Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-129-2020.pdf
PDF · 205.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/129/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: OXYN, s.r.o., Železničná 2, Čaňa, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., Krmanova 1, Košice, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Marián Prievozník, PhD., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101473403/2017 zo dňa 03.07.2017 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.08.2017 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.08.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101473403/2017 zo dňa 03.07.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100570165/2017 zo dňa 05.04.2017, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 69.816,95 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013. Žalobca sa domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia.
2. Daňový úrad Košice, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 100570165/2017 zo dňa 05.04.2017 určil žalobkyni podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok") rozdiel v sume 69.816,95 6 na dani z pridanej hodnoty, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 61.697,06 € a vyrubil daň v sume 8.119,89 €. O odvolaní žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101473403/2017 zo dňa 03.07.2017 rozhodol tak, že prvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8S/43/2017-63 zo dňa 22. marca 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 8S/43/2017-98 zo dňa 14. decembra 2018 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.S.P.) zamietol žalobu žalobcu (vtedy podnikajúcej pod obchodným menom BARBARA Slovensko, s.r.o.). Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie DPH z predmetných zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie marec 2013. 3. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/43/2017-63 zo dňa 22. marca 2018 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudkom sp. zn.: 10Sžfk/16/2019 zo dňa 30. júna 2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/43/2017-63 zo dňa 22. marca 2018
v spojení s opravným uznesením č. k. 8S/43/2017-98 zo dňa 14. decembra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že správny súd porušil zákon tým, že žalobcovi nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z písomného vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 20.09.2017, v ktorom sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom. Podľa názoru žalobcu tým, že uvedené vyjadrenie žalovaného mu nebolo doručené pred rozhodnutím krajského súdu o veci nemal možnosť oboznámiť s podstatou procesnej obrany žalovaného reagovať, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: I. ÚS 335/2006 zo dňa 30.10.2007 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/209/2014 z 28.08.2014 aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike z 27.04.2010 a vo veci Mantovanelli proti Francúzsku z 18.03.1997). 4. Kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/43/2017-63 zo dňa 22. marca 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 8S/43/2017-98 zo dňa 14. decembra 2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/43/2017-63 zo dňa 22. marca 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101473403/2017 zo dňa 3. júla 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 8S/43/2017- 98 zo dňa 14. decembra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd s odkazom na čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, považoval nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania za v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčasti práva na spravodlivý proces, ako to už uviedol vo svojich rozsudkoch č. k. 5Sžfk/45/2018 zo dňa 30.05.2019 a č. k. 8Sžfk/5/2019 zo dňa 22.08.2019. Keďže v danej veci vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo doručené žalobcovi, kasačný súd dal do pozornosti aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike. S ohľadom na uvedené závery kasačný súd neposudzoval spornú otázku z vecného hľadiska. Žalobca obsahovo namietal, že nepriznanie práva na odpočítanie DPH v tomto prípade nesúviselo s rozsahom jeho dôkaznej povinnosti, ale z iných skutočností, v rámci vlastného preverovania iných daňových subjektov a namietal absentovanie údajov o faktúrach, ktorých sa odpočet dane týkal, ako i to dĺžku trvania daňovej kontroly. Podľa žalobcu sa správny súd v rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ako aj od rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Keďže vecné posúdenie pokladal kasačný súd za predčasné, /účastníkov konania by pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou/, uložil Krajskému súdu v Košiciach v ďalšom konaní doručiť žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.09.2017 a umožniť mu vyjadriť sa k tomuto v lehote určenej krajským súdom a napokon opätovne rozhodnúť vo veci, ako i o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania. Rovnakou právnou otázkou totožných účastníkov sa už zaoberal vo svojich rozsudkoch č. k. 5Sžfk/45/2018 zo dňa 30.05.2019 a č. k. 8Sžfk/5/2019 zo dňa 22.08.2019, pričom dospel k totožnému záveru. 5. Po vrátení veci kasačným súdom na nové konanie a rozhodnutie, správny súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi. V replike žalobca dňa 21.04.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.09.2017, k správnej žalobe a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101473403/2017 zo dňa 03.07.2017 a súčasne aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice o vyrubení rozdielu dane č. 100570165/2017 zo dňa 05.04.2017 a vrátil vec Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 6. Žalobca k rozsahu dôkazného bremena uviedol, že podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa tieto dve povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s nimi predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť, najčastejšie účtovné doklady. Ak však správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť týchto podkladov, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie svojich pôvodných dôkazov alebo nie. Vo vzťahu k rozsahu dôkaznej povinnosti v daňovom konaní žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf 1/2011 (R 1/2011), podľa ktorého „ak je nesporná existencia nakúpeného materiálového plnenia, a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s prílohami od určitého
dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má daňový subjekt štandardne archivovať, od následného neštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. "Európsky súdny dvor v uznesení č. C-33/13 zo dňa 06.02.2014 vyslovil, že „správny výklad šiestej smernice Rady č. 77/388/ EHS vylučuje, aby bol daňovníkovi odmietnutý nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty splatný alebo zaplatený z dôvodu ním nadobudnutých tovarov, na základe toho, že vystaviteľ faktúry, ktorá sa týka tejto dodávky, spáchal trestný čin alebo sa dopustil nezrovnalostí, ktoré sú dôvodom na konštatovanie, že fakturovaná transakcia nebola skutočne zrealizovaná spomenutým vystavovateľom, ibaže bude na základe objektívnych dôkazov - bez požiadavky overovacích činností zo strany daňovníka, ktoré nie sú jeho úlohou - preukázaný fakt, že daňovník vedel alebo mal vedieť, že dodávka je spojená s trestným činom v oblasti DPH." 7. Žalobca tiež uviedol, že zistené nezrovnalosti správcom dane na inom stupni transakcie nemôžu byť zahrnuté pod rozsah dôkaznej povinnosti žalobcu, ani nemôžu byť sami o sebe dôvodom pre to, aby mu bolo odopreté právo na odpočítanie DPH. V rozpore vyššie uvedenými rozhodnutiami neboli zo strany žalovaného zabezpečené objektívne dôkazy preukazujúce žalobcovi, že vedel alebo mal vedieť o týchto nezrovnalostiach, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv v daňovom konaní. To či žalobca vedel alebo mal vedieť o existujúcich nezrovnalostiach na inom stupni dodávateľských vzťahov nebolo vôbec predmetom dokazovania v daňovom konaní. 8. Podľa žalobcu, ak správca dane nespochybnil dodania tovaru žalobcovi, ani existenciu tovaru (sóje) ako takého, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok ako ich žalobca deklaroval faktúrami vystavenými spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. spolu s dodacími listami a prepravnými dokladmi CMR. Správca dane vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a z ich súvisiacich šetrení dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmto dodávateľom z dôvodu, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. ktorá dodávala tovar spoločnosti Podtatranská hydina a.s., ktorá následne dodávala tovar spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť. Z tohto dôvodu nemohla získať oprávnenie nakladať s tovarom ako jeho vlastník a tento nemohla dodať žalobcovi. Osoba ktorá podľa zistení správcu dane konala v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. - U.. P. M., nebola osobou oprávnenou konať v mene tohto subjektu. Konateľom SLOVAKIA FARMA s.r.o. bol nekontaktný občan ČR. Uviedol, že U.. P. M. bol v zdaňovacom období marec 2013, ktorého sa napadnuté rozhodnutie žalovaného týka, konateľom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a súčasne predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s.. Toto sa však týka výlučne vzťahov v rámci spoločností HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. a výlučne na ich vlastnú daňovú povinnosť to malo vplyv. Žalobcovi ktorý prevádzkuje výrobňu kŕmnych zmesí v Čani bol tovar dodaný ako konečnému spotrebiteľovi za daňovo neutrálnych podmienok po tom, ako sa daňový podvod uskutočnil na inom stupni reťazca dodávateľských vzťahov. Z pohľadu žalobcu bol tovar objednaný u p. M. a jeho spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a táto mu tovar aj dodala. To či pri tom sama použila nárazníkový subjekt nemal žalobca vôbec dôvod skúmať, on od žiadneho nárazníkového subjektu nič nenakupoval ani s ním neprišiel do žiadneho kontaktu. Tvrdenie žalovaného, že za týchto okolností spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nenadobudla vlastníctvo k tovaru a tento nemohla následne platne dodať žalobcovi, nemá žiadnu oporu v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka. Žalobcovi bol tovar reálne dodaný tým istým subjektom, u ktorého si ho objednal. V konaní bolo preukázané, že žalobca si tovar objednal u dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a tento mu ho aj skutočne dodal. Podtatranská hydina a.s. nadobudla od nárazníkovej spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Žalobca pri objednaní a prevzatí tovaru dostal tovar od toho kto bol na inom stupni reťazca dodávateľských vzťahov a žalobca vôbec nemal vedomosť, že by dodanie tovaru žalobcovi bolo spochybnené. Zdaniteľný obchod sa preukázateľne uskutočnil - žalobca si objednal tovar u dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. tovar a tento dodávateľ mu tovar dodal. Obchod sa uskutočnil presne tak ako ho žalobca deklaroval, čo sa týka dodávateľa, druhu aj množstva tovaru. Existencia faktúry nebola len formálna ale bola podporená reálnym dodaním tovaru. Vo vzťahu k uvádzaným ustanoveniam zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo splnené:§ 51 ods. 1 písm. a) - predmetné ustanovenie žalobca neporušil, nakoľko mal faktúru od platiteľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o., vystavenú podľa § 71;§ 49 ods. 1 - predmetné ustanovenie žalobca neporušil, nakoľko právo odpočítať daň mu vzniklo momentom, kedy pri tovare vznikla jeho vlastná daňová povinnosť, čo je evidentné aj z daňového priznania; § 49 ods. 2 písm. a) - predmetné ustanovenie žalobca neporušil, pretože voči nemu bola uplatnená daň iným platiteľom. Žalobca v tomto prípade
zaplatil DPH uvedené na faktúrach spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktorá nadobudla kúpnu cenu vrátane DPH. Následne si žalobca uplatnil odpočet len toho, čo už predtým zaplatil, tak ako to predpokladá legislatíva EU v oblasti DPH, a teda výsledkom pre neho je opätovne len tá istá 0. Tvrdenie žalovaného, že „tým, že sóju fakturoval slovenský dodávateľ cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie z faktúr vystavených spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO, ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane", nemá elementárnu racionalitu. 9. Žalobca opakovane namietal absenciu konkrétnych faktúr v rozhodnutí v daňovej veci je neštandardný a neobvyklý postup, podľa názoru žalobcu takýto postup nie je správny a nemal by byť zo strany súdov podporovaný. Už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa SD vôbec nevysporiadal s ďalšími dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, ako napríklad dodacie listy a CMR doklady, a žalovaný ako odvolací orgán vo vzťahu k tejto námietke účastníka daňového konania v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že žalobca uvedené dôkazy predložil vo vyrubovacom konaní a správca dane s ním následne prerokoval protokol o daňovej kontrole. 10. Žalobca namietal nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia nenapĺňa obsahové požiadavky podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré požaduje, aby bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, ako konkrétne boli jednotlivé dôkazy zo strany správcu dane hodnotené. Uvedenie, že žalobca dôkazy predložil, a že s ním bol prerokovaný protokol o daňovej kontrole, nie je v skutočnosti vôbec hodnotením dôkazov. Uviedol, že ide o vadu rozhodnutia porušujúcu práva žalobcu ako účastníka, pretože sa mu postupom správneho orgánu odňala možnosť relevantne argumentovať vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, ktoré svedčili v jeho prospech. Inými slovami povedané, žalovaný v napadnutom rozhodnutí hodnotil výlučne tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, v podstate vychádzal výlučne zo záverov protokolov o daňových kontrolách u iných daňových subjektov, bez toho aby bolo vykonané relevantné dokazovanie konkrétne vo vzťahu k žalobcovi. 11. Žalobca namietal, že od začatia daňovej kontroly 29.03.2013 do jej skončenia 18.01.2017 uplynulo viac ako tri a pol roka, dátumy prerušenia a následného pokračovania v daňovej kontrole boli volené správcom dane selektívne bez ohľadu na to, kedy sa uskutočnila medzinárodná výmena informácií, ktorá bola dôvodom prerušenia daňovej kontroly. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010. Judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok". V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre počítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje". Žalobca v podanej žalobe poukázal na konštatovanie žalovaného o získaní neoprávnenej daňovej výhody daňovými subjektmi Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že ak sa v tomto zmysle jednalo o podvodnú transakciu, nebol to žalobca, kto by mal z nej akýkoľvek prospech, resp. žeby žalobca získal v tejto súvislosti daňovú výhodu. Žalobca vytýkal žalovanému, že nesprávne posúdil platnosť právnych úkonov - dodanie tovaru v preverovanom reťazci daňových subjektov. Podľa žalobcu za simulovaný právny úkon možno považovať výlučne objednanie tovaru spoločnosťou Slovakia Farma, s. r. o., pretože tento právny úkon nebol reálny, predmetný tovar v skutočnosti objednával U.. P. M., ktorý nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti Slovakia Farma, s. r. o. Vo vzťahu medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o., resp. Hydina Slovensko, s. r. o., a žalobcom však už nešlo o žiadny zastretý právny úkon a išlo o štandardné kúpne zmluvy platne uzavreté. S poukazom na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 446 Obchodného zákonníka žalobca konštatoval, že spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., k predmetnému tovaru vlastníctvo v občiansko-právnom zmysle nadobudla. Administratívne konanie
12. Na tomto mieste správny súd považuje za správne zopakovať zistenia administratívneho konania v ktorom správny orgán prvého stupňa v súvislosti s uplatnením odpočtu DPH žalobcom za obdobie 03/2013, vykonal dokazovanie sám i dožiadanými daňovými úradmi pre vybrané daňové
subjekty a najmä vykonal miestne zisťovanie o dodávateľovi žalobcu, spoločnosti Hydina Slovensko, s.r.o.. Z odpovedí dožiadanými daňovými úradmi vyplynulo a z vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u dodávateľa subjektu Hydina Slovensko, s.r.o. za 03/2013, zistil, že tovar zakúpila Hydina Slovensko, s.r.o. od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s., ktorý ju kúpil od SLOVAKIA Farma, s.r.o., Popradská 66, Košice. Posledne menovaná spoločnosť zabezpečila nakládku tovaru v Gdaňsku v Poľskej republike, pričom vykládku zabezpečoval odberateľ žalobca BARBARA Slovensko, s.r.o. správca dane uvedené označil ako deklarované dodanie tovaru / sóje/ a reťazový obchod medzi 1. SLOVAKIA Farma, s.r.o. -2 Podtatranská hydina, a.s. - 3Hydina Slovensko, s.r.o. 4BARBARA Slovensko, s.r.o. 13. V rámci týchto kontrol boli zaslané žiadosti o medzinárodnú informáciu za účelom preverenia nadobudnutia sóje v danom zdaňovacom období. Spoločnosť Hydina Slovensko, s.r.o. sa podľa odpovede doručenej správcovi dane 19.03.2014 nijakým spôsobom nepodieľala na zabezpečí prepravy od jej dodávateľa ani k jej odberateľovi, /1 SLOVAKIA Farma, s.r.o. -2 Podtatranská hydina, a.s. -3 Hydina Slovensko, s.r.o. /ani na manipulácii s tovarom s tým, že tovar išiel priamo od výrobcu do miesta určenia - žalobcovi - /4 BARBARA Slovensko, s.r.o.. 14. Správca dane vychádzal zo zistení daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu Hydina Slovensko, s.r.o., závery ktorej sú uvedené v PROTOKOLE č. 100074594/2017 zo dňa 16. 1. 2017, bod 2.3.5. Z tohto vyplýva, že dodávateľ žalobu si v kontrolovanom období uplatnil DPH vo výške 169.696,51 eur. Žalovaný preveroval oprávnenosť tohto odpočtu teda u dodávateľa žalobcu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a to z jeho faktúr č. 5130102015, 5130102314, 5130102571, 5130102650 a 5130102683, z ktorých si žalobca uplatnil 20 % DPH v sume v sume 69.816,95 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013. Z protokolu tiež vyplýva, že SD zisťoval, ako bol tovar dodávaný, platený, kto sa postaral jeho dopravu od dodávateľa k žalobcovi, a či dodávateľ Hydina Slovensko, s.r.o. uhradil DPH zo zdaniteľného plnenia za dodávku od Podtatranská Hydina a.s.. Zistil, ako sa uvádza v protokole, že tovar dostal dodávateľ žalobcu Hydina Slovensko, s.r.o. od Podtatranská Hydina a.s.. Zaplatené bolo prevodom a zápočtom, pre HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.. Vykládku zabezpečoval konečný odberateľBARBARA SLOVENSKO s.r.o., v súčasnosti OXYN s.r.o., nakládku tovaru zabezpečoval dodávateľ SLOVAKIA FARMA s.r.o., v Gdansku v Poľskej republike. Hydina Slovensko s.r.o. sa na preprave nepodieľala. Ani za spoločnosť PODTATRANSKÁ HYDINA s.r.o., nikto nemanipuloval s tovarom, tovar sa neskladoval a zdaniteľné plnenia boli údajne prijaté pre HYDINA SLOVENSKO. s.r.o., a tovar bol určený pre žalobcu, pôvodne pod obchodným názvom BARBARA SLOVENSKO s.r.o., v súčasnosti OXYN s.r.o. Reťazový obchod 1. SLOVAKIA Farma, s.r.o., 2. Podtatranská hydina, a.s., 3. Hydina Slovensko, s.r.o. ku žalobcovi BARBARA SLOVENSKO s.r.o., v súčasnosti OXYN s.r.o., bol označený za taký, ktorý nesvedčí o tom, o čom formálne doklady. Tovar bol priamo dodaný od 1. SLOVAKIA Farma, s.r.o. žalobcovi, ktorý platil dopravu. K deklarovaným zdaniteľným plneniam sa uvádza, že od PODTATRANSKÁ HYDINA s.r.o., nikto nemanipuloval s tovarom, zdaniteľné plnenia boli prijaté pre HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. za účelom ďalšieho dodania pre konečného odberateľa žalobcu, ktorý zabezpečoval jeho vykládku. So zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 22.11.2013 vyplýva, že HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. faktúry č. 5130102015, 5130102314, 5130102571, 5130102650 a 5130102683, vystavila žalobcovi z ktorých uplatnil za zdaňovacie obdobie marec 2013, za predaj sóje odpočet 20 % DPH v sume v sume 69.816,95 eur. Protokol konštatuje, že obchod so žalobcom a dodávateľom HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nebol preukázaný, napriek faktúram od HYDINA SLOVENSKO s.r.o., lebo táto nič nenadobudla a teda ani nepredala žalobcovi, lebo žalobcovi tovar dodal SLOVAKIA FARMA s.r.o.. 15. Správca dane už v protokole uzavrel, že žalobca si tak nemôže odpočítať DPH z predstieraného obchodu s HYDINA SLOVENSKO s.r.o., lebo aj z CMR dokladov vyplýva, že tovar z faktúr z marca 2013 smeroval z Poľskej republiky z Gdanska do Barbara Slovensko, s.r.o., so sídlom Čaňa v období od 1.3.2013, do 21.3.2013 a do 28. 2. 2013. Podľa výpovede p. R. U. SLOVAKIA FARMA s.r.o. a PODTATRANSKÁ HYDINA s.r.o.,. slúžili na zníženie ich vlastného daňového základu zaplatením ceny dodávky, avšak na obchode reálne neparticipovali, a aj vedenie a sídla boli fiktívne. Osoba konateľa spájala PODTATRANSKÁ HYDINA s.r.o., a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. 16. Správca dane pre potrebné zisťovanie prerušil kontrolu dane z pridanej (rozhodnutie zo dňa 18.02.2014). Z protokolu o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vykonanej u daňového subjektu Hydina Slovensko, s.r.o. správca dane uviedol, že daňový subjekt Podtatranská hydina, a.s. predmetný tovar - sóju nakúpil od daňového subjektu SLOVAKIA Farma, s.r.o., ktorá žiadne obchodné aktivity nevykonávala a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. V čase týchto obchodov spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. zastupovala splnomocnená zástupkyňa p. R. U., vypočutá dňa 02.07.2014, /mandátna zmluva a generálna plna moc zo dňa 01.01.2013 od konateľa spoločnosti p. E. X., bytom Česká republika , P. X, U. X, ktorá o obchode SLOVAKIA Farma, s.r.o.
a Podtatranská hydina, a.s. nemala žiadnu informáciu a pre Podtatranská hydina, a.s. nevystavovala žiadne faktúry, zmluvy a neuzatvárala obchody ani nepodpisovala. SLOVAKIA Farma, s.r.o. so správcom dane nespolupracovala, na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra nesídlil. Podľa § 81 ods. 4 písm. b/, bod 2 zákona o DPH bola u SLOVAKIA Farma, s.r.o., ku dňu 30.09.2013 zrušená registrácia platiteľa DPH. Kriminálnym úradom Finančnej správy SR bolo vykonané preverenie konateľa tejto spoločnosti p. E. X., ktorý sa bol na adrese bydliska neznámy a z českého obchodného registra bolo zistené, že menovaný vlastní ďalších asi 25 spoločností. Správca dane vyvodil záver, že SLOVAKIA Farma, s.r.o., vystupuje ako nárazník v reťazovom obchode s kŕmnou zmesou a sójovým šrotom ako medzičlánok medzi poľskými, resp. českými subjektmi a Podtatranskou hydinou, a.s. Kežmarok, a Hydinou Slovensko s.r.o., Nová Ľubovňa. 17. Poľská finančná správa doručila v rámci MVI dňa 24.09.2014 a dňa 23.09.2016 informáciu, že dodávky tovaru - krmivo pre spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. boli poľským dodávateľom potvrdené, za odberateľa Slovakia farma, s.r.o. konal p. P. M., prepravu objednal a zaplatil poľský dodávateľ CARGILL. K obchodovaniu medzi spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s., a HYDINA Slovensko, s.r.o. správca dane uviedol, boli personálne prepojené osobu U.. P. M., predsedom predstavenstva Podtatranská hydina, a.s. v období od 10.08.2007 do 24.07.2015 a spoločník s 50 % - ným podielom v spoločnosti Hydina Slovensko v čase od 01.12.2009 do 08.07.2014. 18. Žalovaný i správca dane o pôvode tovaru a zaúčtovaných faktúrach obchodných partnerov uviedol, že i z výpovede p. R. U. vyplýva, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou SLOVAKIA Farma, s.r.o. a Podtatranská hydina, a.s. nedošlo/. Daňový subjekt Hydina Slovensko, s.r.o. nákup tovaru deklaruje predloženými faktúrami 49913301, 49913333, 49913371, 49913408, 499913418 /uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní dňa 22.11.2013 a predloženým účtovníctvom. Podľa finančných orgánov dodanie tovaru v tomto reťazovom obchode nebolo preukázané a neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom, ktorý je uvedený ako predmet dodania na faktúrach vystavených spoločnosťou Hydina Slovensko, s.r.o.. Správca dane považoval za nepreukázané, že k vecnému plneniu na základe predmetných dodávateľských faktúr došlo tak, ako je to deklarované faktúrami pre Hydina Slovensko, s.r.o.. / SLOVAKIA Farma, s.r.o., nevykonávala ekonomickú činnosť, nemohla nadobudnúť a ani nenadobudla právo nakladať s tovarom, to vyplýva zo spisu SLOVAKIA Farma, s.r.o. preto doklady vystavované v reťazci nezodpovedajú pohybu tovaru. 19. Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície
- expozitúra východ vypočula svedkyne R. U., ktorá vo výpovedi dňa 25.09.2015 uviedla, že obchod, ktorý so spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK, s.r.o., Hydina Slovensko, s.r.o. realizoval U.. P. M. (predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.), ktorý nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi od spoločnosti z Poľska a Česka aj cez spoločnosť a Mirbes, s.r.o., TrueCom s.r.o. ale v danej veci zo SLOVAKIA Farma, s.r.o. a to z dôvodu, aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH, kde si takýmto spôsobom ponižoval vo svojich spoločnostiach vlastnú daňovú povinnosť a tieto spoločnosti boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti. Podtatranská hydina, a.s., Hydina Sk, s.r.o. a Hydina Slovensko, s.r.o. fungovali za následného poníženia vlastného daňového základu. Množstvo, druh tovaru, ktorý bol dovážaný do týchto spoločností bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti U.. P. M. a jeho zamestnanec U.. L.. Po zoradení všetkých dôkazov týkajúcich sa deklarovaných dodaní tovaru v reťazovom obchode, kde deklarovaným dodávateľom tovaru mal byť Slovakia Farma, s.r.o., správca dane konštatoval, že v uvedenej spoločnosti nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. a následne dodaniu tovaru pre spoločnosť Hydina Slovensko, s.r.o.. 20. Žalovaný poukázal na judikatúru ESD, ktorá vnútroštátnym orgánom a súdom priznáva oprávnenie zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoby dovoláva podvodne, alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ, alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo výstupe zasiahol do reťazca dodania. Na základe uvedených dôkazov a skutočností správca dane prijal záver, že za kontrolované zdaňovacie obdobie došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 21. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a stotožnil sa s ich právnym hodnotením. Žalovaný konštatoval, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt,
t.j. platiteľ DPH. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nich uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Požaduje sa, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. 22. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním, že nespochybnil dodanie tovaru (sóje) a nespochybnil ani existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Hydina Slovensko, s.r.o... K námietke žalobcu o absencii konkretizácii faktúr žalovaný uviedol, že z textu protokolu a rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa nepriznáva platiteľovi nárok na odpočítanie dane v sume 69.816,95 eur z faktúr vystavených dodávateľom Hydina Slovensko, s.r.o. za dodanie sóje za zdaňovacie obdobie marec 2013. V protokole z daňovej kontroly zo dňa 16.01.2017, ktorý je dôkazom uvedeným v odvolaním napadnutého rozhodnutia, sú podrobne špecifikované jednotlivé faktúry, za predmetné zdaňovacie obdobie ako to bolo konštatované v bode 14 tohto rozsudku v konštatačnej časti. Obsah protokolu bol žalobcovi známy, na základe výzvy správcu sa k zisteniam v protokole vyjadril a mal vedomosť, o ktoré konkrétne faktúry v tomto prípade ide a neuvedenie presných čísel faktúr a ďalších identifikačných údajov možno v tomto prípade považovať za formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. 23. Žalovaný k odvolacej námietke t.j. zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly a dôvodov prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 18.02.2014 mal za to, že žalobca namietal, že dôvody na prerušenie daňovej kontroly zistil správca dane z odpovede daňového úradu pre vybrané daňové subjekty doručené mu až dňa 19.03.2014, prerušil kontrolu už dňa 18.02.2014 z tohto dôvodu. U žalobcu boli vykonávané koordinované kontroly týkajúce sa viacerých zdaňovacích období a správca dane mal k dispozícii údaje súvisiace prostredníctvom iných komunikačných a informácia vypracovaná iným správcom dane už v januári 2014 z interných systémov správcovi dane známa, ale doručená až v marci 2014. Už 18.02.2014, vydal rozhodnutie o prerušení konania, lebo mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré boli dôvodom na prerušenie kontroly. Daňová kontrola bola začatá dňa 29.03.2014 a ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. 18.01.2017. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 18.02.2014 bola daňová kontrola v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to do ukončenia daňových kontrol vykonávaných v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov a do doručenia odpovedí z dožiadaní zaslaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane sa dozvedel o ukončení daňovej kontroly spoločnosti Hydina Slovensko, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2013 dňa 09.11.2016 a následne dňa 10.11.2016 oznámil žalobcovi, že prekážky, pre ktoré daňová kontrola bola prerušená pominuli. 24. K námietke žalobcu, že odpoveď Poľskej finančnej správy, ktorá potvrdila dodanie a prepravu tovaru od poľskej spoločnosti CARGILL sp.z.o.o. pre spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o., žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobcovi bol tovar (sója) dodaný, ale nebolo preukázané, že bol dodaný tak, ako to žalobca deklaroval. Bol mu dodaný priamo od SLOVAKIA Farma, s.r.o. a vytvorený fakturačný reťazec, keď medzi dodávateľa a odberateľa tovaru (fyzické dodanie) boli vsunuté 2 spoločnosti pre účely fakturácie. 25. Žalovaný uviedol, že podľa odpovede Poľskej finančnej správy U.. P. M. pri tomto obchode vystupoval za spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o., a výpoveď R. U. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, potvrdila, že U.. P. M. nakupoval do spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., Hydina Slovensko, s.r.o. tovar z Poľska a Česka cez okrem spoločnosť Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. aj SLOVAKIA Farma, s.r.o., a to z dôvodu získania daňovej výhody/. Tieto spoločnosti s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky na vykonávanie takejto činnosti. Žalobca, ktorého štatutárnymi orgánmi sú občania Poľska, nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez reťaz slovenských firiem, pričom fakturácie medzi spoločnosťami vo vnútri obchodného reťazca nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, bola vytvorená umelo za účelom získania nadmerného odpočtu a v dôsledku zmiznutia obchodníka /SLOVAKIA Farma, s.r.o./.
26. Žalovaný poukázal na základnú zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikať napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, spolupráci s ktorými tak činí. Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. 4Sžf/1/2016 upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti mal nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupní informácie týkajúce sa zdaniteľného plnenia. Konštatoval, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
27. Žalobca namietal, že neporušil ustanovenie § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pretože predložil faktúru od platiteľa dane Hydina Slovensko, s.r.o., a právo odpočítať mu vzniklo momentom, keď pri tovare vznikla daňová povinnosť Hydina Slovensko, s.r.o.. 28. Opakovane namietal, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v rozhodnutí žalovaného nie sú identifikačné údaje faktúr (čísla, dátum vyhotovenia, dátum splatnosti, výška jednotlivých fakturovaných súm, či výška DPH), z ktorých si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnote v zdaňovacom období marec 2013 uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 69.816,95 eur. Absencia týchto údajov má za následok podstatnú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal tak, že ide iba o formálny nedostatok, pričom žalobcovi z protokolu o daňovej kontrole zo dňa 16.01.2017 je známe, o ktoré faktúry sa jedná. 29. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na vykonané dokazovanie správcom dane ako aj zistenia, ktoré správca dane prezentoval z vykonaných dôkazov a namietal nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení. Rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa žalovaného vytýkal, že z nich nevyplýva, či alebo akým spôsobom sa správca dane zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom - faktúrami, dodacími listami alebo CMR dokladmi preukazujúcimi dodanie tovaru. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie, že správca vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by boli faktúry preukazujúce dodanie tovaru vôbec vykonané ako dôkaz, aké skutočnosti z nich vyplynuli, ani ako tieto dôkazy žalovaný vyhodnotil. Všetky skutkové zistenia správcu dane sa týkali výlučne daňových subjektov Podtatranská hydina, a.s., Hydina Slovensko, s.r.o. a Slovakia Farma, s.r.o., ale nie žalobcu vo vzťahu ku ktorému sú len vyvodzované právne následky za konanie iných daňových subjektov. Vo vzťahu k žalobcovi nebolo vykonané akúkoľvek dokazovanie, žalovaný vychádzal výlučne so záverov daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov, pričom len dohadmi a nepriamymi dôkazmi dospel k záveru, že žalobca mal o týchto skutočnostiach vedomosť, resp. že mal vedomosť o tom, že je zapojený do tzv. „transakcií poznačených podvodom". 30. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daňové subjekty Podtatranská hydina, a.s. a Hydina Slovensko, s.r.o. získali pre seba neoprávnenú výhodu tým, že si znižovali DPH na vstupe tým, že objednávali tovar prostredníctvom neexistujúcich daňových subjektov /Slovakia Farma, s.r.o./. Ak sa v tomto zmysle jednalo o podvodnú transakciu, nebol to žalobca, kto by mal z nej akýkoľvek prospech. Ani jeden z vykonaných dôkazov nesmeruje k tomu, že by žalobcovi tovar nebol dodaný, alebo že by jeho dodaním získal daňovú výhodu. Namietal, že nemal vedomosť o opísanom konaní daňových subjektov Hydina Slovensko, s.r.o., Podtatranská hydina, a.s. a Slovakia Farma, s.r.o. iba na základe skutočností, že na jeho účet bola v septembri 2012 pripísaná platba z účtu spoločnosti Slovakia Farma, s.r.o.. Táto platba nič nepreukazuje, pretože nesúvisí s preverovaným zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobie marec 2013, žalobca nevie, z akého dôvodu mu táto platba prišla. Zo skutočnosti, že žalobcovi bola mylne poukázaná platba od spoločnosti Slovakia Farma, s.r.o., v žiadnom prípade nemožno usudzovať, že by žalobca mal vedomosť o tom, že táto spoločnosť bude vo februári 2013 použitá zo strany spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. ako nárazník pri objednaní tovaru z Poľska v úmysle znížiť jej daň na vstupe. Ide o ničím nepodloženú konštrukciu žalovaného. 31. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil, ktorý právny úkon v rámci predmetných obchodov je simulovaný, kto a z akého dôvodu simuluje, čo je obsahom skutočného úkonu. Podľa žalobcu za simulovaný právny úkon možno považovať výlučne objednanie tovaru spoločnosťou Slovakia Farma, s.r.o. Tento právny úkon nebol reálny, nerobil ho subjekt na to oprávnený, ale z vykonaného dokazovania vyplýva, že tovar v skutočnosti objednal U.. P. M., ktorý nebol štatutárom spoločnosti Slovakia Farma, s.r.o.. Bol však štatutárom spoločnosti
Podtatranská hydina, a.s., pre ktorú Slovakia Farma „objednávala" tovar takýmto spôsobom za tým účelom, aby jej tým znížila DPH na vstupe. To znamená, že žalovaný bol plne oprávnený spochybniť tento právny úkon a vychádzať zo skutočného obsahu právneho úkonu, ktorým malo byť objednanie tovaru z Poľska priamo spoločnosťou Podtatranská hydina, a nepriznať tejto spoločnosti daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní DPH. Vo vzťahu medzi spoločnosťou Podtatranská hydina a Hydina Slovensko, resp. Hydina Slovensko a žalobcom však už o žiadny zastretý právny úkon nejde, ide o štandardnú kúpnu zmluvu uzavretú platne medzi existujúcimi spoločnosťami. Záver o tom, že spoločnosť Slovakia farma nemohla nadobudnúť ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom - sója ako vlastník, preto nemohla vlastnícke právo previesť na spoločnosť Podtatranská hydina, ktorá ho následne nemohla previesť na spoločnosť Hydina Slovensko a z toho dôvodu táto spoločnosť nemohla previesť vlastnícke právo na žalobcu. Toto právne posúdenie podľa žalobcu odporuje ustanoveniu § 41a ods. 2 OZ. Napriek tomu, že právny úkon, kúpna zmluva medzi poľským dodávateľom Cargill Sp.Z.o.o. je nepochybne neprávny právny úkon, súčasne ide o tzv. simulovaný právny úkon v zmysle § 41a ods. 1 OZ. 32. Žalobca citoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR č. konania 3Sžf/1/2011 (R 1/2011) časti rozsudkov Súdneho dvora EÚ z 12. 01. 2016 (spojené konania C-354/03, C- 355/03 a C-484/03), ako aj z uznesenia Súdneho dvora EÚ zo dňa 06. 02. 2014 č. C-33/13 bez toho, aby konkretizoval, ktoré citované právne názoru z týchto rozhodnutí svedčia, a v akom rozsahu, v jeho prospech. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, ktorý v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu uviedol, že žalovaný nespochybnil existenciu, resp. dodanie tovaru, no spochybnil jeho dodanie za podmienok, ako ich žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťami Podtatranská hydina a Hydina Slovensko. Podľa žalobcu toto tvrdenie vytvára nesprávnu predstavu, ako keby si žalobca sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo od iného subjektu. Išlo o faktúry vystavené spoločnosťami Podtatranská hydina, ktoré potvrdili dodanie tovaru žalobcovi. Žalobca tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno preukázať nielen fakturáciu, ale skutočné dodanie tovaru, ktoré nespochybnil ani žalovaný. Akékoľvek nedostatky zistené daňovými orgánmi sa týkajú výlučne iných daňových subjektov a nie žalobcu. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za pochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiaden dosah. 33. Žalobca napokon spochybnil zákonnosť postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly, a to tak pri prerušení daňovej kontroly, ako aj pri zachovaní lehoty na jej vykonanie podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová kontrola týkajúca sa DPH za mesiac marec 2013 bola v spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o., začatá dňa 29. 05. 2013 a skončená až dňa 05. 01. 2017 po uplynutí viac ako 3,5 roka od jej začatia. Odôvodnenie viacerých okolností týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly a pokračovania v nej zo strany žalovaného označil žalobca za svojvoľné. Napríklad v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.02.2014, vzhľadom na informácie DÚ VDS, ktoré mu boli doručené až 19.03.2014, t. j. mesiac potom, než prerušil daňovú kontrolu. V novembri 2016 nebola správcovi doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, ktorá bola dôvodom prerušenia konania, ale oznámenie o skončení daňovej kontroly u daňového subjektu Hydina Slovensko. Z toho možno usudzovať, že dôvody pre prerušenie daňovej kontroly spočívajúce v medzinárodnej výmene informácií, zanikli skôr. Žalobca namietal svojvoľný postup správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, pretože dôvodom prerušenia konania je len začatie konania o predbežnej otázke a nie interná komunikácia správcu dane. 34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K žalobnej námietke týkajúcej sa neuvedenia identifikačných údajov faktúr v rozhodnutí správcu dane uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že ide o formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že ide o faktúry vystavené spoločnosťou Hydina Slovensko, s.r.o., za zdaňovacie obdobie marec 2013 pre žalobcu. Faktúry sú uvedené v protokole z daňovej kontroly, ktorý je dôkazom uvedeným v rozhodnutí správcu dane, obsah protokolu je žalobcovi známy, na základe výzvy správcu dane sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol nevedieť, o ktoré konkrétne faktúry v tomto prípade ide. Ide o formálny nedostatok bez spôsobilosti ovplyvniť vecnú stránku rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane obsahuje náležitosti vyžadované ust. § 63 Daňového poriadku. 35. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalobca preukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov, pretože predložil okrem faktúr aj dodacie listy a prepravné doklady CMR, ktoré sa ale v napadnutom rozhodnutí neuvádzajú, pričom žalobca tvrdí, že žalovaný uviedol len tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. V napadnutom rozhodnutí v časti, v ktorej je uvedené stanovisko žalovaného k námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný uviedol, že tieto doklady žalobca predložil vo vyrubovacom konaní a spolu s pripomienkami a vyjadrením daňového subjektu
protokol z daňovej kontroly i správca dane prerokoval s odvolávajúcim sa, ale správca dane po preverení predložení dôkazov dospel k záveru, že tieto dôkazy nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane. 36. K námietke žalobcu, že ak aj spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., a Hydina Slovensko, s.r.o., konali za účelom získania daňovej výhody, žalobca o zapojení do takéhoto konania nemal vedomosť a nezískal žiadnu daňovú výhodu, sa žalovaný rovnako vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom uvádza, že v prípade, ak by odvolávajúci sa nadobudol sóju priamo od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv ne jeho daňovú povinnosť by bol nulový, avšak tým, že sóju fakturoval slovenský dodávateľ cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Hydina Slovensko, s. r. o., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane. 37. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú poukázania na pochybenia iných spoločností a nie žalobcu a jeho vedomostí o účasti na podvodnom konaní, žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Slovakia Farma, s.r.o., plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorá nevykonávala hospodársku činnosť, z jej strany preto nemohlo v skutočnosti dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., ktorá preto tento tovar nemohla reálne dodať spoločnosti Hydina Slovensko, s. r. o., a táto následne žalobcovi. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Hydina Slovensko, s. r. o. Spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, bola zneužitá na účel vystavenia faktúr z daňou z pridanej hodnoty a nevykonávala reálnu hospodársku činnosť, bola nekontaktná. Spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., je uvedená na predložených nákladných listoch CMR, ktoré sa týkajú preverovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených v marci 2013, príjemcom tovaru je žalobca. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol nevedieť o účasti spoločnosti Slovakia Farma na obchode so sójou v zdaňovacom období marec 2013. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na neopodstatnenú námietku žalobcu, že na základe prijatej platby z účtu Slovakia Farma, s. r. o., zo septembra 2012 nemohol nadobudnúť vedomosť o zapojení spoločnosti Slovakia Farma, s. r. o., do obchodu uskutočneného v marci 2013. 38. V súvislosti s námietkami žalobcu v oblasti dôkazného bremena a jeho argumentáciou poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, žalovaný poukázal na svoje stanovisko v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. 39. K námietkam žalobcu týkajúcim sa postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly a zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že u žalobcu boli vykonávané koordinované kontroly týkajúce sa viacerých zdaňovacích období. Správca dane mal preto v rámci internej komunikácie k dispozícii údaje súvisiace s týmito daňovými kontrolami prostredníctvom iných komunikačných kanálov a to skôr, ako mu boli fyzicky doručené poštou. V tomto prípade bola informácia vypracovaná iným správcom dane už v januári 2014 správcovi dane známa, hoci fyzicky listinná forma bola doručená až v marci 2014. Preto správca dane už 18. 02. 2014, keď vydal rozhodnutie o prerušení kontroly, mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré boli dôvodom na prerušenie kontroly. Išlo o prebiehajúce daňové kontroly v spoločnostiach zúčastnených v zistenom obchodnom reťazci subjektov, v rámci ktorých boli zasielané dožiadania zahraničnému správcovi dane. 40. K žalobnej námietke týkajúcej sa doby trvania daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 29. 03. 2013 a ukončená bola dňa 18. 01. 2017. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 18. 02. 2014 bola daňová kontrola v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to do ukončenia daňových kontrol vykonávaných v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov a do doručenia odpovedí z dožiadaní zaslaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Z toho vyplýva, že daňová kontrola mohla pokračovať až potom, keď budú ukončené daňové kontroly u subjektov v obchodnom reťazci. Dňa 09. 11. 2016 bola správcovi dane doručená informácia o tom, že daňová kontrola spoločnosti Hydina Slovensko, s. r. o., za zdaňovacie obdobie marec 2013 bola ukončená. Následne potom dňa 10. 11. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli dňa 09. 11. 2016. Informácia o výsledku daňovej kontroly u priameho dodávateľa žalobcu boli rozhodujúce pre preverenie skutočností, týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, preto správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone kontroly a kontrolu z týchto dôvodov prerušil.
41. Replika žalobcu bola žalovanému doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie dňa 1.08.2022, žalovaný duplikou v súdom stanovenej lehote a ani neskôr nereagoval.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
42. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 účinného od 01.07.2016, ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej po nariadení pojednávania dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (odpočítanie dane platiteľom) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).
Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).
Podľa § ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
43. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.
44. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k.: 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
45. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.
46. Vychádzajúc z obsahu žaloby a v nej obsiahnutých žalobných dôvodov týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodnoprávnych vzťahov neuznaných správcom dane za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2013 pri kontrole oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správny súd konštatuje, že závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu sú dôvodné. Predmetné závery sa opierajú nielen o konštatovania správcu dane obsiahnuté v protokole poukazujúce na nezvládnutie dôkaznej povinnosti daňového subjektu na preukázanie ním produkovaných - deklarovaných tvrdení, ale aj na závery predstavujúce naplnenie dôkaznej možnosti správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
47. Z dôvodu, že žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval deklarované nadobudnutie tovaru na základe listinných dokladov a nevedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru od spoločnosti Hydina Slovensko s.r.o., správca dane vykonal rozsiahle šetrenie vo veci tým, že preveroval celé obchodné reťazce a zisťoval pritom prvotného dodávateľa, t.j. pôvod tovaru a konečného odberateľa, t.j. konečnú spotrebu tovaru.
48. K vyššie uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené), preverovať celý obchodný reťazec. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke, a aj z dôvodu pochybností (len na základe predložených listinných dokladov, ako to očakával daňový subjekt) nemohol mu uznať nadmerný odpočet dane uplatnený v daňovom priznaní. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Názor žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov je nesprávny, až špekulatívny. Je to práve daňový subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci.
49. K obsahu žaloby a na doplnenie svojej hore uvedenej argumentácie správny súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z. z. pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry správnych súdov v Slovenskej republike pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňový doklad odrážal skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažovaný daňový subjekt, a nie správca dane. Na druhej strane však nemožno uprieť právo správcu dane na vykonanie takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci.
50. Správny súd zároveň z obsahu administratívneho spisu správcu dane zistil, že žalobcovi bol daný v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný procesnoprávny priestor pre dokazovanie a tým pre preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky správny súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkom konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania.
51. Správny súd, vychádzajúc aj z obsahu hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR považoval za potrebné formulovať aj vlastné závery vzťahujúce sa na obsah žaloby, v ktorej právny zástupca žalobcu špecifikoval žalobné námietky týkajúce sa neuznania zdaniteľných obchodov - dodávok tovaru od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie obsahujúce záver, podľa ktorého každú transakciu v rámci určitého reťazca je potrebné hodnotiť samostatne a nemožno prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu na iný článok v tomto reťazci (rozhodnutia ESD vo veci spojených konaní C-354/2003, C-355/2003 a C-484/2003 a ďalšie). K predmetnej argumentácii správny súd uvádza, že jej právna priechodnosť by bola možná jedine za situácie, keď by žalobca preukázal reálne dodanie tovaru v právnom vzťahu medzi jeho dodávateľom - a ním ako odberateľom, v rámci ktorého by uvedený subjekt bol preukázateľným vlastníkom a tým aj dodávateľom tovaru, čo v preskúmavanej právnej veci v administratívnom konaní preukázané nebolo. Zároveň by žalobca musel preukázať, že ak došlo k podvodnému správaniu sa daňových, že vyvinul maximálne úsilie za účelom preverenia si vlastného obchodného partnera a jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti pre naplnenie právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Až pri splnení všetkých uvedených podmienok by bol žalobca v pozícii dobromyseľného subjektu požívajúceho taký istý stupeň právnej ochrany v právnych vzťahoch súvisiacich s uplatnením nároku na odpočítanie DPH.
52. Súd opakovane dodáva, úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenia § 49 ods. 2 § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Podľa názoru správneho súdu žalobca nepreukázal splnenie týchto zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie DPH z predmetných zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie marec 2013. Správny súd k tomu uvádza, že úlohou správcu dane a žalovaného nebolo posúdiť, či žalobca z dodania sporného tovaru získal daňovú výhodu, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. K uvedenej argumentácii správny súd uvádza, že úlohou správcu dane, žalovaného a v súdnom konaní ani správneho súdu nebolo posudzovať charakter právneho úkonu, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., nadobudnúť tovar od poľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období marec 2013. 53. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, či a akým spôsobom sa správca dane zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom a to dodacími listami alebo CMR dokladmi, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu ako odvolacej námietke vyjadril v poslednom odseku na strane 16 svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že žalobca predložil spomínané doklady vo vyrubovacom konaní a žalovaný spolu s pripomienkami a vyjadrením žalobcu protokol z daňovej kontroly prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 24. 03. 2017. Po preverení týchto dôkazov dospel k záveru, že nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane. 54. Ak žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného z dôvodu, že v nich absentujú identifikačné údaje týkajúce sa faktúr vystavených dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o., pre žalobcu v zdaňovacom období marec 2013, správny súd zhodne s názorom žalovaného konštatuje, že predmetný nedostatok nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného. V protokole správcu dane č. 100074594/2017 zo dňa 16. 01. 2017 na strane č. 11 sú tieto
dodávateľské faktúry uvedené s údajmi čísla faktúr vystavených dodávateľmi, internými číslami faktúr u žalobcu, druhom tovaru, jeho množstvom, údajom o základe dane, ako aj o výške DPH. Ide o 5 faktúr vydaných dodávateľom žalobcu za obdobie od 05. 03. 2013 do 28. 03. 2013. Tieto údaje boli žalobcovi nesporne známe a absencia týchto údajov v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane nemohla mať za následok poškodenie subjektívnych práv žalobcu. 55. Podľa súdu žalobca nesprávne v podanej žalobe namietal nedodržanie procesnej lehoty na jej vykonanie v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. / od začatia daňovej kontroly dňa 29. 03. 2013 do jej ukončenia dňa 18. 01. 2017 trvala daňová kontrola viac ako 3,5 roka/. Z obsahu administratívnych spisov správny súd zistil, že pri výkone predmetnej daňovej kontroly nedošlo k porušeniu ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňom 29. 05. 2013 a bola ukončená dňom 05. 01. 2017 doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Výkon daňovej kontroly bol prerušený v období od 18. 02. 2014 do 09. 11. 2016. Po vylúčení doby prerušenia daňovej kontroly celková doba výkonu daňovej kontroly neprekročila jeden rok. 56. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí žalobnú námietku, podľa ktorej k prerušeniu daňovej kontroly u žalobcu došlo bez objektívnych dôvodov v zmysle § 61 Daňového poriadku. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bolo paralelné vykonávanie daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov. V rámci týchto daňových kontrol boli realizované dožiadania zaslané v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Do ukončenia týchto daňových kontrol, ktorých výsledky a závery použil správca dane pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odpočítanie dane. Preto správca dane mohol pokračovať v daňovej kontrole žalobcu až po ukončení daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených v obchodnom reťazci. Na konštatovaní o dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly u žalobcu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2013, pričom dôvody na prerušenie daňovej kontroly (informácia daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) mu boli v písomnej podobe doručené až dňa 19. 03. 2014. Pokiaľ správca dane mal vedomosť o dôvodoch prerušenia daňového konania z interných informačných systémov, je potrebné hodnotiť jeho postup ako súladný s ust. § 61 daňového poriadku. 57. Žalovaný v žalobe citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ z 12. 01. 2006 v spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C- 484/03, ako aj uznesenie Súdneho dvora EÚ č. C-33/13 zo dňa 06. 02. 2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré právne názory Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ uvedené v týchto rozhodnutiach sú v jeho prospech, t. j. že zdôvodňujú jeho nárok na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Súd pripomína, že daňový subjekt môže voľne vstupovať do obchodno-právnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodno-právnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere žalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku č. k. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07. 03. 2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromno- právnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre, zoznamy dlžníkov úpadcov atď.). 58. Správny súd akceptuje záver správcu dane a žalovaného, ktorí v súvislosti s predmetným preverením nespochybnili dodanie tovaru žalobcovi, ani nespochybnili existenciu tovaru, no spochybnili jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými jeho dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o. Zákonné podmienky, ktorých splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočítanie dane, totiž nemôžu spočívať len vo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísanými náležitosťami. Iba v prípade preukázania splnenia hmotno-právnych podmienok môže odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. 59. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje a berie do úvahy závery aktuálnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „SD EÚ“), konkrétne vo veci Kemwater ProChemie a veci Vikingo Fővállalkozó, prípadne aj na závery súvisiaceho rozhodnutia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 Afs 334/2017 z 23.03.2022, ktoré boli reflektované aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15.02.2022. 60. V zmysle uvedených rozhodnutí finančná správa je naďalej povinná vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr. body 39 a 40 rozsudku z 9. decembra 2021, Kemwater ProChemie, C-154/20, EU:C:2021:989), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov
než len tých, ktoré tento subjekt predložil. Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca však samé osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia z 3. septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673). Podľa záverov SD EÚ v uznesení Vikingo Fővállalkozó „smernica 2006/112 v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2012, Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod 49, a z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 31)“. 61. S ohľadom na vyššie uvedenú aktuálnu judikatúru je preto pri spochybnení dodania deklarovaným dodávateľom z hľadiska posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane významnou otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti veci naozaj nie sú k dispozícii údaje potrebné na overenie skutočného dodávateľa a jeho postavenia ako platiteľa DPH. Žalovaný sa touto otázkou zaoberal s odôvodnením, že podľa jeho zistení tovar nebol dodaný od HYDINA SLOVENSKO s.r.o., keďže preukázateľne bol dodaný priamo prvotným deklarovaným dodávateľom SLOVAKIA FARMA, s.r.o. na jeho adresu. Žalobca v snahe udržať si daňovú výhodu, neberie do úvahy fakty o tom, že ani právne ani fakticky dodávka tovaru /sóje od HYDINA SLOVENSKO s.r.o., pre žalobcu nemohla byť dodaná ako naďalej predstiera, pretože predať možno tovar, ktorý vlastní predávajúci, ktorému už bol dodaný. To v prípade HYDINA SLOVENSKO s.r.o., s ohľadom na zhora uvedené fakty a na judikatúru je kľúčovým po zistení a preukázaní toho, že žalobcovi boli plnenia dodané iným subjektom, ktorý ani nebol platcom DPH, čo napokon vyplýva z organizácie dodania tovaru. V prípade nepreukázania, dodávateľa uvedeného na faktúre, v tomto smere bol daný daňovému subjektu ako aj správcovi dane rovnaký procesný priestor zaoberať sa v rámci dokazovania aj touto otázkou. Predmetom dokazovania a preukazovania správcom dane v intenciách prekonanej súdnej judikatúry bolo tvrdenie správcu dane, že tovar bol žalobcovi dodaný inak. Žalobca o tom nielen vedel, ale sa na tom aj podieľal, preto správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane pokladá za správne, zákonné a spravodlivé. Nič totiž okrem faktúry a všeobecnej zmluvy nenasvedčuje tomu, že obchod medzi žalobcom a jeho dodávateľom bol vykonaný, ak bol tovar pre žalobcu dodaný od SLOVAKIA FARMA s.r.o., ako to vyplýva podľa CMR podkladov z Poľskej republiky. 62. Podľa aktuálnej judikatúry SD EÚ zdaniteľnej osobe prináleží, aby na základe objektívnych dôkazov preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, že táto hmotnoprávna požiadavka práva na odpočítanie DPH splnená u SLOVAKIA FARMA s.r.o. nebola. (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 43). 63. Opačne predstieraný postup žalobcu, popísaný správcom dane a žalovaným v konštatačnej časti tohto rozsudku preukazuje, že žalobca nielen vedel, ale sa i podieľal na tomto „postupe“ t. j. prevzatím dodania tovaru fakticky od SLOVAKIA FARMA s.r.o., a predstieraním obchodnej operácie prostredníctvom dodávky pre HYDINA SLOVENSKO s.r.o. subjektom PODTATRANSKÁ HYDINA s.r.o.. 64. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku Podľa správneho súdu závery, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1
písm. a/ zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov sú správne. Správny súd preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 66. Rozsudok bol vo veci prijatý pomerom hlasov 3:0 (§134 ods. SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).