Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_20P-258-2012.pdf
PDF · 134.4 KB
No categories available
20P/258/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
K. Š., nar. XX.X.XXXX
J. Š., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky J. N., W.. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom BG. Č.. XXX, C. I. XXX Z. I., E., E. XND, I. J. C. D. O. I. Í. a otca K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Č.. XX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany, maloleté deti v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov J. N., nar. X.X.XXXX a S. N., nar. XX.X.XXXX, spoločne bytom D. Č.. XXX, v konaní o návrhu matky o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e dňom 16.1.2015 spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov, starej matky J. N., W.. R., nar. X.X.XXXX a starého otca S. N., nar. XX.X.XXXX, spoločne bytom D. Č.. XXX určenú rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/247/2007-54 zo dňa 12.3.2008 u maloletého K. Š., nar. XX.X.XXXX a u maloletého J. Š., nar. XX.XX.XXXX.
Maloletý K. Š., nar. XX.X.XXXX a maloletý J. Š., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého K.Ú. Š., nar. XX.X.XXXX a na maloletého J. Š., nar. XX.XX.XXXX vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne na každého maloletého od 16.1.2015 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom od 16.1.2015 do 29.2.2016 v celkovej výške 366,69 Eur u maloletého K. Š. a 366,69 Eur u maloletého J. Š. súd otcovi p o v o ľ u j e s p l á c a ť v splátkach po 10,- Eur mesačne na každého maloletého spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/247/2007-54 zo dňa 12.3.2008.
Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2012 matka žiadala, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov J. N. O. S. N. a zveril mal. K. a mal. J. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Uviedla, že v čase, keď boli maloleté deti zverené starým rodičom, žila ona v zahraničí, vo Veľkej Británii a situácia, v ktorej sa nachádzala, jej neumožňovala sa riadne starať o deti, v tom čase pracovala ako čašníčka v kaviarni, kde pracovala až do neskorých nočných hodín. Spolu s priateľom bývali v 1-izbovom prenajatom byte a nemala vytvorené vhodné podmienky na výchovu svojich dvoch detí. Minimálne dvakrát do roka deti navštevovala doma u starých rodičov. Od poslednej úpravy došlo na jej strane k podstatnej zmene. Aj naďalej žije vo Veľkej Británii a má v súčasnej dobe vytvorené veľmi dobré podmienky pre zdravý rast a vývoj detí, žije spolu s partnerom a ich spoločným synom v rodinnom dome. Partner má k deťom vytvorený veľmi silný citový vzťah a deti taktiež poznajú a rešpektujú partnera. Pravidelne prispieva na výživu minimálne 150,- Eur mesačne na obidve deti, súčasne im v pravidelných kvartálnych intervaloch posiela oblečenie, školské pomôcky, hračky a iné. Počas letných prázdnin ju deti navštívili. Otec o deti nejaví vôbec žiadny záujem, podľa posledných informácií je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody, neplatí starým rodičom výživné podľa rozsudku. Starí rodičia sa o deti ochotne a príkladne starajú, avšak je presvedčená, že dôvody už pominuli a starí rodičia so zrušením plne súhlasia.
Starí rodičia v písomnom vyjadrení v plnom rozsahu súhlasili s podaným návrhom na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti (čl. 15-16). Situácia matky sa podstatne zmenila tak, že je schopná sa o svoje maloleté deti postarať. Má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zdravý rast a vývoj, deti s ňou majú vytvorený veľmi pekný citový vzťah, nakoľko ich pravidelne navštevuje a deti počas letných prázdnin navštevujú matku vo Veľkej Británii. Otec aj naďalej nejaví o deti vôbec žiadny záujem, má založenú novú rodinu a bol opätovne v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súhlasili s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
Uznesením č.k. 20P/258/2012-8 zo dňa 11.10.2012 súd ustanovil pre maloleté deti K. Š., nar. XX.X.XXXX a J. Š., nar. XX.XX.XXXX kolízneho opatrovníka pre konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
Otec bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Trenčín dňa 26.4.2013 vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave v Ilave (čl. 15-16 dožiadaného spisu čl. 55-56). S návrhom súhlasil a uviedol, že nie je pravda, že by nemal záujem o deti. Vždy, keď nie je vo výkone, má snahu sa kontaktovať s deťmi, čo mu však nie je umožnené zo strany starých rodičov. Títo deťom nahovorili, že zomrel. Súhlasil s odchodom detí do Anglicka, tam budú mať vytvorené lepšie podmienky pre život. Požiadal, aby bola matke uložená povinnosť vždy po ukončení školského polroku ho informovať o študijných výsledkoch detí, o zdravotnom stave a ostatných veciach týkajúcich sa detí a poslať mu aktuálne fotky. Súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Starí rodičia návrhom osobne podaným dňa 19.3.2013 žiadali vydať predbežné opatrenie podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a mal. K. a mal. J. zveriť na čas do právoplatného skončenia konania do výlučnej osobnej starostlivosti matky J. N. (čl. 39-41). Uviedli, že matka sa návrhom zo dňa 28.8.2012 domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a žiadala zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti. Počas pobytu vo Veľkej Británii sa v značnej miere zlepšili podmienky pre zdravý rast a vývoj jej maloletých detí, nakoľko žije v rodinnom dome spolu s jej partnerom a ich 3-ročným synom. Partner si deti veľmi obľúbil, má k nim vytvorený silný citový vzťah, taktiež deti tohto partnera poznajú, rešpektujú ho. Vedia nájsť spoločnú reč, partner sa deťom vždy počas návštevy venoval, chodil s nimi na prechádzky, na výlety. Takéto prostredie vhodne vplýva na obe deti a stará matka má zato, že sa to v značne pozitívnej miere odzrkadlí na ich ďalšom fyzickom a psychickom raste a vývoji. Matka pravidelne prispievala na výživu oboch detí, v pravidelných intervaloch posielala deťom oblečenie, hračky, školské pomôcky. Majú zato, že ich dcéra a zároveň matka maloletých má v súčasnosti oveľa väčšie predpoklady deťom poskytnúť potrebnú opateru a pevnejšie rodinné zázemie ako oni, ktorí sa im príkladne venujú a starajú sa o nich, avšak v starostlivosti sú čiastočne obmedzení vekom a zdravotným stavom. Tiež, že dôvody náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko matkina životná úroveň je omnoho vyššia ako ich vlastná, už pominuli. Na predbežnom prejednaní veci medzi účastníkmi v kruhu rodiny, a následne aj na pojednávaní na súde dňa 5.3.2013, nevznikol ani náznak nejakého konfliktu záujmov medzi účastníkmi. Matka pre deti vo Veľkej Británii zabezpečila aj zaradenie detí do školy v blízkosti ich bydliska. Deti sa aj v súčasnosti už nachádzajú s matkou a jej partnerom vo Veľkej Británii, nakoľko pri niektorých administratívnych
úkonoch súvisiacich so zaradením do tamojšej spoločnosti je nutné, aby obe maloleté deti boli fyzicky prítomné. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, opísaného konania, správania sa účastníkov konania a ustálenej situácie ohľadom starostlivosti o deti na základe ústnej dohody medzi matkou a starými rodičmi je vhodné, aby reálny stav korešpondoval aj so stavom právnym. Nakoľko doteraz platí pôvodné rozhodnutie súdu o náhradnej osobnej starostlivosti a za maloleté deti sú právne zodpovední starí rodičia, ktorí však osobne nemôžu vykonávať starostlivosť, deti sa nachádzajú s matkou vo Veľkej Británii, je potrebné zosúladiť právny a skutočný stav. Z tohto dôvodu navrhli, aby až do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene výchovy, boli deti predbežne zverené do osobnej starostlivosti matke, takáto úprava je dôležitá a vyžadujú si ju pomery v rodine.
Uznesením zo dňa 18.4.2013 súd návrh starých rodičov o zverenie mal. K. a mal. J. do výlučnej osobnej starostlivosti matke v celom rozsahu zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2013 (čl. 42-46).
Matka sa zúčastnila len prvého pojednávania dňa 5.3.2013, na podanom návrhu v celom rozsahu zotrvala, lebo chce mať už deti pri sebe a aby fungovali ako rodina. Do Londýna odišla, aby si zarobila, lebo otec detí a jej priateľ bol vo výkone trestu. Bývala v 1-izbovom byte, nevedela dobre po anglicky. Postupne sa zlepšila v angličtine, našla si priateľa, narodil sa im syn H. O., ktorý chodí do materskej školy. Spoločne žijú v rodinnom dome, ona nerobí, je doma, priateľ robí elektrikára. Dostávajú prídavky, príspevok na stravu a na rodinný dom. Synovia boli v lete u nej na prázdninách a chcú bývať s ňou, jej priateľom a malým bratom. Nemôže nič vybavovať, osloviť školu, do ktorej by deti mohli chodiť, kým nebude mať rozhodnutie súdu , že sú jej deti zverené. S otcom nie je v žiadnom kontakte. Druhého pojednávania sa nemohla zúčastniť pre ochorenie syna H., podobne ani tretieho, syn mal kiahne a nemala ho pri kom nechať. Starej matke povedala, že keď boli synovi u nej, nebolo im zle, škola im išla. Bola by rada, keby jej synovia boli prisúdení.
Starí rodičia na pojednávaniach zotrvali na svojom vyjadrení a súhlasili so zrušením náhradnej starostlivosti. Starý otec uviedol, že by sa o synov už mala starať matka. Stará matka uviedla, že vnuci sa tešia, že pôjdu do Anglicka a budú s mamou a s bratom. Vedia z rozprávania, že majú v rodinnom dome podmienky. Dcéra posielala peniaze, so synmi je v pravidelnom telefonickom kontakte. Otec za celú dobu nezaplatil žiadne výživné, vec neriešili, nechcú od neho žiadne peniaze. Vnuci odišli s matkou po prvom pojednávaní a prišli domov na Vianoce. Neodišli, lebo sa bála, aby nemali zle, tiež mal byť s nimi pohovor. Bola by rada, keby deti boli so svojou matkou, bolo by to najlepšie. Ale radšej bude, aby zostali s nimi, keď nechcú ísť k matke a mali by ísť od nich preč, nevie si predstaviť, že by ich stratili a ak treba, budú sa o nich starať. Dcéra sa na Slovensko vrátiť nemôže, jej druh by na Slovensko nešiel a bez syna by tiež nebol. Bol nahnevaný, že sa chlapci nevrátili, lebo ich má rád. Dcéra má problémy, lebo im sociálka dala dom, v ktorom bývajú a čaká sa na rozhodnutie súdu. O vnukov sa starali celý život, nechala na súde ako rozhodne.
Kolízny opatrovník uviedol, že s prihliadnutím na výpovede detí je v ich záujme, aby sa návrh matky v celom rozsahu zamietol. Deti sú na Slovensku, plnia si povinnú školskú dochádzku, opakujú ročníky, ktoré nemajú ukončené vzhľadom na pobyt v Anglicku. Matka si podala návrh na zverenie do jej starostlivosti, avšak neboli prešetrené pomery v jej domácnosti, nie je schopná dokladovať potrebné doklady, zúčastňovať sa na pojednávaniach, kde by mohla odôvodniť opodstatnenosť svojho návrhu. Po rozhovore so starou matkou pred pojednávaním sa dohodli, že bude zaradená do 2-ročného programu podpory náhradných rodín, ktoré sa potýkajú s rôznymi problémami.
Dňa 13.2.2014 bol uskutočnený pohovor s mal. K. a mal. J. v kancelárii samosudkyne za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Uviedli, že s mamou bývali v 2-izbovom dome, potom sa presťahovali do 3- izbového domu, ktorý je bližšie k škole. J. chodil do školy v Brimsdown, pre K. miesto nebolo, chodil najprv na Oasis Academy Hadley a potom prešiel ku J.. V Anglicku boli 9 mesiacov, chceli byť na Vianoce doma a potom už ostali. Nechcú sa vrátiť, nemajú tam kamarátov, nevedia anglicky. Učili sa tu, ale nevedia sa tak rýchlo naučiť, nejde im čítanie. J. by aj chcel ísť k mame, keď bude lepšie vedieť anglicky, K. vôbec nechce ísť naspäť. Mama ich neodhlásila zo školy, teraz chodia do 4.triedy a do 3.triedy. Mama im volala, že musia prísť. Bývanie v Anglicku bolo dobré, ale u starkých im je lepšie. S. prerobil celý byt, majú ho radi, je na nich prísnejší ako starkí. V Anglicku sa cez víkend nudili, cez týždeň mali do 15,00 hod. školu, veľa úloh, nemali čas sa hrať. O. chodil domov neskoro večer, ráno zavčasu odchádzal, je
dobrý. Teraz sa vrátiť nechcú. Mama posiela menej peňazí, musí stále niečo splácať. J. by chcel chodiť na evanjelickú školu, kde by sa dobre naučil anglicky a potom by išiel za mamou. Otca nevideli od troch rokov J., nevedia kde býva, stále je zavretý.
Svedok S. N., brat matky a syn starých rodičov uviedol, že chlapci chceli ísť s matkou do Anglicka po pojednávaní v marci 2013. Nik ich neovplyvňoval, bolo to ich rozhodnutie. Hovoril im, že sa tam budú musieť riadne učiť. Vysvetlil im, že by bolo najlepšie, keby išli k matke. K. nechce ísť, lebo sa tam musí učiť, mať určitý rešpekt k rodičom, v škole, tu to tak nerobí. Povedal mu, že si nevie nájsť kamarátov, ale podľa neho si ich nechcel nájsť. Nemohol si ich nájsť ani tu, keď chodil do škôlky, je utiahnutý. Ide len o to, aby sa naučil anglicky, to sa mu musí ale chcieť. J. raz chce ísť, raz nie. On bude mať svoju rodinu, nechce aby ich bolo ak v úli, ale nevyháňa ich. Keď ich mama chce, nech sa o nich stará. Nemá problém, aby prišli na prázdniny. Bol u sestry v lete v roku 2010 a vie, že bude o nich riadne postarané. Sú v telefonickom kontakte dvakrát do mesiaca. O pokute v škole nevie, ale musí vrátiť peniaze sociálke. Zo začiatku sestra pracovala, po zoznámení s O. nie, lebo si to on neželá a chce, aby sa starala o deti. Od rodičov vie, že synovci nemajú ukončený školský rok. On na nich nemá čas, rodičom roky pribúdajú, ale zatiaľ ich zvládajú, nemajú však pred nimi autoritu, dávajú im veľa po vôli. Rodič je rodič a mohli by bez problémov fungovať v Anglicku, vie to od sestry. Aj jej priateľ sa chce o nich starať, nie že sa musí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca vo výkone trestu, starých rodičov, mal. K., mal. J., svedka S. N. a kolízneho opatrovníka (čl. 34-36, 80-82, 105-109), oboznámil sa s návrhom matky, s vyjadrením starých rodičov k návrhu, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 14.2.2013 (čl. 32), s návrhom starých rodičov na vydanie predbežného opatrenia, s uznesením o predbežnom opatrení, s listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými matkou a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 20P/133/2004 a sp.zn. 20P/247/2007.
Rozsudkom č.k. 20P/258/2012-117 zo dňa 19.2.2014 súd rozhodol tak, že prvým výrokom návrh matky J. N. na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti u maloletého K. Š. a u maloletého J. Š., ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/247/2007-54 zo dňa 12.3.2008 v celom rozsahu zamietol, druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a starí rodičia maloletých, na základe čoho Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6CoP/52/2014-160 zo dňa 31.7.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd s poukazom na § 47 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len ZR) okrem iného poukázal na to, že okresný súd v posudzovanej veci síce aplikoval správne ustanovenie zákona, avšak toto si nesprávne vyložil. Bolo zrejmé, že starí rodičia nemajú záujem ďalej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti a preto ich nemožno nútiť, aby v danom právnom postavení zotrvávali, ak navyše z dôvodu ich vyššieho veku nie sú schopní zvládnuť opateru o maloleté deti. Ak okresný súd bez ohľadu na ich vôľu konštatoval, že maloleté deti majú byť v ich osobnej starostlivosti, vychádzal z nesprávneho pochopenia zákonnej úpravy náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú nemožno nikomu vnucovať. Odvolací súd uviedol, že pri ďalšom postupe bude okresný súd vychádzať z vyššie vysloveného právneho názoru a pri hodnotení pomerov účastníkov na účely ďalšej úpravy právnych pomerov maloletých detí bude dbať na zásadu vyjadrenú v § 120 ods. 2 O.s.p., z ktorej vyplýva povinnosť súdu ex offo vykonávať dokazovanie.
Súd pokračoval v konaní a nariadil dve pojednávania, prvé dňa 16.1.2015 a druhé dňa 8.3.2016. Matka na pojednávaní konanom dňa 16.1.2015 zotrvala na podanom návrhu. Podľa jej vyjadrenia sa v jej pomeroch nič nezmenilo, býva stále na rovnakej adrese v meste Londýn, Č. E., B.. Z. I. XXX v trojizbovom rodinnom dome spolu s druhom O. H. a ich maloletým X-ročným synom H. E. O.. Mesačne platia nájomné 1.300 GBP, polovicu platí štát, keď poberateľom je druh. Osobitne uhrádzajú vodu a elektrinu raz do roka s možnosťou splátok. Ich ďalší náklad predstavuje mesačný poplatok štátu za pobyt v Londýne 83 Eur za rodinu. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá dávku vo výške 180 GBP mesačne. Druh je vyučený elektrikár, túto prácu vykonáva s týždenným príjmom 250 - 300 GBP. Ohľadom maloletých detí uviedla, že sa s nimi rozprávala, mal. K. sa teší na odchod s ňou a tiež na svojho nevlastného brata H., mal. J. počas svojho pobytu v Londýne nemal problémy v škole, ani s kamarátmi, učitelia ho chválili, zo školy sa vracal šťastný. Jej druh súhlasí, aby maloleté deti prišli a žili s nimi v jednej domácnosti. Nemá možnosť prísť so synom H. na Slovensko, nakoľko nemá pre neho vybavený anglický pas, tento môže dostať až po dosiahnutí veku X rokov. Na otázky kolízneho opatrovníka matka uviedla, že v čase keď boli maloletí u nej v Anglicku v roku 2013, obidvaja tam spoločne navštevovali rovnakú základnú školu. Potom ako mal. K. ukončil štvrtý ročník
základnej školy, prestúpil na strednú školu do prvého ročníka. V prípade keby jej deti boli zverené, mal. K. by navštevoval strednú školu a mal. J. základnú školu. Mal. K. v škole problémy nemal, dva krát sa zúčastnila rodičovského združenia, ani raz však učiteľka nehovorila o žiadnych problémoch, ale chválila ho. Čo sa týka vzťahov detí a jej druha, deti sa spočiatku hanbili, lebo ho videli tri až štyri roky dozadu, keď bola s ním na Slovensku. V závere pojednávania bola vyzvaná, aby pre potreby súdu zabezpečila správy z príslušného úradu, ktorý prešetrí pomery v jej domácnosti, ako aj v rodine.
Stará matka na predmetnom pojednávaní uviedla, že momentálne vykonáva o maloleté deti starostlivosť spoločne s jej manželom. Pracuje a po návrate z práce potrebuje mať kľud, ktorý však nemá. K. navštevuje piatu triedu Základnej školy na ul. Jahodníckej, J. štvrtú triedu Základnej školy v Bystričke. Nevyžadujú osobitnú starostlivosť, nemajú problémy v škole, obidvaja chodia na anglický jazyk. So starým otcom im vysvetlili, že sa už o nich nemôžu naďalej starať, nevládzu, majú problémy, keď sa s nimi učia, nevedia im s mnohými vecami pomôcť. Obe maloleté deti sa následne po vysvetlení situácie vyjadrili, že s matkou odídu. Starý otec sa stotožnil s výpoveďou starej matky a rovnako konštatoval, že deti majú záujem odísť za matkou.
Dňa 3.9.2015 sa za účelom informatívneho výsluchu na súd dostavili starí rodiča. Výsluch súd nariadil z dôvodu, že na pojednávaní dňa 16.1.2015 boli matke uložené určité povinnosti, na ktoré do toho času žiadnym spôsobom nereagovala a súd nemal informácie o tom, ako je zabezpečovaná náhradná osobná starostlivosť o maloleté deti. Stará matka v tejto súvislosti uviedla, že deti po pojednávaní v januári odišli s matkou, doklady ktoré boli súdu doručené ohľadne školy detí, doniesla na súd ona, potom ako jej ich matka zaslala. Maloleté deti boli cez prázdniny u nich, matka s nimi neprišla, nakoľko mala problém s pasom. Zároveň poukázala na skutočnosť, že deti v škole žiadne problémy nemajú, dosahujú v nej dobré výsledky a majú z nej udelený súhlas pre navštevovanie školy v Anglicku. Mal. J. chodil na Základnú školu v Bystričke, kde skončil štvrtú triedu a mal. K. na Základnú školu na ul. Jahodníckej, kde ukončil piatu triedu.
Na pojednávaní dňa 8.3.2016 stará matka uviedla, že s matkou je v kontakte, naposledy prišla na Slovensko v čase pojednávania v januári 2015, maloletí prišli na Slovensko v lete cez prázdniny a na Vianoce. Na jej otázku, či chcú aj naďalej zostať v Anglicku sa vyjadrili, že áno. Sú už zorientovaní aj v škole, nemajú v nej žiadne problémy, nesprávajú sa agresívne, majú súhlas zo školy, že môžu študovať v Anglicku a v priebehu leta chodia robiť skúšky. Dcéra býva v rodinnom dome, nemá žiadny príjem, stará sa o ňu jej druh a otec syna H., ktorý pracuje v oblasti stavebníctva. Náhradnú osobnú starostlivosť v danom čase už s jej manželom nezabezpečujú. Podľa jej názoru maloletí majú pri matke zabezpečené všetko potrebné, ich vzťah s jej druhom je pozitívny, vie sa o nich postarať, neubližuje im. Starý otec súhlasil s vyjadreniami starej matky a žiadal súd, aby vo veci rozhodol. Matku, ani maloleté deti pozrieť ešte nebol, komunikuje však s nimi telefonicky, bol toho názoru, že deti sú pri matke spokojné.
Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava písomne podanej správy zo dňa 2.1.2015. Po rozhovore s maloletými zistil, že obidvaja boli informovaní, že pôjdu bývať k matke do Anglicka, ktorú skutočnosť sa dozvedeli už pred Vianocami. Maloletý J. je komunikatívnejší ako maloletý K. a uviedol, že sa veľmi teší, že pôjde bývať k matke, je s ňou často v telefonickom kontakte minimálne raz do týždňa. S matkiným druhom má vytvorené dobré vzťahy, problémy s cudzím jazykom nemá. Pokiaľ ide o maloletého K., s matkou nie je pravidelne v telefonickom kontakte, nie je presvedčený o tom, či chce ísť k nej bývať, avšak rešpektuje jej rozhodnutie a teší sa na nevlastného maloletého brata. Rovnako ako matka poukázal, že u mal. K. sa môže vyskytnúť problém pri nadväzovaní kamarátskych vzťahov, nakoľko je viac utiahnutý ako mal. J., ktorý nadväzuje kontakty oveľa rýchlejšie. Starí rodičia zabezpečovali o maloleté deti starostlivosť na požadovanej úrovni, neboli u nich zistené žiadne nedostatky. Od januára 2015 sú však deti u matky v Anglicku, kde už majú obvyklý pobyt, navštevujú tam školské zariadenie. Mal za to, že dôvody na spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť pominuli a preto odporučil túto zrušiť, zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť minimálne výživné.
Súd za viazanosti záverov vyslovených Krajským súdom v Žiline okrem výsluchu účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami starých rodičov, vykonal podľa § 120 ods. 2 O.s.p. dokazovanie oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi, a to s výsledkom lustrácie v ZVJS ohľadne otca, s vyjadrením školy ohľadne maloletých detí č.l. 170 a 171, so správou kolízneho opatrovníka č.l. 173, s potvrdením školy v Anglicku č.l. 179 a 182, s úradnými záznamami č.l. 188, 191 a 192 napísanými
u kolízneho opatrovníka, s potvrdeniami o poberaní príspevkov v náhradnej osobnej starostlivosti starou matkou predloženými kolíznym opatrovníkom na pojednávaní, s potvrdením školy v Anglicku č.l. 217-218, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah celého spisového materiálu. Na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený a preukázaný nasledovný skutkový stav:
Rodičia mal. J. a mal. K. nie sú a nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, deti sa matke narodili ako slobodnej, otec otcovstvo uznal, doteraz nebolo rozhodované o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Rozsudkom č.k. 20P/247/2007-54 zo dňa 12.3.2008 súd zveril maloleté deti do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom J. O. S. N.J. dňom 7.9.2007, starým rodičom určil práva a povinnosti v súvislosti so starostlivosťou, matke i otcovi uložil povinnosť platiť výživné na každého z detí po 800,- Sk mesačne od 7.9.2007 k rukám starých rodičov, otcovi aj splácať nedoplatok v celkovej výške po 4.640,- Sk v splátkach po 200,- Sk mesačne, matke nedoplatok nevznikol. V tom čase už matka asi od septembra 2006 žila vo Veľkej Británii, kde odišla za prácou, ale nepracovala, lebo sa najprv chcela zdokonaliť v anglickom jazyku a potom otehotnela s priateľom tureckej národnosti, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a ktorý prevádzkoval živnosť. V pravidelných intervaloch chodila domov a o synov sa starali starí rodičia, ktorí boli schopní ich výchovu zvládnuť. Prídavky na deti spolu 1.080,- Sk poberal osobitný príjemca Obec Bystrička od februára 2007. Matka do októbra 2006 poberala rodičovský príspevok 4.440,- Sk od septembra 2006, dovtedy 4.230,- Sk. Starí rodičia obývali 3-izbový kompletne zariadený byt v osobnom vlastníctve syna starých rodičov, s ktorým viedli spoločnú domácnosť. Stará matka bola dobrovoľne nezamestnaná, od 13.11.2002 do 31.7.2007 poberala spoločne s manželom dávku a príspevky v hmotnej núdzi v rôznych výškach, naposledy 2.350,- Sk za máj až júl, predtým 5.270,- Sk za december 2006 až apríl 2007. a starý otec bol živnostník. Mal. K. navštevoval Materskú školu na Bystričke s platbou 350,- Sk školné a do 780,- Sk strava mesačne a mal. J. bol doma so starou matkou. Prekonali len bežné detské ochorenia, ich zdravotný stav bol dobrý. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej od 21.12.2007, pracovne bol zaradený na ručné šitie obuvi, predpokladaný dátum prepustenia bol 19.3.2009, naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.3.2002 do 12.1.2003, vyradený bol z dôvodu nespolupráce, nepoberal v rokoch 2006 a 2007 žiadne dávky z úradu práce, nenachádzal sa v evidencii sociálnej poisťovne.
Návrh otca na úpravu styku s mal. K. súd v celom rozsahu zamietol rozsudkom č.k. 20P/133/2004-39 zo dňa 26.4.2006, lebo úprava nebola v jeho záujme, medzi otcom a maloletým nebola žiadna citová väzba, maloletý otca nepoznal a nebolo vhodné, aby maloletý navštevoval väznicu, určite to nebolo vhodné prostredie najmä vzhľadom na nízky vek maloletého, ktorý nemal ani štyri roky. Bolo na otcovi, aby sa správal a konal tak, aby nemusel byť odsúdený a vykonávať trest odňatia slobody.
Otec maloletých bol vo výkone trestu odňatia slobody od 13.9.2012, predpokladaný koniec trestu bol stanovený na deň 11.9.2014. Podľa vykonanej lustrácie v ZVJS sa otec v čase od 25.02.2014 opätovne nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, dátum pravdepodobného ukončenia jeho trestu bol stanovený na deň 11.3.2015.
Matka maloletých aj naďalej žije vo Veľkej Británii v Londýnskom obvode E., B.. Z. I. XXX spoločne s druhom O. H. s miestom narodenia Cyprus, povolaním elektrikár, týždenným príjem 250 - 300 GBP a spoločným synom H. E. O., nar. XX.X.XXXX, ktorý má zdravotné problémy, je astmatik, všetky jeho školské výdavky a náklady na zdravotnú starostlivosť uhrádza škola a štát. Bývajú v trojizbovom rodinnom dome, mesačný nájom je 1.300 GBH, elektrinu a plyn uhrádzajú na základe ročného vyúčtovania formou splátok, uhrádzajú tiež mesačný poplatok za pobyt v meste Londýn 83 GBP. Je nezamestnaná, poberá sociálnu dávku vo výške 180 GBP týždenne. Maloletý J. a maloletý K. v súčasnosti rovnako žijú s matkou vo Veľkej Británii, kde navštevujú aj školské zariadenia, J. je študentom siedmeho ročníka a K. deviateho ročníka na Oasis Academy Hadley v Londýne. Z vykonaného dokazovania mal súd ohľadom maloletých zároveň preukázané, že títo súhlasili s tým, aby išli bývať k matke, na pobyt v zahraničí si zvykli a nie sú s nimi žiadne problémy.
Pokiaľ ide o starých rodičov, títo súhlasili so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti, do ktorej im boli maloletí zverení, a to najmä z dôvodu zdravotných problémov starej matky, ktorá ešte aj v súčasnosti pracuje, avšak vzhľadom na ich dôchodkový vek sa už nevládzu o maloletých v dostatočnom rozsahu postarať.
Podľa § 119b ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.
Podľa § 44 ods. 1 ZR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).
Podľa § 45 ods. 1 ZR ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 ZR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 47 ods. 1 písm. e) ZR náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Osobitným zákonom podľa § 62 ods. 3 ZR je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len „zákon“), konkrétne § 2 písm. c), v ktorom sú určené sumy životného minima osobitne pre plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšie spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sa sumy upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom podľa ods. 6 ich ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1.7.2013 je to opatrenie č. 186/2013 Z.z., 30 % sa vypočítava zo sumy 90,42 Eur a predstavuje 27,13 Eur, od 1.7.2014, ani od 1.7.2015 sa nezmenila.
Podľa § 91 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení ak súd nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť alebo mu uložil ochrannú výchovu, sústavne sleduje spôsob ich výkonu a najmenej dvakrát do roka hodnotí ich účinnosť. Na tento účel súd najmä vyžaduje od zariadenia, do ktorého bolo maloleté dieťa umiestnené, pravidelné správy o maloletom dieťati, prípadne sleduje spôsob ich výkonu návštevami sudcu v zariadení, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 32 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najmenej raz za šesť mesiacov predkladá súdu správu o účinkoch opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie dôvodov, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť, a informuje súd o možnostiach zrušenia ústavnej starostlivosti alebo zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti alebo o možnosti osvojenia. Ak je dieťa umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu na základe rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia, sleduje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately účel výchovného opatrenia tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol súd v rozhodnutí o jeho uložení, informoval súd o plnení účelu výchovného opatrenia.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a berúc do úvahy zistený a preukázaný skutkový stav dospel k záveru, že návrh matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov je dôvodný, rovnako jej návrh na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi ako obligatórnej povinnosti pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede účastníkov konania, skutočnosti, ktoré neboli sporné, o ktorých nemal pochybnosti a za stavu v čase vyhlásenia.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že starí rodičia vzhľadom na svoj vek a zdravotné problémy nemajú naďalej záujem zabezpečovať o maloletých náhradnú osobnú starostlivosť a preto ich nemožno naďalej nútiť, aby v danom právnom postavení zotrvávali. Naviac matka má vo Veľkej Británii zabezpečené adekvátne sociálne, bytové, finančné a materiálne podmienky a preto niet prekážky, pre ktorú by maloletí nemohli byť zverení do jej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že od januára 2015, od pojednávania dňa 16.1.2015, na ktorom sa matka zúčastnila, sú maloleté deti v jej osobnej starostlivosti, majú tam už svoj obvyklý pobyt, navštevujú tam školské zariadenie, k matke ako aj k jej rodine (matkinmu druhovi a ich maloletému synovi) majú vytvorené pozitívne citové väzby, chcú s nimi bývať. Zo strany žiadneho orgánu neboli súdu oznámené akékoľvek problémy týkajúce sa pomerov a schopností matky, ani týkajúce sa správania maloletých detí. Pokiaľ teda matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých, je schopná zabezpečovať o nich riadnu osobnú starostlivosť a zabezpečiť ich všestranný vývin (čo však nemožno konštatovať na strane otca), súd
vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na vyjadrenia a postoj starých rodičov a tiež odporúčanie kolízneho opatrovníka, zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov dňom 16.1.2015, súčasne maloleté deti, mal. K. a mal. J. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť minimálne výživné na každého maloletého od zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. od 16.1.2015 a vzniknutý nedoplatok po 366,69 Eur mu povolil splácať v splátkach po 10 Eur na každého maloletého. S odchodom detí do Veľkej Británie otec pri výsluchu súhlasil, budú mať vytvorené lepšie podmienky pre život. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov povinného otca. Vzhľadom na jeho aktuálne pomery určil na každé z maloletých detí len minimálne výživné, ktoré musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a príjem. Určite takto určené výživné len v minimálnej miere pokryje výdavky na odôvodnené potreby detí, ale určenie iného výživného by bolo nereálne.
Nedoplatok súd vypočítal dňami a mesiacmi, za ktoré vznikol a je u každého z maloletých detí v rovnakej výške - 14 Eur za 16 dní januára 2015 a 352,69 Eur za 13 mesiacov od februára 2015 do februára 2016 krát 27,13 Eur, spolu 366,69 Eur a umožnil ho otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, čo znamená že v prípade neplnenia splátkovej povinnosti stratí otec výhodu splátok a nedoplatok sa stane splatným jednorazovo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p. - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) ) a nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, v piatich vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 a § 272 O.s.p.).