Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoKR/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s., IČO: 44 915 691, so sídlom Námestie SNP 74/28, Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu: K. C. (pôvodné označenie K. R.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXX, M. L. (pôvodne bytom O. E. XXXX/X, L.), proti odporkyni: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Z. XX, L., zast. advokátom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o., so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 36 862 428, o určenie neúčinnosti právneho úkonu darovacej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 84 zo dňa 25. apríla 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 84 zo dňa 25. apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. - 84 zo dňa 25.04.2014 zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 28.02.2012 uzatvorená medzi K. C. (pôvodné označenie: K. R.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXX, PSČ: XXX XX, M. L. (pôvodne bytom O. E. č. XXXX/X, L.) ako darcom a M. R., bytom M. R. Z. č. XX, XXX XX L., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, vedený Správou katastra Levice, pre katastrálne územie L., okres L., obec L., a to:

O byt č. XX, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X, O spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, v ktorom sa byt nachádza vo veľkosti XXXX/XXXXXX,

O spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/X, na ktorom je bytový dom postavený vo veľkosti XXXX/XXXXX

na základe ktorej došlo dňa 04.04.2012 k povoleniu vkladu vlastníckeho práva Správou katastra Levice pod č. V XXX/XXXX, je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu K. C. (pôvodné označenie: K. R.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXX, PSČ: XXX XX, M. L. (pôvodne bytom O. E. č. XXXX/X, L.), vedeným Okresným súdom Nitra, pod sp. zn. , právne neúčinný.

Zamietnutou žalobou sa navrhovateľ zároveň k domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť vydať v prospech dotknutej konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti, eventuálne poskytnúť v prospech dotknutej podstaty peňažnú náhradu za tieto nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom.

Navrhovateľ svoju incidenčnú žalobu odôvodnil tým, že na majetok úpadcu K. C. bol dňa 23.05.2012 uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. vyhlásený konkurz, pričom vyhlásenie konkurzu nadobudlo účinky dňa 31.05.2012. Úpadca ako darca uzatvoril dňa 28.02.2012 s odporkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu týkajúcu sa predmetnej bytovej nehnuteľnosti. Povolením vkladu vlastníckeho práva správou katastra Levice zo dňa 04.04.2012 nadobudla odporkyňa k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Darovaciu zmluvu označil za ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko úpadca bezodplatne previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporkyňu - svoju svokru, ako osobu s úpadcom spriaznenú.

Odporkyňa v rámci svojej obrany uviedla, že úpadcom je jej bývalá nevesta. Odporkyňa rodine svojho syna vždy finančne pomáhala. Pred 12 až 13 rokmi ju syn so svojou bývalou manželkou (úpadcom) požiadali, aby išla ručiť pri pôžičke. Odporkyňa bola uvedená do omylu a zrejme namiesto ručenia previedla svoj byt na úpadcu. Následne syn so svojou bývalou manželkou byt zaťažili kvôli pôžičke. Odporkyňa túto pôžičku za nich spláca. Po zhoršení vzťahov medzi synom a jeho bývalou manželkou táto odporkyni navrhla, že na ňu prevedie vlastníctvo predmetného bytu. Došlo k tomu darovacou zmluvou zo dňa 28.02.2012, pričom odporkyňa v tej dobe s bývalou manželkou svojho syna (úpadcom) už komunikovala iba prostredníctvom právnych zástupcov, pretože ich vzťahy boli zhoršené v dôsledku rozvodového konania. Odporkyňa nevie, čo je konkurzné konanie a nemala záujem pri tomto právnom úkone ukrátiť konkurzných veriteľov. Odporkyňa predmetný byt nepretržite užívala napriek dvom zmenám vlastníckeho práva nemu. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby prvostupňový súd žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa uvedeným spôsobom rozhodol na základe nasledujúci skutkových zistení:

Úpadca K. C. dňa 27.04.2012 podala na Okresnom súde Nitra návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu svojej platobnej neschopnosti. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením č. k.

- 85 zo dňa 11.05.2012. Na úpadcu bol vyhlásený tzv. malý konkurz dňa 23.05.2012, pričom za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť SKP, k.s.. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 31.05.2012. Úpadca už v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil inkriminované darovanie za odporovateľný právny úkon.

Úpadca ako darca uzavrel dňa 28.02.2012 s odporkyňou ako obdarovaným darovaciu zmluvu (ďalej len "darovacia zmluva"), predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva - darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedený Správou katastra Levice, pre katastrálne územie L., okres L., obec Levice, a to:

O byt č. XX, o celkovej výmere podlahovej plochy bytu XX,XX m2, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parcela reg. "C" č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X,

O spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, v ktorom sa byt nachádza vo veľkosti XXXX/XXXXXX,

O spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. "C" č. XXXX/X, na ktorom je bytový dom postavený vo veľkosti XXXX/XXXXXX.

Okolnosti týkajúce sa vlastníctva predmetnej bytovej nehnuteľnosti v období pred jej darovaním odporkyni súd prvého stupňa nemohol podrobne zisťovať vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z § 118a O. s. p., rovnako ako ani to, či bola odporkyňa zo strany svojho syna a jeho bývalej manželky uvedená do omylu tak, ako to uviedla v rámci svojej obrany. Za zrejmé však súd prvého stupňa považoval, že výlučným vlastníkom tohto bytu sa stala bývalá manželka syna odporkyne (úpadca), ktorá si neskôr vzala pôžičku a na byte viazne záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky a.s.. Finančná situácia rodiny syna odporkyne sa neustále zhoršovala, pričom odporkyňa sa im snažila pomáhať. Ešte v roku 2011 sa v dôsledku naštrbených vzťahov medzi synom odporkyne a jeho vtedajšou manželkou

tiež zhoršili medziľudské vzťahy aj medzi samotnou odporkyňou a jej nevestou. Svedčia potom viaceré súdne spory vedené na Okresnom súde Levice a Okresnom súde Nitra. Súd prvého stupňa kvalitu vzťahov odporkyne a úpadcu vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z § 118a O. s. p. taktiež nemohol podrobnejšie zisťovať, považoval však za preukázané, že začiatkom roku 2012 boli už vzťahy medzi nimi vážne narušené. Súd prvého stupňa nepovažoval odporkyňu za osobu spriaznenú s dlžníkom - úpadcom, a to vzhľadom na ich zhoršené medziľudské vzťahy. Súd prvého stupňa skonštatoval, že odporkyňa a úpadca neboli vo februári 2012 určite v takom dobrom vzťahu, že by spoločným konaním chceli ukrátiť veriteľov úpadcu. Súd nezistil u odporkyne úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu.

V právnych záveroch odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 9 ods. 2, § 57 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len ZoKR), § 116, § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Súd skonštatoval, že navrhovateľ sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorou prešlo dňa 04.04.2012 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam z úpadcu na odporkyňu. Súd považoval za preukázané, že odporkyňa v predmetnej nehnuteľnosti býva a bývala aj v minulosti, a to bez ohľadu na jej predaj pred asi 12 až 13 rokmi. Súdom bol tento predaj označený za „fiktívny “, ktorého účelom bolo vytvoriť stav, aby jej synovi a jeho bývalej manželke (úpadcovi) mohla byť poskytnutá pôžička. Rodinné vzťahy sa počnúc rokom 2011 v súvislosti s rozvodovým konaním syna odporkyne a úpadcu zhoršili. Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa nepreukázal úmysel odporkyne ukrátiť veriteľov úpadcu, prípadne, že by jej takýto úmysel bol známy. Z výsluchu odporkyne súd nadobudol dojem, že táto vôbec nechápe podstatu konkurzu, tobôž aby chápala podstatu veriteľa ukracujúceho úkonu. Súd nepovažoval odporkyňu za osobu spriaznenú s úpadcom, pretože nie je osobou blízkou vo vzťahu k úpadcovi. Odporkyňa totiž nie je príbuzným úpadcu v priamom rade, jeho súrodencom alebo manželom a vzhľadom na narušené vzťahy medzi odporkyňou a úpadcom odporkyňa nie je osobou, ktorá by prípadnú ujmu úpadcu pociťovala ako vlastnú ujmu. Za dôkaz takýchto záverov súd prvého stupňa označil aj konanie odporkyne vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Súd napokon pri rozhodovaní prihliadol aj na osobitosť prípadu, ktorú charakterizoval tak, že „nie je úlohou súdu v takýchto sporných veciach robiť zo starých a chorých ľudí bezdomovcov“.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že plne úspešnej odporkyni priznal ich náhradu vo výške 139,82 eura z titulu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodňoval existenciou odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) a h) O. s. p..

Navrhovateľ zdôraznil, že správca konkurznej podstaty je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď tento právny úkon dlžník urobil.

V čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu - darovacej zmluvy existovali pohľadávky veriteľov úpadcu v celkovej prihlásenej a zistenej výške 58.373,41 eura, čo preukázal zoznamom pohľadávok predložených na pojednávaní konanom dňa 07.03.2014. Z vyjadrenia odporkyne je zjavné, že mala vedomosť o existencii záväzkov úpadcu, ale aj napriek tejto vedomosti nadobudla bezodplatne od úpadcu nehnuteľnosti značnej hodnoty. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky navrhovateľ zdôraznil, že odporca sa odporovacej žalobe môže ubrániť len vtedy, ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť podporovaným právnym úkonom veriteľa nemohol spoznať ani pri náležitej starostlivosti.

Sám úpadca v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že na základe odporovateľného právneho úkonu - predmetnej darovacej zmluvy previedol v čase pred vyhlásením konkurzu nehnuteľnosti, čo navrhovateľ v konaní zdokladoval predložením fotokópie zoznamu majetku tvoriaceho prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného je zrejmé, že sám úpadca potvrdil, že uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy s odporkyňou mal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Rovnako odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2013 sama uviedla, že úpadca spolu so svojím bývalým manželom (synom odporkyne) boli chronickí neplatiči, mali veľa záväzkov, ktoré nevedeli splácať. V tomto vyjadrení odporkyňa tiež potvrdila, že sa s úpadcom dohodla na prevedení bytu, aby sa tento ďalej nezaťažoval. Odporkyňa teda mala vedomosť, že úpadca má záväzky, ktoré nie je schopný reálne splácať. Odporkyňa tiež na

pojednávaní dňa 25.04.2014 uviedla, že v čase darovania bytu vedela o tom, že úpadca má dlhy a že ich nespláca. Na základe uvedeného je podľa navrhovateľa možné dospieť k záveru, že odporkyni v čase uskutočnenia právneho úkonu - darovacej zmluvy musel byť známy úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Vzhľadom na uvedené nie je až tak právne významné, či odporkyňa s úpadcom je spriaznenou osobou, keďže odporkyňa mala vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Za osobu spriaznenú navrhovateľ aj naďalej odporkyňu považuje. Odôvodňuje to príbuzenským vzťahom (nevesta - svokra), ktorý je príčinou toho, že ide o blízke osoby podľa Občianskeho zákonníka a v zmysle § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zároveň o osoby spriaznené.

Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Namietala voči tvrdeniu navrhovateľa, že je s úpadcom spriaznenou osobou. V zmysle § 9 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii by ňou bola, ak by bola osobou blízkou úpadcovi. Za osoby blízke § 116 Občianskeho zákonníka označuje príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela ak iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Vzťahy medzi odporkyňou a úpadcom boli v čase prevodu nehnuteľnosti už dlhodobo natoľko narušené, že spolu ani len nekomunikovali a celý prevod sa uskutočnil za účasti ich právnych zástupcov. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie G. R. (dcéry úpadcu), vyjadrenia odporkyne a v neposlednom rade aj súdne konania vedené na Okresnom súde Nitra a Okresnom súde Levice. Závery prvostupňového súdu, že nemožno v prípade uvedených osôb hovoriť o spriaznených osobách, preto odporkyňa považuje za správne.

Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo povinnosťou navrhovateľa v konaní preukázať všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, a teda nielen úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, ale aj vedomosť osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, o tomto úmysle dlžníka. Druhú z menovaných podmienok sa v konaní navrhovateľovi preukázať nepodarilo a navrhovateľ v otázke preukázania vedomosti odporkyne o úmysle dlžníka neuniesol dôkazné bremeno. Vyjadrenia odporkyne preukazujú len tú skutočnosť, že mala vedomosť o dlhoch úpadcu, avšak za žiadnych okolností nie skutočnosť, že by mala odporkyňa vedomosť, že darovanie v jej prospech uskutočnil úpadca v úmysle ukrátiť vymáhateľné pohľadávky svojich veriteľov. Ide o 65 ročnú ženu, ktorá nerozumie čo konkurz vôbec znamená, aké sú účinky jeho vyhlásenia a čo znamená ukracovanie veriteľov. Odporkyňa prijala darovanú nehnuteľnosť v dobrej viere, že úpadca vracia byt, ktorý nadobudol za mimoriadne pochybných okolností uvedením odporkyne do omylu v snahe získať úver.

V závere vyjadrenia právny zástupca odporkyne apeloval na odvolací súd, aby bral do úvahy aj sociálny rozmer prejednávanej veci, a to že v prípade odporkyne ide o 65 ročnú chorú dôchodkyňu, ktorá v súčasnosti žije v strachu, že pre svoju snahu pomôcť svojej bývalej neveste a synovi, ktorý ju podvodným spôsobom pripravili o vlastníctvo bytu, príde o bývanie.

Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O. s. p.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je potrebné ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť, aj keď čiastočne z iných dôvodov, než sú uvedené v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, keďže primárny a neopomenuteľný predpoklad konkurznej odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka ustanovuje § 57 ods. 4 ZoKR.

Podľa citovaného ustanovenia odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Potreba naplnenia tohto predpokladu odporovateľnosti univerzálne dopadá na všetky prípady konkurzného odporovania právnym úkonom dlžníka podľa ktorejkoľvek zo skutkových podstát ustanovenej v §§ 58 až 61 ZoKR. Žalobca preto musí primárne preukázať, že to bol práve ním napádaný právny úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého dlžníka. Žalobca unesie dôkazné bremeno v tomto smere iba v prípade, ak preukáže, že stav majetku dlžníka sa predmetným úkonom znížil tak, že mu v čase bezprostredne po jeho uskutočnení už nezostal dostatok majetku na plné uspokojenie všetkých tých veriteľov, ktorí si neskôr svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze, alebo že majetok dlžníka na takéto uspokojenie nepostačoval už pred uskutočnením predmetného napádaného úkonu. Správca konkurznej podstaty ako navrhovateľ v danom prípade nepredložil a ani neoznačil žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že stav majetku dlžníka bol bezprostredne po účinnosti napádanej darovacej zmluvy taký, že v tom čase nedovoľoval plné uspokojenie pohľadávky čo i len jedného zo všetkých tých veriteľov dlžníka, ktorí si neskôr svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze a teda, že ide v prípade predmetnej darovacej zmluvy o taký právny úkon dlžníka, v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Odvolací súd poukazuje na to, že takéto závery sú súladné s momentálnou ustálenou rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, pričom ako príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 01.07.2014 citujúc jeho nasledovné závery: „Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 O. z.) ako aj podľa ZoKR (§ 57 ods. 4), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. V posudzovanom prípade správca ako navrhovateľ nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Správca nesprávne v žalobe vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy (jej účinnosťou), a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.“

Žalobca mal časovo obmedzenú možnosť označiť dôkaz v tomto smere. V dôsledku koncentračnej zásady vyjadrenej v paragrafe 118a O. s. p. tak mohol tak urobiť najneskôr do skončenia 1. pojednávania pred súdom prvého stupňa. Na neskôr predložený alebo označený dôkaz v tomto smere by súd už nemohol prihliadať okrem prípadov, na ktoré dopadá výnimka ustanovená v paragrafe 118a ods. 2 O. s. p. (ak by išlo o dôkaz, ktorý vyšiel najavo po 1. pojednávaní, ktorý účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť, a ktorým má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov). Skutočnosťou však zostáva, že žalobca vo vyššie uvedenom smere žiaden dôkaz vykonať nenavrhol ani po skončení 1. pojednávania a existenciu výnimky z uvedenej koncentračnej zásady netvrdil.

Keďže neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadne vyššie uvedeného základného predpokladu odporovateľnosti ustanoveného v § 57 ods. 4 ZoKR muselo mať za následok zamietnutie žaloby, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v súvislosti s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odvolací súd pri verejnom vyhlásení rozsudku priznal ich náhradu v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vo výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže však odporkyňa (prípadne právna zástupkyňa) v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy nevyčíslila a zo spisu iné trovy, než trovy právneho zastúpenia odporkyne nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania v písomnom vyhotovení rozsudku nepriznal. Odvolací súd totiž v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nebol viazaný pôvodným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.