Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/90/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom v trestnej veci obvineného Z. B. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.02.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

Z. B. A., narodený XX.XX.XXXX vo Z. C., trvale bytom A. XXX/XX, Z. C., invalidný dôchodca

j e v i n n ý, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývala povinnosť vyživovať svoje dieťa M. A., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 23.11.2010, právoplatným dňa 11.12.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 90,00 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. Č.. XXX, ktorá bol a pre účely trestného konania znížená na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom za obdobie od júna 2014 až do súčasnej doby, avšak Z. B. A. si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu za obdobie od mesiaca apríl 2014 až do súčasnej doby vznikol dlh na výživnom vo výške 749,73 €,

t e d a

- 2 -

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov .

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 30.11.2015 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného Z. B. A. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav veci tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku mal súd preukázané najmä s výpovede poškodeného M. A., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.02.2016, taktiež z ostatných listinných dôkazov, ktoré boli na predmetnom hlavnom pojednávaní oboznámené.

Obžalovaný Z. B. A. sa na termín hlavného pojednávania nedostavil napriek riadne doručenému predvolaniu na termín hlavného pojednávania s poučením podľa § 252 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku. Súd teda s použitím § 252 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Svedok poškodený M. A. na hlavnom pojednávaní dňa 29.02.2016 potvrdil skutočnosť, že za obdobie od mesiaca apríl 2014 do súčasnej doby obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči poškodenému neplní a to ani čiastočne. Konštatoval, že pri akceptovaní mimoriadneho zníženia výšky vyživovacej povinnosti pre účely trestného

- 3 -

konania môže zameškané výživné za obdobie od apríla 2014 do súčasnej doby predstavovať sumu 749,73 €. Ďalej konštatoval okolnosť, že s obžalovaným nie je v žiadnom kontakte. S týmto sa osobne stretol počas svojho života len 2-krát, aj to na Okresnom súde.

Samosudca na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania touto formou mal súd preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 23.11.2010, s právoplatnosťou ku dňu 11.12.2010 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svedka poškodeného M. A. sumou 90,00 € vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodeného. Výška vyživovacej povinnosti bola pre účely trestného konania znížená na sumu 30% zo sumy životného minima nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom za obdobie od júna 2014 až do súčasnej doby. Za žalované obdobie od mesiaca apríl 2014 až do súčasnej doby takto suma neuhradeného výživného predstavuje finančný obnos 749,73 €.

Na základe vyššie uvedeného prevedeného dokazovania vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku mal súd priebeh skutku, tak ako je opísaný podľa obžaloby, za preukázaný, pričom nemal pochybnosť o vine obžalovaného. Vina obžalovaného bola preukázaná listinným písomným dôkazným materiálom, ale i výpoveďou svedka poškodeného. Súd preto rozhodol u obžalovaného uznaním viny z prečinu podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil situáciu v intenciách ustanovení § 34, resp. § 38 Trestného zákona, všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok zavinenia a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 psím. j), resp. písm. l) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd ukladal trest v zmysle

§ 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri znížení hornej sadzby o jednu tretinu. Trest má byť vyvážený aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti prevýchovou páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu odňatia slobody v tejto trestnej sadzbe vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania prečinu a okolnosti, ktoré mu predchádzali. Pri výmere trestu odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby s uložením primeranej skúšobnej doby súd vychádzal z hore uvedených skutočností pri absencii ľútosti zo strany obžalovaného. Súd po zhodnotení týchto atribútov došiel k záveru, že uložený trest v spodnej hranici trestnej sadzby v danom prípade postačuje na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti obžalovanému a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby sa trestnej činnosti obdobného charakteru naďalej nedopúšťal. Z dôvodu týchto skutočností súd zároveň konštatuje, že vymeraný trest a jeho účel je možné dosiahnuť aj jeho hrozbou pri podmienečnom odsúdení. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu a tú určil v zmysle § 52 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 12 mesiacov, teda na spodnej hranici.

- 4 -

Na základe vyššie hore uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak ako uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.