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q. XXXX/XX, XXX XX O., X./ J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q. XXXX/XX, XXX XX O., práv. zast.: D. kancelária Y. Y. s.r.o., so sídlom J. A. 8, XXX XX P. P., S.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške XX XXX,XX eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: J.. T. Q., so sídlom F. úradu Ul. Y.. T. č. 5, XXX XX P. P., pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o sťažnosti povinných X./, X./ proti výrokovej vete S.., IV. uznesenia N. súdu P. P. sp. zn. XXEk/XXXX/ XXXX zo dňa 1. decembra XXXX, takto

rozhodol:

T. uznesenie N. súdu P. P. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 1. decembra XXXX v celom rozsahu z r u š u j e a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

X. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa XX. XX. XXXX, domáhal od povinných X./ a X./ (ďalej aj „povinní“) vymoženia pohľadávky vo výške XX XXX,XX eura s príslušenstvom. D. exekučné tituly pripojil rozsudok N. súdu O., sp. zn. XXCsp/ XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj ako „rozsudok“) a uznesenie N. súdu O., sp. zn. XXCsp/XX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj ako „uznesenie“). Y. zo dňa XX. XX. XXXX súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku J.. T. Q., so sídlom F. úradu Ul. Y.. T. č. 5, XXX XX P. P., ktorá ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.

X. Povinní prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podali návrh na zastavenie exekúcie. C., že bol na nich pred začatím exekučného konania vyhlásený konkurz. V Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej X./ a v N. vestníku č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného X./. V. bol na majetok povinných vyhlásený konkurz, oprávnený si mal v zmysle ustanovenia § 1671 zákona č.X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „O.") a nasl. svoju pohľadávku uplatniť prihláškou adresovanou správcovi konkurznej podstaty a nie podaním návrhu na vykonanie exekúcie. L. pohľadávka oprávneného bez akýchkoľvek pochybností existovala ešte v čase pred vyhlásením konkurzu a skutočnosť, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť až po vyhlásení konkurzu je pri posudzovaní možnosti vymáhať dotknutú pohľadávku v rámci exekúcie s prihliadnutím na ustanovenie § 167f O. absolútne irelevantná. Q. došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinných, exekučné konanie nemalo v zmysle príslušných ustanovení O. ani začať. L. na uvedené mal súd, ktorý na základe návrhu na vykonanie exekúcie rozhodoval o vydaní poverenia, zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 5X ods. 3 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len ako „F. poriadok"), nakoľko uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného v rámci exekučného konania bráni práve vyhlásené konkurzné konanie, kvôli ktorému má byť exekučné konanie zastavené. Podotkol, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré možno uspokojiť iba v rámci konkurzného konania stanú nevymáhateľnými, a to bez ohľadu na to, či boli resp. neboli riadne a včas prihlásené do konkurzu.

3. Právny zástupca oprávneného žiadal návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinných X./ a X./ nemá vplyv na návrh oprávneného na zaplatenie priznaných trov súdneho konania. Ide o pohľadávku oprávneného, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu vedeného na majetok povinných, a to právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania. Q. povinných X./ a X./ bol vyhlásený dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, pričom rozsudok N. súdu O. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXCsp/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť až dňa XX. XX. XXXX, t.j. po vyhlásení konkurzu. Účinky skôr prebiehajúceho konkurzného konania sa nevzťahujú na návrh oprávneného v časti určenia výšky trov konania.

4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 1. decembra 2021 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške XX XXX,XX eura podľa § 6Xk ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku proti povinnému X./ zastavuje, výrokovou vetou II. rozhodol, že súd exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XX XXX,XX eura od XX. XX. XXXX do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku proti povinnému 2./ zastavuje, výrokovou vetou III. rozhodol, že súd návrh povinných 1./ a 2./ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamieta a výrokovou vetou IV. rozhodol, že súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uznesenia poukázal predovšetkým na to, cit: „Súd má preukázané, že vymáhaná pohľadávka priznaná rozsudkom N. súdu O., sp. zn. XXCsp/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, teda pred rozhodujúcim dňom, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze. Vzhľadom na to súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške XXXXX,XX eur a v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXXXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku proti povinnému 2/ zastavil. Na rozdiel od pohľadávky priznanej rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, náhrada trov konania priznaná uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa stáva vymáhateľnou pohľadávkou momentom, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade trov konania, pretože až týmto momentom vznikla na strane veriteľa (oprávneného) pohľadávka a na strane dlžníka (povinného) dlh. Preto do doby, pokiaľ nebolo o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak v spore už došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu (k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej), avšak bez právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2019). Nakoľko uznesenie Okresného súdu Zvolen, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021, pohľadávka priznaná týmto rozhodnutím súdu vznikla až po rozhodujúcom dni. Keďže súd nemal preukázané, že zo strany povinných 1/ a 2/ bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných 1./ a 2./ na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.“

5. Proti výrokovej vete III. a IV. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, povinní prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podali sťažnosť, v ktorej zotrvali na svojich tvrdeniach v návrhu na zastavenie exekúcie a preto žiadali, aby súd zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že exekúciu v časti istiny vo výške 18 109,90 eura a v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17 XXX,XX od XX.XX.XXXX do zaplatenia voči povinnej X./ zastavil a povinným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške X XXX,XX eura. Y. na to, že z obsahu rozsudku je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka sa vo vzťahu k obom povinným stala splatnou dňa XX. XX. XXXX, pričom pohľadávka oprávneného existovala voči obom povinným dávno pred časom jej predčasnej splatnosti. I. bol oprávnenému súčasne priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %. C. N. súdu P. P. spis. zn. XOdk/XXX/XXXX, ktoré bolo zverejnené v N. vestníku č. XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej X./ a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinnej X./. C. N. súdu P. P. spis. zn. XOdk/XXX/XXXX, ktoré bolo zverejnené v N. vestníku č. XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX bol

vyhlásený konkurz na majetok povinnej X./ (poznámka súdu - správne má byť uvedené povinného X./) a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinnej X./ (poznámka súdu - správne má byť uvedené povinného X./). Je celkom nepochopiteľné, ak súd na základe identického návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý na základe identického skutkového stavu jedným podaním podali dvaja spoločne a nerozdielne zaviazaní povinní, vo vzťahu k jednému povinnému (povinná X./) návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietne a vo vzťahu k druhému povinnému (povinný X./) návrhu na zastavenie exekúcie v časti vymáhanej istiny a v časti úroku z omeškania vyhovie. B. postup súdu je v evidentnom rozpore s ustanovením § 77 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. A. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „A.“) v spojení s ustanovením § 200 F. poriadku. V., takýto diferencovaný prístup k dvom spoločne a nerozdielne zaviazaným osobám vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom nevysvetlil a neodôvodnil odkazom na príslušné zákonné ustanovenia.

X.X. Z chronológie jednotlivých relevantných právnych skutočností je zrejmé, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní môže byť z dôvodu jej vzniku v čase pred vyhlásením konkurzu na povinných a s poukazom na ustanovenie § X66a ods. 1 písm. a) O. uspokojovaná len v konkurze alebo splátkovým kalendárom. B. pohľadávka v zmysle tohto zákonného ustanovenia, na ktoré výslovne v odôvodnení uznesenia správne poukázal aj vyšší súdny úradník, ale za žiadnych okolností nemôže byť exekučne vymáhaná. Je potom z pohľadu povinných prekvapivé, keď vyšší súdny úradník síce v odôvodnení uznesenia správne poukazuje na relevantné ustanovenia § X66a ods. 1 písm. a) O., ale potom následne toto zákonné ustanovenie úplne prekvapivo vo vzťahu k povinnej X./ aplikuje spôsobom negujúcim jeho jasný obsahový význam.

X.X. Prioritne je nevyhnutné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že N. súd O. rozsudok nikdy nemal vydať, nakoľko súdne konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, bol v zmysle ustanovenia § X67e ods. 1 O. povinný bez meritórneho rozhodnutia vo veci zastaviť. V čase vydania rozsudku (XX. XX. XXXX) už bol totiž platne vyhlásený konkurz na oboch povinných (XX. XX. XXXX, resp. XX. XX. XXXX), čo si N. súd O. mohol a súčasne musel v čase pred vydaním rozsudku overiť vo verejne prístupnom N. vestníku. Je nesporné, že N. súd O. pri vydávaní rozsudku celkom jednoznačne porušil ustanovenie § 161 A. v spojení s ustanovením § 167e O..

X.X. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením vyššieho súdneho úradníka o tom, že pri posudzovaní návrhu povinnej X./ na zastavenie exekúcie nie je možné konštatovať existenciu konfliktu exekučného konania a konkurzného konania predpokladaného ustanovením § 167f O., nakoľko konkurzné konanie vedené na povinnú X./ skončilo skôr (dňa XX. XX. XXXX) ako začala posudzovaná exekúcia (dňa XX. XX. XXXX). Z nevysvetleného dôvodu vyšší súdny úradník vo vzťahu k návrhu povinnej X./ na zastavenie exekúcie posudzoval len právny argument odkazujúci na ustanovenie § 167f O. a vôbec neposudzoval ostatnú právnu argumentáciu návrhu na zastavenie exekúcie, ktorú posudzoval a zohľadňoval vo vzťahu k osobe povinného X./. N. uviedli, že návrh na zastavenie exekúcie bol oboma povinnými ako spoločne a nerozdielne zaviazanými osobami odôvodnený identicky ako skutkovo, tak aj právne. N. od tohto pochybenia vyššieho súdneho úradníka spočívajúceho v diferencovanom prístupe k povinným platí, že ustanovenie § 167f ods. X O. sa z dôvodu vnútornej logiky právneho systému ako celku nevzťahuje len na exekúcie, ktoré začali v priebehu konkurzného konania. B. zákonné ustanovenie je v spojení s ustanovením § 6Xk ods. 1 písm. d) F. poriadku nevyhnutné aplikovať aj na exekúcie síce začaté až v čase po skončení konkurzného konania, v ktorých sa ale vymáha pohľadávka definovaná v ustanovení § 166a O. alebo peňažné nároky definované v ustanovení § 166b O.. Ak by argumentácia súdu poskytnutá v tomto konaní o neexistencii konfliktu konkurzného konania a exekučného konania z dôvodu začatia exekučného konania až v čase po skončení konkurzného konania mala byť považovaná za referenčnú, viedlo by to k popretiu a úplnému negovaniu účelu právnej úpravy oddlženia uvedenej v ustanovení § 166 a nasl. O.. B. výklad relevantných zákonných ustanovení poskytnutý vyšším súdnym úradníkom by totiž umožňoval, aby boli pohľadávky definované v ustanovení § 166a O. a peňažné plnenia definované v ustanovení XXXb O. po skončení konkurzného konania bez obmedzení veriteľmi od jednotlivých dlžníkov napriek ich oddlženiu exekučne vymáhané.

X.X. Odhliadnuc od tohto pochybenia vyššieho súdneho úradníka spočívajúceho v diferencovanom prístupe k povinným platí, že ustanovenie § 167f ods. X O. sa z dôvodu vnútornej logiky právneho systému ako celku nevzťahuje len na exekúcie, ktoré začali v priebehu konkurzného konania. B. zákonné ustanovenie je v spojení s ustanovením § 6Xk ods. 1 písm. d) F. poriadku nevyhnutné aplikovať aj na exekúcie síce začaté až v čase po skončení konkurzného konania, v ktorých sa ale vymáha

pohľadávka definovaná v ustanovení § 166a O. alebo peňažné nároky definované v ustanovení § 166b O.. Ak by argumentácia súdu poskytnutá v tomto konaní o neexistencii konfliktu konkurzného konania a exekučného konania z dôvodu začatia exekučného konania až v čase po skončení konkurzného konania mala byť považovaná za referenčnú, viedlo by to k popretiu a úplnému negovaniu účelu právnej úpravy oddlženia uvedenej v ustanovení § 166 a nasl. O.. B. výklad relevantných zákonných ustanovení poskytnutý vyšším súdnym úradníkom by totiž umožňoval, aby boli pohľadávky definované v ustanovení § 166a O. a peňažné plnenia definované v ustanovení XXXb O. po skončení konkurzného konania bez obmedzení veriteľmi od jednotlivých dlžníkov napriek ich oddlženiu exekučne vymáhané.

X.X. Povinní nesúhlasili ani s argumentáciou exekučného súdu uvedenou v bode XX. uznesenia. T. v tejto časti uviedol, že nárok na náhradu trov konania priznaný oprávnenému uznesením N. súdu O. spis. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX sa stal vymáhateľnou pohľadávkou až momentom, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade trov konania, pretože až týmto momentom vznikla na strane oprávneného pohľadávka a na strane povinných dlh. Z tohto odôvodnenia poskytnutého vyšším súdnym úradníkom je možné dospieť len k tomu záveru, že podľa názoru exekučného súdu nárok na náhradu trov konania predstavuje akúsi novú, samostatnú pohľadávku nezávislú od pohľadávky, o existencii ktorej sa rozhodovalo v konaní vo veci samej a ktorá vznikne úspešnej strane sporu až okamihom právoplatnosti uznesenia vydávaného v konaní vo veci samej v súlade s ustanovením § X62 ods. 2 A.. V., vyšší súdny úradník vo svojich úvahách kládol akcent na okamih vymáhateľnosti nároku na náhradu trov konania, hoci žiadne ustanovenie O. prípadnej existencii vymáhateľnosti pohľadávky alebo jej príslušenstva a okamihu vzniku vymáhateľnosti nepripisuje žiadny špeciálny význam.

X.X. Takáto právna úvaha vyššieho súdneho úradníka pripisujúca nároku na náhradu trov konania status samostatnej pohľadávky úplne abstrahuje od kogentného ustanovenia § 121 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. N. zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“) a súčasne úplne popiera konzistentnú judikatúru vo veci určenia príslušenstva pohľadávky. Je totiž dlhodobo vyriešenou a konsenzuálne akceptovanou notorietou, že trovy konania je bez ohľadu na to, kedy bolo rozhodnuté o ich výške, vždy potrebné subsumovať pod zákonnú definíciu príslušenstva peňažnej pohľadávky, konkrétne pod pojem „náklady spojené s jej uplatnením“. Ak si osvojíme tento dlhodobo nesporný fakt o tom, že nárok na náhradu trov konania tvorí príslušenstvo pohľadávky, je potom len logickým záverom, že trovy konania nie je možné voči povinným vymáhať z dôvodov uvedených v ustanovení § X66b ods. 1 písm. b) O. pred bodkočiarkou. B. zákonné ustanovenie totiž explicitne určuje, že za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni. Je nepochybné, že nárok na náhradu trov konania uplatnený oprávneným je práve tým nevymáhateľným príslušenstvom pohľadávky uspokojiteľnej len v konkurze alebo splátkovým kalendárom, ktoré k pohľadávke oprávneného prirástlo v čase po rozhodujúcom dni.

X.X. Povinní považujú uznesenie za nesprávne aj v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok na náhradu trov konania. B. výrok uznesenia vyšší súdny úradník odôvodnil odkazom na ustanovenie § 200, § X99a ods. X a § 199d ods. 1 F. poriadku a tým, že žiadny z účastníkov konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Y. navrhli, aby im súd priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške X XXX,XX eura, nakoľko zastavenie exekúcie spôsobil samotný oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky, ktorú bolo možné v zmysle príslušných ustanovení O. uspokojiť len v konkurzoch vedených na povinných.

X. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k podanej sťažnosti domáhal, aby exekučný súd sťažnosť povinných zamietol a oprávnenému priznal trovy konania v plnom rozsahu. V plnej miere sa stotožnil s právnymi závermi prezentovanými v uznesení vyššieho súdneho úradníka. Y., že vyhlásenie konkurzu na majetok povinných v žiadnom prípade nemá vplyv na návrh oprávneného na zaplatenie priznaných trov súdneho konania. S. o pohľadávku oprávneného, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu vedeného na majetok povinných, a to právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania. Q. na majetok povinných bol vyhlásený dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, pričom rozsudok N. súdu O. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXCsp/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť až XX. XX. XXXX (t. j. po vyhlásení konkurzu).

X.X. Dal do pozornosti, že účinky skôr prebiehajúceho konkurzného konania sa nevzťahujú na návrh oprávneného v časti určenia výšky trov konania. B. konania priznané po rozhodujúcom dni predstavujú

„novú“ pohľadávku, ktorá nepodlieha oddlženiu. B. povinných sú v rozpore s ustálenou súdnou praxou najvyššej súdnej autority a právnou doktrínou.

X.X. Podľa jeho názoru, nemožno sa stotožniť ani s tvrdením povinných, že v prípade pohľadávky týkajúcej sa trov konania ide o pohľadávku nevymáhateľnú. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v uznesení V. súdu SR zo dňa XX. XX. XXXX X A. XXX/XXXX: „Ak pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. X N. zákonníka treba vo všeobecnosti (teda bez ohľadu na pôvodný právny titul pohľadávky) rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, tak v prípade pohľadávok vzniknutých z titulu náhrady trov (súdneho) konania už z podstaty tohto inštitútu neprichádza do úvahy iná interpretácia pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, ako tá, že náhrada trov konania sa stáva „vymáhateľnou pohľadávkou“ v zmysle § 42a ods. X N. zákonníka momentom, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade trov konania, pretože až týmto momentom vznikla na strane veriteľa (spravidla na strane sporu, ktorá bola v spore úspešná) pohľadávka a na strane dlžníka (spravidla na strane sporu, ktorá bola v spore neúspešná) dlh. Y. vzniknutá z titulu náhrady trov konania totiž vo svojej podstate predstavuje pohľadávku „sui generis“ oproti pohľadávkam vzniknutým napr. z titulu existencie konkrétneho záväzkovo právneho vzťahu alebo zodpovednostného vzťahu, kedy v týchto prípadoch momentom splnenia konkrétnych záväzkovo právnych podmienok resp. konkrétnych predpokladov zodpovednosti možno hovoriť o existencii tzv. „dospelej“ či splatnej pohľadávky, teda žalovateľnej pohľadávky. V prípade pohľadávky vzniknutej z titulu náhrady trov konania však takýto „medzistupeň vývoja“ pohľadávky, t. j. vo forme existencie „dospelej“ či splatnej, resp. vymáhateľnej pohľadávky neexistuje. Y. do doby, pokiaľ nebolo o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak v spore už došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu (k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej), avšak bez právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania.“ N. od uvedeného, trovy konania si oprávnený nemohol objektívne uplatniť ani v konkurznom konaní, pretože v danom čase neexistoval ani len súdom právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania.

X. Sudca k veci udáva nasledovné:

X. Podľa § 200 F. poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia A. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. C. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

X. Podľa § 239 ods. X A. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

XX. Podľa § X50 ods. 2 A. ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

XX. Po oboznámení sa s obsahom spisu sudca zistil, že vyšší súdny úradník pri svojom rozhodnutí nedostatočne zistil skutkový stav vo veci a dopustil sa pri vyhodnocovaní dôkazov viacerých právnych pochybení, v dôsledku čoho sudca napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a predčasne vydané. Y. ho v zmysle § X50 ods. 2 A. v celom rozsahu zrušil. T. dodáva, že pokiaľ povinní sťažnosťou napadli uznesenie len v rozsahu tretieho a štvrtého výroku rozhodnutia, zrušiť príp. zmeniť rozhodnutie len do týchto výrokov nie je možné, nakoľko z ustanovenia § X50 ods. 2 A. vyplýva, že v prípade podania dôvodnej sťažnosti má súd možnosť napadnuté rozhodnutie len ako celok zrušiť alebo zmeniť. O. súd v tomto smere dodáva, že nemožno analogicky použiť zákonnú úpravu vzťahujúcu sa k podmienkam odvolania nakoľko sťažnosť vo svojej podstate nie je opravným prostriedkom, ale prostriedkom, ktorým možno namietať rozhodnutie jedine vyššieho súdneho úradníka. T. ako prostriedok procesnej obrany nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, akokoľvek z pohľadu ústavnoprávneho ide v oboch prípadoch o dostupné prostriedky nápravy. Z tohto dôvodu nemožno analogicky aplikovať ustanovenia o odvolaní, keďže prostriedku procesnej obrany je obsahom a účelom najbližší nie prvok z množiny „opravné prostriedky“, ale prvok z množiny „prostriedky procesnej obrany“ (L., M. a kol. A. sporový poriadok. Q.. Y.:C.H.P., XXXX, s. XXX).

XX. Pokiaľ povinní v bode X.X tohto uznesenia dávajú do pozornosti, že N. súd O. rozsudok nikdy nemal vydať, nakoľko v čase jeho vydania už bol platne vyhlásený konkurz na oboch povinných, exekučný súd

udáva, že obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR XXCdo/XXXX/XXXX). Na druhej strane však exekučný súd musí skúmať podmienky, za ktorých je možné exekúciu vykonávať.

XX. Medzi účastníkmi konania je sporné, či pohľadávka vymáhaná oprávneným v tejto exekúcii vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

XX. Podľa § X66a ods. 1 O., ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a XXXc), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ X67d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. XX. Podľa § 167e ods. 1 O., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ X66a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). XX. Podľa § 167f ods. 1 O., na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. XX. Podľa § 167f ods. X O., ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. L. exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. XX. Podľa § 1X9 ods. 9 O., ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v N. vestníku. I. písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v N. vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v N. vestníku. XX. V danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením N. súdu P. P. sp. zn. XOdk/XXX/ XXXX zverejnené v N. vestníku č. XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX, bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej X./ a uznesením N. súdu P. P. sp. zn. XOdk/XXX/XXXX zverejnené v N. vestníku č. XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného X/. V uvedených uzneseniach súd zároveň rozhodol o oddlžení povinnej X./ a povinného X./, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v N. vestníku.

XX. Pohľadávka vo výške XX XXX,XX eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy XX XXX,XX eura od XX. XX. XXXX do zaplatenia je vymáhaná na základe rozsudku N. súdu O., sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX. XX. XXXX a vykonateľným dňa XX. XX. XXXX. T. súčasne poukazuje na to, že predmetná pohľadávka oprávneného vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, pričom uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku XXCsp/ XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, v zmysle ktorého, cit.: „4. T. vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: 5. T. strany uzavreli O. o spotrebiteľskom úvere podpísanú žalobcom dňa XX. XX. XXXX a žalovanými dňa XX. XX. XXXX. J. sa o spotrebiteľskú zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere. 6. O. doložil oznámenie žalobcu o výplate finančných prostriedkov (čl. 7) zo dňa XX. XX. XXXX v sume XX.XXX,XX €. 7. K. zo dňa XX. XX. XXXX žalobca oznámil žalovaným, že dňom XX. XX. XXXX žiada o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške XX.XXX,XX € a od uvedeného dátumu sa zvyšuje platná úroková sadzba pre celý zostatok úveru o X % nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. P. vyzvaní k úhrade celej dlžnej sumy.“ Je teda zrejmé, že vymáhaná pohľadávka sa vo vzťahu k obom povinným stala splatnou dňa XX. XX. XXXX, pričom pohľadávka oprávneného existovala voči obom povinným ešte pred časom jej predčasnej splatnosti, t.j. vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinných (dňa XX. XX. XXXX a dňa XX. XX. XXXX). V. teda dňa XX. XX. XXXX, tak ako vo svojom rozhodnutí uvádza vyšší súdny úradník. Y. rozsudok má totiž len deklaratórny charakter.

XX. Pokiaľ ide o uplatnené trovy základného konania vo výške X XXX,XX eura (XXX eur + X XXX,XX eura) ich výška bola oprávnenému od povinných priznaná uznesením N. súdu O., sp. zn. XXCsp/XX/

XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX. D. v tomto prípade sa sudca nestotožňuje s právnym názorom vysloveným vyšší súdnym úradníkom, že táto náhrada trov konania ako pohľadávka veriteľa (oprávneného) vznikla až momentom, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade trov konania. V tejto súvislosti súd poukazuje a zároveň sa stotožňuje s nálezom G. súdu T. republiky (ako najvyššej súdnej autority SR) I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 3. marca XXXX, ktorý okrem iného konštatoval, cit: „..z uvedených dôvodov treba prisvedčiť názoru sťažovateľa, že pohľadávka zúčastnenej osoby mala byť uplatnená v konkurze, pretože vznikla pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo spôsobilo, že rozhodnutím o oddlžení sa táto pohľadávka stala nevymáhateľnou v zmysle § 166e ods. X O.. Y. samotný základ práva prichádza o uplatniteľnosť, neskoršie vydanie uznesenia o výške trov konania na uvedenom nič nemení, pretože strata nároku sa dotýka celého práva bez ohľadu na výšku. V. vyplývajúci z napadnutého uznesenia, že pohľadávka na trovy konania vzniká až rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o ich výške, okresný súd síce zdôvodnil, avšak dôvody jeho rozhodnutia nazerajú na daný problém izolovane, iba cez teóriu procesného práva, bez zohľadnenia významu, účelu a účinkov oddlžovacieho konania. V dôsledku toho je možné vyhodnotiť námietku sťažovateľa o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nesprávnej aplikácii (priliehavejšie danej veci interpretácii aplikovanej) právnej úpravy za opodstatnenú, čo vedie ústavný súd k nevyhnutnému záveru, že napadnuté uznesenie predstavuje zásah do práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (výrok X).“

XX. Ďalej súd udáva, že nič na veci nemení ani skutočnosť, že v N. vestníku č. XX/XXXX bol dňa XX. XX. XXXX konkurz na majetok povinnej X./ zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a teda v čase začatia exekučného konania (XX. XX. XXXX) už bolo konkurzné konanie na majetok povinnej X./ skončené, pretože tak ako uvádzajú povinní v podanej sťažnosti, cit: „...ustanovenie § 167f ods. X O. sa z dôvodu vnútornej logiky právneho systému ako celku nevzťahuje len na exekúcie, ktoré začali v priebehu konkurzného konania. B. zákonné ustanovenie je v spojení s ustanovením § 6Xk ods. 1 písm. d) F. poriadku nevyhnutné aplikovať aj na exekúcie síce začaté až v čase po skončení konkurzného konania, v ktorých sa ale vymáha pohľadávka definovaná v ustanovení § 166a O. alebo peňažné nároky definované v ustanovení § 166b O.. Ak by argumentácia súdu poskytnutá v tomto konaní o neexistencii konfliktu konkurzného konania a exekučného konania z dôvodu začatia exekučného konania až v čase po skončení konkurzného konania mala byť považovaná za referenčnú, viedlo by to k popretiu a úplnému negovaniu účelu právnej úpravy oddlženia uvedenej v ustanovení § 166 a nasl. O.. B. výklad relevantných zákonných ustanovení poskytnutý vyšším súdnym úradníkom by totiž umožňoval, aby boli pohľadávky definované v ustanovení § 166a O. a peňažné plnenia definované v ustanovení XXXb O. po skončení konkurzného konania bez obmedzení veriteľmi od jednotlivých dlžníkov napriek ich oddlženiu exekučne vymáhané.“

XX. Čo sa týka sťažnosti povinných proti výroku IV. uznesenia vyššieho súdneho úradníka, podľa názoru sudcu o náhrade trov exekúcie vyšší súdny úradník rozhodol vecne správne.

XX. Pokiaľ ide o úpravu trov konania, F. poriadok obsahuje úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy trov konania v A. sporovom poriadku, teda je bez pochybností, že trovy konania upravuje F. poriadok inak. C. potvrdzovala aplikačná prax aj v minulosti, keď rešpektovala zásadnú odlišnosť úpravy trov konania vo všeobecnom procesnom predpise (predtým v N. súdnom poriadku, v súčasnosti v A. sporovom poriadku) od úpravy v osobitnom predpise upravujúcom výkon rozhodnutia (F. poriadku). Za všetky súd poukazuje na rozsudok V. súdu T. republiky sp. zn. X M A. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený v O. stanovísk V. súdu a rozhodnutí súdov SR X/XXXX pod číslom XX na str. XX, podľa ktorého, cit.: „Z ustanovení citovaných dovolacím súdom tak mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa F. poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa , (resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti takého zákona) a použitie ustanovení o trovách konania i v exekučnom konaní podľa F. poriadku zásadne neprichádza do úvahy.“. C. závery sú použiteľné aj v súčasnosti, keď F. poriadok upravuje v komplexnej šiestej časti nazvanej „B. exekučného konania“ problematiku trov exekučného konania do značnej miery odlišne od úpravy trov v A. sporovom poriadku. Už len vo vzťahu k „dvoj-inštančnému“ rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania a výške náhrady trov konania upravenej v A. sporovom poriadku, ktorá sa v F. poriadku neuplatňuje, keď podľa ods. X F. poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, teda aj o nároku aj o výške v jednom rozhodnutí. F. poriadok nezakotvuje povinnosť ex-offo rozhodovať o trovách konania v prípade rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je teda na procesnej aktivite

účastníkov exekučného konania, či si nárok na náhradu trov konania uplatňujú, alebo nie. Y. teda povinní mienili na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie zaviazať oprávneného (uplatniť nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil podľa § 199d ods. X F. poriadku), potom tak mal urobiť v čase, keď súd o návrhu povinných na zastavenie exekúcie rozhodoval. V. si povinní nárok na ich náhradu neuplatnili, súd im ich správne v štvrtej výrokovej vete uznesenia, ktorým rozhodol o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, nepriznal. T. tiež uvádza, že zákon neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania preto, že ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Y. platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (§ 199b F. poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže.

XX. Ďalšou úlohou vyššieho súdneho úradníka bude opätovne preskúmať návrh povinných na zastavenie exekúcie, pričom odôvodnenie uznesenia bude dávať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky (predovšetkým na nedostatky vytknuté povinnými v podanej sťažnosti) tak, aby účastníci konania dostali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Y. súdu vydať dostatočne odôvodnené rozhodnutie, nemôže byť nahradené iba skutkovým a právnym rozborom veci účastníkov konania vo svojich podaniach, pokiaľ to zákon výslovne nepovoľuje. O. sudca vyslovuje právny názor, že sa stotožňuje s argumentáciou povinných zhrnutej v bodoch 5. až X.X. odôvodnenia tohto uznesenia.

26. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník zároveň rozhodne o aj o tzv. „sťažnostných trovách“.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.