Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, zastúpenému zástupcom IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, v konaní o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -170 zo dňa 9. novembra 2021 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -179 zo dňa 14. decembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -170 zo dňa 9. novembra 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -179 zo dňa 14. decembra 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd rozsudkom č.k. -170 zo dňa 9. novembra 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -179 zo dňa 14. decembra 2021 (ďalej aj len „rozsudok“) rozhodol tak, že určil, že pohľadávka žalobcu - poistné za mesiac júl 2017 v sume 27.719,87 Eur v konkurznom konaní úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, sp. zn. , vedenom na Okresnom súde Žilina, je čo do právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávkou proti podstate. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa právny predchodca žalobcu - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (ďalej len „žalobca“, resp. „právny predchodca žalobcu“) domáhal určenia pohľadávky proti podstate vo výške 27.719,87 Eur v konkurznom konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. zo dňa 7.8.2017 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2017 zo dňa 14.8.2017 a dňom 15.8.2017 nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Za správcu konkurznej podstaty bola uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 7.8.2017 ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom T. XXX/XX, XXX XX Z.. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávku proti podstate za mesiac 07/2017 si uplatnil po vyhlásení konkurzu v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), pretože vznikla až po vyhlásení konkurzu. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné na sociálne poistenie

za obdobie júl 2017. Žalobca mal za to, že pre vznik pohľadávky bolo dôležité, aby boli súčasne splnené dva momenty, a to 1/ predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený mesiac v lehote splatnosti (až vtedy začne Sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby si neskôr mohla pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely ), 2/ splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov (nakoľko až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka) a až vtedy môže Sociálna poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka. V danom prípade bol výkaz poistného a príspevkov za obdobie júl 2017 predložený dňa 23.8.2017, kde je uvedený dátum výplaty dňa 31.8.2017 a dátum splatnosti dňa 31.8.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Bez predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nemá Sociálna poisťovňa možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku podľa ust. v 45-dňovej zákonnej lehote, pretože nebolo možné určiť výšku tejto pohľadávky. Zároveň v súlade s ust. , podľa ktorého ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo pohľadávku v účtovníctve neúčtuje, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť.

3. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý mal za to, že je potrebné dôsledne rozlišovať moment vzniku a moment splatnosti pohľadávky. Podľa žalovaného, ak je žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného za mesiac júl 2017, tak vznikla najneskôr dňa 1.8.2017, t.j. vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný poukázal na ust. posledná veta . Podľa žalovaného, ak by pohľadávka na poistnom mala vzniknúť tak, ako tvrdí žalobca až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej zložke - Sociálnej poisťovni, potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom ani nevznikne, čo je nezmyselné. Podľa žalovaného pohľadávka poistného na sociálne poistenie za obdobie 07/2017 vznikla pred dňom 15.8.2017, (t.j. pred dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) a časovo a vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Naviac, pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu ani so správou alebo speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu. Pohľadávka žalobcu, a to poistné za obdobie mesiaca 07/2017 podľa žalovaného sa týka zamestnancov úpadcu a ich činnosti pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t.j. pred dňom 15.8.2017, to znamená v čase, kedy zamestnancom žiadne úlohy v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu ani správou či speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu zadávané neboli, keďže v danom čase konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený, a preto nemôžu a ani nie sú v danom prípade naplnené podľa žalovaného všetky predpoklady vzniku pohľadávok proti podstate podľa ust. a . Žalovaný mal za to, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate.

4. Okresný súd poukázal na uznesenie č.k. -97 zo dňa 14. októbra 2019, ktorým pripustil zmenu strany sporu tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, IČO: 30 807 484 vstupuje ako žalobca Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, za aplikácie ust. , , , , , ust. , o sociálnom poistení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. okresný súd zistil, že uznesením zo dňa 7.8.2017 okresný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888 (ďalej aj len „úpadca“), pričom toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2017 zo dňa 14.8.2017. Z prihlášky pohľadávky na rube č.l. 6 spisu okresný súd zistil, že pôvodný žalobca - Sociálna poisťovňa prihláškou pohľadávky zo dňa 8.9.2017 si uplatnila v konkurznom konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. pohľadávku proti podstate vo výške 27.719,87 Eur z titulu neuhradenia bežného poistenia za obdobie júl 2017. Z oznámenia žalovaného na č.l. 7 a 8 spisu okresný súd zistil, že listom zo dňa 23.10.2018 žalovaný oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, že pohľadávku proti podstate, prihlásenú v celkovej výške 27.719,87 Eur, ktorá zodpovedá neuhradenému bežnému poistnému na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017, neuznáva ako pohľadávku proti podstate.

7. Okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu z titulu nezaplateného poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017 bola uplatnená dňa 8.9.2017 po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a to na základe úpadcom predloženého výkazu poistného a príspevkov za obdobie júl 2017, ktorý bol predložený dňa 23.8.2017, kde bol uvedený dátum výplaty dňa 31.8.2017 a dátum splatnosti dňa 31.8.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Medzi stranami zostalo sporné hodnotenie, či ide o pohľadávku, ktorú je potrebné prihlásiť prihláškou v zmysle alebo pohľadávku proti podstate.

8. Okresný súd skonštatoval, že pohľadávka uplatnená žalobcom je verejno-právneho charakteru, ktorej právnym titulom je poistné odvádzané zamestnávateľom za svojich zamestnancov. Vznik tejto pohľadávky je naviazaný na moment zúčtovania miezd zamestnancov a príslušných odvodov z nich zúčtovaných a následné predloženie výkazu poistného Sociálnej poisťovni. Z časového hľadiska pohľadávka vzniká u rôznych zamestnávateľov v rôznych momentoch, v závislosti od termínu určeného u nich na výplatu príjmov. Podľa okresného súdu nemožno použiť analógiu s pohľadávkami zamestnancov voči zamestnávateľovi z titulu nevyplatených miezd, keďže tie sú súkromnoprávneho charakteru. V danom prípade išlo o verejno-právny vzťah Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa. Bez zúčtovania miezd a poistného vo výplatnom termíne a následného predloženia výkazu poistného zamestnávateľom nemá Sociálna poisťovňa vedomosť nielen o výške povinnosti zamestnávateľa z titulu poistného, ale ani o tom, či nejaká povinnosť z tohto titulu vôbec vznikla a nemôže tak svoju pohľadávku ani uplatniť v konkurze. Od Sociálnej poisťovne nemožno spravodlivo požadovať, aby prípadne sama iniciatívne zisťovala napr. kontrolou u zamestnávateľa každý mesiac ihneď po skončení predchádzajúceho mesiaca vznik a výšku pohľadávky z titulu poistného. K argumentu, že pohľadávka žalobcu nevznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, možno uviesť, že ide síce o pohľadávku, ktorá má súvis s prevádzkou podniku pred vyhlásením konkurzu, ale nepochybne vznikla po vyhlásení konkurzu. Treba zohľadniť, že podnik je dynamická entita, ktorá nemá statický charakter a aj pri prípadnom ukončení prevádzky podniku nejde o jednorazový úkon, ale o proces postupného útlmu činnosti s postupným ukončovaním pracovno-právnych vzťahov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2015). Podľa okresného súdu nie je možné analogicky argumentovať poukazom na daňové pohľadávky z titulu úrokov z omeškania v súvislosti so žalovaným predloženým rozsudkom Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. januára 2021. Medzi pohľadávkami Sociálnej poisťovne z titulu poistného a daňovými pohľadávkami na úrokoch z omeškania je zásadný rozdiel. Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie o vyrubení dane má tak len deklaratórny účinok ohľadne úroku z omeškania, ktorý vznikol zo zákona. Naproti tomu pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu poistného bez predloženia výkazov poistného alebo rozhodnutím Sociálnej poisťovne po vykonaní kontroly nemôže vzniknúť a prípadné rozhodnutie má konštitutívny charakter.

9. Podľa okresného súdu nemôže obstáť ani poukaz na ust. , upravujúce pre účely reštrukturalizácie vznik súkromno-právnych a verejno-právnych pohľadávok. Jedná sa o definičné ustanovenie, ktoré je svojim spôsobom v zákone nadbytočné, pretože len deklaruje závery právnej teórie o momente vzniku a splatnosti súkromno-právnych a verejno-právnych pohľadávok. Časť ust. , upravujúca vznik a splatnosť verejno-právnych a súkromno- právnych pohľadávok, bola do včlenená novelou, a to a išlo o reakciu na nesprávny výklad vzniku a splatnosti pohľadávok vo vtedajšej súdnej praxi reprezentované rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. -264 zo dňa 30. apríla 2013 a následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30. apríla 2014. Ustanovenie bolo v novelizovanej podobe súčasťou novely , ktorá bola daná do pripomienkového konania v čase, kedy ešte nebol verejne známy Nález Ústavného súdu SR č.k. -60 zo dňa 1. júna 2016, ktorý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a nesprávne závery dovtedajšej súdnej praxe korigoval, no zmenené ustanovenie už bezo zmeny zostalo súčasťou novely , ktorá bola neskôr publikovaná pod č. .

10. Okresný súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu vznikla až počas vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu, a preto určil, že žalobcova pohľadávka je pohľadávkou proti podstate tak, ako to vyjadril vo

výrokovej časti svojho rozsudku. Záverom okresný súd uviedol, že v čase vyhotovovania písomného odôvodnenia tohto rozsudku bol bod číslom R73/2021 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR judikát plne súladný s názorom vyjadreným v tomto rozsudku s nasledovnou právnou vetou: ...„Pohľadávkou proti podstate je aj pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu, ak jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu (splatnosť nastáva v zásade v deň určený na výplatu príjmu)“.

11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , . Úspešný v súdnom spore bol žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. .

12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to tak proti výrokovej časti o určenie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, o ktorom nároku bolo rozhodnuté na základe dopĺňacieho rozsudku okresného súdu. Ako odvolacie dôvody žalovaný uviedol ust. , . Žalovaný mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, preto žalovaný navrhol rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Primárne žalovaný mal za to, že petit výroku rozsudku je neurčitý, nevykonateľný, keď nie je možné zistiť, akého poradia pohľadávky proti podstate sa žalobca žalobou domáhal určiť a z obsahu výroku rozsudku okresného súdu následne zistiť, aké poradie pohľadávky proti podstate podľa ust. určil okresný súd. Podľa žalovaného rozsudok je nepreskúmateľný, keďže nie je možné určiť, ako súd prvej inštancie právnu vec v otázke poradia pohľadávky proti podstate za aplikácie ust. posúdil a ako o nej rozhodol. Podľa žalovaného pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. , keď sa preukázateľne jedná o pohľadávku, ktorá má vecný súvis so skutkovými okolnosťami a ktorá vznikla len na základe skutkových okolností, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný poukázal aj na samotný záver okresného súdu uvedený v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Za aplikácie ust. , podľa ktorého „Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, to znamená, že nejde o verejnoprávne nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, ale vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu, napríklad daň vyrubená počas konkurzu, ale za obdobie pred vyhlásením konkurzu, nie je pohľadávkou proti podstate.

13. Podľa žalovaného na prejednávanú vec nie je možné aplikovať rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27. októbra 2015, na ktorý odkazuje okresný súd, pretože v tejto inej veci bol uplatnený nárok na poistné za obdobie mesiacov január a marec 2013, pričom konkurzné konanie bolo vyhlásené už dňa 29. januára 2013, teda v mesiaci, za ktorý bol aj nárok fakticky uplatnený. V súdenej veci však nárok na poistné je za obdobie mesiaca júl 2017 a k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo s účinnosťou dňom 15.08.2017. Rozsudok, na ktorý poukazuje okresný súd, by bolo možné aplikovať na danú sporovú vec, pokiaľ by nárok žalobcu na poistné bol za mesiac august 2017, čo však nebolo predmetom sporu, keďže išlo o poistné za mesiac júl 2017. Podľa žalovaného sú nezrozumiteľné závery okresného súdu obsiahnuté v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkajú ust. . Závery o tom, že sa jednalo o nadbytočné ustanovenie, prestavuje prvky svojvoľnosti, ktoré nemajú oporu v platnom práve a nemôžu byť dôvodom pre odmietnutie aplikácie tohto ustanovenia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v odseku 26. k ust. uvádza, že toto ustanovenie upravuje vznik a splatnosť pohľadávok, s čím nie je možné súhlasiť. Ustanovenie upravuje výlučne len vznik pohľadávok, nie ich splatnosť. Na základe nesprávneho záveru okresný súd odkázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. -60 zo dňa 01. júna 2016, ktorý s ohľadom na absolútnu rozdielnosť skutkového a právneho stavu nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. Naviac, nález Ústavného súdu SR bol prijatý pred účinnosťou novely, ktorým sa doplnilo ust. o explicitnú úpravu vzniku pohľadávok, teda aplikáciu predmetných ustanovení ani nemohol a nemal dôvod posudzovať. Ostatne posudzoval splatnosť, nie však vznik pohľadávok. Samotné závery obsiahnuté v predmetnom Náleze Ústavného súdu SR absolútne vyvracajú správnosť záveru vyjadreného v právnej vete rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý bol pod č. R73/2021 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukázal okresný súd v odseku 28. odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 73/2021 žalovaný uviedol, že stanovenie splatnosti pohľadávky ako jediného kritéria pre určenie toho, či sa jedná o pohľadávku proti podstate podľa ust. 87 alebo naopak sa jedná o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou podľa ust. a nasl. nemá žiadnu oporu v právnej teórii ani náuke konkurzného práva v Slovenskej republike a takéto rozhodnutie nemôže v praxi súdov SR obstáť.

14. Podľa žalovaného jediným určujúcim kritériom pre určenie toho, či sa jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle ust. 87 je určenie, či pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, teda je nutné posudzovať, či a kedy nastali skutkové okolnosti, s ktorými zákon spája vznik pohľadávky. Bez ohľadu na to, či má pohľadávka charakter súkromnoprávny alebo verejnoprávny, vždy je a musí byť, aj v záujme zachovania práva rovnakého zaobchádzania, bez právneho významu to, kedy nastala splatnosť pohľadávky, či sa o jej vzniku veriteľ dozvedel, ako aj to, či má k dispozícii podklady pre jej uplatnenie. V ďalšej časti odvolania žalovaný opätovne poukázal na to, že nie je možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R73/2021. o sociálnom poistení ani iný právny predpis zamestnávateľovi v žiadnom z ustanovení nezakazuje predložiť mesačný výkaz poistného pred dňom splatnosti poistného. Záver Najvyššieho súdu SR je v priamom rozpore s článkom 2 ods. 3 SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Uvedené je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k zneniu ust. in fine , podľa ktorého Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku, a to vo vzájomnej súvislosti so skutočnosťou, že uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca júl 2017 došlo k faktickému uzavretiu všetkých skutkových okolností, ktoré sú rozhodné pre zúčtovanie miezd a poistného. Úpadca ako zamestnávateľ bol v intenciách ust. in fine oprávnený plniť poistné za mesiac júl 2017 v prospech žalobcu už aj dňa 01.08.2017, keďže iný záver nemá oporu v žiadnom z ustanovení a ani v inom zákone. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R73/2021 nie je na prejednávanú vec aplikovateľné. Okresný súd v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku dáva do popredia charakter pohľadávky žalobcu ako pohľadávky verejnoprávneho charakteru. Rozdeľovanie pohľadávok na pohľadávky súkromnoprávneho a verejnoprávneho charakteru podľa žalovaného nemá oporu v žiadnom z ustanovení . Zatiaľ čo pohľadávka zamestnanca titulom mzdy za mesiac júl 2017 je pohľadávka, ktorá sa prihlasuje prihláškou podľa ust. a nasl. ustanovenia , pohľadávka žalobcu titulom poistného ako odvodu z tejto mzdy zamestnanca za mesiac júl 2017 má mať postavenie pohľadávky proti podstate podľa ust. . Takýto záver okresného súdu je v zjavnom rozpore s princípom rovnosti účastníkov konkurzného konania, ktorý je vyjadrený v ust. .

15. Okresný súd v odseku 23. a 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalovaného vyjadril závery, ktorým nepredchádza žiadne odôvodnenie. Okresný súd bez právneho základu viaže vznik pohľadávky titulom poistného na subjektívnu vedomosť Sociálnej poisťovne o výške poistného, ktorú získa na základe predloženia mesačného výkazu poistného zo strany zamestnávateľa a bez predloženia ktorého nemôže svoju pohľadávku uplatniť. Žalovaný mal za to, že predloženie mesačného výkazu nie je skutkovou okolnosťou, s ktorou by o sociálnom poistení spájal vznik pohľadávky titulom poistného a tento záver nemá oporu ani v systematike práva sociálneho poistenia. Rovnako nemôže obstáť ani nesprávny záver okresného súdu v tom, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu poistného nemôže vzniknúť bez predloženia výkazov poistného alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne po vykonaní kontroly, ktoré má mať konštitutívny charakter. Takéto závery okresného súdu sú v rozpore s hmotným právom, a to so . Z ustanovenia vyplýva, že poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Povinnosť predkladať mesačný výkaz v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného vyplýva z ust. . Nesplnenie povinnosti predložiť mesačný výkaz poistného však nemá žiaden dopad na splatnosť pohľadávky titulom poistného, ktorá bez ďalšieho nastáva ex lege. Samotná splatnosť je vlastnosť pohľadávky, a to pohľadávky, ktorá existuje, teda pohľadávky, ktorá už vznikla. Nemôže nastať splatnosť pohľadávky, ktorá ešte nevznikla. Právny záver okresného súdu o tom, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu poistného nemôže vzniknúť bez predloženia výkazov poistného alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne po vykonaní kontroly, ktoré má mať konštitutívny charakter, podľa žalovaného nemá oporu v hmotnom práve, ani v o sociálnom poistení. Nesprávne závery okresného súdu boli prijaté

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej interpretácie ust. a o sociálnom poistení, za súčasného odmietnutia analogickej aplikácie ust. in fine . Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2014, sp. zn. , v ktorom súd dospel k záveru, že ak by pripustil, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie vzniká až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne tak, ako to tvrdí žalobca, potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie nijako nevznikne, čo je nezmyselné. Pohľadávka na poistnom nevzniká okamihom jej splatnosti, ale uplynutím príslušného obdobia trvania zamestnaneckého pomeru s nárokom na mzdu, pričom zákon celkom jednoznačne stanovuje, kedy sa táto pohľadávka stáva splatnou.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 24.01.2022. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku v časti určenia poradia pohľadávky žalobca uviedol, že pohľadávka bola prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa ust. , a preto nie je pochybnosť, ktorá by spôsobovala nevykonateľnosť rozsudku. V ďalšej časti odvolania žalovaný sa účelovo snaží spochybniť závery okresného súdu, aj také, ktoré sú zjavne odborné a dôsledne vysvetlené ako napr. v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom odseku okresný súd objasňuje, prečo nepoužil analógiu s ust. . Podľa žalobcu rozsudok okresného súdu je v súlade s aplikovateľnou judikatúrou, najmä s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R73/2021. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.01.2022 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -220 zo dňa 15.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.09.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

20. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného bol krajský súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. , keďže neboli zistené dôvody na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania.

21. K posúdeniu odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd zvýrazňuje to, že aj na základe ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ani v odvolacom konaní súd nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie dôvody, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a rozhodný význam. Na základe tejto ustálenej rozhodovacej činnosti postupoval krajský súd, keď k odvolacím dôvodom žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku vyjadril podstatné a rozhodné závery.

22. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o vade konania krajský súd uvádza, že tento nebol relevantný, pretože výrok rozsudku okresného súdu je určitý a obsahuje všetky potrebné údaje vzťahujúce sa k predmetu súdneho sporu, ktorým bolo konanie o určenie pohľadávky proti podstate. Krajský súd k námietke žalovaného, že výroková časť rozsudku okresného súdu neobsahuje poradie pohľadávky, poukazuje na znenie ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), v ktorom je zákonným spôsobom určené poradie, v ktorom sa pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojujú zo všeobecnej podstaty.

Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, ktorým sa namietalo nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení rozsudku v súlade s ust. uviedol podstatné skutkové, ako aj právne okolnosti v potrebnom rozsahu, aby tieto mohli byť predmetom posudzovania v odvolacom konaní krajským súdom.

23. Pre posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu považoval krajský súd za potrebné v odôvodnení svojho rozsudku uviesť nesporné skutočnosti. Žalobca, ktorý vstúpil do konania namiesto pôvodného žalobcu - Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, so sídlom v Bratislave 813 63 (uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -97 zo dňa 14. októbra 2019 o pripustení zmeny strany sporu) si uplatňoval pohľadávku z titulu nezaplateného poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017. Táto pohľadávka bola uplatnená dňa 08.09.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 07.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 155/2017, s dňom vydania 14.08.2017, s účinkami vyhláseného konkurzu dňa 15.08.2017. K uplatneniu pohľadávky po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, došlo na základe úpadcom predloženého výkazu poistného a príspevkov za obdobie júl 2017, ktorý bol predložený dňa 23.08.2017, kde bol uvedený dátum výplaty dňa 31.08.2017 a dátum splatnosti dňa 31.08.2017, t.j. dátum po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Podstatou sporového konania bolo to, či ide o pohľadávku proti podstate.

24. Podľa ust. pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

25. K odvolacím dôvodom žalovaného a k podstatnosti záverov vyjadrených okresným súdom v napadnutom rozsudku je podľa názoru krajského súdu potrebné poukázať na znenie ust. , vo väzbe na žalobcom uplatnenú pohľadávku, ktoré zákonné ustanovenie pri pohľadávkach uvedených v ust. poukazuje na časový moment vzniku týchto pohľadávok po vyhlásení konkurzu. V súlade aj s touto zákonnou úpravou pre posúdenie, či žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, bol určujúci vznik pohľadávky poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2014 sp. zn. , tak oproti tomuto rozhodnutiu sú tu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, z ktorých rozhodnutí a záverov je potrebné vychádzať. Krajský súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného v odvolaní v tom, že žalobcova pohľadávka nezaplateného poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017 nemá časovú ani vecnú súvislosť s vyhláseným konkurzom na majetok úpadcu. Podľa odvolacieho súdu, ktorý je v zhode aj s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, časovo vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, keď je určujúci a podstatný moment vzniku a má aj súvislosť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, čo zodpovedá aj vyjadreniu okresného súdu v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okrem iného okresný súd poukazuje aj na potrebu zohľadnenia toho, že podnik je dynamická entita, ktorá nemá statický charakter a pri prípadnom ukončení prevádzky podniku nejde o jednorazový úkon, ale o proces postupného útlmu činnosti s postupným ukončovaním pracovno-právnych vzťahov. Ak aj okresný súd súčasne s týmto názorom v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pohľadávka žalobcu, ktorá nepochybne vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou, ktorá má súvis s prevádzkou podniku pred vyhlásením konkurzu, tak odchýlne vyjadrený názor krajským súdom v odôvodnení tohto rozsudku sa vo výsledku neprejavil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorá bola vecne správna a z toho dôvodu za aplikácie ust. došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu krajským súdom.

26. K uplatnenej pohľadávke žalobcu krajský súd uvádza, že zamestnávateľ (úpadca) sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda pred ním určeným dňom na výplatu príjmov. Dlžník, ktorým je zamestnávateľ, ktorý podľa ust. o sociálnom poistení odvádza poistné za zamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni predo dňom uvedeným v ust. o sociálnom poistení. Pohľadávka vzniká Sociálnej

poisťovni v deň určený úpadcom na výplatu príjmov. V tento deň bol zamestnávateľ (úpadca) povinný podľa ust. o sociálnom poistení predložiť poisťovni aj výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac. Pre riadne uplatnenie pohľadávky je nepochybne nevyhnutné určenie jej výšky. Podkladom pre vyčíslenie presnej sumy je práve tento výkaz. Až predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie mala poisťovňa ako právny predchodca žalobcu vedomosť o výške pohľadávky a mohla si tak uplatniť od platiteľa konkrétne plnenie.

27. Krajský súd opätovne zvýrazňuje to, že pre posúdenie, či v danom prípade išlo o pohľadávku proti podstate, bol rozhodujúci vznik tejto pohľadávky. o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, a preto sa prihlasovanie pohľadávok spravuje ustanoveniami . Krajský súd poukazuje na to, že oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné, a tak aj uplatniť pohľadávku ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za určitý mesiac, nevzniká automaticky v tom istom mesiaci, ale podľa prihlášky do registra závodov - platcov poistného. V tejto súvislosti je právne významné doručenie výkazu poistného Sociálnej poisťovni, čím v zmysle ustanovenia tretej a štvrtej vety vzniká oprávnenie Sociálnej poisťovne na poistné. Zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než na základe mesačných výkazov o výplatných mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.

28. Krajský súd uvádza, že súčasťou činnosti prevádzkovania podniku počas konkurzu správcom sú aj úkony, ktoré smerujú k ukončeniu jeho prevádzkovania, pokiaľ sa v súlade s ust. správca rozhodne vzhľadom na zistené skutočnosti v prevádzkovaní podniku úpadcu nepokračovať. O prevádzkovaní podniku úpadcu je tak nevyhnutné hovoriť až, kým nedôjde k ukončeniu všetkých právnych vzťahov, ktoré s prevádzkovaním podniku úpadcu súvisia, resp. súviseli. Zamestnanci úpadcu predstavujú súčasť podniku ako osobná zložka podniku ( ). Pokiaľ nedôjde k definitívnemu ukončeniu pracovno-právnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý k ich ukončeniu došlo, žalovaný v postavení správcu úpadcu je naďalej povinný plniť vo vzťahu k zamestnancom úpadcu povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi zo o sociálnom poistení. Na základe uvedeného pohľadávku titulom poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017 je potrebné podľa názoru krajského súdu považovať za pohľadávku proti podstate v zmysle ust. . Nemožno preto tejto pohľadávke nepriznať súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pre vznik pohľadávky je dôležité predloženie mesačného výkazu za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný platiť zamestnávateľ. V zmysle ust. o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Slovné spojenie „ak súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, je nutné vykladať na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov.

29. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že pohľadávka poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017, uplatnená dňa 08.09.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a to na základe úpadcom predloženého výkazu poistného a príspevkov za obdobie júl 2017, ktorý bol predložený dňa 23.08.2017, kde je uvedený dátum výplaty dňa 31.08.2017 a dátum splatnosti dňa 31.08.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Na základe tohto zhrňujúceho právneho záveru potom bol vecne správny výrok rozsudku okresného súdu, ktorým určil, že táto vymedzená pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, pre ktorú vecnú správnosť výrokovej časti rozsudku okresného súdu bol tento krajským súdom potvrdený podľa ust. v spojení aj s dopĺňacím rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe týchto právnych záverov krajského súdu, ktoré sú v zhode aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemohol byť žalovaný so svojim odvolaním úspešný (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.