Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/124/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Murásnekj a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. X.X.XXXX, I. XXX, XXX XX I., proti žalovanému: X. P.U. Z., a.s., M. 2, D., U.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom Boženy Němcovej 22, 040 01 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Občianske zduženie „Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytom", Škultétyho 3 0450 01 Košice, IČO 42 249 708, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -236 zo dňa 24.11.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. . Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452 z 19.1.2012 pod sp. zn. . do právoplatného skončenia konania v tejto veci. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania rovnako nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým:

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj v ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred, a hoci sa s ním žalobca mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah, a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobca mal k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o dohodu na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na predtlačenom formulári) však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom, ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však, okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne, svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2 (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) ako neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK, podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných strán (každá zmluvná strana jedného rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho súd pripomína, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie), v neprospech spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné znenie výkladového pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmi výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany (hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaným spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

Žalobkyňa požiadala súčasne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, a keďže súd považoval jej žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnenú a tento v celom rozsahu zrušil, na doplnenie ochrany v zmysle ust. § 40 ods. 2 ZoRK zároveň vyhovel aj tomuto jej návrhu a vykonateľnosť zrušovaného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia o tejto veci (zrušenia rozhodcovského rozsudku).

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods. l písm. c) ZoRK, po právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému súdu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, že závery prvostupňového súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemajú oporu v skutkovom stave a súd vec nesprávne posúdil.

Poukázal na to, že tvrdenie prvostupňového súdu, že žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodcovskú doložku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvádza, že žalobkyňa mala na výber, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nepodpíše, pričom jej nepodpísaním by nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

Žalovaný v odvolaní uvádza, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho prekladu a následne nesprávnej implementácie ustanovenia § 53 ods. 4 pís. r) do nášho právneho poriadku, čo má za následok úplne nesprávne právne závery prvostupňového súdu. Poukázal na test primeranosti zmluvnej podmienky. Podľa tvrdenia žalovaného v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Žalovaný ďalej uvádza, že samotný žalobný návrh má vadu v petite. Žalobca formuloval petit žaloby tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako aj samotný prvostupňový súd vo výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný namietal, že prvostupňový súd pri rozhodovaní prihliadal na rozhodovaciu prax iných súdov SR, ak ich výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom prvostupňový súd opomenul konkretizovať, o ktoré rozhodnutia išlo.

Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny. Podľa jej názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie úplne a riadne a na jeho základe aj správne rozhodol. Ďalej uvádza, že Záznam o požiadavkách a potrebách klienta absolútne nesvedčí o poučení poisteného o význame a obsahu rozhodcovskej doložky, a teda preukázanie individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky na jeho základe je neprípustné. Uviedla, že rozhodcovská doložka je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka bráni spotrebiteľovi uplatniť si akékoľvek práva, a to z dôvodu, že vylučuje právomoc všeobecného sudu a spotrebiteľ nie je objektívne schopný určiť, ktorý rozhodcovsky súd je príslušný na rozhodnutie sporu. Vo vyjadrení poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , a , ako aj rozhodnutia Ústavného súdu ČR, sp. zn. . Podľa jej názoru bol nárok žalovaného v čase podania návrhu na rozhodcovský súd premlčaný. Na základe uvedených dôvodov žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva:

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX dňa 28.7.2007, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné dojednania č. 1/2007) a podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou a ak nie, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19. 01. 2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému 154,90 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Tento rozsudok jej bol doručený 16. 4. 2013. Súd prvého stupňa zistil, že príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. VPP podmienok tak, aby všetky spory so žalovaným sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. .

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 . To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a

zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16 Co 2/ 2014)

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani takto formulovaná časť všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd poukazuje na judikatúru NS SR , a konštatuje, že časť záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý záver o osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.

Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným.

Na margo námietky žalovaného týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie naliehavého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť osobne sa zúčastniť na jednom z pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje" - do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo podanie žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3 O.s.p. a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť (oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ je právny vzťah zastúpenia medzi advokátom a účastníkmi dvoch súdnych konaní, v ktorých dochádza ku kolízii nariadených pojednávaní, z hľadiska možnosti zastúpenia advokáta iným advokátom upravený v oboch kolidujúcich prípadoch zhodne (t.j. buď sa v oboch toto zastúpenie vylučuje alebo naopak, pripúšťa), rozhoduje sa advokát medzi dvomi možnosťami (záujmami), ktoré sú z uvedeného hľadiska rovnocenné. Odlišná je však situácia vtedy, keď pri jednom z kolidujúcich pojednávaní zastúpenie iným advokátom nie je možné, lebo je tu zákonný dôvod, ktorý ho nedovoľuje (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii), a v prípade druhého pojednávania zastúpenie advokáta iným advokátom nie je podľa § 16 ods. 3 zákona o advokácii vylúčené. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu v takejto situácii môže advokát, ktorému v účasti na pojednávaní nebráni iný dôležitý dôvod, v prípade pojednávania uvedeného na prvom mieste predísť prejednaniu a rozhodnutiu veci v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) len tým, že sa ho osobne zúčastní (t.j. dostaví sa na súdne pojednávanie vo veci, v ktorej zastupuje účastníka, ktorý prejavil vôľu, aby ním zvolený advokát nebol zastúpený iným advokátom); v prípade druhého (kolidujúceho) súdneho pojednávania prichádza zo strany tohto advokáta do úvahy využitie iných zákonom pripustených prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej služby. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2011, sp. zn. ).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, ktoré vedľajšiemu účastníkovi neboli priznané, odvolanie vedľajší účastník. Vo svojom odvolaní uviedol, že občiansky súdny poriadok nevylučuje možnosť, aby sa účastník spôsobilý odborne hájiť svoje záujmy, nedal zastupovať advokátmi. To znamená, že aj advokát patrí, resp. sudca (napr. predseda NS SR JUDr Harabin) sa dali zastupovať advokátom. Zaručuje to tiež čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Citoval uznesenie KS Banská Bystrica sp. zn. , , a uznesenie a . Žiadal priznať trovy konania pred súdom prvého stupňa a tiež odvolacieho konania.

Odvolací súd sa v tomto prípade stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Určite možno súhlasiť s odvolacími námietkami, že vedľajší účastník, ktorým je občianskym združením, ma právo dať sa zastúpiť advokátom. V danom prípade však zastupovala vedľajšieho účastníka JUDr. O. Z. (na základe substitučnej plnej moci), ktorá je zároveň predsedníčkou vedľajšieho účastníka. Túto situáciu možno hodnotiť ako neúčelnosť vzniknutých trov konania za právne služby, ktoré de facto poskytol zástupca vedľajšieho účastníka a zároveň advokát v jednej osobe.

Z uvedených dôvodov bol správny postup prvostupňového súdu, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovaný ani vedľajší účastník nemali úspech v odvolacom konaní a žalobkyňa trovy odvolacieho konania neuplatnila, žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.