Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_7P-177-2015.pdf
PDF · 82.72 KB
No categories available
7P/177/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloleté deti I.: O., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. X, t.č. B. XXX, v konaní zastúpený: Advokátska spoločnosť s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokát, Nové Zámky, Podzámska 32 a D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Ančinovou, Nové Zámky, Podzámska 32, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie v nasledovnom znení:
Súd dočasne z v e r u j e maloleté deti I.: O., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. v sume 100,- eur mesačne a na výživu maloletej H. v sume 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Toto predbežné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/177/2015.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným dňa 05.02.2016 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáha predbežného opatrenia, a to zverenia maloletých detí I.: O. a H. do jej osobnej starostlivosti tak, že ona ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude zaviazaný prispievať na výživu na každé dieťa po 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej rukám, pričom styk otca s maloletými deťmi bude neobmedzený. Svoj návrh odôvodnila tým, že na Okresnom súde Nové Zámky sa vedie na návrh otca konanie o zverenie maloletých detí I.: O. a H. a zároveň sa vedie aj konanie o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode pod č.k. 11P/260/2015. Ďalej uviedla, že v oboch konaniach bolo vykonané čiastočné dokazovanie, z ktorého vyplynuli ich narušené manželské vzťahy, ktoré nevytvárajú priaznivé rodinné prostredie, pričom otec maloletých detí sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, s maloletými deťmi sa pravidelne stýka a ona mu v tom nebráni.
Podľa § 102 odsek 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania
návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 75 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 odsek 5 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 odsek 1 písmeno b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 odsek 1 písmeno g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 odsek 6 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, e) nenakladal s určitými vecami alebo právami, f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre konečné rozhodnutie. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chráneným záujmom
ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o veci. Z uvedeného vyplýva, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho vydanie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva či nároku bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené vo veci samej, čo znamená, že predbežným opatrením v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak.
Vzhľadom na to, že v prvej vete citovaného ustanovenia § 76 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku je použité slovo „najmä“, je zrejmé, že výrok predbežného opatrenia môže ale nemusí úplne zodpovedať zákonnému textu. Preto súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením musí vychádzať zo základného účelu, ktorý má predbežné oparenie sledovať s ohľadom na znenie § 74 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Zo spisového materiálu, ako aj nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu č.k. 11P/260/2015 súd mal preukázané, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v ktorej veci nebolo ešte meritórne rozhodnuté. Z uvedeného spisu, ako aj z tunajšieho spisu 7P/177/2015 vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od konca novembra 2015, z ktorej on odišiel a začal spávať v jeho pracovni v jednom zo svojich domov, ktoré vlastní. Obaja rodičia žiadajú v oboch konaniach, aby boli deti zverené do ich osobnej starostlivosti. Otec ohľadom výživného ponechal rozhodnutie na úvahe súdu. Matka žiada od otca výživné na maloletú O. v sume 300,- eur mesačne a na maloletú H. v sume 200,- eur mesačne. Obaja rodičia žiadajú upraviť styk s deťmi neobmedzene.
Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že otec maloletých detí je živnostník, neplatí na deti výživné, podľa daňového priznania za rok 2014 vykázal stratu. V prázdninových mesiacoch a v sezóne zarobí okolo 1.000,- eur mesačne, poberá starobný dôchodok vo výške 296,50 eur mesačne a výsluhový dôchodok vo výške 706,75 eur mesačne. Má dve zamestnankyne v pracovnom pomere. Na podnikanie používa tri domy, štvrtú budovu má pre ovce a kozy, prístrešok pre kone, má dve drevené stajne, prístrešky na uskladnenie sena a slamy a drevenú budovu pre ovce a kozy. Tri domy využíva ako ubytovacie priestory pre turistov. Okrem toho, ako sám ďalej uviedol, vlastní dom v D. pri Y., ktorý je zadĺžený a v ktorom nikto nebýva. Vlastní tiež pôdu o výmere 15 ha a z výnosov z tejto pôdy živí zvieratá. Ako živnostník má tri traktory a ako fyzická osoba vlastní osobné motorové vozidlá Škoda, Volkswagen, Land Rover a dva veterány Pragovku a Škodu 1202.
Pokiaľ ide o pomery na strane matky, nemá vykázaný žiaden príjem a ani ho nevedela preukázať. Bola na predĺženej materskej dovolenke a od XX.XX.XXXX je samostatne hospodáriacim roľníkom. Zaoberá sa živočíšnou výrobou, má ovce a kozy spolu v počte 40 kusov. Zatiaľ nemala žiaden príjem. Poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd dospel k názoru, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Naliehavosť jeho vydania súd videl v tom, že od podania návrhu vo veci vedenej na tunajšom súde pod č.k. 11P/260/2015 a vo veci 7P/177/2015 rodičia už spolu nežijú od novembra 2015, otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, preto ho súd zaviazal platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere tak, aby boli zabezpečené ich základné životné potreby, a to s prihliadnutím na jeho príjem, ktorý činí 1.000,- eur mesačne, poberá starobný dôchodok vo výške 296,50 eur mesačne a výsluhový dôchodok vo výške 706,75 eur mesačne, ako aj celkové majetkové pomery (vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí). Podľa názoru súdu otec môže prispievať na výživu svojich detí po 100,- eur mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy a dotknutia svojej životnej úrovne, a to aj s prihliadnutím na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí 198,09 eur mesačne. Keď otec zaplatí zo svojho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý činí 2.003,25 eur mesačne (1.000,- eur + 296,50 eur starobný dôchodok + 706,75 eur výsluhový dôchodok) sumu 200,- eur výživné na maloleté deti, zostane mu ešte 1.803,25 eur mesačne, čo je o 1.605,16 eur viac, ako činí jeho životné minimum (1.803,25 eur - 198,09 eur). Otcovi zostane teda dostatočne vysoká suma na jeho výživu, ako aj reprodukciu jeho pracovnej sily a zaplatenie ďalších nákladov na živobytie. V danej veci súd vykoná ešte dokazovanie a bude skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, t.j. ohľadom ich zverenia do osobnej starostlivosti, ako aj určenia výšky výživného.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, súd ho neupravil, keďže matka to nežiadala a ani zo spisového materiálu súd nezistil, že by matka otcovi v styku s deťmi bránila. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 odsek 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 odsek 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.