Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ek/1329/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35776005 proti povinnému: V.. C. V., N.: XX.X.XXXX, A.: W. XXXX/XX, XXX XX A.-B. V., v konaní zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom: Rožňavská 2, 821 01 Bratislava o vymoženie 150,- EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Falisová, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 42 263 425, pod č. exekúcie 424EX 221/22 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.05.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 150,- Eur, na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení pokuty, ktorý vydal Okresný úrad Bratislava, sp. zn. OU-BA-OCDPK-2019/046208 zo dňa 21.03.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 17.05.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.05.2022, a príloh k nemu, vydal dňa 16.05.2022 poverenie na vykonanie exekúcie (ďalej len ako „poverenie“) súdnemu exekútorovi: JUDr. Eva Falisová, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 42 263 425 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 424EX 221/22.

3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 16.05.2022 (ďalej len ako „upovedomenie“), ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 01.06.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“, datovaný dňom 08.06.2022 (ďalej len ako „návrh na zastavenie exekúcie“) bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 10.06.2022. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote odo dňa doručenia „upovedomenia“. Oprávnený sa k „návrhu na zastavenie exekúcie“ vyjadril dňa 17.06.2022. Súdny exekútor prostredníctvom autorizovaného podania zo dňa 20.06.2022 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie datovaný dňom 08.06.2022, spolu s jeho prílohami: Predloženie návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.05.2022 + doručenka. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v čase vydania exekučného titulu uplynula prekluzívna lehota na uloženie pokuty, a teda exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže predstavovať vykonateľný exekučný titul, a súčasne poukázal na skutočnosť, že exekučný titul povinnému nikdy nebol doručený a o jeho existencii sa dozvedel len vlastnou pátracou činnosťou, a povinný dostal možnosť uplatniť prostriedok právnej ochrany až v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené právny zástupca povinného navrhol, aby súd exekúciu zastavil a uplatnil si trovy konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 47,83 Eur.

5. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že pohľadávka vznikla na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení pokuty , ktorý vydal Okresný úrad Bratislava, sp. zn. OU-BA-OCDPK-2019/046208 zo dňa 21.03.2019. Z dôvodu zistenia relevantnosti tvrdenia povinného, či je vedená exekúcia proti nemu neoprávnene, oprávnený požiadal o súčinnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že povinnému bolo dňa 21.03.2019 zaslané predmetné rozhodnutie, avšak zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, z toho dôvodu bola uplatnená fikcia doručenia s dátumom doručenia 30.04.2019, t.j. dňom kedy sa zásielka vrátila Okresnému úradu Bratislava ako neprevzatá v odbernej lehote. Ďalej uviedol, že dňa 19.08.2021 bola povinnému zo strany oprávneného zaslaná výzva na úhradu predmetnej pohľadávky, preto tvrdenie povinného, že sa dozvedel o existencii predmetného rozhodnutia vlastnou pátracou činnosťou nezakladá na pravde. Poukázal na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 488/213 Z.z. a na skutočnosť, že pri aplikácii predmetného ustanovenia je potrebné brať do úvahy dátum kedy bol priestupok spáchaný, teda deň 15.08.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že správny delikt bol spáchaný dňa 15.08.2016, a Okresný úrad Bratislava rozhodol o uložení pokuty rozhodnutím zo dňa 21.03.2019, t.j. do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti, predmetná pohľadávka nie je prekludovaná a exekúcia je vedená dôvodne keďže povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

12. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

13. Podľa o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.

17. Úlohou súdu pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie bolo zistiť či exekučný titul bol povinnému doručený podľa vyššie uvedených ustanovení správneho poriadku, a či pohľadávka, ktorá je uplatnená exekučným titulom bola v dobe vydania exekučného titulu prekludovaná.

18. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica vyzval oprávneného výzvou zo dňa 14.07.2022, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy súdu predložil doručenku, ktorá preukazuje doručenie exekučného titulu do vlastných rúk povinnému, resp. obálku na ktorej bude vyznačený dôvod nedoručenia, a z ktorej bude zrejmé na ktorú adresu sa exekučný titul doručoval povinnému, vyjadrenie, v ktorom uvedie kedy sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti povinného, ktorá mala nastať dňa 15.08.2016, a to najmä s poukazom na ust. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákon pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

19. Dňa 25.08.2022 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že príslušný Okresný úrad sa o porušení povinnosti povinného dozvedel dňa 20.03.2019 a skutok bol spáchaný dňa 15.08.2016, rozhodnutie o pokute tak bolo vydané v rámci zákonom stanovenej lehoty troch rokov od porušenia povinnosti povinného. K vyjadrenie súčasne oprávnený priložil obálku, ktorá bola vrátená Okresnému úradu Bratislava z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Z predloženej obálky je zrejmé, že exekučný titul bol povinnému zaslaný na adresu: Pražská 3231/37, 811 04 Bratislava čo je adresa zhodná s adresou trvalého pobytu povinného podľa lustrácie z Registra obyvateľov.

20. K námietke povinného o tom, že prvýkrát sa proti exekučnému titulu mohol brániť až v exekučnom konaní, nakoľko mu nebol doručený, súd uvádza, že doručovanie písomností v správnom konaní je upravené ustanovením a o správnom konaní (ďalej len „"). Uvedené ustanovenia upravujú doručovanie dôležitých písomností, najmä rozhodnutí. Ak písomnosť doručovanú do vlastných rúk adresát osobne prevezme, je písomnosť doručená dňom prevzatia. Doručovateľ však v prípade, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, pokračuje v doručovaní postupom upraveným ustanovením správneho poriadku. Najprv doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Doručovateľ upozorňuje adresáta o uložení zásielky na pošte na štandardizovanom tlačive

- Oznámení o uložení zásielky. Deň uloženia zásielky vyznačí doručovateľ na uvedenom oznámení a na doručenke, ktorá tvorí súčasť listovej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Na aplikáciu fikcie doručenia je potrebné, aby boli splnené nasledovné podmienky: (1) adresát sa v mieste doručenia zdržiava, (2) neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, (3) neúspešné opakované doručenie a (4) uloženie zásielky na pošte.

21. Prvou podmienkou aplikácie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava. Zdržiavanie sa v mieste doručenia znamená, že adresát skutočne v mieste doručenia býva a má teda možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak je adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne. Ide o také prekážky, pre ktoré nielenže nemohla byť adresátovi písomnosť osobne doručená, ale ani nemal možnosť sa dozvedieť, že písomnosť je uložená na pošte. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. -13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán" a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste."

22. Ďalšími podmienkami aplikácie fikcie doručenia sú dva neúspešné pokusy o doručenie a následné uloženie zásielky na pošte. Uvedené skutočnosti doručovateľ vyznačí ma doručenke, ktorá tvorí súčasť doručovacej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas úložnej lehoty, pošta zásielku po uplynutí úložnej doby vráti správnemu orgánu. Deň, keď sa zásielka vráti správnemu orgánu sa považuje za deň doručenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 25. apríla 2012, ktoré rieši fikciu doručenia, a najmä to, ktorý deň je potrebné považovať za deň doručenia zásielky. V predmetnom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa Správneho poriadku). v ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: (i) adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, (ii) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, (iii) nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, (iv) doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, (v) adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty." Uvedená citácia riešila fikciu doručenia, za ktorú sa považoval tretí deň od uloženia zásielky na pošte (právna úprava platná do 30.06.2017). Následne došlo v ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku k zmene v tom, že ak si adresát zásielku nevyzdvihne počas úložnej lehoty na pošte, považuje sa za doručenú dňom vrátenia zásielky správnemu orgánu. Z uvedenej citácie je možné analogicky určiť, že dňom kedy sa rozhodnutie správneho orgánu považuje za doručené, je deň keď sa nedoručená zásielka vráti správnemu orgánu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s poukazom na nález Ústavného súdu, sp. zn. -13 zo dňa 16. júna 2011 dôkazné bremeno bolo na povinnom, aby v podanom návrhu na zastavenie relevantným spôsobom preukázal, že v dobe doručovania exekučného titulu sa nezdržiaval na adrese evidovaného trvalého pobytu, a tak nemohlo dôjsť k aplikácii fikcie doručenia podľa správneho poriadku. Keďže povinný tak neurobil, a právny predchodca oprávneného preukázal, že exekučný titul zasielal povinnému na adresu trvalého pobytu, ktorý si zásielku neprebral v odbernej lehote, uplatnil fikciu doručenia podľa správneho poriadku, a exekučný titul sa považuje za doručený dňom 30.04.2019.

24. K námietke povinného o preklúzii pohľadávky v dobe vydania exekučného titulu, súd uvádza, že podľa vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o diaľničnej známke, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa kedy sa príslušný okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, avšak najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Skutok, pre ktorý bola povinnému uložená pokuta bol spáchaný dňa 15.08.2016. Podľa predmetného ustanovenia by ku preklúzii pohľadávky došlo dňa 15.08.2019 (tri roky od porušenia povinnosti). Okresný úrad Bratislava sa o porušení povinnosti dozvedel dňa 20.03.2019 a následne dňa 21.03.2019 rozhodol o uložení pokuty, teda pohľadávka uplatnená exekučným titulom nebola prekludovaná.

25. Súd v tomto bode teda musí konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

26. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania, a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní nie je právne zastúpený, v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy nevznikli, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.