Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/72/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: C & C business, spol. s r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, so sídlom G. U. 7, XXX XX Y. Y., proti žalovanému v 1/ rade: VALEX SK, s.r.o., so sídlom Podhora 1323/34, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 422 193, v 2/ rade: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. L. XX, XXX XX Z., obaja zastúpení zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, v konaní o zaplatenie 14.312,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -131 zo dňa 22.09.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -131 zo dňa 22.09.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému v 1/ a v 2/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca je povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, pôvodne doručenú Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorou sa pôvodný žalobca Ing. N. X. - ADRIA prostredníctvom právneho zástupcu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade domáhal zaplatenia sumy 14.312,28 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako prenajímateľ a žalovaný v 1/ rade ako nájomca uzavreli dňa 01.12.2015 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Ružomberku, na ul. E. č. XX, č. s. XXXX, ktorá na nachádza na pozemku parc. č. KNC 165, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Z., pričom nebytové priestory boli o celkovej výmere 241 m2 podlahovej plochy prevádzkového charakteru s príslušenstvom nachádzajúce sa na 1. poschodí uvedenej nehnuteľnosti, pričom bližší popis bol uvedený v pôdoryse predmetu nájmu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa zmluvy bolo dohodnuté nájomné, zmluvné strany sa dohodli na výške paušálnych platieb za prevádzkové náklady, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním nebytových priestorov. Žalovaný v 2/ rade písomne pristúpil k záväzkom žalovaného v 1/ rade podľa č. X. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 voči žalobcovi, a preto podľa žalobcu sa stal v zmysle ust. žalovaný v 2/ rade dlžníkom popri žalovanom v 1/ rade a obidvaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalobca

zistil, že žalovaný v 1/ rade okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 užíval od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy. Išlo o priestor nachádzajúci sa na 1. poschodí v budove Obchodný dom so súp. č. XXXX na ul. E. č. XX v Ružomberku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX k. ú. Z. a ktorý sa nachádza hneď vedľa predmetu nájmu. Tento priestor bol zakreslený aj v pôdoryse, ktorý tvoril prílohu nájomnej zmluvy. Podľa žalobcu žalovaný v 1/ rade užíval tento priestor bez právneho dôvodu. Žalobca v žalobe poukázal na ust. , , . Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z výšky nájomného za nebytové priestory, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj dohodnutej výšky paušálnych platieb za prevádzkové náklady. Výška nájomného za 1 m2 predstavovala sumu 3,15 Eur mesačne a pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 174,- Eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 01.12.2016 do 31.12.2017, t.j. za obdobie 24 mesiacov predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu 4.176,- Eur. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 predstavovala sumu vo výške 770,69 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,19 Eur mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 177,- Eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, t.j. za obdobie 12 mesiacov predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 2.124,- Eur. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 30.11.2019 predstavovala sumu vo výške 789,96 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Výška nájomného za 1 m2 predstavovala sumu vo výške 3,27 Eur za mesiac. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu, predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 181,48 Eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 01.01.2019 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 11 mesiacov predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 1.996,28 Eur. Dohodnutá výška paušálnych platieb za prevádzkové náklady predstavovala za obdobie od 01.01.2016 do 30.11.2019 sumu vo výške 559,20 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Výška paušálnych náhrad za 1 m2 predstavovala sumu vo výške 2,32 Eur za mesiac. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu, predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 128,- Eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 01.01.2016 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 47 mesiacov predstavovalo bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 6.016,- Eur. S ohľadom k uvedenému sa žalobca domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.312,28 Eur, ako aj 8 % úroku z omeškania ročne zo sumy 14.312,28 Eur odo dňa podania žaloby na okresný súd, t.j. od 10.12.2019 do zaplatenia.

3. Okresný súd poukázal na to, že pôvodne Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č.k. -28 zo dňa 13.01.2020, voči ktorému podal žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaní v odpore považovali žalobu žalobcu za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na ich strane, výšku bezdôvodného obohatenia. Nájomcom nebytových priestorov podľa nájomnej zmluvy bol len žalovaný v 1/ rade, ktorý si ich prenajal za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a okrem prenajatých priestorov a jeho príslušenstva nevyužíval žiadne iné nebytové priestory. Prenajaté priestory boli len časťou stavebno-technicky nedelenej plochy II. nadzemného podlažia stavby so súpisným číslom 1306 a medzi jednotlivými nebytovými priestormi tohto podlažia nie sú žiadne steny a ani údajný priestor o výmere 55 m2 označený v prílohe žaloby, ktorý nikdy nebol a ani dnes nie je nijako odčlenený od ostatných priestorov tohto podlažia. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že okrem prenajatých priestorov a ich príslušenstva nevyužíval žiadne iné nebytové priestory žalobcu. Žalovaný v 1/ rade si všetky svoje povinnosti zo zmluvy o nájme nebytových priestorov voči žalobcovi splnil a uhradil všetky platby nájmu a dohodnuté platby. Žalovaný v 2/ rade ako fyzická osoba v priestoroch žalobcu nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba a on ako fyzická osoba nikdy nevyužíval žiadne nebytové priestory žalobcu. Zo žaloby nie je zrejmé, aký iný nebytový priestor mali žalovaní užívať a žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že malo dochádzať k užívaniu iného než prenajatého nebytového priestoru zo strany žalovaného v 1/ rade. Navyše, ak žalobca tvrdí, že sa tak malo diať od decembra 2015, potom je podľa žalovaných otázne, prečo neboli žalovaní v 1/ a v 2/ rade žalobcom nikdy doteraz upozornení na to, že údajne užívajú iné než prenajaté nebytové priestory. Žalovaní uviedli, že neuznávajú a súčasne popierajú aj spôsob výpočtu údajného bezdôvodného obohatenia. Žalovaní uviedli, že nájom prenajatých priestorov predstavoval sumu 50,- Eur mesačne za 241 m2, čo je v prepočte na 1 m2 0,20 Eur, a preto nie je zrejmé, z čoho vychádzal žalobca pri výpočte údajného bezdôvodného obohatenia. Žalovaní namietali nedostatok pasívnej legitimácie. Žalovaní poukázali na inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorý vo všeobecnosti vylučuje možnosť zahrnúť do jeho výšky nielen

sumu DPH, ale aj sumu akýchsi paušálnych platieb, ako to urobil žalobca v žalobe. Naviac žalovaný v 2/ rade nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože nepristúpil k žalovanému nároku v sume 14.312,28 Eur a jeho príslušenstva. V danej veci žalobca uplatňuje nie zmluvný, ale mimozmluvný záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, a preto hovoriť o pasívnej solidarite žalovaného v 2/ rade je úplne neopodstatnené. Žalovaní na základe uvedeného navrhli, aby okresný súd po zrušení platobného rozkazu a vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým sa žaloba voči žalovaným zamietne.

4. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaných, postúpenie veci Okresným súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Ružomberok ako miestne príslušnému, vyjadrenie žalovaných v 1/ a v 2/ rade v podaní zo dňa 20.08.2020.

5. Súd prvej inštancie poukázal na podanie, ktoré mu bolo doručené dňa 13.11.2020, v ktorom pôvodný žalobca - Ing. N. X. - ADRIA prostredníctvom svojho právneho zástupca navrhla, aby okresný súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to tak, že z konania vystúpi žalobca Ing. N. X. - ADRIA, so sídlom E. č. XX, XXX XX Z., IČO: 17 873 878 a do konania vstúpi na miesto žalobcu obchodná spoločnosť C & C business, spol. s r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311. Dňa 16.11.2020 bolo okresnému súdu z vlastného podnetu doručené vyjadrenie žalovaných k návrhu žalobcu na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane žalobcu, ktorí mali za to, že na vyhovenie tomuto návrhu nie sú splnené zákonné podmienky, pretože podľa nich je zmluva o postúpení pohľadávok neplatná. Okresný súd uznesením č.k. -103 zo dňa 19.11.2020 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu - Ing. N. X. - ADRIA, so sídlom podnikania Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17 873 878 vstúpil do konania žalobca C & C business, spol. s r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2020.

6. Okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.09.2021 k vyjadreniu žalovaných, v ktorom namietal tvrdenia žalovaných vo vyjadrení zo dňa 20.08.2020. Žalobca navrhol vykonať ohliadku na mieste samom. Skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade užíval predmetný priestor o výmere 55,5 m2, ktorý je vyznačený ružovou farbou v prílohe č. 1 tohto podania, má žalobca zdokumentovanú a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj svedkovia. Žalobca ako dôkaz predložil okresnému súdu fotodokumentáciu v počte 1 ks zo dňa 16.02.2018 a v počte 2 ks zo dňa 08.02.2019, z ktorej podľa žalobcu vyplýva to, že žalovaný v 1/ rade na ploche, ktorú nemal prenajatú, mal umiestnené zariadenie predajne a tovar. Táto fotodokumentácia tvorila prílohu č. 2 vyjadrenia žalobcu. Tieto okolnosti podľa žalobcu vedia preukázať svedkovia Ing. N. X., Ing. J. Y., X. U., ako aj nájomcovia v danej nehnuteľnosti a aj ich zamestnanci a tiež aj zákazníci a návštevníci OC ADRIA. Podľa žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . K tvrdeniu žalovaných ohľadom toho, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol zrejmý spôsob výpočtu uplatneného nároku žalobcu, žalobca uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval spôsob výpočtu uplatneného nároku a tento je aj určitý. Pokiaľ žalovaní namietali pasívnu vecnú legitimáciu osobitne žalovaného v 2/ rade, tak žalobca poukázal na čl. X. bod 10.5. nájomnej zmluvy, v ktorej žalovaný v 2/ rade vyhlásil, že zároveň preberá ručenie za záväzky a aj za budúce záväzky nájomcu, a to žalovaného v 1/ rade vyplývajúce zo zmluvy podľa ust. a , pričom žalovaný v 2/ rade a prenajímateľ sa dohodli, že ručenie sa spravuje príslušnými ustanoveniami . Vzhľadom k tvrdeniam žalovaných žalobca navrhol v konaní vykonať dôkazy, a to ohliadku na mieste samom a výsluch uvedených svedkov.

7. Okresný súd v ods. 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, zástupcu žalovaných, vyjadrenie žalovaného v 2/ rade.

8. Okresný súd uviedol, že návrh žalobcu na vykonanie dôkazov v rozsahu podania, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 17.09.2021 zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.

9. Okresný súd v ods. 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol jednotlivé dôkazy, ktoré vykonal na nariadenom pojednávaní, v ďalších odsekoch odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na Čl. 8, ,, , ,, ,, ,, , ,, , , , o nájme a podnájme nebytových

priestorov a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená, preto ju po vykonanom dokazovaní zamietol.

10. Okresný súd vo všeobecnosti poukázal na inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorý vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia, a preto sa aplikujú aj na bezdôvodné obohatenia vzniknuté podľa príslušné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení.

11. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ (vlastník nehnuteľnosti) a žalovaný v 1/ rade ako nájomca uzavreli dňa 01.12.2015 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúci sa v nehnuteľnosti - Obchodný dom v Ružomberku na ul. Podhora č. 51, č. s. 1306, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. KNC 165, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Z.. Predmetom nájmu boli nebytové priestory o celkovej výmere 241 m2 podlahovej plochy prevádzkového charakteru s príslušenstvom nachádzajúce sa na 1. poschodí uvedenej nehnuteľnosti. Bližšia špecifikácia nebytových priestorov bola uvedená v pôdoryse predmetu nájmu, ktorý je prílohou č. 1 tejto zmluvy. Podľa čl. V. bod 5.1. predmetnej zmluvy bolo stanovené dohodou nájomné za prenajaté priestory za obdobie od 01.12.2015 do 31.01.2016 vo výške 50,- Eur mesačne + príslušná sadzba DPH a za obdobie od 01.02.2016 do skončenia platnosti zmluvy vo výške 634,- Eur + príslušná sadzba DPH. V čl. VI. bodu 6.3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na výške paušálnych platieb za prevádzkové náklady, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním nebytových priestorov, a to za obdobie od 01.12.2015 do 31.01.2016 vo výške 50,- Eur mesačne + príslušná sadzba DPH a za obdobie od 01.02.2016 do skončenia platnosti zmluvy vo výške 466,- Eur + príslušná sadzba DPH, pričom tieto platby je žalovaný v 1/ rade ako nájomca povinný uhrádzať najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, a to na základe elektronického splátkového kalendára vyhotoveného prenajímateľom. Žalovaný v 2/ rade označený ako účastník č. 1 pristúpil písomne k zmluve a záväzkom žalovaného v 1/ rade ako nájomcu podľa čl. X. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 voči žalobcovi. Tieto skutočnosti neboli sporné.

12. Sporným medzi stranami sporu bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.312,28 Eur s príslušenstvom, ktorý sa odvíja od toho, že žalovaný v 1/ rade okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 užíval od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy, a teda žalovaný v 1/ rade užíval tento priestor bez právneho dôvodu.

13. Žalovaní v podanom odpore proti platobnému rozkazu, vo vyjadrení zo dňa 20.08.2020, ako aj na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu (žalovaný v 2/ rade, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti VALEX SK, s.r.o., t.j. žalovaného v 1/ rade bol osobne prítomný na pojednávaní) popierali skutkovú relevanciu tvrdenia žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu o tom, že by okrem predmetu nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 01.12.2015 užívali akékoľvek iné nebytové priestory žalobcu o údajnej výmere 55,5 m2. Žalovaný v 2/ rade namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie v danej veci s tým, že on ako fyzická osoba v priestoroch žalobcu nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba a ani ako fyzická osoba nikdy nevyužíval žiadne nebytové priestory žalobcu.

14. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný v 2/ rade nemá vecnú pasívnu legitimáciu. Vyplynulo to z toho, že podľa čl. X. bod 10.1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 žalovaný v 2/ rade pristúpil k záväzkom žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, ktoré vyplývali zo zmluvy, t.j. najmä platenie nájomného, úhrady paušálnej platby za prevádzkové náklady. Uvedené znamenalo to, že bol spoludlžníkom len pokiaľ išlo o záväzky vyplývajúce z danej zmluvy. Žalovaný v 2/ rade nepristúpil k iným záväzkom majúcim základ mimozmluvného vzťahu, pričom v tomto konaní žalobca si uplatňoval nárok, ktorý bol mimozmluvnej povahy. S ohľadom na uvedené okresný súd tvrdenie žalobcu o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 2/ rade s poukazom na to, že podľa čl. X. bod 10.5. nájomnej zmluvy je žalovaný v 2/ rade zároveň ručiteľom, považoval vzhľadom k povahe uplatňovaného nároku za bezpredmetné. Okresný súd preto žalobu voči žalovanému v 2/ rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade zamietol.

15. Okresný súd súčasne dospel k záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1/ rade nebol dôvodný. Podľa tvrdení žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu vyplynulo, že predmetom žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vyčísleného na sumu 14.312,28 Eur za obdobie od 01.12.2016 do 30.11.2019 za užívanie priestoru o výmere 55,5 m2, ktorý mal žalovaný v 1/ rade užívať od začiatku nájmu, okrem priestoru o výmere 241 m2, pričom tento priestor, t.j. o výmere 55,5 m2 nebol predmetom Nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2015. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1/ rade užíval tento priestor bez právneho dôvodu. Okresný súd mal za to, že žalobca, ani predtým jeho právny predchodca, počas konania neprodukovali žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by relevantne preukázali nárok uplatnený žalobou. Okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2012, sp. zn. . Podľa okresného súdu žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno existencie bezdôvodného obohatenia, t.j. nepreukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych predpokladov vyžadovaných . Žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 1/ rade ani jeho výšku a ani ostatné podmienky uplatnenia takéhoto druhu nároku. Rovnako nepreukázal ani procesné predpoklady opodstatnenosti svojho nároku.

16. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca a pred ním právny predchodca odvodzovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 14 312,28 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný v 1/ rade užíval okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1/ rade od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2005 aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájmu podľa danej zmluvy, tak bolo potrebné konštatovať, že skutkové tvrdenia žalobcu boli neopodstatnené, nedostatočne špecifikované, len vo všeobecnej rovine. Žalobca si uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.312,28 Eur, za užívanie priestoru o výmere 55,5 m2 za roky 2016 až 2019, ktorý priestor mal žalovaný v 1/ rade užívať nad rámec dohodnutý v zmluve, t.j. okrem priestoru o výmere 241 m2 mal podľa tvrdenia žalobcu od začiatku nájmu užívať aj priestor o výmere 55,5 m2. Ak žalobca tvrdil, že od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 mal žalovaný v 1/ rade užívať žalobcom označený priestor o výmere 55,5 m2, tak potom vyvstáva otázka, prečo nebol žalovaný v 1/ rade zo strany žalobcu za celé obdobie upozornený na to, že údajne užíva iný než prenajatý priestor. Okresný súd sa stotožnil s obranou žalovaného v 1/ rade a mal za to, že zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebola vyvíjaná žiadna aktivita smerom k žalovanému v 1/ rade s tým, aby priestor o výmere 55,5 m2 nevyužíval, resp. ho neupozornil, že by užíval priestor nad rámec nájomnej zmluvy, ani ho nevyzval na odstránenie naskladneného nábytku či tovaru z tohto priestoru, ktorý tam mal mať, podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný v 1/ rade umiestnený, a to dokonca ani pri zmene nájmu, ku ktorému malo dôjsť, ako tvrdil žalobca, na základe Dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.07.2019. Ohľadne ukončenia nájomného vzťahu sa tvrdenia strán rozchádzali, keď právny zástupca žalovaného v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že nájomná zmluva bola ukončená 22.07.2019, kedy p. X. presunula VALEX SK, s.r.o. do zadných priestorov a podotkol tiež, že bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatňuje do konca roka 2019. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní na otázku okresného súdu, aby vysvetlila, prečo v čase uzatvárania dodatku k zmluve a k presťahovaniu žalovaného v 1/ rade do iných priestorov nedošlo k uplatneniu nájomného už z akéhokoľvek dôvodu, vyplynulo, že časť priestorov na tom istom poschodí sa mala prenajať inej spoločnosti a oproti pôvodnej zmluve, v ktorej bola vyčíslená výška podlahovej výmery, došlo k pochybeniu, bolo zistené, že ide o vyššiu výmeru, ako bolo pôvodne uvedené v zmluve o prenájme nebytových priestorov, ale nakoľko už dodatok k zmluve bol uzavretý, došlo k opätovnému premeraniu týchto priestorov, a keď táto skutočnosť o väčšej výmere podlahy vyšla najavo a vlastne išlo o užívanie nad rámec pôvodne dohodnutej zmluvy, tak došlo k podaniu žaloby. Túto argumentáciu okresný súd nepovažoval za dostatočnú a hodnovernú. Zároveň okresný súd mal za to, že bol nejasný, nezrozumiteľný spôsob výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa žalobcu vzniknúť za údajné užívanie priestoru o výmere 55,5 m2 žalovaným v 1/ rade za obdobie od 01.12.2016 do 30.11.2019, ktorú skutočnosť poprel a neuznal aj žalovaný v 1/ rade v rámci svojej procesnej obrany.

17. K návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov v rozsahu podania, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 17.09.2021 okresný súd uviedol, že tieto dôkazy zamietol. Okresný súd odkázal na konanie na upomínacom súde, ktoré sa začalo dňa 11.12.2019 podaním žaloby právnym predchodcom žalobcu. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -28 zo dňa 13.01.2020. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v rámci svojej procesnej obrany odpor, v ktorom popreli skutkové tvrdenia žalobcu, právneho predchodcu žalobcu ohľadne uplatneného nároku. Na odpor žalovaných reagoval právny predchodca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 14.06.2020, kde uviedol, že skutočnosť,

že žalovaný v 1/ rade užíval priestor o výmere 55,5 m2 má zdokumentovanú a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj svedkovia, pričom žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil, resp. ani riadne neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K vyjadreniu žalobcu bolo okresnému súdu zaslané vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.08.2020, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi. Vyjadrenie žalovaných bolo súčasne s predvolaním na pojednávanie vytýčené na deň 30.09.2020, doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu dňa 24.08.2020. Okresný súd následne viackrát odročil pojednávanie, a to jednak z dôvodu prerušenia dodávky elektrickej energie, či prijatia hygienicko-epidemiologických opatrení a v dvoch prípadoch zo subjektívnych dôvodov na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu. Bez ohľadu na uvedené podľa okresného súdu bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.09.2021 k vyjadreniu žalovaných, v ktorom súčasne navrhol vykonať dôkazy jednak výsluchom ním navrhnutých svedkov, ako aj ďalších osôb, ohliadkou na mieste samom, bolo okresnému súdu doručené dňa 17.09.2021, t.j. len 4 dni pred pojednávaním konanom dňa 22.09.2021, teda na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobca bol upozornený na to, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. Okresný súd poukázal na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ust. . V danom prípade návrhy na vykonanie dôkazov výsluchmi svedkov, ďalších osôb, ohliadkou na mieste samom, ako aj predložená fotodokumentácia zo dňa 16.02.2018 a zo dňa 08.02.2019 boli predložené súčasne s vyjadrením doručeným okresnému súdu dňa 17.09.2021, Dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.09.2019 bol predložený okresnému súdu na pojednávaní dňa 22.09.2021, t.j. neboli zo strany žalobcu predložené včas napriek poučeniu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby takéto návrhy nemohol predložiť už skôr a nie až tesne pred pojednávaním, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia. Podľa súdu prvej inštancie pripustenie navrhnutých dôkazov by odporovalo jednému zo základných princípov upravenému v Čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Okresný súd opätovne podotkol, že konanie sa začalo podaním žaloby na upomínacom súde dňa 11.12.2019, no žalobca, ani predtým jeho právny predchodca do 17.09.2021 nenavrhol vypočuť ani jedného svedka, nepredložil žiadny technický dôkaz, t.j. za celé to obdobie žalobca ani len nedokázal riadne označiť dôkazy na preukázanie uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd na dôkazy, ktoré žalobca nepredložil včas, a to fotodokumentáciu zo dňa 16.02.2018 a zo dňa 08.02.2019, Dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.09.2019 predložený na pojednávaní, ako aj návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v rozsahu podania doručeného okresnému súdu dňa 17.09.20201 s poukazom na ust. neprihliadol a zamietol ich.

19. Okresný súd poukázal na dôkazné bremeno, ktoré leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j. ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo však neučinil. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. až . Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žalobe a ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žaloba bola zamietnutá. Okresný súd zároveň poznamenal, že nárok uplatnený touto žalobou považoval za špekulatívny a takéto konanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu za konanie, ktoré hodnotil ako konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. K odôvodneniu svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že nie je podľa konštantnej judikatúry povinný dať odpoveď na každú pripomienku, poznámku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , a pod.). Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému v 1/ rade na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, preto došlo k zamietnutiu žaloby

z tohto dôvodu voči žalovanému v 1/ rade a voči žalovanému v 2/ rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. a , . V konaní pred okresným súdom boli úspešní žalovaní, ktorým bola priznaná plná náhrada trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 11. novembra 2021 (č.l. 152 - 154 spisu). Žalobca mal za to, že došlo k nesprávnemu procesnému postupu okresného súdu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a to v tom, že okresný súd neakceptoval listinné dôkazy, ktoré boli predložené k písomnému vyjadreniu zo dňa 16.09.2021 a neboli akceptované návrhy na vykonanie dokazovania. Okresný súd v napadnutom rozsudku sa odvolal na sudcovskú koncentráciu konania podľa ust. , pričom podľa žalobcu takto uplatnená koncentrácia je nesprávna. Ak chcel okresný súd určiť koncentráciu konania, tak mal doručiť výzvu na vyjadrenie k tvrdeniam žalovaného v 1/ rade a v nej jasne formulovať záver, že na neskôr uplatnené prostriedky procesnej obrany a útoku nebude prihliadať. Takýto postup okresný súd nezvolil. Okresný súd vykonal voči právnemu predchodcovi úkon zaslanie predvolania na pojednávanie konané dňa 30.09.2020, pričom prílohou predvolania bolo aj vyjadrenie žalovaných zo dňa 14.06.2020. V žiadnom procesnom úkone okresný súd nevyzval právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu na vyjadrenie sa k tvrdeniu, a tak isto nepoučil o sudcovskej koncentrácii konania. Tým okresný súd záväzne neurčil konkrétny moment, resp. lehotu, po ktorej už nebude musieť prihliadať na nové skutočnosti. Okresný súd ani len všeobecne nepoučil stranu o existencii noriem a koncentrácii. Ak okresný súd neurčil lehotu (moment) pre sudcovskú koncentráciu, tak platí zákonná koncentrácia, a preto bolo možné predkladať prostriedky procesnej obrany a útoku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Okresný súd nemal k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti, ktoré žalobca navrhol vykonať, tieto nepripustil, a preto nemohol dospieť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej. Koncentrácia konania nebola aplikovaná správne a zákonne. Z tohto podľa žalobcu nesprávneho postupu zo strany okresného súdu neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak žalobca predložil fotodokumentáciu zo dňa 16.02.2018, zo dňa 08.02.2019, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1/ rade na ploche, ktorú nemal prenajatú, mal umiestnené zariadenie predajne a tovar. Žalobca zároveň navrhol vykonať ohliadku na mieste samom, výsluch svedkov - nájomcov a zamestnancov nájomcov, ktorí boli uvedení v písomnom vyjadrení a títo by potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , resp. sp.zn. .

22. Podľa žalobcu rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žalobca poukázal na ust. , , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 24. júna 2008. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napr. v tom, že niečo bolo dané alebo sa v prospech niekoho konalo. Ak užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, tento užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval spôsob výpočtu uplatneného nároku a tento bol určitý. Pri výške bezdôvodného obohatenia právny predchodca žalobcu vychádzal z výšky nájomného za nebytové priestory, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj dohodnutej výšky paušálnych platieb za prevádzkové náklady, pričom: 1. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017 predstavuje sumu vo výške 760,80 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,15 Eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 174,- Eur s DPH za mesiac. Za

obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017, t.j. za obdobie 24 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 4.176,- Eur. 2. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 predstavuje sumu vo výške 770,69 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,19 Eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenia sumu vo výške 177,- Eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, t.j. za obdobie 12 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 2.124,- Eur. 3. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 30.11.2019 predstavuje sumu vo výške 789,96 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,27 Eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 181,48 Eur s DPH za mesiac. Teda za obdobie od 01.01.2019 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 11 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 1.996,28 Eur. 4. Dohodnutá výška paušálnych platieb za prevádzkové náklady predstavuje za obdobie od 1.1.2016 do 30.11.2019 sumu vo výške 559,20 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška paušálnych náhrad za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 2,32 Eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný v 1/ rade užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 128,- Eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 01.01.2016 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 47 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 6.016,- Eur.

23. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie aj z dôvodu, že je nepreskúmateľný pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, neobsahuje náležitosti odôvodnenia podľa ust. . Osobitnú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej upravuje , ktorý v súvislosti s uplatnením sudcovskej koncentrácie konania vyžaduje, aby súd v rozhodnutí výslovne uviedol, že na určité prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadol a z akého dôvodu. Žalobca mal za to, že absencia náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia je absolútna, nezákonná, porušuje rovnosť účastníka v konaní a neguje meritórne právo a demokratické princípy, o ktoré sa opiera demokracia a nezávislosť. Každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ako aj odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe súdov.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril zástupca žalovaných v 1/ rade a v 2/ rade. Žalovaní považovali odvolanie žalobcu za neopodstatnené. Rozsudok okresného súdu bol vydaný na základe správneho postupu, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Podľa žalovaných okresný súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania rešpektujúc kontradiktórnosť konania ako základnej zásady sporového konania. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Do skončenia dokazovania žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia. Žalobca, ako aj právny predchodca žalobcu boli od začiatku zastúpení advokátom, a preto v zmysle ust. okresný súd nemal žiadnu poučovaciu povinnosť voči žalobcovi. Pokiaľ ide o koncentračnú zásadu, táto platí priamo zo zákona a sudca nie je povinný oznamovať stranám sporu, dokedy majú označovať dôkazy a podávať návrhy na ich vykonanie. Z ustanovenia až vyplýva, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas, pričom za oneskorené uplatnenie týchto prostriedkov sa považuje situácia, ak strana mohla dôkazy predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť konania. Žalobca, ako aj právny predchodca žalobcu od samotného začiatku boli zastúpení tou istou právnou zástupkyňou. V žalobe neoznačili žiadne dôkazy, návrhy na výsluchy svedkov Ing. X., Y. a U. a identifikovanú fotodokumentáciu žalobca podal až 16.09.2021, teda krátko pred pojednávaním 22.09.2021, hoci mu nič nebránilo tieto návrhy podať už spolu so žalobou. Žalobca doteraz okresnému súdu nevysvetlil, prečo ich označil krátko pred nariadeným pojednávaním, neuviedol žiadnu prekážku, ktorá by tomu bránila, takto učiniť na začiatku konania. Obrana žalovaných bola vyslovená už v podanom odpore z 23.01.2020. Žalobca na obranu žalovaných nereagoval po dobu viac ako jeden rok a osem mesiacov, hoci pravidelne v tom čase okresný súd vytyčoval pojednávania, a to v termínoch 30.09.2020, 12.10.2020, 26.10.2020, 18.11.2020, 01.03.2021, 22.09.2021. Hoci vo vzťahu k predkladaniu a označeniu dôkazov bol žalobca a jeho právny predchodca úplne pasívny, svojím postupom a postúpením pohľadávky priamo zmarili možnosť vykonania pojednávania už skôr, pretože k postúpeniu pohľadávky došlo v čase nariadeného pojednávania na deň 18.11.2020. Žalobca označil návrhy na vykonanie dôkazov, o ktorých musel vedieť od začiatku konania, len dva pracovné dni pred už nariadeným termínom pojednávania, preto podľa žalovaných išlo o zjavnú obštrukciu a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Podľa žalovaných

navrhované dôkazy boli a sú bez akéhokoľvek významu, pretože svedkovia Ing. X., Y. a U. sú buď pôvodný žalobca alebo zamestnanci pôvodného žalobcu, teda osoby jemu podriadené, pričom najmä svedkyňa Y. je už takpovediac profesionálnou svedkyňou v konaniach, kde vystupuje Ing. X.. Vykonávať ohliadku miesta je bezvýznamný úkon, ktorý nemôže privodiť objasnenie veci aj preto, že v čase pojednávania žalovaný v 1/ rade nemal prenajaté žiadne priestory od právneho predchodcu žalobcu a ani sa v týchto priestoroch nenachádzal. Potrebu vykonania tohto úkonu žalobca ani len nevysvetlil, rovnako neobjasnil, k čomu majú vypovedať ním oneskorene označené osoby. Pokiaľ išlo o návrh na výsluch Ing. X., tento návrh nebol podaný ani v žalobe, ani v následne podanom vyjadrení k odporu. Ak nebola preukázaná prekážka účasti na pojednávaní na strane oneskorene navrhnutých svedkov, pojednávanie by bolo nutné odročiť, preto okresný súd musel podľa ust. na túto obštrukciu prihliadať a takéto návrhy dôkazov nevykonal.

25. Pokiaľ ide o údajný návrh na vypočutie iných nájomcov, tento návrh bol rovnako podaný oneskorene a zjavne nekonkrétne, bez uvedenia aké osoby a k čomu majú byť tieto vypočúvané. K nejasným fotografiám, ktoré žalobca predložil krátko pred posledným pojednávaním, sa štatutárny orgán žalovaného v 1/ rade a súčasne žalovaný v 2/ rade vyjadrili, keď vysvetlili, že na týchto fotkách nie je zobrazený údajne neoprávnene využívaný priestor, ale iná časť pôvodne prenajatých priestorov, teda tento tiež oneskorene predložený dôkaz nič neodkazuje. Naviac nebolo zrejmé, kto, kedy a za akých okolností danú fotografiu vyhotovil a ich výpovedná hodnota je nulová z pohľadu predmetu konania aj preto, že fotografia môže zachytiť nanajvýš stav v momente stlačenia spúšte na fotoaparáte, pričom už o dve minúty môže byť stav zachyteného priestoru iný, nehovoriac o tom, že fotka nedokumentuje stav cca 4 roky pred jej vyhotovením alebo cca 4 roky po jej vyhotovení. Rovnako nie je zrejmé, prečo bol žalovaný aj žalovaný v 2/ rade, ak ako fyzická osoba neužíval žiaden nebytový priestor, a tým vo veci nie je vecne legitimovaný. K skutkovej stránke veci žalovaný v 1/ rade zotrval na tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania, že žiaden nebytový priestor nad rámec predmetu nájmu nevyužíval. Údajným podkladom žaloby nemôže byť ani nič nehovoriaci, nikým neverifikovaný, neznámou rukou nakreslený obdĺžnik na nejakom pôdoryse, o ktorom len žalobca tvrdí, že má 55 m2, čo bolo zo strany žalovaných popreté. Nikto nikdy tento priestor ani nezmeral, ani riadne nezakreslil a v priestore nikdy neohraničil, pričom z neho nie je zrejmý vzťah k predmetu nájmu žalovaného v 1/ rade. Nebytový priestor pôvodne prenajatý žalovanému v 1/ rade nebol nijako ohraničený a žalovaný v 1/ rade mal právo podľa nájomnej zmluvy využívať 241 m2 nebytového priestoru na druhom nadzemnom podlaží danej stavby, pričom nikdy nevyužíval väčšiu výmeru. Okrem toho, hoci predmetom žaloby je aj údajné využívanie daného priestoru žalovaným v 1/ rade aj po 22.07.2019, je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade bol po 22.07.2019 presunutý do úplne inej časti daného podlažia, ktorá ani len nehraničila s týmto údajným priestorom o údajnej výmere 55 m2. Výška bezdôvodného obohatenia bola žalovanými urobená spornou, pričom žalobca do skončenia konania nepredložil dôkaz o výške, ktorým by výšku bezdôvodného obohatenia verifikoval. Nevysvetlil, prečo k údajnej sume bezdôvodného obohatenia pripočítal nejaké paušálne platby a prečo aj sumu dane z pridanej hodnoty. Žalovaní považovali rozhodnutie okresného súdu za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaní zotrvali na návrhu potvrdenia napadnutého rozsudku okresného súdu s priznaním trov odvolacieho konania ako aj, že pokiaľ odvolací súd bude rozhodovať tak v zmysle ust. , žiadajú o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku do elektronickej stránky právneho zástupcu, resp. na elektronickú adresu právneho zástupcu: a@b.c <mailto:N.>.

26. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 05. januára 2022. Žalobca zotrval na podanom odvolaní. Mal za to, že okresný súd porušil zákonné princípy a ustanovenia , ak neumožnil žalobcovi, aby boli vykonané navrhnuté dôkazy na podporu tvrdení žalobcu. Podľa ust. okresný súd neurčil moment, resp. lehotu, po ktorej nebude musieť prihliadať na nové skutočnosti. Žalobca nebol poučený o existencii noriem a koncentrácii. Ak nebola určená zo strany okresného súdu lehota pre sudcovskú koncentráciu, tak platila zákonná koncentrácia, a tým aj možnosť žalobcu predkladať dôkazy do momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa žalobcu rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôkazy predložené žalobcom preukazujú to, že žalovaný v 1/ rade užíval plochu, ktorú nemal prenajatú, na tejto ploche mal umiestnené zariadenie predajne a tovar, vyplýva to aj z fotodokumentácie. Žalobca navrhol vykonať ohliadku na mieste samom, ktorá by preukázala porovnaním fotografie, pôdorysu predmetu nájmu a miesta samotného akú časť žalovaný v 1/ rade skutočne užíval. Žalobca navrhol vykonať výsluch svedkov, t.j. ostatných nájomcov, ktorí by vedeli na mieste samom ukázať, ktorú časť žalovaný v 1/ rade skutočne užíval. Výšku bezdôvodného

obohatenia vyjadril žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý spôsob určenia výšky bol určitý. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z výšky nájmu, ktorú bol žalovaný v 1/ rade povinný platiť za nájom priestorov. Žalobca zotrval na tom, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu, a to zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v podaní zo dňa 27.01.2022. Podľa žalovaných nie je zrejmé, z čoho žalobca usudzuje poučovaciu povinnosť zo strany okresného súdu pokiaľ platí ust. a ide o obchodnoprávny nárok. Podľa žalovaných nie je zrejmé, na základe čoho žalobca žaluje aj žalovaného v 2/ rade ako fyzickú osobu, ktorý ako fyzická osoba nikdy údajne nebytový priestor o údajnej výmere 55 m2 neužíval. Nie je zrejmé, prečo sa žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia aj za čas po 22.07.2019 až do 30.11.2019, ak sám žalobca priznal, že žalovaný v 1/ rade bol po 22.07.2019 presunutý do úplne inej časti daného podlažia, ktorá časť nesusedí s nakresleným údajným priestorom o výmere 55 m2, a teda nebolo ani len objektívne možné tento priestor zo strany žalovaného v 1/ rade využívať v čase po 22.07.2019. Nie je zrejmé, na základe akých ukazovateľov žalobca vymedzil údajne nebytový priestor o výmere 55 m2. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k sume bezdôvodného obohatenia. Žalobca neosvedčil a nepreukázal skutočnosti, ktoré je potrebné dokázať pri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Rozsudok okresného súdu podľa žalovaných je zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený, preto navrhli tento rozsudok potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

28. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 07.04.2022 (č.l. 191 spisu) bolo vyjadrenie žalovaných zo dňa 27.01.2022 doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne, ku ktorému už nebolo zaslané do momentu konania a rozhodovania krajským súdom stanovisko.

29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -196 zo dňa 14.07.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.09.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom podľa ust. na zástupcom žalovaných uvedenú elektronickú adresu: akladislavjanci@gmail.com <mailto:akladislavjanci@gmail.com>. Na základe uvedeného boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku, porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ako aj, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Primárne krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalobcu o nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti, neurčitosti napadnutého rozsudku okresného súdu uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením a odvolacími dôvodmi žalobcu konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcim z ust. . Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na podstatu žalobcovho nároku, tvrdenia žalobcu, obranu žalovaných, vymedzil rozsah dôkazov, ktoré vykonal, zdôvodnil, prečo žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal, odôvodnil aplikovanie sudcovskej koncentrácie konania a na základe zisteného skutkového stavu jasným a zreteľným záverom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno voči žalovanému v 1/ rade, pokiaľ nepreukázal dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný v 1/ rade plnením bez právneho dôvodu, a to podľa žalobcom uvádzaných tvrdení užívaním nebytových priestorov žalovaným v 1/ rade nad rozsah priestorov oproti uzavretej nájomnej zmluve. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade okresný súd konkrétnym a určitým spôsobom vyjadril záver nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného v 2/ rade, pokiaľ tento bol spoludlžníkom len k záväzkom, ktoré mali zmluvný základ, pričom žalovaný v 2/ rade nepristúpil k iným záväzkom majúcim základ mimozmluvného vzťahu a ak žalobca uplatňoval nárok mimo zmluvnej povahy, t.j. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak žalovaný v 2/ rade nemal pasívnu vecnú legitimáciu. Krajský súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami vyžadovanými zákonným ust. .

32. Pokiaľ išlo o odvolací dôvod žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces a nevykonanie navrhnutých dôkazov, tak krajský súd uvádza, že podstatou tvrdeného porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces bolo práve nevykonanie navrhnutých dôkazov žalobcom, vo vzťahu ku ktorým okresný súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust. . Žalobca mal za to, že okresný súd nezákonne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, keďže žalobca zo strany okresného súdu nebol vyzvaný a poučený s určením konkrétneho momentu, resp. lehoty, po ktorej už nebude môcť predkladať a označovať nové skutočnosti, dôkazy pred okresným súdom. Žalobca namietal, že okresný súd ani len všeobecne nepoučil stranu o existencii noriem a o koncentrácii, a ak okresný súd neurčil lehotu pre sudcovskú koncentráciu, tak podľa žalobcu platila zákonná koncentrácia v možnosti predkladať prostriedky procesnej obrany a útoku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca mal za to, že sudcovská koncentrácia konania nebola aplikovaná správne a zákonne ako aj, že neboli vykonané žalobcom navrhnuté dôkazy, vykonanie ktorých bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. potrebné pre posúdenie skutkového stavu.

33. Krajský súd uvádza, že nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces postupom okresného súdu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.

34. Krajský súd sa v celosti oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom a konštatuje, že žalobcovi nebola znemožnená realizácia práv, ktoré mu priznáva procesno-právny predpis, a to a nedošlo ani k porušeniu práv žalobcu garantovaných SR. Žalobca mal vytvorené zákonné podmienky k tomu, aby uplatňoval svoje práva, napĺňal ich. Žiadnym z postupov okresného súdu nedošlo k znemožneniu realizácie práv žalobcu. Tento záver krajského súdu vyplýva z viacerých okolností danej sporovej veci. Primárne je potrebné zvýrazniť k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu, že už v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalobca vymedzil tvrdenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré malo nastať na strane žalovaných, ak došlo k užívaniu väčšej plochy oproti zmluvne dohodnutej, a tým podľa žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia získaného žalovanými, ak bol užívaný priestor bez právneho dôvodu. Žalobca od samotného začiatku použil tvrdenia, že oproti uzavretej Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 mal žalovaný v 1/ rade užívať bez právneho dôvodu výmeru oproti zmluvne dohodnutej výmere, a to plochu 55,5 m2, v dôsledku čoho došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.12.2015 do 30.11.2019. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol tvrdenia, že žalovaný v 2/ rade písomne pristúpil k záväzkom žalovaného v 1/ rade podľa čl. X. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 voči žalobcovi, a preto sa stal v zmysle žalovaný v 2/ rade dlžníkom popri žalovanom v 1/ rade a obaja sú podľa žalobcu zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalobca od samotného začiatku podaného návrhu, resp. žaloby uviedol tvrdenia, že žalovaný v 1/ rade okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 mal od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 užívať aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy. Tento stav žalobca, resp. jeho právny predchodca vykvalifikoval ako stav vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, pri výške ktorého bezdôvodného obohatenia žalobca, resp. jeho právny predchodca vychádzal zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 ako aj dohodnutej výšky paušálnych platieb za prevádzkové náklady. Pôvodne žaloba bola podaná právnym predchodcom

žalobcu Ing. N. X. - ADRIA, s miestom podnikania Podhora 48, 034 XX Ružomberok, IČO: 17 873 878 a právnou zástupkyňou pôvodného žalobcu bola JUDr. Viera Nováková, advokátka, so sídlom J. U. 7, XXX 01 Y. Y..

35. Na základe návrhu bol v upomínacom konaní dňa 13. januára 2020 vydaný platobný rozkaz sp.zn. , proti ktorému bol podaný zo strany žalovaných odpor datovaný 23.01.2020. V odpore žalovaní namietali tvrdenia žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia, žalovaný v 1/ rade namietal, že by užíval plochu nad výmeru dohodnutú v nájomnej zmluve ako aj, že žalovaný v 2/ rade nie je pasívne legitimovaný, ak ako fyzická osoba neužíval žalobcom tvrdený priestor, naviac, ak žalovaný v 2/ rade nepristúpil k peňažnému záväzku, ktorý žalobca uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaní v podanom odpore namietali spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, popierali, že by k užívaniu väčšej plochy oproti dohodnutej v nájomnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade z ich strany došlo. K odporu žalovaných sa na základe výzvy upomínacieho súdu zo dňa 18.05.2020 (č.l. 34 spisu) vyjadril žalobca, ktorý tvrdil, že žalovaný v 1/ rade od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 užíval aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy s tým, že túto skutočnosť môže žalobca zdokumentovať a môžu túto skutočnosť potvrdiť aj svedkovia. Po postúpení veci Okresným súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Ružomberok sa na výzvu tohto súdu vyjadrili žalovaní k vyjadreniu žalobcu z č.l. 35 spisu, a to k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaných, v ktorom podaní zo dňa 20.08.2020 žalovaní zotrvali na obrane, že neužívali akýkoľvek iný nebytový priestor nad rozsah zmluvne vymedzeného nebytového priestoru, t.j. neužívali naviac nebytový priestor o výmere 55,5 m2, ako to tvrdil žalobca, povinnosti z uzavretej nájomnej zmluvy si žalovaní plnili a splnili a súčasne v konkrétnosti rozporovali vyčíslenú výšku bezdôvodného obohatenia. Uvedené vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.08.2020 bolo doručené právnej zástupkyni pôvodného žalobcu v zmysle doručenky za č.l. 50 spisu dňa 24.08.2020 spolu s predvolaním na prvý termín pojednávania na deň 30.09.2020 o 12.00 hod..

36. Podľa obsahu spisového materiálu vo veci bolo nariadených niekoľko pojednávaní, a to na deň 12.10.2020 o 9.15 hod., na termín 18.11.2020 o 12.00 hod., na termín 01.03.2021 o 12.00 hod., na termín 30.08.2021 o 12.00 hod. a posledne termín 22.09.2021 o 08.00 hod., na ktorom termíne došlo aj k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd na základe návrhu pôvodného žalobcu, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2020, súhlasu spoločnosti C & C business, spol. s r.o. so vstupom do konania na strane žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky, uznesením č.k. -103 zo dňa 19.11.2020, právoplatným dňa 24.11.2020 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu Ing. N. X. - ADRIA, Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17 873 878, vstúpil ako žalobca: C & C business, spol. s r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311. Krajský súd vo vzťahu k zmene žalobcu poukazuje na ust. , podľa ktorého ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. Vzhľadom k uvedenému nový žalobca prijal stav konania, t.j. vstúpil do procesných a hmotnoprávnych práv pôvodného žalobcu, pričom právnou zástupkyňou novovstupujúceho žalobcu bola rovnako tá istá právna zástupkyňa ako pôvodného žalobcu, a to JUDr. Viera Nováková. Krajský súd zvýrazňuje, že tak žalobca, ako aj jeho právny nástupca bol právne zastúpený tou istou právnou zástupkyňou.

37. Krajský súd uvádza, že na základe podaného odporu žalovaných proti vydanému platobnému rozkazu pôvodný žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne už vo vyjadrení k odporu žalovaných k uplatnenému nároku uviedol, že tento nárok, ktorý vychádza z užívania priestoru o výmere 55,5 m2 nad rozsah predmetu nájmu podľa uzavretej zmluvy, má žalobca zdokumentovaný, a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj svedkovia. Od tohto vyjadrenia pôvodného žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 14.06.2020 bol vytvorený dostatočný zákonný priestor k tomu, aby boli dôkazy označené, predložené spolu s návrhom na ich vykonanie. Žalobca, resp. jeho právny predchodca prostredníctvom právnej zástupkyne od tohto momentu tak neučinil, nekonal, hoci k tomu mal vytvorené všetky zákonné podmienky a návrh na vykonanie dôkazov už nový žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uskutočnil až v podaní zo dňa 14. septembra 2021, t.j. pred pojednávaním konaným pred okresným súdom dňa 22. septembra 2021, ktoré podanie právnej zástupkyne žalobcu bolo doručené okresnému súdu až dňa 17.09.2021. Pokiaľ by aj krajský súd pripustil, že podaním zo dňa 14. septembra 2021 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne reagoval na vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.08.2020, t.j. že by označoval dôkazy k tvrdeniam obsiahnutým v tomto vyjadrení zo dňa 20.08.2020, čo však nebolo takouto situáciou vzhľadom od samotného začiatku rovnakej obrany žalovaných, tak nie je možné akceptovať včasnosť návrhu na vykonanie dôkazov žalobcom, ak právna zástupkyňa žalobcu mala vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.08.2020 doručené podľa doručenky za č.l. 50 spisu už dňa 24.08.2020,

t.j. rok pred tým, ako uskutočnila právna zástupkyňa žalobcu vyjadrenie podaním zo dňa 14. septembra 2021. Naviac, ak medzi týmto doručením okresný súd vytýčil viaceré pojednávania.

38. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalobcu o nevykonaní poučenia, resp. o nesplnení poučovacej povinnosti okresným súdom o existencii noriem a koncentrácii konania, poukazuje na ust. , podľa ktorého poučovaciu povinnosť podľa ods. 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Od samotného začiatku súdneho konania, podaného návrhu, bolo právne zastúpenie žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu tou istou právnou zástupkyňou. Z ustanovenia vyplýva, že súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, ktorú poučovaciu povinnosť podľa ust. súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom. Vzhľadom k uvedeným zákonným ustanoveniam okresný súd nebol povinný poučovať žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanoveným , pokiaľ mal zvoleného právneho zástupcu, a preto nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu v tom, že okresný súd nepoučil stranu sporu

- žalobcu o existencii noriem a koncentrácii konania.

39. Krajský súd má za to, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by sudcovská koncentrácia konania nebola správne a zákonne aplikovaná. Okresný súd zákonným spôsobom aplikoval ust. a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia aj v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil vo väzbe na nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom až v podaní zo dňa 14. septembra 2021 doručenom Okresnému súdu Ružomberok dňa 17.09.2021 (č.l. 115 - 125 spisu). Návrh dôkazov aj podľa názoru krajského súdu nebol uplatnený včas, keď pojednávanie bolo vytýčené na termín 22. septembra 2021 a ich vykonanie okresným súdom by si vyžadovalo odročenie pojednávania. Je nepochybné, že pokiaľ by žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tak navrhnuté dôkazy obsiahnuté v podaní zo dňa 14. septembra 2021 mohli byť uplatnené, predložené skôr. Z obsahu spisového materiálu a priebehu konania nevyplynulo, že by pre včasnosť označenia, predloženia dôkazov žalobcom mu bránila objektívna prekážka. Krajský súd v súvislosti so záverom o zákonnom aplikovaní sudcovskej koncentrácie konania pred okresným súdom poukazuje z titulu právneho zastúpenia žalobcu aj na ustanovenie Čl. 11 ods. 3 , z ktorého vyplýva, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Tvrdenia žalobcu o uplatnenom nároku z dôvodu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, ak došlo podľa žalobcu k užívaniu väčšej plochy nebytového priestoru oproti zmluvne dohodnutej a od samotného začiatku uvádzanej obrany žalovanými, že došlo k užívaniu nebytového priestoru len v rozsahu zmluvne dohodnutého predmetu nájmu a u žalovaného v 2/ rade obrana nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ak sa ako pristupujúci dlžník žalovaného v 1/ rade zaviazal len k zmluvným záväzkom, nie k mimozmluvným, ktorým je žalobcom uplatnený nárok na bezdôvodné obohatenie, žalobca už pri doručení odporu podaného žalovanými, na ktorý reagoval podaním zo dňa 14.06.2020 (č.l. 35 spisu), už v tomto podaní mohol podložiť dôkazmi. Neurobil tak, pokiaľ len v podaní zo dňa 14.06.2020 uviedol, že svoj nárok má zdokumentovaný a môžu ho potvrdiť aj svedkovia. Ak žalobca označil dôkazy až v podaní zo dňa 14. septembra 2021, tesne pred nariadeným pojednávaním pred okresným súdom dňa 22.09.2021, nešlo o návrh podaný včas. Naviac krajský súd dodáva, že v podaní zo dňa 14. septembra 2021 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne okrem iných dôkazov poukázal na fotodokumentáciu, u ktorej tvrdil, že je zo 16.02.2018, 08.02.2019, t.j. takýto dôkaz pokiaľ by žalobca, právna zástupkyňa žalobcu konali v súlade s princípom hospodárnosti a rýchlosti sporového konania, mohol byť označený už skôr, ako aj dôkazy výpovede svedkov, o ktorých žalobca vedel ako o dôkazoch už vo svojom vyjadrení k odporu žalovaných zo dňa 14.06.2020. Pokiaľ ide o označenie dôkazov fotodokumentácie žalobcom, tak tie sú datované 16.02.2018, 08.02.2019, t.j. dátumovo tieto dôkazy výrazne predchádzali stanovenému termínu pojednávania dňa 22.09.2021, na ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Mimo akúkoľvek právnu pochybnosť krajský súd zvýrazňuje to, že pre uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania k návrhu dôkazov označených žalobcom nie je akceptovateľné to, aby žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa pri doručení vyjadrenia žalovaných zo dňa 20.08.2020, dňa 24.08.2020, až vo vyjadrení k tomuto podaniu žalovaných zo dňa 20.08.2020, a to vo vyjadrení žalobcu zo dňa 14. septembra 2021, t.j. až po roku označil dôkazy, ktoré žalobca žiadal vykonať na preukázanie svojho nároku.

40. Krajský súd nezistil, že by došlo k nezákonnému uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania pred okresným súdom. Krajský súd k zákonnosti postupu okresného súdu poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. z 15. novembra 2018, podľa ktorého, keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zabezpečiť, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to významnejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že následkom uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania môže byť strata sporu na strane jeho klienta. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov tesne pred pojednávaním alebo až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

41. Krajský súd má za to, že nebol porušený zákon zo strany okresného súdu pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania, a preto nebol opodstatnený odvolací dôvod žalobcu, ktorým namietal nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, pokiaľ tieto dôkazy žalobca neoznačil a nepredložil včas. Ak bol zákonný postup okresného súdu pri nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom, tak následne v odvolacom konaní krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. . Za viazanosti zisteným skutkovým stavom okresným súdom bolo možné zo strany krajského súdu konštatovať len to, že žalobca v uplatnenom nároku na bezdôvodné obohatenie voči žalovaným, ktoré malo spočívať v užívaní väčšej plochy, ako bola zmluvne dohodnutá v nájomnej zmluve, nepreukázal základ a ani výšku tohto nároku, t.j. že vôbec zo strany žalovaných bol užívaný nebytový priestor, ktorý zmluvne nebol dohodnutý a následne ani výška takéhoto bezdôvodného obohatenia. Žalobca nárok voči žalovanému v 1/ rade nepreukázal. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalovaný v 2/ rade nebol pasívne vecne legitimovaný k nároku na bezdôvodné obohatenie, pretože bol spoludlžníkom len pokiaľ išlo o záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015. Žalovaný v 2/ rade nepristúpil k iným záväzkom, ktoré by mali mať základ v mimozmluvnom vzťahu, naviac žalobca nepreukázal, že by na strane žalovaného v 2/ rade ako fyzickej osobe vzniklo bezdôvodné obohatenie v tom, že by žalovaný v 2/ rade bez právneho dôvodu užíval nebytový priestor.

42. Nedošlo rozhodnutím okresného súdu ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na základe dôkaznej povinnosti sporových strán, zákonne uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania, na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.

43. Krajský súd nezistil na základe odvolacích dôvodov žalobcu, že by malo dôjsť k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného súdu, resp. k jeho zmene, preto rozsudok okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

44. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.