Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-73-2022.pdf
PDF · 116.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/73/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692 zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, Třebíčska 12, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.163,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 23.04.2022 sa domáhal na žalovanom zaplatenia istiny vo výške 914,76 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47,00 eur od 19.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 181,90 eur od 19.12.2019, zo sumy 210,04 eur zo dňa 21.01.2020, zo sumy 183,86 eur od 19.02.2020 zo sumy 152,96 eur od 19.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 139,00 eur od 21.04.,2020 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1 249,21 eur a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pričom žalovaný je v prílohe k tejto zmluve uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že Slovak Telekom a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb a so žalovanou sa dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Tieto služby Slovak Telekom vyúčtoval žalovanej faktúrami:
- VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu vo výške 47,00 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu vo výške 181,90 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu vo výške 210,04 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 183,86 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 152,96 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu 139,00 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX.
Faktúrou č. VS XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 1 249,21 eur.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že Slovak Telekomu neuhradil vystavené faktúry, pričom bol upomienkami opakovane vyzývaný k úhrade dlžných faktúr. Žalobca si tiež uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
Tiež žalobca uviedol, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak sa vypočítava nasledovne: zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Podľa žalobcu uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka v písomnej forme, jasne a zrozumiteľne a nejedná sa o zakázané zabezpečenie záväzku, pričom sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. na poskytnuté elektronické zariadenie a rozsah sankcie bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti.
3. Dňa XX.XX.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz pod sp.zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Pretože platobný rozkaz sa žalovanému nepodarili doručiť, upomínací súd dňa XX.XX.XXXX vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné.
4. Zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2022 uviedla, že podľa jej názoru žalobca má v tomto konaní nárok len na úhradu za poskytnuté verejné služby, teda za aktivované služby, ktoré žalovanému poskytol jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s., v zmysle jednotlivých Zmlúv o poskytovaní verejných služieb, vrátane poistení elektronických zariadení, ktoré boli vyúčtované nižšie uvedenými faktúrami, odpočítajúc však položky označené ako „Náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur“ a „Náklady skorého vymáhania v sume 4,99 €“, teda v celkovej sume 890,87 €, majúc ďalej za to, že nemá nárok na zmluvné pokuty, ktoré boli žalovanému fakturované pod VS XXXXXXXXXX v sume 1 249,21 €. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému uvedené faktúry: Faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX (vo fakturovanej sume 187 eur), neuhradenej, uplatnenej výške 47 eur. Faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX v sume 181,90 eur.
Faktúru XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX v sume 210,04 eur, vrátane nákladov vymáhania - upomienky vo výške 4,99 eur, ktoré nie sú preukázané. Faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX v sume 183,86 eur, vrátane nákladov skorého vymáhania v sume 18,90 eur, ktoré taktiež nie sú bližšie špecifikované. Faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX v sume 152,96 eur. Faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX vo výške 139 eur. Žalovaný tieto splatné faktúry za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb neuhradil.
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX na sumu 1 249,21 eur bola vystavená len na zmluvné pokuty (Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplýva: - zmluvná pokuta v jedn. cene 115,88 eur + 191,67 eur + 116,87 eur + 218,49 eur + 87,78 eur + 90,41 eur + 77,91 eur + 95,83 eur + 100,77eur + 153,61eur). Neuvádza sa na základe čoho boli uvedené zmluvné pokuty vyfakturované. V podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu strana žalobcu uvádza, len že „V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).“ Žalobca si nesplnil svoju povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, keď neuviedol v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1 CSP. Uviedol totiž, tak ako je vyššie citované, len spôsob výpočtu zmluvnej pokuty všeobecne tým, že suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa ním označeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Bližšie neuvádza, ktorý deň považuje za deň, keď si žalovaný podľa neho nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť jeho právnemu predchodcovi riadne a včas cenu poskytnutých služieb od uzavretia zmluvy, a od ktorého uplynulo 45 dní splatnosti a bolo tak poskytovanie služieb prerušené či skončené, koľko dní tak uplynulo z doby viazanosti ako i celkový počet dní viazanosti. Od uvedených skutočností závisel spôsob výpočtu ním uplatňovanej zmluvnej pokuty v jednotlivých sumách podľa
označeného vzorca. Neuviedol, z ktorých dôkazov jeho tvrdenia aj vyplýva ani presné dôvody nároku. Zdôrazňujeme, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je účtovným dokladom, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvnú pokutu nemožno považovať ani za nárok podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu môže vzniknúť len za základe jej platného dojednania a následného porušenia zmluvnej povinnosti. Zároveň, ak sa jedná o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca musí preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. V tomto konaní je však preukázané, že dojednanie o zmluvnej pokute je na predtlačenom, formulárovom tlačive vyhotovenom právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaný preukázateľne bol pri uzatváraní týchto zmlúv bez možnosti akokoľvek ovplyvniť ich obsah a výsledné znenie, a keďže mal záujem o aktiváciu a poskytované služby, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto ustanovenia o zmluvnej pokute preto nie je možné považovať za individuálne dojednané v súlade § 53 ods. 1, 2 OZ, pričom žalobca doposiaľ nepreukázal opak, teda že k individuálnemu dojednaniu pred ich uzatvorením v rámci jednaní so žalovaným došlo a žalovaný mal možnosť ovplyvniť ich obsah, vrátane a najmä obsah dojednania o zmluvnej pokute v súlade s § 53 ods. 3 OZ. Zmluvná pokuta bola dojednaná formulárovo na tlačivách s kódom 405, bez možnosti zo strany spotrebiteľa ju prijať alebo odmietnuť bez vplyvu na zmluvné dojednanie o poskytovaní služieb. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že nebola dojednaná individuálne. Žalovaný musel pri uzatváraní zmlúv prijať dojednania o zmluvnej pokute, nemohol ich odmietnuť ani z dojednaní vylúčiť. Zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca ako dodávateľ podnikajúci na trhu poskytovania telekomunikačných služieb je povinný voči spotrebiteľovi sa správať s náležitou odbornou starostlivosťou, čo sa nestalo, čím bola narušená rovnováha zmluvných strán. Poukazujeme aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/19/2021 zo dňa 30. 11. 2021: „ Odvolací súd vo vzťahu ku klesajúcej výške zmluvnej pokuty v závislosti od plynutia času viazanosti poukazuje na konštantnú aplikačnú prax odvolacieho súdu, podľa ktorej je zmluvná pokuta neprijateľná, keď nezohľadňuje intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinnosti, ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. V takom prípade je považovaná zmluvná pokuta za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje aj pri menej významnom porušení povinností uplatniť si zmluvnú pokutu od spotrebiteľa. V súlade s č. 2 Základných princípov CSP niet dôvod ani na odklon od ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie sp. zn. 5Cdo/45/2018 a iné) pri riešení tejto právnej otázky. V predmetnom prípade sa nejedná o individuálne dojednanie zmluvnej podmienky, ale o formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah žalovaná ovplyvniť nemohla. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“ Krajský súd v Prešove, v rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 5,- eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne poplatky náklady vymáhania neposkytujú spotrebiteľovi žiadnu protihodnotu, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, aké skutočné náklady jeho právnemu predchodcovi v súvislosti s vykonaním týchto úkonov vznikli.
5. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX Faktúrami VS XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,VS XXXXXXXXXX, Odstúpením od zmluvy, Oznámením o postúpení pohľadávky, Výzvou na zaplatenie, súd zistil tento skutkový stav:
6. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a preto súd pojednával ja bez účasti zástupcu žalovaného.
7. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení v celom rozsahu a navyše vzniesla j námietku premlčania nároku žalobcu s odôvodnením, že v danej veci právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a odstúpením od zmluvy sa zmluva podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka zrušila od samého začiatku.
8. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi, v zmluve vymedzené služby. Dňa XX.XX.XXXX bol uzavretý Dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorých bola poskytnutá SIM karta a bolo mu pridelené účastnícke číslo. Podľa predmetnej zmluvy je tu záväzok účastníka platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku, cenníkom služieb a týmto dodatkom. Žalovaný sa zaviazal zotrvať s pôvodným veriteľom v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov. Predmetom dodatku bol program služieb ANO M.
9. Poskytovateľ služieb vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry :
- VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu vo výške 47,00 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu vo výške 181,90 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu vo výške 210,04 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 183,86 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 152,96 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu 139,00 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX.
Faktúrou č. VS XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 1 249,21 eur.
Žalovaný predmetné faktúry nezaplatil.
10. Listom zo dňa 20.10.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb ku dňu XX.XX.XXXX.
11. Listom zo dňa 14.01.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku postúpil žalobcovi.
12. Listom zo dňa 01.03.2022 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 257,72 eur.
13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.
14. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného od 1.1.1992 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.10.1994 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinný od 1.1.2016 (ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 6 ZEK účinného od 1.1.2018 ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bodu 2. ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účinného od 1.11.2011, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 ZEK účinného od 1.11.2011, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 11 písm. b) ZEK účinného od 1.1.2018 podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 44 ods. 15 ZEK účinného od 1.1.2018 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) účinný od 1.1.2015 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
17. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník právneho predchodcu žalobcu a právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry. Na základe týchto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby, ktorá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby.
18. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať, za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
19. Žalobca v konaní predložil aj dôkaz a to Odstúpenie od zmluvy, ktoré učinil listom zo dňa XX.XX.XXXX a to ku dňu XX.XX.XXXX. ( čl. 21). Z uvedeného teda vyplýva, že v danej veci došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy uzavretej so žalovaným a spornou otázkou ostalo posúdenie, či odstúpenie od zmluvy je potrebné posudzovať podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 351/2011Z.z.
20. Vzhľadom na použitie spotrebiteľských noriem na daný právny vzťah zástupca žalovaného vzhľadom na učinené odstúpenie od zmluvy vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku vzhľadom na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy zrušuje od počiatku.
21. V predmetnej veci súd poukazuje na to, že je pravdou, že v zákone č. 351/2011Z.z. je osobitné ustanovenie o odstúpení o zmluvy, ktoré je potrebné považovať vo vzťahu k ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka za lex specialis, Podľa ustanovenia § 48 ods.2 OZ všeobecné účinky právneho úkonu odstúpenia od zmluvy nastávajú spätne, t. j. ex tunc, teda to znamená, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
22. Podľa názoru súdu je však v danej veci potrebné aplikovať ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa použijú ustanovenia zákona, ktoré sú výhodnejšie pre spotrebiteľa.
23. Z tohto dôvodu teda súd v súvislosti s odstúpením od zmluvy aplikoval v danej veci ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto aj námietku premlčania posudzoval v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Citované ustanovenie upravuje všeobecné účinky právneho úkonu odstúpenia od zmluvy spätne, t. j. ex tunc, a teda plnenie zo zrušenej zmluvy predstavuje bezdôvodné obohatenie, na premlčanie ktorého sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia doba. S ohľadom na uvedené mala žalovaná za to, že nárok žalobcu je premlčaný.
24. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého“ „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“.
25. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“.
26. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, teda priamo z litery zákona vyplýva, že na každý zmluvný vzťah, ktorý je možné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, je potrebné prednostne aplikovať tie ustanovenia zákona, ktoré sú v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
27. V danom prípade je to teda Občiansky zákonník, ktorý pozná inštitút odstúpenia od zmluvy a upravuje ho v ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia tohto zákona súd priaznivejšie pre spotrebiteľa. Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku a momentom odstúpenia vznikajú práva a povinnosti z takéhoto vzťahu ako bezdôvodné obohatenie podľa 457 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že Občiansky zákonník v porovnaní so zákonom č. 351/2011 Z. z. upravuje následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi výhodnejšie.
28. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože nebol uplatnený na súde v lehote dvoch rokov odo dňa lehoty splatnosti faktúr.
29. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal náhradu trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to vyplýva z ust. § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.