Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/157/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Z&H, s.r.o., so sídlom v Smižanoch, Iliašovská 414/18, IČO: 31710921, zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8 proti žalovanému: E. D., nar. X.X.XXXX, bytom v H. P. J., B. S. XXXX/XX, zastúpenému Šoltýs & Šoltýsová advokátska kancelária, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Nad Medzou B

- 16, o zaplatenie 9.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -275 zo dňa 16. júna 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -287 zo dňa 30. júna 2021

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.000,- € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 12.000,- € počnúc od 6.5.2016 do 15.5.2016,

- zo sumy 9.000,- € počnúc od 16.5.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania. III. Štát nemá právo na náhradu trov konania. IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Predmetom konania je žalobca žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 19.7.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.000,00 eur s prísl. od žalovaného a to s odôvodnením, že na základe dohody bolo žalovanému dodané ním objednané (dielo) - prestavba konského prívesu. Žalovanému bola dňa 21.4.2016 vystavená faktúra č. 1604204 splatná dňa 5.5.2016 znejúca na sumu 12.000,00 eur (10.000,00 eur + 2.000,00 eur DPH), ktorú žalovaný písomne prevzal. Dňa 16.5.2016 bola žalovaným uhradená suma 3.000,00 eur v hotovosti, o čom bol vystavený pokladničný doklad č. 0003, odkedy žalovaný neuhradil žiadnu inú časť ceny za dodanú prestavbu. Žalovanému bol zasielaný aj pokus o pokonávku zo dňa 17.5.2016, ktorú prevzal dňa 18.5.2016, avšak bez výsledku. S ohľadom na uvedené žiadal žalobca zaviazať žalovaného na uhradenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania a priznať plnú náhradu trov konania. K žalobe žalobca pripojil kópiu faktúry č. XXXXXXX aj s podpisom žalovaného, pokladničného dokladu č. 0003 k predmetnej faktúre na sumu 3.000,00 eur, pokusu o pokonávku zo dňa 17.5.2016 adresovanú žalovanému s potvrdením o jej prevzatí.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a popieral uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom, s čím ale nesúhlasil žalobca a poukazoval na doručenú faktúru, ako aj rozpis prác spolu s dokumentáciou s tým, že apeloval na to, že zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu a postačuje len dohoda na predmete a cene diela, čo v danom prípade bolo splnené. Následne pripojil Rozpis prác DAF LF, ktorý vyhotovil M.. H. V., v ktorom sú uvedené práce v hodnote spolu 7.656,00 eur bez DPH a tiež aj faktúry za odber materiálu zo dňa 13.4.2016 v hodnote 1.536,49 eur a zo dňa 21.11.2016 na sumu 807,15 eur.

4. Žalovaný apeloval na zaplatenie za všetky dohodnuté a vykonané práce, ktoré ale nemožno stotožňovať so sumou uplatnenej na faktúre s tým, že predbežný cenový rozpočet na prestavbu skriňového vozidla - prepravníka koní znel na sumu 26.670,00 eur a s poskytnutím 10% zľavy s tým, že žalovaný predložil výdavky na materiál zo dňa 13.4.2015 na sumu 750,87 eur, na sumu 1.283,84 eur zo dňa 13.4.2015, zo dňa 1.7.2015 na sumu 729,50 eur, zo dňa 31.12.2015 na sumu 1.536,28 eur, pričom dňa 16.5.2016 uhradil spolu žalovaný 12.100,00 eur, čo ale popieral žalobca, keďže nikdy nevystavoval doklad o úhradách a doklad zo dňa 16.5.2016 bol tak vystavený účelovo, keďže sa dohodli, že to bude robiť len na fušku, o čom nebude vystavovať faktúru.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, potom čo Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné vykonanie prác pre žalovaného, keďže bola len sporná cena, doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a dospel k záveru, že žalobca pre žalovaného upravoval špeciálne nákladné vozidlo Volvo typu FLL 42RD1 určené na prepravu zvierat s EČV: H. XXX W. a VIN vozidla R., ktorého vlastníkom a držiteľom osvedčenia o evidencii vozidla je Michal Mackovjak, otec žalovaného ako živnostník s tým, že z odborného vyjadrenia M.. I. H. (č.l. 202) mal súd za preukázané, že materiálové náklady spolu s lakovacím materiálom predstavujú v rámci vykonania diela na predmetom vozidle sumu vo výške 6.644,16 eur bez DPH a náklady na prácu, teda samotnú prestavbu, predstavujú sumu vo výške 3.355,84 eur. Celková hodnota diela vo výške 10.000,00 eur bez DPH teda nie je premrštená ani nadhodnotená a zodpovedá skutočným nákladom a odpracovaným hodinám podľa predložených písomných dôkazov.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle (ďalej len „“), OZ, OZ, , , , , , , s odkazom na až 3 (ďalej len „“), až 3 CSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, keďže sporové strany uzatvorili ústne zmluvu o dielo, keďže žalovaný sám priznal, že na predmetnom vozidle bolo žalobcom zhotovené dielo za určitú cenu, vychádzajúc z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 21.4.2016, splatnej dňa 5.5.2016 znejúcej na sumu vo výške 12.000,00 eur s DPH za prestavbu konského prívesu na č.l. 2, ktorú žalovaný prevzal, čo potvrdil aj svojim podpisom, čo ani nikdy v priebehu konania nerozporoval a vychádzajúc z odborného vyjadrenia M.. I. H. zo dňa 4.1.2021 na č.l. 202, z ktorého vyplýva, že fakturovaná cena nie je nadhodnotená, keďže je v nej zahrnutá iba časť ceny práce nevyhnutne potrebnej na vykonanie takéhoto predmetného diela, mal súd za preukázané uzavretie zmluvy o diele na daný predmet konania a čo sa týka ceny, vychádzal z hore citovaného predmetného odborného vyjadrenia, ako aj z čiastočných úhrad žalovaného, čo vyplýva aj z predložených pokladničných dokladov na sumu 3.000,00 eur - doklad č. 0003 zo dňa 16.5.2016 na č.l. 3, keďže žalovaný nevedel preukázať aj úhradu v ostatnej zostávajúcej časti, nakoľko ním tvrdená procesná obrana bola len v rovine úvah. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako aj v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky, t.j. úroku z omeškania. Súd zaviazal žalovaného spolu s istinou tak zaplatiť žalobcovi aj 5 % ročný úrokom z omeškania zo sumy 12.000,00 eur počnúc od 6.5.2016 (ako deň po splatnosti predmetnej faktúry) do 15.5.2016, nakoľko dňa 16.5.2016 došlo k čiastočnej úhrade vo výške 3.000,00 eur, a zo sumy 9.000,00 eur počnúc od 16.5.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne v znení platnom v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu resp. v čase vzniku omeškania so zaplatením peňažného dlhu s poukazom na ust. .

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v konaní a čo sa týka trov štátu, štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania za predložené odborné vyjadrenie vo výške 400,00 eur vychádzajúc z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , keďže žalovanému bolo súdom právoplatne priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

8. Opravným uznesením citovaným v záhlaví napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie opravil zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.6.2021 (č.l. 271-274 súdneho spisu) v časti výroku rozsudku vyneseného na tomto pojednávaní, ktorý má v časti výroku č. II správne znieť: „II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.“ II. Súd o p r a v u j e výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. - 275 zo dňa 16.6.2021, ktorý má v časti výroku č. II správne znieť: „II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.“ III. Ostatné časti predmetného rozsudku a súdnej zápisnice ostávajú nezmenené. IV. Toto opravné uznesenia tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -275 zo dňa 16.6.2021.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v zmysle ust. , , , , a . Poukazoval na neposúdenie sporu súdom prvej inštancie ako sporu spotrebiteľského, keďže žalovaný je fyzická osoba a ako podnikateľ vystupuje v tomto konaní žalobca, a preto žalovaný nebol poučený v zmysle o možnosti zastúpenia ako slabšej strany. Preto žalovaný, aj keď disponoval dôkazmi viažucimi sa k predmetu konania nevedel, aké dôkazy má navrhnúť a rovnako nerozumel sporu po právnej stránke s odkazom na ust. , preto žalovaný navrhoval vykonať znalecké dokazovanie znalcom, ale súd vyžiadal iba odborné vyjadrenie, ktoré bolo vykonané bez ohliadky vozidla. Ak žalovaný chcel, aby mu žalobca vozidlo vydal, ktoré nebol schopný dokončiť, musel mu podpísať faktúru č. XXXXXXX vystavenú dňa 21.4.2016, splatnú dňa 5.5.2016, znejúci na sumu 12.000,00 eur, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle . Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vykonal práce naviac mimo pôvodného rozpočtu, čím navýšil cenu diela, tieto ale si žalovaný u žalobcu neobjednal, písomne ich neschválil, čím ide o neprijateľnú podmienku v zmysle . Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že strany sporu si dohodli čas vykonávania diela 3 mesiace, avšak žalobca dielo nevykonal ani po roku, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Poukazoval na neustanovenie znalca súdom prvej inštancie napriek návrhu žalovaného, ktoré žalovaný navrhoval vykonať vo vyjadrení zo dňa 4.1.2017 (viď č.l. 58 - 61 spisu) a vo veci nevykonal znalecké dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale ustanovil iba osobu na podanie odborného vyjadrenia, keďže medzi stranami sporu bolo sporné, v akom rozsahu bolo dielo vykonané, aká je hodnota vykonaného diela, aké množstvo materiálu žalobca dodal a v akom rozsahu ho použil na vykonanie diela a aká je hodnota materiálu dodaného žalobcom a použitého na vykonanie diela a aké sú vady čiastočne vykonaného diela, nakoľko odborné vyjadrenie podané M.. I. H. je pre zistenie rozhodujúcich skutočností nedostatočné, čím odborné vyjadrenie ako celok nemôže ako dôkaz obstáť. Trval na tom, že súd mal ustanoviť znalca a keďže tak nekonal, dopustil sa skutkových vád, skutkového zistenia a vec nesprávne právne pripustil s tým, že správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle a nasl. za dohodnutú cenu vo výške 26.570 eur, čo vyplýva z predloženého cenového rozpočtu na prestavbu skriňového vozidla na prepravník koní (viď z č.l. 6 spisu) a nie na sumu 12.000 eur, keďže predmetom diela bola prestavba skriňového vozidla na prepravník koní, tak ako to je uvedené v predbežnom cenovom rozpočte so zhotovením diela do 3 mesiacov s tým, že žalovaný môže materiál dodať aj sám a tento bude odpočítaný z ceny diela a zároveň bude uhrádzať žalobcovi pravidelne počas vykonávania diela zálohy, ktoré požadoval žalobca v súlade s a z dôvodu, že žalobca nebol schopný v dohodnutom rozsahu a včas dielo dokončiť, po roku a pol si žalovaný po vozidlo prišiel, keďže ho už potreboval a preto aj podpísal faktúru, ale to pod nátlakom, čo však nie je dohodou o cene diela, a preto túto ním podpísanú faktúru neakceptuje. V konaní tak boli viaceré skutočnosti sporné a to najmä čo sa týka dodaných materiálov na zhotovenie diela, keďže hodnota dodaného materiálu bola vo výške 4.050,54 eur, čo vyplýva z faktúr predložených v podanom odvolaní, ktoré mali byť odpočítané zo zmluvy z ceny, pričom ide o novotu v odvolacom konaní prípustnú, nakoľko z dôvodu, že žalovaný nevystupoval ako spotrebiteľ, nebol poučený súdom prvej inštancie v súlade s , nemohol bez svojej viny tento dôkaz vykonať v konaní na súde prvej inštancie. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní bolo totiž preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.000 eur, zakúpil materiál na zhotovenie diela v hodnote 4.050,54 eur a svedkyňa P. H. videla odovzdanie peňazí trikrát minimálne v hodnote 2.000 eur. Už len z uvedených dôvodov vyplýva, že žalobca uhradil cenu diela v sume minimálne 13.050,54 eur, preto je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9.000 eur nedôvodný a žalobu je nutné v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Navrhoval preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a

prizná žalovanému nárok na náhradu trov celého konania, keďže uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhoval rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov konania, keďže plne uniesol v spore dôkazné bremeno na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že ním uplatnená žalovaná suma zohľadňuje len žalobcom zaplatenú sumu za vykonané dielo, vychádzajúc z riadne vystavenej a prevzatej faktúry, ako aj z odborného vyjadrenia vyhotoveného súdom, keďže bola cena za vykonanie diela sporná, a preto na základe odborného posudku dospel súd k správnym záverom čo sa týka rozsahu a ceny vykonanej práce s tým že žalovaný ním uvádzané skutočnosti už mohol namietať v konaní na súde prvej inštancie, čo ale neučinil.

11. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu už nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného podľa bez nariadenia pojednávania ako odvolanie podané oprávnenou osobou a včas a to v celom rozsahu napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a v znení uplatnených odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.9. 2022 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 28.7.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

14. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , , , , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

16. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

17. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

18. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

21. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

23. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

24. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

26. Odvolací súd konštatuje nenaplnenie hore uvádzaných odvolacích dôvodov, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie konal v súlade s ustanoveniami , vo veci vykonal relevantné dôkazy na preukázanie spornej skutočnosti medzi stranami sporu, ktoré vyhodnotil v zmysle us. a nasl. a preto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie s tým, že zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver, ktorý náležite odôvodnil v zmysle , a preto v spore nebolo zistené porušenie procesných práv majúcich za následok odňatie práva na spravodlivý proces, ako aj iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže sú správne, podrobné a presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím je rozsudok v súlade s ust. .

27. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd čo sa týka odvolacích námietok žalovaného poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne vychádzal, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo na vykonanie dohodnutých prác a keďže v celom rozsahu nedošlo k ich vykonaniu, si žalobca uplatňoval len nárok titulom bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z ust. s tým, že žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie faktúry č. 1604204 zo dňa 21.4.2016, splatnej dňa 5.5.2016 znejúcej na sumu vo výške 12.000 eur s DPH, ktorú žalobca vystavil žalovanému za prestavbu konského prívesu, ktorej neexistenciu alebo rozporuplnosť v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný nespochybnil, keďže v súdnom konaní bolo vypracované odborné vyjadrenie M.. I. H. zo dňa 4.1.2021 (č.l. 202 spisu), v ktorom sa nezávislý súdom oslovený odborník vyjadril, že suma vyúčtovaná vo vyššie uvedenej faktúre nie je nadhodnotená a zodpovedá skutočným nákladom a odpracovaným hodinám. Keďže žalovaný v rámci procesnej obrany vedel len preukázať úhradu sumy vo výške 3.000 eur, predložením dokladu č. 003 zo dňa 16.5.2016, nie ale vo väčšom rozsahu, keďže to z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, tak z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonal práce, za ktoré žalovaný žalobcovi nezaplatil, a to vo výške 9.000 eur a keďže tak neučinil v lehote splatnosti, t.j. do 5.5.2016, správne súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

29. Čo sa týka ďalších namietaných skutočností v podanom odvolaní, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný až v podanom odvolaní argumentoval skutočnosťami, ktoré mohol žalovaný uvádzať už v konaní pred súdom prvej inštancie s tým, že ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré síce môžu zakladať odvolací dôvod, avšak iba za splnenia konkrétnych zákonných podmienok s odkazom na ust. , čo ale v danom prípade nebolo naplnené.

30. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v nastavené tak, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt ( ) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalovaného v prípade jeho odvolacích dôvodov sa nejedná o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesnej obrany.

32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa strany sporu týkajú zaťažujúce povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

33. Nakoľko uvádzané námietky, ako aj predkladané dôkazy žalovaným v podanom odvolaní boli by zo strany žalovaného produkované až v odvolacom konaní, nemožno hovoriť o prípustných novotách v odvolacom konaní v zmysle , ktoré majú dopad na naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle , keďže ich bez svojej viny odvolateľ mohol v konaní na súde prvej inštancie uplatniť s tým, že je potrebné vždy vychádzať zo zásady, že „právo patrí bdelým“.

34. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je vecne správny a preto ho potvrdil v zmysle s odkazom na ust. .

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a .

36. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto plne úspešnému žalobcovi proti žalovanému patrí 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).