Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoCsp-66-2022.pdf
PDF · 110.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/66/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanému V. B., D.. XX.X.XXXX, A. XXX, XXX XX A. - Y., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 3.462,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 11Csp/520/2017 z 26.2.2019
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) predmetným rozsudkom zamietol žalobu (I.), uložil povinnosť žalobcovi uhradiť žalovanému 100 % trov konania (II.) a nepriznal trovy konania subjektu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (III.).
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorým žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť jej 3 462,04 eura a úroky z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2 624,31 eura od 18.12.2016 do zaplatenia ako aj si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
3. V odôvodnení rozsudku súd o.i. uviedol, že si žalobkyňa nárokovala na zaplatenie horeoznačenej sumy spolu s príslušenstvom na tom základe, že jej právna predchodkyňa Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.11.2013 úver 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vrátane dohodnutého úroku, pričom žalovaný si svoju povinnosť ani napriek výzve nesplnil a dlh nezaplatil, a preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá bola žalovanému doručená 2.12.2016. Právna predchodkyňa žalobkyne listom z 20.12.2016 vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky avšak žalovaný na výzvu nereagoval a dlh nezaplatil. Na základe zmluvy z 24.3.2017 o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobkyňou ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom bola pohľadávka v celosti vo výške 3.778,59 eura postúpená, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právnej predchodkyne na žalobkyňu, a to z dôvodu, že nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 zák. o bankách a žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že list s názvom „Výzva“ z 26.10.2016 žalovanému niekedy zaslala, a teda nedodržala základné ustanovenie uvedeného zákona. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o tom, že jej dlhuje 3.462,04 eura s príslušenstvom nepoprel a ani nenamietal proti tomu, že uhradil z úveru 1.673,06 eura. Súd sa však zaoberal námietkou, ktorú žalovaný vzniesol a to, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto žaloby. Súd konštatoval, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách pričom citoval § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. Nebolo sporné, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale bolo sporné, či žalobkyni svedčí
aktívna vecná legitimácia, keďže žalobkyňa sa domáhala splnenia záväzku titulom zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ňou ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou ako postupcom dňa 24.3.2017. Za rozhodnú súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorej zákon o bankách v § 92 ods. 8 ukladá pred postúpením pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti povinnosť urobiť voči dlžníkovi pri jeho omeškaní jednostranný právny úkon, si túto svoju povinnosť aj splnila. V zmysle § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na plnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože, uviedol súd, tomu bráni § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že banka nepredložila a nijako nepreukázala, že táto listina bola vôbec zaslaná žalovanému a už vôbec nebolo preukázané, že žalovaný prevzal túto listinu. Žalobkyňa teda nepreukázala v konaní, že banka pred postúpením pohľadávky, klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností malo za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na ňu, boli splnené podmienky postúpenia, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci.
4. Proti výrokom I. a II. rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktoré právne odôvodnila označením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Mala rozhodnutie súdu za nesprávne a aj vnútorne rozporné, čo má podľa nej za následok jeho nepreskúmateľnosť. Poukázala na to, že v odseku 5. odôvodnenia rozsudku súd mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne 26.10.2016 vyzvala žalovaného na plnenie, rovnako mal preukázané zosplatnenie úveru k 22.11.2016, ako aj ďalšiu výzvu na plnenie z 22.12.2016 a napriek tomu označil za nepreukázané, že by bol žalovaný právnou predchodkyňou žalobkyňou vyzývaný pred postúpením na plnenie (odsek 19. odôvodnenia rozsudku). Odvolateľka/žalobkyňa dôvodila, že svoju aktívnu legitimáciu preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému doručené 4.4.2017 pod č. zásielky RE9523143137SK, čo preukazuje predloženým podacím hárkom č. EPH009290739. Týmto relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, tvrdila že riadne preukázala svoju aktívnu legitimáciu v spore. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie mala za plne súladný s právnymi predpismi a súdnou praxou a poukázala na rozsudok NS SR 4Obo/210/01 z 11.6.2003. Nakoľko je predmetom žaloby zaplatenie bankovej pohľadávky, predložila za účelom preukázania aktívnej legitimácie aj výzvu na zaplatenie omeškaných splátok úveru z 26.10.2016 + podací hárok EPH 00902187 preukazujúci odoslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného pod podacím číslom RF165743019SK z 2.11.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 23.11.2016 s výzvou na plnenie vrátane doručenkovej obálky s oznámením dôvodu neprevzatia na strane žalovaného a predložila výzvu na zaplatenie pohľadávky banky po predčasnej splatnosti pred jej postúpením z 20.12.2016 + podací hárok EPH008532100 preukazujúci odoslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného pod podacím číslom RF165252160K z 27.12.2016. Predloženými písomnými výzvami preukázala splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách. Jej právna predchodkyňa predložené výzvy z 26.10.2016, 23.11.2016 a 20.12.2016 zasielala formou doporučenej poštovej zásielky a odoslanie výzvy preukazuje „predloženými podacími hárkami“. Podľa žalobkyne tak výzvy banky boli zaslané do sféry dispozície žalovaného, kedy odosielateľ písomností môže rozumne očakávať, že sa adresát s ich obsahom objektívne aj oboznámi. Žalovaný v čase doručovania vyššieuvedených listín tak jednoznačne mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle právnej predchodkyne žalobkyne. Žalobkyňa namietla, že súd nedostatočne vyhodnotil ňou predložené dôkazy, resp. sa im nevenoval, inak by nemohol uviesť, že v spore nebolo preukázané odoslanie výziev žalovanému na plnenie. Mala za to, v súvislosti s otázkou doručenia listín, že nie je namieste zamieňať povinnosť odoslania výzvy vyplývajúcu z § 92 ods. 8 zákona o bankách s povinnosťou jej faktického doručenia. Odkázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010. Argumentovala, že preukázala, že jej právna predchodkyňa 2.11.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok, preukázala, že 23.11.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku vrátane omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých nesplnenie právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a taktiež preukázala, že jej právna predchodkyňa vyzvala žalovaného na plnenie už zosplatneného dlhu výzvou z 20.12.2016, ktorú žalovanému preukázateľne zaslala 27.12.2016. Nakoľko žalovaný napriek výzvam banky zaslaným do jeho dispozičnej sféry bol viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu voči banke, na ktorého zaplatenie bol preukázateľne vyzvaný, boli týmto splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách.
K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu tak došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobkyne. V časti III. odvolania vyslovila pochybnosti o oprávnení právneho zástupcu žalovaného na jeho zastupovanie v spore vzhľadom na jednoznačný rozpor medzi podpisom žalovaného na úverovej zmluve a podpisom plnej moci z 30.11.2018. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť jej 3.462,04 eura a úroky z omeškania a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. O odvolaní žalobkyne prvýkrát rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Co/351/2019 z 26.11.2020, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na základe dovolania podaného žalobkyňou Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. 7Cdo/191/2021 z 30.6.2022 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
7. Najvyšší súd citujúc § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinný v čase postúpenia uplatnenej pohľadávky), ako i § 34 Obč. zák., uviedol k otázke účinnosti adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj písomná výzva veriteľa (banky) adresovaná dlžníkovi (klientovi) na splnenie záväzku (v danom prípade výzva podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách), že citovaná právna úprava predpokladá, že prejav vôle je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície, nevynímajúc i neprítomnú osobu, ktorá ale musí mať konkrétnu možnosť zoznámiť sa s adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax za takúto možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, keď doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle, do bytu adresáta, do jeho poštovej schránky, poprípade aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu možnosť (príležitosť) oboznámiť sa s obsahom zásielky. Ak je jednostranný hmotnoprávny úkon doručovaný prostredníctvom držiteľa poštovej licencie, má adresát objektívnu príležitosť oboznámiť sa s jeho obsahom, ak sa zdržiava v mieste, kde sa mu doručuje. Ak mal adresát objektívne príležitosť oboznámiť sa s obsahom hmotnoprávneho úkonu, nie je právne významné, či tak skutočne urobil. Podľa dovolacieho súdu, jedine právne významné okolnosti (napr. hospitalizácia alebo dlhodobý pobyt v zahraničí), samozrejme za situácie ich preukázania, sú spôsobilé založiť prekážku, ktorá až do jej odpadnutia objektívne vylučuje možnosť neprítomného adresáta zoznámiť sa s obsahom jemu adresovaného prejavu vôle, v danom prípade výzvy podľa § 92 ods. 8 bankového zákona. V okolnostiach danej veci, podľa dovolacieho súdu, nižšie súdy neposudzovali doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 bankového zákona podľa uvedeného zhora, t.j. nezaoberali sa tým, či žalovaný mal objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom mu doručovanej výzvy postupcu (banky) z 23.11.2016 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), pričom nie je možné bez ďalšieho relevantne vyvodiť, že by výzva nebola obsahom zásielky s podacím číslom RF165179310Sk, na obálke ktorej je identifikovaná označením 0292LC-ovms-3307, zhodným s označením priamo i na danej výzve doručovanej žalovanému doporučenou zásielkou prostredníctvom pošty s oznámením, že si adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal (č.l. 31, 32 a 33 spisu). Dovolací súd uzavrel, že ak teda odvolací súd (bez ďalšieho) vyslovil, že žalobca nepreukázal, že by sa písomnosti, ktoré by mali byť výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách dostali do sféry dispozície žalovaného, že by boli žalovanému doručené a pokiaľ sa týka písomnosti z 23.11.2016 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), táto celkom zjavne žalovanému doručená nebola, keďže sa vrátila banke späť žalovaným v odbernej lehote neprevzatá, je jeho právne posúdenie veci neúplné, a teda nesprávne. Najvyšší súd dal preto za pravdu žalobkyni, že opodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 1 CSP argumentujúc, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V intenciách vyššieuvedeného dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
8. Po vrátení veci späť na ďalšie konanie, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) viazaný rozsahom odvolania (§ 379 ods. 2 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) ako i viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny a je potrebné ho zrušiť.
9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu pre nedostatok, resp. nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, námietku nedostatku ktorej vzniesol žalovaný tvrdiac, že list z 26.10.2016 mu nikdy nebol doručený a teda nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 zák. o bankách. Súd dôvodil, že žalobkyňa nepreukázala, že banka (právna predchodkyňa žalobkyne) pred postúpením pohľadávky dlžníka písomne vyzvala na splatenie jeho záväzku a on napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Mal preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného listom z 26.10.2016, aby splatil svoj dlh do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Z listu z 23.11.2016 súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne týmto listom oznámila žalovanému, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo 22.11.2016, ktorý list žalovaný v odbernej lehote neprevzal a vrátil sa právnej predchodkyni žalobkyni 21.12.2016. Tiež mal preukázané, že listom z 20.12.2016 právna predchodkyňa žalobkyne oznámila žalovanému, že „nakoľko neuhradil dlžnú sumu v stanovenej lehote ku dňu 19.12.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru“. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dlh žalovaného sa stal splatným 22.11.2016 po tom, čo právna predchodkyňa žalobne uplatnila svoje právo a zosplatnila celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas. Posudzujúc, či žalobkyni svedčí aktívna vecná legitimácia, ktorú mala nadobudnúť na základe postúpenia pohľadávky bankou - Slovenskou sporiteľňou ako postupkyňou a pôvodnou veriteľkou, skúmal splnenie predpokladov postúpenia podľa § 524 Obč. zákonníka a § 92 ods. 8 zák. o bankách. Za rozhodné pre posúdenie, či sa žalobkyňa stala veriteľom žalovaného považoval súd, či si banka ako postupca splnila povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách. Súd uzavrel, že banka nepredložila a nepreukázala (majúc zrejme na mysli žalobkyňu), že „táto“ listina (vychádzajúc z kontextu zrejme písomná výzva banky podľa § 92 ods. 8 dlžníkovi) bola vôbec zaslaná žalovanému a už vôbec nebolo preukázané, že žalovaný túto listinu prevzal.
10. Odvolací súd má za potrebné dať za pravdu žalobkyni/odvolateľke, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je zmätkovité. Nie je z neho najmä vôbec zrejmé, pokiaľ ide o záver súdu o nesplnení podmienky podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky, ktorý z troch listov mal súd prvej inštancie za listinu, o ktorej uzavrel (v odseku 18. odôvodnenia, posledná veta), že nebolo preukázané, že bola vôbec zaslaná žalovanému a že ju žalovaný prevzal.
11. Súd prvej inštancie sa zaoberal jednak listom právnej predchodkyne žalobkyne z 26.10.2016 označeným ako „Výzva“, ďalej listom z 23.11.2016 - „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ a napokon aj listom z 20.12.2016 označeným „Výzva“. Z odôvodnenia rozsudku je však známe len zistenie súdu vo vzťahu k otázke doručenia listu z 23.11.2016 („Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“), a to tak, že tento „list žalovaný v odbernej lehote neprevzal a vrátil sa 21.12.2016“. Pokiaľ sa týka ďalších dvoch listov (z 26.10.2016 a 20.12.2016) a otázky ich odoslania či doručenia, nevyplýva z odôvodnenia rozsudku, že by sa bol súd tým vôbec zaoberal. Nevyhodnotil listinné dôkazy s tým súvisiace, ktoré predložila žalobkyňa - Podací hárok č. EPH008532100, list č. 203/279 (viď č.l. 61) a ani Podací hárok č. EPH008082187 (list. č. 194/266) (viď č.l. 61/2).
12. V prípade listu z 23.11.2016 - „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ súd zistil, že žalovaný tento list v odbernej lehote neprevzal a vrátil sa právnej predchodkyni žalobkyne späť 21.12.2016. Ako súd zistené skutočnosti vyhodnotil, resp. či práve v súvislosti s nimi vyhodnotil, že nebolo preukázané, že nebola listina vôbec doručená žalovanému, nevedno.
13. V každom prípade pokiaľ ide o tento list, je potrebné pri vyhodnocovaní jeho doručenia zaoberať sa tým, či mal žalovaný objektívnu možnosť zoznámiť sa s jeho obsahom a teda rešpektovať právny názor dovolacieho súdu plynúci z uznesenia sp. zn. 7Cdo/191/2021 z 30.6.2022, podľa ktorého názoru ak mal adresát objektívnu príležitosť oboznámiť sa s obsahom hmotnoprávneho úkonu, nie je právne významné, či tak skutočne urobil. Za doposiaľ známych okolností sa javí, že žalovaný mal objektívne príležitosť sa s obsahom predmetného listu oboznámiť - zoznámiť a teda účinky doručenia tohto listu - oznámenia žalovanému preukázateľne nastali.
14. Podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách v znení platnom v rozhodnom období (v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Žalovaný namietol nesplnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách s tým odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala doručenie mu takej výzvy. Konkrétne poukazoval na to, že mu nebola doručená výzva z 26.10.2016. List právnej predchodkyne žalobkyne z 26.10.2016 bol, podľa jeho obsahu výzvou adresovanou žalovanému na úhradu dlžnej a súčasne upozornením na možnosť uplatnenie postupu právnej predchodkyne žalobkyne podľa § 565 Obč. zák.
16. Vo vzťahu k požiadavke plynúcej z § 92 ods. 8 zák. o bankách, t.z. potrebe preukázania existencie písomnej výzvy banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, odvolací súd zastáva názor, že okrem výzvy z 20.12.2016 (ktorej obsahom bola výzva banky na úhradu 3.580,61 eura), takouto písomnou výzvou banky na úhradu pohľadávky boli v danej veci i výzvy právnej predchodkyne žalobkyne obsiahnuté jednak v liste z 26.10.2016 (výzva na úhradu 1.828,36 eura) a aj v liste z 23.11.2016 (výzva na úhradu 3.529,49 eura). A teda, vzhľadom na námietku žalovaného o nedoručení mu výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, bude postačovať pre účely preukázania splnenia podmienky § 92 ods. 8 zák. preukázanie doručenia ktorejkoľvek z uvedených písomností - listov, za súčasného splnenia aj podmienky omeškania dlžníka/žalovaného s plnením peňažného záväzku voči banke, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. že zákonná podmienka § 92 ods. 8 zák. o bankách na postúpenie bankovej pohľadávky, bola splnená.
17. Bude však potrebné, vzhľadom na námietku žalovaného uplatnenú v rámci procesnej obrany proti žalovanému nároku (ak na nej žalovaný zotrvá), že mu nikdy nebol doručený list z 26.10.2016, zaoberať sa i touto okolnosťou. Tento list (z 26.10.2016) totiž predstavuje výzvu veriteľa - právnej predchodkyne žalobkyne v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Žalovaný v súvislosti s ním tvrdeným nedoručením mu tohto listu vyvodil, že nebol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zák. bankách, hoci listom z 26.10.2016 si právna predchodkyňa žalobkyne plnila povinnosť veriteľa podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.
18. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Aj ak by žalovaný doručenie listu z 26.10.2016 nenamietal (hoc z jeho nedoručenia vyvodzoval iné dôsledky), súd je ex offo povinný (vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy) skúmať, či boli dodržané zákonné podmienky na platné postúpenie pohľadávky a to v danej veci (vzhľadom na námietku žalovaného) najmä vyhodnotiť dokazovaním preukázaný postup právnej predchodkyne žalobkyne vyzývajúcej žalovaného na zaplatenie celej jej pohľadávky naraz. Ak by žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie splnenia svojej povinnosti doručiť jednostranný právny úkon - list z 26.10.2016 upozorňujúci žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. na možnosť zosplatnenia úveru, hoc aj len preukázaním vytvorenia objektívnej možnosti jeho adresátovi - žalovanému, zoznámiť sa s jeho obsahom, mohlo by to spochybniť zákonnosť postupu žalobkyne podľa § 565 Občianskeho zákonníka (tzv. zosplatnenie úveru) a malo by to vplyv i na postúpenie pohľadávky. Predmetom postúpenia totiž môžu byť len pohľadávky po lehote splatnosti.
20. Odvolací súd preto na základe vyššieuvedeného uzatvára, pokiaľ sa týka odvolania podaného žalobcom na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP, že tieto sú dané. Vada predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami,
ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V súdenej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku nesprávne vytvoreného skutkového stav vec aj nesprávne právne posúdil.
21. Po vrátení veci späť bude potrebné, aby súd prvej inštancie opakovane posúdil otázku danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorá mala nadobudnúť žalovanú pohľadávku postúpením. Súd posúdi predložené listinné dôkazy, najmä listy právnej predchodkyne žalobkyne z dní 26.10.2016, 23.11.2016 a 20.12.2016 a vzhľadom na obranu žalovaného, bude sa zaoberať i otázkou doručenia listu
- výzvy z 26.10.2016 ako i doručenia listu - oznámenia z 23.11.2016, rešpektujúc pri tom právny názor dovolacieho, ale i odvolacieho súdu.
22. Súd prvej inštancie bude v súvislosti s námietkou žalovaného (č.l. 75), že mu nebola doručená výzva z 26.12.2016, povinný zaoberať sa touto otázkou a vzniknutú situáciu posúdiť, pretože ide o hmotnoprávnu výzvu podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka (bez preukázania splnenia ktorej podmienky, včítane doručenia výzvy jej adresátovi, pôvodný veriteľ nemohol platne zosplatniť pohľadávku, pričom postúpiť mohol len splatnú pohľadávku, t.j. len splatné splátky). Bude na žalobkyni, aby túto právne významnú skutočnosť preukázala s tým, že predložené podacie hárky ju, podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú, keďže predložené boli len strany podacieho hárku, na ktorých sa nachádza meno žalovaného, avšak bez právne významnej prvej strany tohto podacieho hárku, preukazujúce podanie listiny na poštovú prepravu. Ak žalobkyňa preukáže splnenie podmienky pre zosplatnenie (čo žalovaný námietkou doručenia výzvy z 26.10.2016) spochybnil, bude potrebné aby sa súd zaoberal aj dôvodnosťou výšky žalovanej pohľadávky ako takej, keďže bola spochybnená žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu i výška pohľadávky.
23. V súvislosti so spochybnením právneho zastúpenia žalovaného advokátskou kanceláriou Jakubis & partners, s.r.o. zo strany žalobkyne, bude potrebné aby sa k tejto otázke vyjadril i sám žalovaný ako zastúpený.
24. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. Ako súvisiaci výrok zrušil odvolací súd i výrok rozsudku súdu týkajúci sa náhrady trov konania.
26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania včítane konania dovolacieho.
27. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).