Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18CoP-23-2015.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu P.. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa detí rodičov D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, občan SR a P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, t.č. Y. na výkon trestu odňatia slobody Z.- C., občianka SR, o odvolaní otca a odvolaní opatrovníka maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 2P/28/2014-74 zo dňa 11.05.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/49/2013-63 z 03.09.2013 v časti výživného tak, že toto výživné zo strany matky maloletých detí P. D., nar. XX.XX.XXXX znižuje pre maloletú V. D., nar. 13.12.2001 zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 27,13 Eur mesačne a pre maloletého D. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 27,13 Eur mesačne, počnúc dňom 12.03.2014. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výživné slúži k uspokojovaniu potrieb osoby, pre ktoré má byť poskytované. Právo na výživu u maloletých detí vzniká narodením. Výživné pre maloleté deti je potrebné na uspokojenie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa. Ich miera je rôzna, podľa okolností v konkrétneho prípadu, odstupňovaná vekom, zdravotným stavom, schopnosťami, prípravu na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote u dieťaťa. Predmetom konania bolo zníženie výživného, ktoré podala matka maloletých detí a oprela ich o dve skutočnosti. Jednak to, že je nemajetná a tiež tým, že nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený práve za prečin neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Právny názor vo veci vyslovil odvolací súd už v skoršom rozhodnutí 1CoP/35/2014-57 z 29.01.2015. V tomto rozhodnutí bol vyslovený názor, že je síce pravdou, že si situáciu, v ktorej sa matka nachádza v súčasnej dobe zavinila sama pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, napriek tomu bolo potrebné, aby súd prvého stupňa opakovane posúdil zárobkové možnosti a schopnosti na strane matky. Keďže súd prvého stupňa bol právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, opätovne posúdil konkrétne zárobkové možnosti a schopnosti matky z pohľadu schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť tak, aby u matky nenastala situácia, že dlh na výživnom bude narastať do neúmerne vysokej miery a stane sa likvidačným v zmysle jeho možností uhradiť tento dlh po skončení výkonu trestu. Narastanie dlhu na výživnom
u matky môže mať aj demotivujúci charakter s tým, že zabráni matky v budúcnosti reprodukovať jej pracovnú silu a tiež motiváciu nájsť si zamestnanie tak, aby mohla plniť vyživovaciu povinnosť. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletým deťom trvá matke aj vyživovacia povinnosť plnoletej dcére M., ktorá študuje. Reálny čistý príjem matky vo výkone trestu odňatia slobody za obdobie odkedy je vo výkone trestu je zhruba 129 Eur mesačne. Vzhľadom na túto výšku príjmu je nepochybné, že dlh na výživnom naďalej by narástol matke do neúmerne vysokej miery. Na základe uvedeného ustálil, že v reálnych možnostiach matky a jej schopnostiach v súčasnej dobe je platiť minimálne výživné, t.j. 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. V súčasnej dobe od 01.07.2013 je to suma 27,13 Eur. Napriek tomu, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že matka v čase poslednej úpravy výživného, teda v októbri 2013 nemala žiaden príjem, nepoberala žiadne dávky, privyrábala si len brigádnicky. Už v čase kedy bol doručený rozsudok o výške stanovenej vyživovacej povinnosti má vedomosť o tom, že je právoplatne odsúdená a bude nútená nastúpiť výkonu trestu odňatia slobody za skutok, ktorého sa dopustila vo vzťahu k maloletým deťom, ale nielen k nim, a to neplatením výživného. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný vývoj a v súčasnej dobe je odkázaný len na dávku v nezamestnanosti. Okrem maloletej V. a maloletého D. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Napriek tomu poskytuje deťom riadnu starostlivosť. Matka osobnú starostlivosť deťom neposkytuje vôbec, neposkytovala ju ani v čase pred nástupom do výkonu trestu, neplnila si ani bežné výživné, napriek tomu, že na to zdroje mala, keďže za skutok neplatenia výživného bola právoplatne odsúdená. V závere tiež poukázal na dôvody rozpadu manželstva rodičov detí, a to tým, že matka opustila spoločnú domácnosť a opustila v tom čase štyri maloleté deti. Od apríla 2011 sa o deti nezaujímala, na ich výživu ničím neprispievala, z postoja matky je zrejmé, že má nezodpovedný a ľahkomyseľný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa zdôraznil nutnosť plnenia si vyživovacej povinnosti, pretože už splodením dieťaťa budúci rodič si berie na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom dokázal vždy a za všetkých okolností plniť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 4Tdo/250/2012 vzhľadom na vyššie uvedené znížil výživné na návrh matky počnúc dňom podania návrhu, keďže v čase podania bola už vo výkone trestu odňatia slobody na minimálnu výšku. To znamená, že v prípade zmeny pomerov, to znamená, že matka bude prepustená z výkonu trestu odňatia slobody môže otec podať návrh na zvýšenie výživného.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Odvolanie odôvodnil tým, že momentálne je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, dostáva len rodinné prídavky vo výške 43 Eur na obe maloleté deti a štátom schválené náhradné výživné vo výške 100 Eur na základe zníženia výživného a trvania opatrovníčky maloletých detí bude vyplácaný na sumu 54, 26 Eur, tak nebude mať ani na zaplatenie nájmu, ani na prežitie. Ide mu len o maloleté deti, o to, aby neprišli o strechu nad hlavou a mali z čoho žiť. Žiadal, aby sa zvážilo jeho odvolanie proti tomuto rozsudku.
Proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 2P/28/2014 zo dňa 11.05.2015 podal odvolanie opatrovník, ktorý vo svojom odvolaní uviedol, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére M., ktorá študuje, rovnako ako otec maloletých detí, a to, že navrhovateľkin reálny čistý príjem vo výkone trestu za obdobie odkedy je vo výkone trestu je v priemere cca 129 Eur. Výška výživného na M. D., nar. XX.XX.XXXX určená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/120/2011 zo dňa 21.02.2012 zostala do súčasnosti nezmenená, teda je v súčasnosti rovnaká aká bola pri predchádzajúcom určení výšky výživného.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, poukázala na to, že nemá z čoho platiť výživné, má len dlhy, nemá žiaden majetok, žiada, aby bolo spravodlivo vo veci rozhodnuté, vie, že sa musí zamestnať, je vlastníkom bytu, v ktorom však žije otec s deťmi a ona je bezdomovec, domov ju nepustili.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca a opatrovníka nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/49/2013-63 z 03.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.10.2013. Na čas po rozvode boli maloleté deti V. a D. zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej V. sumou 50 Eur mesačne a maloletého D. sumou 50 Eur mesačne. Styk matky s maloletými deťmi nebol upravený. V čase poslednej úpravy maloletá V. mala 11 rokov, bola žiačkou 6. ročníka základnej školy a maloletý D. mal 10 rokov a navštevoval 4. ročník základnej školy. Mal v tom čase zdravotné problémy, trpel epilepsiou. Otec pracoval vo firme M. ako strojný zámočník s príjmom 430 Eur mesačne. Spolu s deťmi obýval 3-izbový byt, za ktorý platil mesačne 150 Eur. Otec okrem toho má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej Dane D., ktorá sa narodila 02.03.2013. Matka v tom čase žila v Českej republike, bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v P. O., nepoberala žiadne dávky. Občas si privyrobila, v zime nemala žiaden príjem, v lete chodila na čučoriedky, ktoré predávala. V súčasnej dobe je maloletá V. žiačkou 7. ročníka základnej školy a maloletý D. žiakom 5. ročníka základnej školy, zdravotný stav u neho sa nezmenil, naďalej užíva lieky na epilepsiu. Do novembra 2014 otec pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy s príjmom 445 Eur mesačne a poberal aj rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur. Od novembra 2014 je nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 280 Eur. Dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou bola skutočnosť, že jeho zamestnávateľ ukončil podnikateľskú činnosť. Spolu s maloletými deťmi, priateľkou Danou B. a ich spoločnou dcérou obývajú 3-izbový byt. Náklady na bývanie činia sumu 150 Eur mesačne ako inkaso, štvrťročná platba za plyn a v mesiaci jún nedoplatok na byte vo výške 279,41 Eur. Priateľka poberá rodičovský príspevok. Od posledného obdobia mu pribudla ešte jedna vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére M., ktorá začala študovať na strednej škole. Otec tak má spolu štyri vyživovacie povinnosti. Matka bola trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7T/168/2013-83 zo dňa 27.08.2013 uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Trestného zákona, ktorého sa dopustila tak, že ako matka má deti Denisy D., M. D., V. D. a D. D. od 15.01.2012 do 27.08.2013 neprispievala na ich výživu. Tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbala, hoci mala finančné prostriedky a mohla na výživu prispievať primeranou čiastkou. Už skorším rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/196/2012 bola odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy, za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Následne jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.09.2013. Koniec trestu je stanovený na 21.12.2016. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Z. - C. bolo preukázané, že za obdobie od novembra 2013 do februára 2015 jej hrubá pracovná odmena bola vo výške 1.939,23 Eur , z tejto odmeny boli vykonané zrážky na povinné poistné odvody 240,18 Eur, zrážky na trovy výkonu trestu vo výške 765,71 Eur, zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených vo výške 133,14 Eur a zrážky na úhradu výživného vo výške 472,14 Eur. Čistá mzda za uvedené obdobie u matky predstavovala v priemere 129 Eur mesačne. Naďalej okrem maloletých V. a D. D. trvala vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére M. D. vo výške 70 Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Odvolací súd poukazuje na svoje ostatné rozhodnutia z 29.1.2015, za ktorého závery v celom rozsahu poukazuje.
Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich možností a schopností a majetkových pomerov.
Už v poradí prvom rozhodnutí súd prvého stupňa dôsledne nezistil pomery u matky (konal v jej neprítomnosti, ktorá bola zastúpená opatrovníkom) a stanovil výšku výživného podľa potrieb mal. detí.
Odvolací súd nespochybňuje závery súdu prvého stupňa a zákonnej povinnosti rodiča starať sa o dieťa od jeho narodenia, správanie sa matky, ktorá opustila deti a rodinu. Na druhej strane však možno už v súčasnej dobe konštatovať, že ponechanie poslednej úpravy výživného s ohľadom na aktuálny dlh na výživnom zo stany matky je likvidačne a možno aj domotivujúce pre úhradu dlhu po vypršaní zvyšku trestu a jeho platenia do budúcna.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 a § 1446 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Išlo o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, preto na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo žiaden z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.