Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/28/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: XX XXX XXX, správca úpadcu: Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Kolman s.r.o., so sídlom Murgašova 1759/54, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 XXX XXX, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 309,03 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 18.08.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon úpadcu a to kúpna zmluva zo dňa 14.02.2014, v znení jej príslušného dodatku č. 1 zo dňa 27.02.2014, dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2014, dodatku č. 3 zo dňa 11.03.2014 a dodatku č. 4 zo dňa 12.03.2014, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii nasledovných zariadení: 1 ks kovový lis pre voľné kovania ckv 2650, výroba O., rok výrok XXXX, X ks kovací lis pre voľné kovanie ckv 1000, výroba Plzeň, rok výroby XXXX, 2 ks manipulátorov, prípravky a pomocné zariadenia k uvedeným predmetnom zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaných zariadení dohodnutú kúpnu cenu, kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.06.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii 3 ks čerpadiel typu XX - O. - XXX - XX -XXX, výrobca A. O. I. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, kúpna zmluva uzatvorená dňa 08.07.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii žihavej pece 21 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za danie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov č. ZP3052 zo dňa 19.11.2013, na základe ktorého úpadca jednostranne započítal svoje pohľadávky so záväzkami, ktoré evidoval voči žalovanému, čím došlo k započítaniu pohľadávok a záväzkov vo výške 780,- eur a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok č. ZP4006 uzatvorená dňa 26.02.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej boli započítané vzájomné pohľadávky medzi úpadcom a žalovaným, a to vo výške 2.197,20 eur, sú v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. , na majetok úpadcu voči veriteľom v konkurze prihlásených pohľadávok, neúčinné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.977,20 eur v prospech účtu konkurznej podstaty úpadcu, vedeného v Poštovej banke, a.s., IBAN: SK5265000000000020328193, v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.08.2014 sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti Dubnický Metalurgický Kombinát, s.r.o., za správcu bol ustanovený JUDr. Otto Markech, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 158/2014 zo dňa 18.08.2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.12.2014, sp. zn. , súd v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu odvolal z funkcie správcu JUDr. Otta Markech a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 236/2014 zo dňa 10.12.2014. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.05.2015 sp. zn. , zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 95/2015, bola Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s. odvolaná z funkcie správcu a do funkcie bol ustanovený žalobca. Prvý predpoklad s poukazom na zákonné znenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) t. j. vyhlásenie konkurzu, je splnený a zároveň túto žalobu podáva správca konkurznej podstaty úpadcu ako aktívne vecne legitimovaná osoba, pričom v súlade s § 80 písm. c) O.s.p. nemusí preukazovať naliehavý právny záujem, ktorý sa v tomto prípade predpokladá a vyplýva priamo zo ZoKR. Keďže táto žaloba smeruje voči tomu, kto s úpadcom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho úpadca odporovateľný právny úkon jednostranne urobil a kto z odporovateľného právneho úkonu priamo nadobudol prospech, je obchodná spoločnosť žalovaného pasívne vecne legitimovanou osobou. Odporovateľné úkony č. 1: Dňa 14.02.2014 bola medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii nasledovných zariadení: 1 ks kovový lis pre voľne kovania ckv 2650, výroba Plzeň, rok výrok 1958, 1 ks kovací lis pre voľne kovanie ckv 1000, výroba Plzeň, rok výroby 1957, 2 ks manipulátorov, prípravky a pomocné zariadenia k uvedeným predmetnom zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaných zariadení dohodnutú kúpnu cenu vo výške 190,- eur/tona kovového odpadu (ďalej len „kúpna zmluva 1“). Kedže celková hmotnosť predmetu kúpny predstavovala 1000 ton, dohodnutá kúpna cena tak predstavovala celkovú sumu vo výške 190.000,- eur (ďalej len „kúpna cena“), pričom 60 % kúpnej ceny sa žalovaný zaviazal zaplatiť úpadcovi pri podpise kúpnej zmluvy 1 na základe vystavenej zálohovej faktúry a zvyšok sa zaviazal uhradiť po ukončení demontáže zariadení na diely predstavujúce kovový odpad, a to na základe ich skutočnej hmotnosti. Následne bol medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorený: dňa 27.02.2014 dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve 1, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť úpadcovi ďalšiu zálohu na kúpnu cenu vo výške 20.000,- eur, dňa 05.03.2014 dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve 1, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť úpadcovi ďalšiu zálohu na kúpnu cenu vo výške 40.000,- eur, dňa 11.03.2014 dodatok č. 3 ku kúpnej zmluve 1, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť úpadcovi ďalšiu zálohu na kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur a dňa 12.03.2014 dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve 1, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal na demontáž predmetu kúpy. V súlade s kúpnou zmluvou a príslušnými dodatkami č. 1 až 4 zaplatil žalovaný úpadcovi kúpnu cenu nasledovne: dňa 17.02.2014 60 % kúpnej ceny vo výške 114.000,- eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 24700006, vystavenou dňa 17.02.2014, dňa 28.02.2014 časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 24700007, vystavenou dňa 28.02.2014, dňa 06.03.2014 časť kúpnej ceny vo výške 40.000,- eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 24700011, vystavenou dňa 06.03.2014 a dňa 12.03.2014 časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 24700012, vystavenou dňa 12.03.2014. Dňa 12.06.2014 bola medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii 3 ks čerpadiel typu 80 - PAH - 140 - 90 -250, výrobca Sigma O. I. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu vo výške 30.000,- eur (ďalej len „kúpna zmluva 2“). V súlade s kúpnou zmluvou 2 zaplatiť žalovaný úpadcovi dňa 13.06.2014 kúpnu cenu vo výške 30.000,- eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 24700023, vystavenou dňa 13.06.2014. Po uzatvorení kúpnej zmluvy 1 a kúpnej zmluvy 2 bola následne dňa 08.07.2014, uzatvorená ďalšia kúpna zmluva, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii žihavej pece č. 21 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu vo výške 30.000,- eur (ďalej len „kúpna zmluva 3“). V súlade s kúpnou zmluvou 3 zaplatil žalovaný úpadcovi dňa 09.07.2014 kúpnu cenu vo výške 30.000,- eur a to na základe predfaktúry č. 24500029 zo dňa 08.07.2014, splatnej dňa 08.07.2014. Vyššie popísané hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv 1 až 3 sa doposiaľ nedemontované nachádzajú v sídle úpadcu. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný titulom kúpnych zmlúv 1 až 3, tak u predchádzajúceho správcu úpadcu, ako aj voči žalobcovi domáhal ich vydania. Po dôkladnom preskúmaní kúpnej zmluvy 1, vrátane dodatkov, ako aj kúpnej zmluvy 2 a 3, po posúdení skutkového a právneho stavu žalobca dospel k záveru, že predmetné

hnuteľné veci nie je možné žalovanému vydať, sú vo vlastníctve úpadcu a sú nevyhnutne potrebné pre ďalšie prevádzkovanie podniku úpadcu a z hľadiska čo najvyššej miery uspokojenia konkurzných veriteľov úpadcu, aj pre jeho následné speňaženie. Predmetné kúpne zmluvy 1 až 3 považuje žalobca jednoznačne za odporovateľné právne úkony. Odporovateľné úkony č. 2: Dňa 19.11.2013 úpadca listom označeným ako jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov č. ZP3052 jednostranne započítal svoje pohľadávky so záväzkami, ktoré evidoval voči žalovanému, čím došlo k započítaniu pohľadávok a záväzkov označených v prílohe jednostranného započítania vo výške 780,- eur. Dňa 26.02.2014 uzatvoril úpadca so žalovaným dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok ZP4006, na základe ktorej boli započítané vzájomné pohľadávky medzi úpadcom a žalovaným, špecifikované vo faktúrach označených v predmetnej dohode, a to vo výške 2.197,20 eur (ďalej len „odporované úkony č. 2“). Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že ďalší predpoklad odporovateľnosti, t. j. právny úkon úpadcu, ktorý sa týka jeho majetku, je splnený, keďže odporované úkony č. 1 a odporované úkony č. 2 sa týkajú majetku úpadcu a úpadca bol zároveň zmluvnou stranou právnych úkonov.

Konkurzné konanie voči úpadcovi začalo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.05.2014, sp. zn.: , a to dňom nasledujúcim po dni jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 105/2014 zo dňa 04.06.2014, a teda keďže žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom je možné voči žalovanému odporovať tie právne úkony, ktoré boli vykonané v období od 05.06.2013 až do vyhlásenia konkurzu, a v prípade tzv. ukracujúcich právnych úkonov je možné odporovať aj právne úkony úpadcu urobené počas piatich rokov predo dňom začatia konkurzného konania. Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.08.2014, sp. zn.: o vyhlásení konkurzu na úpadcu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 158/2014 zo dňa 18.08.2014, teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 19.08.2014. Odporované právne úkony č. 1, tzn. kúpna zmluva 1 zo dňa 14.02.2014, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 27.02.2014, dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2014, dodatku č. 3 zo dňa 11.03.2014 a dodatku č. 4 zo dňa 12.03.2014 boli urobené pred začatím konkurzného konania. Kúpna zmluva 2 zo dňa 12.06.2014 a kúpna zmluva 3 zo dňa 08.07.2014 boli urobené bezprostredne po začatí konkurzného konania, pričom podľa nášho názoru nejde o bežné právne úkony úpadcu. Odporované úkony č. 2, tzn. jednostranný zápočet zo dňa 19.11.2013 a dohoda o vzájomnom započítaní zo dňa 26.02.2014 boli takisto urobené pred začatím konkurzného konania. Z účtovnej evidencie úpadcu vyplýva skutočnosť, že úpadca naplnil zákonnú definíciu úpadku podľa § 3 a vyhlášky MS SR Č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení neskorších predpisov formou predlženia v mesiaci máj 2014, keď v danom období vykázal záporné vlastné imanie na úrovni - 287821,- Eur. Avšak pri vykonávaní svojej činnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu sme po dôkladnom preskúmaní účtovnej evidencie úpadcu zistili, že úpadca naplnil podmienky predlženia už v mesiaci máj 2013. K uvedenému záveru sme dospeli najmä na základe zistenia, že v novembri 2013 obchodná spoločnosť SENCHA LIMITED, so sídlom Akropoleos, SA WIDES CENTER 59-61, 1st floor, office 102, Nicosia 2012, Cyperská republika, ktorá bola vtedajším spoločníkom úpadcu, vložila svoju údajnú pohľadávku voči úpadcovi vo výške 5504642,- Eur (Slovom: Päť miliónov päťstoštyritisícšesťstoštyridsaťdva eur) do ostatných kapitálových fondov úpadcu. O existencii a reálnosti tejto pohľadávky však existujú dôvodné pochybnosti. Popísaným vkladom pohľadávky do ostatných kapitálových fondov úpadcu tak došlo k umelému zvýšeniu vlastného imania úpadcu a k zníženiu cudzích zdrojov (tzv. kapitalizácia pohľadávky) za účelom preukázania pozitívnej finančnej kondície spoločnosti úpadcu pre bankových veriteľov úpadcu. Uvedená skutočnosť znamená, že úpadca disponoval vedomosťami o svojej negatívnej platobnej a finančnej situácii už počas vykonania vyššie uvedených právnych úkonov, ktoré tak poškodili uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí sa domáhajú aspoň čiastočného uspokojenia svojich pohľadávok zákonnou cestou, t. j. prostredníctvom konkurzného konania. Z účtovnej evidencie úpadcu je tak možné objektívne zistiť, že úpadca bol v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov preukázateľne v úpadku. V čase uzatvorenia odporovaných úkonov už existovali pohľadávky viacerých veriteľov úpadcu, napr. Sociálnej poisťovne, a.s., obchodných spoločností Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., ŠKODA TVC S.r.o., E-PORTÁL CNC Gépgyártó Korlátolt Felelôssegú Társaság, Maďarsko, atď., ktorí si tieto pohľadávky prihlásili do konkurzného konania na majetok úpadcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov existovali pohľadávky veriteľov úpadcu, ktoré si títo veritelia prihlásili do konkurzného konania voči úpadcovi, čím je splnený ďalší predpoklad odporovateľnosti v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR.

Posúdenie odporovateľnosti odporovateľných úkonov č. 2. Naplnenie predpokladov odporovateľnosti podľa § 59 ZoKR. V súlade s § 59 ZoKR za zvýhodňujúci právny úkon je možné považovať akékoľvek

neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa úpadcu. Na základe odporovaných úkonov č. 2 došlo k uspokojeniu pohľadávok žalovaného, a to v celkovej výške 2.977,20 eur. V období, keď úpadca vykonal jednostranný zápočet svojich pohľadávok zo záväzkami, ktoré evidoval voči žalovanému, a obdobne aj v období keď bola uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, mal úpadca aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli splatné skôr ako pohľadávky žalovaného, uspokojené titulom popísaných započítacích prejavov úpadcu. Úpadca úmyselne a selektívne uprednostnil žalovaného a uspokojil jeho pohľadávku aj napriek existencii skôr splatných pohľadávok iných veriteľov, pričom pohľadávky týchto iných veriteľov neboli uhradené vôbec a títo veritelia si ich uplatnili prihláškami v konkurze na majetok úpadcu, príkladmo možno uviesť veriteľa PB Finančné služby, a.s., Minerva Slovensko, a.s., atď. Uvedeným konaním úpadcu došlo k zvýhodneniu žalovaného na úkor vyššie uvedených veriteľov, pričom toto zvýhodnenie nie je odôvodnené akýmkoľvek spôsobom. Naviac je žalobca toho názoru, že vzhľadom na charakter započítaných pohľadávok, nemôže ich započítanie v žiadnom prípade napĺňať požiadavky odôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom, je možné v zmysle § 59 ZoKR uplatniť odporovacie právo voči tým právnym úkonom, ktoré boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, ktoré bolo začaté voči úpadcovi na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.05.2014, sp. zn. , a to dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, a teda je možné voči žalovanému odporovať tie právne úkony, ktoré boli vykonané v období od 05.06.2013 do vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade urobenia odporovaných úkonov č. 2 je jednoročná lehota pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu nepochybne zachovaná. Rovnako je zachovaná prekluzívna jednoročná lehota od vyhlásenia konkurzu na podanie odporovacej žaloby. Úpadca bol reálne v predĺžení už v mesiaci máj 2013, pričom uvedený stav predĺženia pretrvával až ku dňu vyhlásenia konkurzu. Je teda zrejmé, že majetok úpadcu, ktorý mu zostal po odporovaných úkonoch, mu nepostačoval na uspokojenie jeho záväzkov existujúcich v danom čase. Z toho dôvodu došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -71 zo dňa 06.11.2015 bolo konanie v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov a to: kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2014, v znení jej príslušného dodatku č. 1 zo dňa 27.2.2014, dodatku č. 2 zo dňa 5.3.2014, dodatku č. 3 zo dňa 11.3.2014 a dodatku č. 4 zo dňa 12.3.2014, uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii nasledovných zariadení: 1 ks kovací lis pre voľné kovanie ckv 2650, výrobca Plzeň, rok výroby 1958; 1 ks kovací lis pre voľné kovanie ckv 1000, výrobca Plzeň, rok výroby 1957; 2 ks manipulátorov; prípravky a pomocné zariadenia k uvedeným predmetom zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaných zariadení dohodnutú kúpnu cenu, kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.6.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii 3 ks čerpadiel typu 80

- PAH - 140 - 90 - 250; výrobca: Sigma Pumpy Hranice a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.7.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii žihacej pece č. 21 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2015.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 14.10.2015. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.11.2015, v ktorom uviedol, že nie je sporné vyhlásenie konkurzu, právomoc a príslušnosť súdu. Dôvody odporovateľnosti úkonov, tak ako sú špecifikované v žalobe považuje za neopodstatnené, tým žalobu za nedôvodnú. Podľa § 57 ZoKR odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.08.2015 dohodu o urovnaní, ktorej predmetnom boli kúpne zmluvy, ktoré žalobca označil ako odporované úkony 1. S prihliadnutím na Dohodu o urovnaní žaloba o odporovateľnosť právnych úkonov ku kúpnej zmluve č. 1 a jej dodatkom, ku kúpnej zmluve č. 2 a kúpnej zmluve č. 3 je nedôvodná. Nedôvodné je aj odporovanie právnym úkonom 2 a to s prihliadnutím na to, že sa jednalo o jednostranné alebo dvojstranné zápočty zmluvných strán za plnenia ktoré tieto zmluvné strany ničím nespochybňovali, jednalo sa o zápočty vykonané pred vyhlásením konkurzu, pričom podľa § 7/2005 Z. z., § 54 sa nejedná o také pohľadávky, ktoré by nemohli byť započítané. Predmet a výška zápočtu je nesporný, vo vzťahu k obojstranným záväzkom a pohľadávkam žalovaného a DMK nie je ničím zvýhodňujúci, zápočtom pohľadávky zanikajú momentom ich stretu, pretože zo strany DMK nemohlo prísť k žiadnemu zvýhodneniu žalovaného, neboli naplnené podmienky uvedené v § 59 ZoKR,

tieto úkony nespôsobili úpadok a v prospech DMK ako dlžníka nenastal žiadny neprospech. DMK pri zápočtoch nekonal selektívne zápočet neznížil majetkovú hodnotu DMK a teda nemohlo ísť o úmysel ukrátiť iných veriteľov. Pred vyhlásením konkurzu by sa DMK nemohol ubrániť zápočtu, ktorý môže byť aj jednostranným úkonom a zo zákona zanikajú pohľadávky ich stretom, čím nastáva tzv. nulový stav, preto odmieta kvalifikovanie zápočtu ako zvýhodňujúceho alebo ukracujúceho.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, ktorému bol termín pojednávania riadne doručený a ktorý sa na pojednávanie nedostavil.

Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že v bežnom obchodnom styku je spôsob zániku pohľadávok započítaných štandardným spôsobom zániku pohľadávok, avšak vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o konkurzné konanie, úpadca mal okrem záväzkov voči žalovanému aj ďalšie záväzky voči iným veriteľom z predchádzajúceho obdobia, nebol dôvod postupovať spôsobom, akým úpadca postupoval. Úpadca selektívne si vybral žalovaného, voči tomuto uskutočnil právne úkony, ktoré v tomto konaní žalobca odporuje. Čo sa týka úmyslu, úmysel účastníkov právneho úkonu je irelevantný. Vyhlásenie konkurzu, na ktoré poukazuje žalovaný má relevanciu len pre skúmanie pasívnej legitimácie a plynutie času. Ak by k predmetným právnym úkonom nedošlo, musel by si žalovaný ako veriteľ prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzu a následne by bol pomerne uspokojený spolu s ďalšími veriteľmi. Tým, že sa tak nestalo suma okolo 3000,- eur bola použitá na uspokojenie výlučne pohľadávok žalovaného s tým, že o túto hodnotu by sa inak zvýšil majetok konkurznej podstaty. Namietol celý postup, nakoľko má za to, že ostatní veritelia týmto postupom boli ukrátení. Čo sa týka dohody o urovnaní, týkala sa inej veci a jej obsahom nebolo žiadne uznanie akýchkoľvek nárokov žalovaného. Musí sa vychádzať zo skutkového a právneho stavu, nerozporuje existenciu pohľadávok žalovaného. To, že žalovaný teoreticky mohol následne, keby nebolo došlo k započítaniu zo strany úpadcu, resp. k dohode, uskutočniť započítací úkon je iba v rovine teoretickej. Skutočnosťou však je, že k takémuto niečomu nedošlo. Rovnako skutočnosťou zostáva, že podstata hodnotou započítaných pohľadávok sa znížila, čím nemohlo dôjsť o túto hodnotu k pomernému uspokojeniu ostatných veriteľov. Uskutočneným právnym úkonom odporuje podľa § 59 ZoKR.

Žalobca v záverečnom návrhu uviedol, že má za to, že uskutočnením právnych úkonov došlo k zníženiu konkurznej podstaty, čím zároveň bola spôsobená škoda veriteľom, ktorí v rámci konkurznej podstaty mohli byť uspokojení. Uskutočnením odporovaných právnych úkonov bol žalovaný ako veriteľ zvýhodnený, pohľadávka žalovaného ako veriteľa bola uspokojená v celom rozsahu, to či by žalovaný ako by nebolo došlo k uskutočneniu predmetných právnych úkonov sám započítal svoju pohľadávku voči protipohľadávke úpadcu je len t. č. v rovine domnienky, ak by tomu tak bolo, dnes by nebol dôvod na podanie predmetnej žaloby. Ak by nedošlo k zápočtu pohľadávky žalovaného by boli predmetom pomerného uspokojenia a nie uspokojenia v celosti.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby poukazuje z jeho predchádzajúceho vyjadrenia iba na článok 11, ktoré sa týka právnych úkonov, ktoré predmetom konania po späťvzatí zostali. V čase kedy k uskutočneniu napadnutých právnych úkonov došlo, t. č. úpadca v tom období ešte nebol v konkurze. Žalobcovi bol dlžný niekoľko desiatok až stotisíc eur, pre t.č. úpadcu uskutočnené započítanie bola len administratívna záležitosť. Pokiaľ ide o zo strany žalobcu namietaný selektívny postup, nevie sa k tomu bližšie vyjadriť, avšak vzhľadom na sumu, ktorá bola predmetom započítania, pričom vzhľadom k jej výške do 3000,- eur, dôvod nejakej špeciálnej selekcie tu nebol. Žalovaný nebol ničí zvýhodnený, bola len zlikvidovaná jeho pohľadávka, pričom obidve strany tzn. žalobca aj t.č. úpadca sa dostali na nulovú hodnotu. Pokiaľ by k zápočtu nedošlo prichádzalo by do úvahy prihlásenie pohľadávky do konkurzu, pohľadávka by zasahovala do konkurzu. Opakovane zdôraznil, že v čase uskutočnenia právnych úkonov 19.11. a 26.02.2014 t.č. úpadca nemohol vedieť o tom, že pôjde do konkurzu, uplatneným úkonom zanikli v rovnakej výške na jednej strane pohľadávka, na druhej strane záväzok. Žalobu v celom rozsahu považuje za nedôvodnú, žalovaný bol ochotný riešiť vec svojich pohľadávok, na základe čoho došlo aj k podpisu dohody o urovnaní. Podaná žaloba je možno z formálneho hľadiska z pozície žalobcu pochopiteľná, ale z vecného hľadiska nesprávna a nedôvodná. Poukázal aj na to, že vzhľadom k tomu, že išlo aj o jednostranný zápočet uskutočnený zo strany t.č. úpadcu, nebolo možné sa tomuto právnemu úkonu nejakým spôsobom ubrániť. K zániku vzájomných pohľadávok došlo momentom stretu pohľadávok a uskutočnením započítacieho úkonu zo strany t.č. úpadcu. Má za to, že nebol tam žiadny úmysel ukrátiť akýchkoľvek iných veriteľov. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, započítanie v prvom prípade

vychádzalo z iniciatívy úpadcu. V druhom prípade z dohody žalovaného a úpadcu, tzn. bez vôle úpadcu by k uskutočneniu tohto úkonu nemohlo dôjsť. Ak by k dohode nebolo došlo, mohol takýto úkon urobiť aj sám žalovaný jednostranným započítaním, čo by znamenalo, že by zániku pohľadávky bolo bez ohľadu na vôľu úpadcu došlo. Nesúhlasí s tým, že nebol dôležitý úmysel. Poukázal na to, že zo znenia § 59 ZoKR a skutkových okolností tejto veci vyplýva, že nič čo je uvedené v § 59 v uvedenom prípade nebolo splnené, čo sa týka § 60 ZKR, tento paragraf výslovne hovorí o úmysle, preto má za to, že nie je možné vychádzať len z toho, že niečo malo byť zahrnuté do majetku podstaty a táto by sa následne delila na nejaké časti, nakoľko to nezodpovedá úkonom v čase, keď boli uskutočnené. Poukázal na ustanovenia § 59 a 60 a má za to, že vzhľadom k ich zneniu podaná žaloba je nedôvodná. Úkon zo dňa 26.11.2014, ide o dohodu, tzn. bol uskutočnený aj zo strany žalovaného. Opakovane poukázal na to, že § 59 predpokladá neodôvodnené zvýhodnenie, § 60 úmysel ukrátiť veriteľov, pričom žalovaný nemal žiadne informácie o hospodárskom stave úpadcu. Treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že v prípade ak by k uskutočneniu tohto úkonu nebolo došlo, došlo by k zvýšeniu počtu veriteľov, v rámci konkurznej podstaty, nielen zväčšeniu majetku konkurznej podstaty, z čoho vyplýva, že predmetní veritelia by sa dostali do horšej situácie.

Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že uplatnené úkony ako odporovateľné právne úkony nespĺňajú predpoklady uvedené v § 59 , toto ustanovenie hovorí o neodôvodnenom zvýhodnení veriteľa a o tom, že o odporovateľný úkon ide vtedy ak bol takýto úkon uskutočnený v úpadku, alebo spôsobil úpadok, avšak podstata je tá, že musí ísť vždy o neodôvodnené zvýhodnenie. K neodôvodnenému zdôvodneniu v tomto prípade nedošlo v čase uskutočnenia predmetných úkonov, účastníci úkonov ani len neuvažovali o nejakom prihlasovaní pohľadávok do konkurzu. Ak by malo ísť o ukracujúci úkon v zmysle § 60 ZoKR, úmysel by musel byť druhej strane známy, čím rovnako tieto úkony pod túto skutkovú podstatu nespadajú. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: výpis z obchodného vestníka č. 105/2014, výpis z obchodného vestníka č. 158/2014, výpis z obchodného vestníka č. 236/2014, výpis z obchodného vestníka č. 95/2015, kúpna zmluva z 14.02.2014, dodatok č. 1 z 27.02.2014, dodatok č. 2 z 05.03.2014, dodatok č. 3 z 11.03.2014, dodatok č. 4 z 12.03.2014, príloha ku kúpnej zmluve, faktúra č. 24500005, faktúra č. 20700006, podklad k platbe č. 24500009, faktúra č. 24700007, podklad k platbe č. 24500010, faktúra č. 24700111, podklad k platbe č. 24500011, faktúra č. 24700012, kúpna zmluva z 12.06.2014, podklad k platbe č. 24500027, faktúra č. 24700023, kúpna zmluva z 08.07.2014, podklad k platbe č. 24500029, jednostranný zápočet z 19.11.2013, príloha č. 1 k jednostrannému zápočtu č. 3052, príloha č. 2k jednostrannému zápočtu č. 3052, register platieb z 25.11.2013, register platieb z 25.11.2013, register platieb, register platobných príkazov z 25.11.2013, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok č. ZP4006, príloha č. 1 k dohode o započítaní pohľadávok č. ZP4006, príloha č. 2 k dohode o započítaní pohľadávok č. ZP4006, register platieb z 02.04.2014, register platieb z 02.04.2014, register platobných príkazov z 02.04.2014, register platobných príkazov, výpis z obchodného registra na žalobcu z 24.08.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 24.08.2015, výpis zo zoznamu pohľadávok úpadcu stav k 12.05.2015, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -55, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -149, výpis z obchodného registra na žalobcu z 08.03.2016, výpis z obchodného registra na úpadcu z 08.03.2016 a výpis z obchodného registra na žalovaného z 08.03.2016.

Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 27.05.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 04.06.2014 a dňa 05.06.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 11.08.2014 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Otta Markech. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.08.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 19.08.2014. Okresný súd Trenčín

uznesením sp. zn. zo dňa 03.12.2014 odvolal z funkcie správcu JUDr. Otta Markecha a do funkcie správcu ustanovil Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú, k. s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 03.12.2014 a dňa 11.12.2014 nadobudlo právoplatnosť. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 15.05.2015 odvolal z funkcie správcu Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú, k. s. a do funkcie správcu ustanovil KP recovery, k.s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 21.05.2015 a dňa 22.05.2015 nadobudlo právoplatnosť. Medzi žalovaným a úpadcom bola opakovane uzatvorená zmluva, na základe ktorej poskytol žalovaný úpadcovi plnenie, za ktoré vystavil žalovaný úpadcovi faktúru č. 13160787 v celkovej výške 780,- eur, faktúru č. 13160974 vo výške 288,- eur, faktúru č. 13160879 vo výške 692,40 eur a faktúru č. 13160907 vo výške 1.216,80 eur. Medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená opakovane zmluva, na základe ktorej dodal úpadca žalovanému plnenie, za ktoré vystavil úpadca žalovanému faktúru č. 23000432 v celkovej výške 2.977,20 eur. Dňa 19.11.2013 uskutočnil úpadca jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a to pohľadávky vo výške 780,- eur, špecifikovanej faktúrou č. 13160787 a faktúrou č. 23000432. Dňa 26.02.2014 bola medzi úpadcom a žalovaným podpísaná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej si účastníci dohodli vzájomné započítanie faktúry č. 13160974 vo výške 288,- eur, faktúru č. 13160879 vo výške 692,40 eur a faktúru č. 13160907 vo výške 1.216,80 eur ako pohľadávky žalovaného a faktúry č. 23000432 vo výške 2.197,20 eur ako pohľadávky úpadcu. Súd postupoval v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 a právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie vyvolané konkurzom, pričom konkurzné konanie bolo začaté po 1. januári 2012.

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa § 59 ods. 2 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil .úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:

Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR. Súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 19.08.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 18.08.2015, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právny úkon úpadcu a právny úkon úpadcu a žalovaného sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkon dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok ako aj jednostranné započítanie pohľadávok zo strany úpadcu. Súd preskúmal ako jednostranné započítanie, tak aj predmetnú dohodu ako aj pohľadávky, ktoré predmetnou dohodou mali zaniknúť, pričom v prvom rade posudzoval platnosť právneho úkonu, nakoľko odporovať možno iba platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohoda o započítaní pohľadávok ako aj jednostranné započítanie je platným právnym úkonom, pričom existencia pohľadávok zaniknutých na základe či už jednostranného započítania či dohody medzi účastníkmi konania nebola ani sporná.

Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 59 ZoKR t. zn. mal za to, že právny úkon, jednostranné započítanie a dohoda o vzájomnom započítaní, je zvýhodňujúcim právnym úkonom. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom. Poukázal na to, že na strane žalovaného ako veriteľa, predmetnými úkonmi došlo k úplnému uspokojeniu jeho pohľadávok, kým iné pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné skôr ani pomerne uspokojené neboli.

§ 59 ZoKR výslovne v znení uvedeného ustanovenia špecifikuje, čo možno za zvýhodňujúci právny úkon považovať a to je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Žalobca poukazoval práve na „inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným veriteľom“, pričom na základe uskutočnenia predmetného právneho úkonu došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky žalovaného a nedošlo k žiadnemu uspokojeniu iných pohľadávok iných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úpadca a žalovaný mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky, preto podľa názoru súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody resp. k uskutočneniu jednostranného právneho úkonu došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, žalovaného zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Žalobca zároveň v konaní neoznačil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje

záväzky. Započítacím prejavom okrem zániku vzájomných pohľadávok zároveň dochádza k úspore nákladov spojených s vymáhaním vzájomného plnenia. Preto podľa názoru súdu ak zanikli dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, pričom išlo o platne vzniknuté pohľadávky, bez akýchkoľvek znakov neúčinnosti týchto právnych úkonov, nakoľko tento napadnutý ani nebol, potom ani uskutočnený započítací prejav, či už jednostranný, ako aj dvojstranný, nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti. Opakovane súd uvádza, že existencia vzájomných pohľadávok veriteľa, žalovaného, odlišovala od ostatných veriteľov, preto nebol dôvod podľa názoru súdu k akémusi postupnému uspokojovaniu resp. veľmi dobre to nie je ani predstaviteľné, k postupnému započítavaniu existujúcich splatných pohľadávok, tak aby nebolo možné tento úkon napadnúť.

K odporovateľnosti právnych úkonov súd ďalej uvádza, že úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené aj všetky všeobecné predpoklady, teda aj § 57 ods. 4 ZoKR. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť jednotlivých zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní resp. jednostranného započítania, čím má súd za to, že v rámci týchto obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených právnych úkonov, a to uzatvorených zmlúv so žalovaným, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči žalovanému a to vo výške 2.977,20 eur (780 + 2.197,20), pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. K dohode o započítaní vzájomných pohľadávok ako aj jednostrannému zápočtu došlo tak, že ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov dohody vo výške reálnej hodnoty pohľadávok t. zn. vo výške 2.977,20 eur. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedenej dohody a jednostranného zápočtu zanikli pohľadávky oboch účastníkov dohody vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok, má súd z uvedeného za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke t. zn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného t. zn. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní ani jednostranným započítaním teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo.

K majetku úpadcu súd uvádza, že z listinných dôkazov súd nemal jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia právneho úkonu, ktorému žalobca odporoval. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie predložením do spisu protokolu o stave majetku úpadcu ku dňu uskutočnenia predmetných právnych úkonov, avšak vzhľadom k tomu, že súd nepovažoval za naplnené všetky predpoklady odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 59 ZoKR, súd z dôvodu hospodárnosti konania, tento dôkaz v konaní nevykonal a tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Ak by súd aj mal preukázaný úpadok úpadcu v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov, nič by to nezmenilo na už zistenom skutkovom stave t. zn. na tom, že uskutočnené úkony všetky podmienky § 59 ZoKR nenapĺňajú. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov úpadcu a žalovaného. K majetku úpadcu, však súd opakovane poukazuje aj na to, že ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila.

K podanej žalobe súd záverom uvádza, že je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu, kedy sa mení režim uspokojovania pohľadávok a tým aj plnenia záväzkov dlžníka. Až do uvedeného momentu je dlžník povinný plniť svoje záväzky veriteľom. Opačný záver by znamenal nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období pred vyhlásením konkurzu žiadnym svojim veriteľom v prípade, ak by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkon za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V uvedenom prípade, žalobca poukazoval na že išlo o zvýhodňujúci právny úkon, avšak súd predmetné vykonaným dokazovaním preukázané nemal, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd poukazuje aj v tomto smere na rozhodnutie v obdobnej veci Okresného súdu Žilina sp. zn. z ktorého záverov vyplýva, s ktorými sa súd aj stotožňuje, že je primárnou povinnosťou dlžníka plniť svoj záväzok voči veriteľovi, túto možnosť a zároveň povinnosť má dlžník až do vyhlásenia konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje plnenie záväzkov dlžníkom ani po začatí konkurzného konania, obmedzuje činnosť dlžníka však na bežné úkony, ktoré v § 10 ods. 3 ZoKR taxatívne vymenúva, čo sa za bežný právny úkon nepovažuje a medzi týmito nie bežnými právnymi

úkonmi nie je uvedené plnenie záväzkov, ale iba znevýhodňujúci úkon. Z uvedené teda vyplýva, že v zásade dlžník až do začatia konkurzného konania môže a zároveň je povinný plniť svoje záväzky voči veriteľom, avšak nesmie sa jednať o neodôvodnené zvýhodnenie konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom. Neodôvodnené zvýhodnenie musí vyplývať z konkrétnych okolností takéhoto plnenia, preto pokiaľ je len tvrdené uzatvorenie dohody o započítaní a len v dôsledku tejto skutočnosti malo dôjsť k zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom, nemožno to považovať za zvýhodňujúci úkon. Zákonnou povinnosťou dlžníka vo vzťahu k veriteľovi je plniť svoje záväzky, a preto, pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že dlžník neopodstatnene plnil tomu - ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka, plniť svoje záväzky svojim veriteľom v období jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých svojich veriteľov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 309,03 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k žalobe z 03.11.2015 a účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 08.03.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu v roku 2015 je 64,53 eur a v roku 2016 je 66,- eur, preto súd právnemu zástupcovi priznal odmenu v tejto výške, tak ako si ju uplatnil aj žalovaný. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 eur. Výpočtový základ v roku 2016 bol vo výške 858,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2016 predstavuje sumu 8,58 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2016 je 14,30 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Považskej Bystrici, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 14,30 eur za každú zo štyroch polhodín za účasť na pojednávaní dňa 08.03.2016. Podľa § 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, preto mu súd priznal náhradu za cestovné vo výške 4,21 eur t. zn. za cestu Považská Bystrica - Trenčín, v celkovej dĺžke 96 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 5,7 l/100 km, pri cene paliva 0,77 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.