Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-185-2013.pdf
PDF · 128.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/185/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: J. I., E..: X.X.XXXX, I. XXX, XXX XX I., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Boženy Němcovej 22, 040 01 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Občianske združenie „Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3, 040 01 Košice, IČO: 42 249 708, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Z r u š u je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452, zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.
O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, zo dňa 19.01.2012, pod sp. zn. XC/XXX/XXXX do právoplatného skončenia konania v tejto veci.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 16.7.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) v spojitosti s ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC/XXX/XXXX z 19.01.2012, a vydal rozsudok, ktorým by zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/XXXX z 19.01.2012.
Žalobu odôvodnila tým, že 18.6.2013 prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. XC/XXX/XXXX z 19.1.2012, ktorým jej rozhodcovsky súd uložil, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 41,70 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Ďalej žalobkyňa citovala časti niektorých rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a uviedla, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, ďalej uviedla, že tá nebola individuálne vyjednaná, išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy, a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, a že zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobca podal proti doručenému rozsudku opravný prostriedok. Využitím odporu by došlo k zrušeniu rozsudku a ďalšiemu konaniu
pred rozhodcovským súdom. Uviedol, že rozhodcovské konanie začalo skôr, žalobca nepreukázal jeho nepokračovanie a v prípade podania odporu je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným. Pre tento prípad vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3 s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu.
K platnosti rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná. Bola dojednaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobcu, ktoré sú zaradené až v samotnom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich žalobca všimol a venoval im náležitú pozornosť. Žalobca mal podľa neho dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, a preto vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom. Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve vie dokázať informovanosť a vedomosť žalobcu prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. Poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce sa rozhodcovskej doložky s tým, že rozhodcovská doložka bola podľa neho jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, žalobca ju mohol odmietnuť podpísať bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu. Aj u žalobcu ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje konanie, a v tomto konaní žalovaný túto vedomosť o dobrovoľnom pristúpení k rozhodcovskej doložke vie bez pochybností preukázať.
Vo vzťahu k pohľadávke proti žalobcovi žalovaný uviedol, že na Arbitrážny súd Košice podal návrh na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP z 21.5.2007, ktorú vyčíslil na sumu 41,70 Eur a táto zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom podľa žalovaného bola osobitná pohľadávka vo výške nákladov na uzavretie poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu s tým, že príslušné ustanovenie VPP totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bol žalobca ako klient upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách klienta). Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na žalobnom návrhu podanom na rozhodcovský súd, a v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Vedľajší účastník na strane žalobkyne sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 17.1.2014 a nedatovaným podaním doručeným súdu v prílohe elektronického podania dňa 22.11.2014 tak, že zopakoval tvrdenia žalobkyne o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, žaloba je podaná v súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa písmena c), g) a j), ohľadom VPP išlo o štandardný predtlačený formulár, ďalej citoval niektoré ustanovenia VPP a všeobecne záväzných právnych predpisov, a navrhol určité úkony vo vzťahu k osobe rozhodcu na vykonanie dôkazov bez toho, aby bolo zrejmé na preukázanie ktorých tvrdených právne-významných skutočností ich navrhuje vykonať. V prípade ak súd nepovažuje za potrebné tieto dôkazy vykonať a rozhodne v prospech žalobkyne vedľajší účastník zároveň navrhol, aby súd rozhodol o trovách právnych služieb vo výške 209,67 Eur /spolu za 3 úkony právnej služby: prevzatie, príprava vrátane prvej porady s klientom 61,85 Eur + 8,04 Eur rež. paušál, písomné podanie vo veci samej 61,85 Eur + 8,04 Eur, písomné podanie vo veci samej 61,85 Eur + 8,04 Eur/, ktoré je žalovaný povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodcovského rozsudku s prílohami, všeobecných poistných podmienok, výsluchom žalobkyne, oboznámením kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/ XXXX, a zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.5.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z priloženej prílohy súd zistil, že v rovnaký deň žalobkyňa podpísala Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej len „VPP“) marginálne v spodnej časti označené ako Všeobecné poistné podmienky (21-05-07).
Z nespochybnených tvrdení účastníkov a spisu Arbitrážneho súdu Košice vyplýva, že žalobou zo dňa 2.1.2012 označenou ako návrh na začatie konania o zaplatenie 41,70 Eur a návrh na splátkový kalendár podanou na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice sa žalovaný domáhal, aby rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým by žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (vtedy žalobcovi) dlžnú pohľadávku vo výške 41,70 Eur a trovy konania, a to do piatich dní od jeho doručenia. Odôvodnil ju tým, že v okolnostiach prípadu mu vznikla na základe časti XVII. odst. 7a (resp. odst. 8, ak sa na poistenie vzťahujú poistné podmienky s účinnosťou od 1.1.2012 alebo od 1.1.2011) príslušných všeobecných poistných podmienok voči žalovanému (teraz žalobcovi) pohľadávka vo výške 41,70 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia, a ktorú mu žalobca(vtedy žalovaný) dodnes neuhradil a nedošlo ani k jej zápočtu voči prípadnej pohľadávke žalobcu (vtedy žalovanému) na odkupnú hodnotu alebo poistné plnenie. Poukázal pritom na to, že podľa časti XV. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistenia, sa vzájomné spory medzi nimi prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. s tým, že rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časť XV. Všeobecných poistných podmienok bola samostatne dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve. Poplatok za konanie podľa potvrdenia o prijatí návrhu i spisového prehľadu spisu Arbitrážneho súdu Košice zaplatený nebol.
Arbitrážny súd Košice tejto žalobe s poukazom na časť XVII. ods. 7a (resp. ods. 8, ak sa v okolnostiach prípadu aplikujú všeobecné poistné podmienky účinné od 1.1.2010 a 1.1.2011), znenie poistnej zmluvy a všeobecným odkazom na ďalšie listiny predložené žalobcom a jeho tvrdenia v celom rozsahu vyhovel, a podľa jeho písomného vyhotovenia dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobcovi (vtedy žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu, alebo v tej istej lehote podať odpor. V odôvodnení poukázal aj na to, že z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, a tento je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Súčasťou rozhodcovského rozsudku bolo i poučenie, že podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- Eur, a je splatný spolu s podaním odporu. Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky Arbitrážneho súdu Košice žalovanému (teraz žalobcovi) doručený 18.6.2013.
Z ďalších dôkazov žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľky poistenia k zisteniu nešpecifikovaných zákonných náležitostí zmluvy a splneniu informačnej povinnosti vo vzťahu k žalobkyni, ako aj vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných vedľajším účastníkom bez zrejmého vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, súd, vzhľadom na predmet konania a jeho hodnotenie, už nepovažoval za potrebné a účelné, a preto tieto ani nevykonal.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
V danom prípade súd, aj vzhľadom na námietky žalovaného, najprv osobitne preskúmal podmienky konania a svoju právomoc v tomto konaní. Žalovaný namietal, že zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobca podal proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že rozhodcovské konanie začalo skôr, žalobca nepreukázal jeho nepokračovanie a v prípade podania odporu je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným. Podľa názoru súdu však v tejto súvislosti žalovaný opomenul, že predmet tohto konania nie je totožný s predmetom dotknutého rozhodcovského konania. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodcovského rozsudku súdom, a nie pohľadávka uplatnená v rozhodcovskom konaní, a nemôže tak ísť o prekážku rozhodcovského konania v tej istej veci v zmysle ust. § 106 O.s.p. Ustanovenie §40 ods. 1 ZoRK pritom umožňuje súdny prieskum tuzemských rozhodcovských rozsudkov, a ako vyplýva z cit. ust. § 40 a 41 ZoRK, takúto žalobu možno podať, z dôvodov v nich uvedených, proti každému rozhodcovskému rozsudku, bez ohľadu na „formu“ jeho prijatia, prípadne „stav“ rozhodcovského konania, keď na jej podanie a konanie o nej zákon, okrem zachovania 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského konania, nevyžaduje žiadne ďalšie predpoklady. V posudzovanom prípade žaloba smeruje proti vydanému tuzemskému rozhodcovskému rozsudku zo dňa 19.1.2012, ktorý bol žalobkyni doručený 18.6.2013, a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súd 16.6.2013, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od jeho doručenia. Preto považoval súd uvedené procesné námietky žalovaného za nedôvodné a rozhodcovský rozsudok vecne preskúmal v hľadísk uvedených v § 40 ods. 1 ZoRK.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
1. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Žalobca v danom prípade, okrem iného, poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Podľa napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodcovské konanie vychádzalo z časti XV. Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytovanie poistenia bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného (dodávateľ) a žalobca je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ) je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi, spolu so všeobecnými poistnými podmienkami (a rozhodcovskou doložkou) tvoriacimi jej súčasť, spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ, u ktorých 1. v zmysle § 52 ods. 2 OZ zmluvné podmienky (dojednania) nimi upravené, sa nemôžu odchýliť od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (žalobca), v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), a ktoré 2. v zmysle § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ak neboli individuálne dojednané.
Podľa rozhodcovskej doložky a časti XV. Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie nepochybne zodpovedá definícii neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ (ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), čo nespochybnil ani žalovaný. V zmysle tohto všeobecne záväzného indikatívneho zoznamu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ) je teda jednou z neprijateľných podmienok, a pre posúdenie jej platnosti bolo preto rozhodujúce zistenie v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či, tak ako to namieta aj žalovaný, bola individuálne dojednaná.
Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj v ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.
Žalovaný poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobcu, ktoré sú zaradené až v samotnom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich žalobca všimol a venoval im náležitú pozornosť. Žalobca mal podľa neho dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.
Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred, a hoci sa s ním žalobca mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah, a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobca mal k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o dohodu na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na predtlačenom formulári) však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom, ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ).
Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však, okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne, svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.
Žalovaný na preukázanie tvrdení o individuálnom dojednaní poukázal len na osobitné umiestnenie rozhodcovskej doložky oddelene od ostatného textu s podpisom pod ňou a na informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu. Samotná oddelenosť ďalších zmluvných dojednaní (s rozhodcovskou doložkou) od ostatného textu, keď nebolo preukázané, že by spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah, a keď rozhodcovská doložka bola zároveň súčasťou iných zmluvných ustanovení, však neznamená, tak ako bolo vysvetlené vyššie, že bola individuálne dojednaná. Nič by na tom nezmenila ani prípadná výslovná informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu, ku ktorej pritom žalovaný poukazoval len na všeobecný, a v tomto smere nič nehovoriaci, Záznam o požiadavkách a potrebách klienta vypracovaný sprostredkovateľom.
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2 OZ (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako neprijateľná podmienka neplatná.
Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.
2. Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.
Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V zmysle rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné dojednania (č.l. 59) sa účastníci dohodli, že namiesto súdneho konania sa z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Podľa časti XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.
Ustanovenia § 8 ods. 1, resp. § 12 ods. 6 ZoRK umožňujú zmluvným stranám v rozhodcovskej zmluve dohodnúť sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo postupe jeho dodatočného ustanovenia, resp. že svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ sa nedohodnú, platí podporne postup v zmysle ust. § 8 ods. 2 ZoRK. Z citovaného zmluvného ustanovenia však podľa názoru súdu nevyplýva určite a zrozumiteľne, že sa zmluvné strany dohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov), pripadne na určitom (konkrétnom) postupe jeho dodatočného ustanovenia, alebo že svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Zákon pritom vyžaduje dohodu o osobe sudcu, postupe jeho ustanovenia, alebo o určitom (konkrétnom) stálom rozhodcovskom súde. Zo slovného vyjadrenia, a ani z celkového obsahu časti XV. Všeobecných poistných podmienok, tvoriacej súčasť rozhodcovskej zmluvy, však v tejto súvislosti žiadna konkrétna dohoda nevyplýva. Ako prejav vôle, v tomto dvojstrannom právnom úkone (zmluve), smerujúci k zloženiu rozhodcovského súdu, je tak toto vyjadrenie neurčité, akoby so zachovaním všetkých alternatív, prípadne ponechaním výberu na vôľu poisťovne. Neurčitosť
tohto dojednania preukazuje aj to, že dokonca i v prípade, ak by naopak druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) chcela na základe rozhodcovskej doložky svoj nárok a spor s poisťovňou uplatniť v rozhodcovskom konaní, určenie resp. neurčenie rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu z neho nevyplýva, a musela by sa so žiadosťou o ich určenie alebo výklad obrátiť na poisťovňu. Takéto neurčité zmluvné dojednanie je však v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neprípustné, pre neurčitosť neplatné, a ako súčasť rozhodcovskej doložky tak spôsobuje aj neurčitosť a neplatnosť časti rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.
3. Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V nadväznosti na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok, tvoriaca súčasť rozhodcovskej doložky (zmluvy), okrem svojej neurčitosti vo vzťahu k zloženiu rozhodcovského súdu, zveruje určenie osoby rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu, resp. spôsobu ich ustanovenia, iba poisťovni. Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK, podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných strán (každá zmluvná strana jedného rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho súd pripomína, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie), v neprospech spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné znenie výkladového pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V danom prípade sa však časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok svojim obsahom a účelom odchýlila od zákona určujúceho rovné postavenie zmluvných strán pri ustanovení rozhodcu, je s ním v rozpore, a preto je v tejto časti (o ustanovení rozhodcu podľa vôle poisťovne) rozhodcovská zmluva pre rozpor so zákonom neplatná aj podľa § 39 OZ.
Podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmý výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, s dosahom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, by v danom prípade podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu ďalej bolo možné uvažovať aj
- o porušení rovnosti účastníkov tým, že rozhodcu vyberala iba poisťovňa bez ingerencie spotrebiteľa,
- o porušení rovnosti účastníkov tým, že odpor spotrebiteľa proti rozhodcovskému rozsudku bol podmienený zaplatením poplatku za podanie odporu, hoci druhej strane bolo umožnené rozhodcovské konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby zo spisu vyplývala úhrada poplatku za návrh,
- o porušení rovnosti účastníkov a zákona o rozhodcovskom konaní (na ochranu práv spotrebiteľa) tým, že rozhodcovský súd vychádzal z tvrdení iba jednej strany a bez dôkazov o dojednaní povinnosti zaplatiť províziu v konkrétnej výške, hoci podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal postupovať tak, aby skutkový stav zistil úplne, podľa § 30 ods. 2 ZoRK i v prípade nečinnosti žalovaného pokračovať bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, a podľa § 30 ods. 3 ZoRK rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (zákon rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní nepozná, podaním „odporu“ sa rozhodcovský rozsudok nezrušuje, v zmysle kogentných ust. § 35 a § 37 ZoRK ho možno preskúmať iba na základe dohody v rozhodcovskej zmluve, a to vždy iným rozhodcom)
- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní tým, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala (mimo rámca rozhodcovskej doložky), keď rozhodoval stály rozhodcovský súd, hoci podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok (keďže poisťovňa nepoverila osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadila stály rozhodcovský súd) mal byť rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami, a podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal rozhodcovský súd pripravovať a viesť rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, a
- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd prisúdil poisťovni osobitný provízny náklad na uzavretie poistenia, o ktorom nebol spotrebiteľ preukázateľne informovaný, hoci podľa § 33 ods. 2 ZoRK rozhodcovský súd nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú podmienku, a podľa indikatívneho zoznamu § 53 ods. 4 písm. a) a v) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany (hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaním spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.
Žalobkyňa požiadala súčasne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, a keďže súd považoval jej žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnenú a tento v celom rozsahu zrušil, na doplnenie ochrany v zmysle ust. § 40 ods. 2 ZoRK zároveň vyhovel aj tomuto jej návrhu a vykonateľnosť zrušovaného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia o tejto veci (zrušenia rozhodcovského rozsudku).
Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c) ZoRK, po právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci
vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému súdu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalobca si ich náhradu neuplatnil a neúspešný žalovaný na ich na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalobcu, jeho úkony (vyjadrenia) však podania žalobcu podstatne nedopĺňali, boli k nim duplicitné, doručené v druhom prípade elektronicky podľa obsahu doplňujúco k predchádzajúcemu vyjadreniu bez toho, aby jeho doplnenie bolo odôvodnené nejakou zvláštnou procesnou situáciou, a súd ich tak nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva žalobcu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznane náhrady trov konania naviac k tomu súd považoval to, že skutočnosti a dôkazy vedľajší účastník neuviedol pri prvom úkone (vstupe), ktorý mu patril, vyúčtovanie jeho trov je neurčité (nie je zrejmé za ktoré konkrétne úkony vykonané v určitých konkrétnych dňoch náhradu trov uplatňuje), a hoci by zrejme malo ísť o úkony právnej služby jeho právneho zástupcu, ktorému vedľajší účastník udelil plnú moc na svoje zastupovanie prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu JUDr. Jany Pajtašovej, právneho zástupcu podľa predloženej substitučnej plnej moci (č.l. 199) zastupovala opätovne JUDr. Jana Pajtašová. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.