Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/48/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MVDr. K. F., bytom Ul. M. B. č. XXX, XXX XX R., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. M. B. XXX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX R., za účasti Okresnej prokuratúry Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, o odvolaní K. F., proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -278 zo dňa 31. marca 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -278 zo dňa 31. marca 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd obmedzil spôsobilosť K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. M. B. č. XXX tak, že tento nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi sumu 100,00 Eur mesačne. Zároveň súd ustanovil K. F. opatrovníka v osobe K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. č. XXX/XX, ktorému uložil povinnosť dvakrát ročne podávať správu o opatrovancovi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným súdu 17.06.2011, žiadal, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jeho syna K. F., a to tak, že tento bude spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami neprevyšujúcimi sumu 100,00 Eur. Návrh odôvodnil tým, že jeho syn, ktorý je invalidný dôchodca už viac rokov nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami. Narodil sa s diagnózou detská mozgová obrna a po rokoch intenzívnej rehabilitácie začal chodiť pomocou bariel. Navštevoval základnú školu, kde ho rodičia denne vozili. Následne študoval na gymnáziu a potom bol prijatý na vysokú školu, kde sa začali problémy s peniazmi. Kamarátil sa s rôznymi ľuďmi, bezdomovcami a robil obchody, ktoré sa končili jeho finančnou stratou. V priebehu mesiaca pretelefonoval aj 300,00 Eur a nakoľko mu vypli mobil, zobral si kontokorentný úver na vyplatenie faktúry a následne pretelefonoval znovu rovnakú sumu. Posledné tri roky sa brigádnicky zamestnával, avšak všetky financie minul. Kamaráti sa s Ing. N. Q., ktorým sa dal nahovoriť do zahraničnej finančnej poisťovne a následne získané peniaze minul. Taktiež požičiava peniaze ľuďom, ktorí mu ich nevrátia. V roku 2009 previedol na účet svojho kamaráta sumu 5.000,00 Eur, o čom neexistuje žiaden záznam a peniaze sa mu nevrátili. Otec konštatoval, že syn je nesamostatný a okrem základných hygienických potrieb potrebuje pomoc. Jeho telesný a duševný stav sa zhoršuje a pravdepodobne sa bude v budúcnosti pohybovať pomocou invalidného vozíka. Podľa jeho názoru si syn neuvedomuje dosah svojich konaní. Znalkyňa MUDr. Ľubica Fašková zotrvala na záveroch znaleckého posudku, kde konštatovala, že vyšetrením u K. F. zistila organickú poruchu osobnosti stredne ťažkého stupňa, ktorá je následkom poškodenia mozgu počas vnútromaternicového vývoja resp. pri pôrode. Od raného veku až do adolescentného vývoja zodpovedal intelektom populačnej norme. Pri vyšetrení bol zistený pokles intelektu, ktorý sa pohybuje v pásme subnormy až hraničného pásma subnormy mentálnej retardácie. K. nie je schopný domyslieť dôsledky svojho konania, je veľmi ovplyvniteľný a nie je kritický voči svojej osobe. Nevedela sa vyjadriť, či tento stav ostane nemenný, prípadne sa bude zhoršovať. O

prognóze zlepšenia sa podľa jej názoru hovoriť nedá. Konštatovala, že K. s takýmto ochorením zvládol základnú i strednú školu, ale pod vplyvom rôznych životných situácií došlo k prejavom intelektuálneho postihnutia. Čo sa týka emotivity pri organickej poruche je zvýraznená tým, že toto jeho správanie je nemenné. Nevie rozpoznať, čo je pre neho dobré a čo nie. To, že mu otec obmedzil osobnú slobodu po vykonaní niečoho zlého treba chápať tak, že keď deti urobia niečo zlé, zvyčajne dostanú nejaký zákaz a on sám aj napriek svoju veku sa správa ako dieťa. Taktiež nerozumie tomu, že otec doniesol zdravotnú dokumentáciu do rúk znalca preto, aby sa k nemu dostala kompletná. Organické poškodenie znamená, že je objektívne zistiteľný nález na mozgu prejavujúci sa v správaní posudzovaného. Depresia pre ktorú bol v minulosti K. hospitalizovaný by sa aj bola blížila k psychóze, ale táto neprepukla, nakoľko bol liečebne podchytený. Aj napriek tomu, že sa osamostatnil, nie je na mieste prehodnotiť závery znaleckého posudku, pretože situácia je rovnaká. Znovu neuvážene hospodári s peniazmi a na bežné náklady ako je strava mu ostane necelých 100,00 Eur. Znalkyňa Mgr. Lucia Melicherčíková, ktorá vyšetrila K. už v roku 2005 s konštatovaním, že je pravdepodobnosť poklesu intelektu s tým, že momentálne od roku 2005 došlo k poklesu až o dve intelektové pásma a vrchol intelektu je okolo 21 až 25 rokov a následne pozvoľne klesá. Intelekt je u K. podmienený aj tým, že nepracuje, nechodí do školy a hoci má 30 rokov, jeho správanie tomu nenasvedčuje. Je výrazné ovplyvniteľný, nevie si sám stanoviť hranice správania. Podľa jej názoru návrh bol zo strany otca podaný len na prospech. Rodičia ho neopustili a naďalej mu pomáhajú prostredníctvom starej mamy. Vyjadrila sa, že určite u neho nedôjde k zlepšeniu zdravotného stavu, vzhľadom na to, že vrchol intelektu sa prejavuje v období od 21 do 25 rokov a K. nemá žiadne kontaktné prostredie, ktoré by ho ovplyvňovalo a taktiež má aj lekársky nález na mozgu. Jedná sa o cystický útvar s tým, že znalkyňa sa nevedela vyjadriť, aký bude mať tento nález ďalej vplyv na intelekt menovaného. K. dokáže vykonávať úkony, ktoré sa dajú naučiť naspamäť a vizitkou toho, že sa mu rodičia v detstve venovali, ale na veci, ktoré prináša bežný život reagovať nevie. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom a uviedol, že K. F. pozná. Sú v kontakte raz za týždeň. Vie o tom, že býva v T., ale nezbadal, že by došlo u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a že by bol návrh na mieste. Momentálne na to dôvod určite nie je. Okresný súd poukázal na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu navrhovateľa. Pri ustálení tohto záveru vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí znalkýň na pojednávaní. Konštatoval, že pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku chápané ako opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré svojím rozhodnutím výrazne zasahuje do osobnosti človeka, a to aj bez jeho vlastného pričinenia. Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. V rámci rozsiahleho dokazovania dal súd vypracovať dva znalecké posudky. Z oboch vyplynul rovnaký záver a to, že K. F. trpí organickou poruchou osobnosti stredne ťažkého stupňa, ktorá je následkom poškodenia mozgu počas vnútromaternicového vývoja resp. pri pôrode. Identicky bola u neho zistená aj charakteristika jeho osobnosti, keďže z oboch znaleckých posudkov vyplynulo, že sa jedná o ľahko ovplyvniteľnú, egocentrickú, vzdorovitú, nekritickú osobnosť, so zvýšeným sebavedomím a seba hodnotením neprimeranými ambíciami, nereálnym plánovaním a zníženou schopnosťou sebakontroly. Úsudok je často unáhlený, nesprávny, ovplyvnený emočným prežívaním, pričom znížená je aj schopnosť domyslieť možné následky svojich rozhodnutí a konaní. Narušené sú aj plánovacie a organizačné schopnosti. V správaní sú prítomné opakované maladaptačné prejavy so sociálnymi dôsledkami a to najmä v jeho neprospech . Aj napriek tomu, že z výsluchov svedkov vyplynulo, že sa jedná o normálneho mladého človeka, túžiaceho po samostatnosti, ktorému iba rodina bráni pri budovaní si života, okresný súd konštatoval, že ako hlavný argument v tomto konaní nemožno brať dojmy bežných ľudí zo správania sa K. F., ale za nosný dôkaz je potrebné považovať oba znalecké posudky, v ktorých znalci nezávisle od seba s dlhším časovým odstupom skonštatovali rovnaké zistenia. Aj napriek tomu, že navrhovateľ žije v kvázi normálnom vzťahu, súd I. stupňa poukázal na to, že si neuvedomuje, že je pre družku výhodným partnerom, keďže táto poberá na neho príspevok na osobnú asistenciu vo výške 138,00 Eur. Okrem toho poberá iba náhradné výživné vo výške 150,00 Eur, čo je vzhľadom na náklady, ktoré by mala iba v súvislosti so zabezpečením stravy a bývania pre seba a deti veľmi nízka suma. V prípade riadneho zamestnania, by rovnako nemala vysoký príjem, a to vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré sú voči nej vedené na Okresnom súde Martin. Naopak K. F. je poberateľom invalidného dôchodku a príjmu z pracovnej činnosti, čo vychádza mesačne na sumu 615,00 Eur.

Z uvedených dôvodov prvostupňový súd dospel k záveru, že u K. F. je potrebné čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, a preto rozhodol tak, že obmedzil jeho spôsobilosť tak, že tento nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi 100,00 Eur mesačne. Zároveň mu súd ustanovil opatrovníka v osobe K. U. a tomuto uložil povinnosť podávať dvakrát ročne správu o opatrovancovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie K. F. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci opätovne rozhodol bez ohľadu na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 12.02.2014 hoci bol už právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný. Okresný súd opätovne rozhodol o návrhu otca odvolateľa tak, že tento nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi sumu 100,00 Eur mesačne, hoci odvolací súd už predtým konštatoval, že námietka odvolateľa o nezrozumiteľnosti takéhoto výroku je dôvodná. V rozhodnutí, ktorým súd vyslovuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (pozri R 34/1985). Spravidla ide o negatívny výpočet úkonov týkajúcich sa určitých vecí, ktorý fyzická osoba nemôže vo vlastnom mene robiť. Z tohto hľadiska preto odvolateľ považuje napadnutý rozsudok za nezrozumiteľný a nevykonateľný, pretože pojem „nakladanie“ nevymedzuje, ktoré právne úkony nemôže osoba čiastočne pozbavená na právne úkony vykonávať. V danom prípade sa jedná o vážny zásah do práv garantovaných odvolateľovi Listinou základných práv a slobôd (čl. 5 a 10 ods. 1) v rozsahu ľudskej dôstojnosti. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 18.08.2009 sp. zn. možno k ich obmedzeniu pristúpiť len za účelom ochrany práv iných osôb verejného záujmu. V prejednávanej veci však sudkyňa, znalkyňa, navrhovateľ i prokurátor tvrdili, že sa jedná len o ochranu odvolateľa. Napriek právnemu názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd určil navrhovateľovi hranicu sumy, s ktorou môže nakladať na čiastku 100,00 Eur mesačne, čo predstavuje sumu 3,26 Eur na deň. Za takéhoto stavu nie je zrejmé, z čoho má odvolateľ platiť nájomné, kto má za neho prevziať jeho mzdu a pod. Aj odvolací súd v predchádzajúcom svojom rozhodnutí uviedol, že suma 150,00 Eur mesačne je neakceptovateľná. Zároveň aj znalkyne vo svojich znaleckých posudkoch opätovne uviedli sumu 150,00 Eur mesačne, napriek tomu, že sa nemajú právo vyjadrovať k tejto otázke, keďže sa jedná o otázku právnu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí jasne uviedol, že doteraz nebola zistená situácia, resp. skutočnosť, že by odvolateľ niekoho alebo nejaký zákonom chránený záujem ohrozoval. Celé konanie bolo vedené pred okresným súdom tak, že sa dokazovalo len to, čo údajne „škodí odvolateľovi“. Keďže ide o vážny zásah do osobnostných práv, súd pri pochybnosti o tom, či má dôjsť k zúženiu spôsobilosti na právne úkony, musí rozhodnúť v prospech dotknutej osoby. Ide o najkrajnejší prostriedok, preto súdy majú hľadať alternatívy. Samotná skutočnosť, že odvolateľ trpí organickou poruchou osobnosti stredne ťažkého stupňa, nie však duševnou poruchou v zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je totiž ešte dôvodom na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje jeho plná spôsobilosť na právne úkony a odôvodniť, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Súd v tomto konaní neidentifikoval v tomto prípade uplatňujúce sa konkurujúce právo, či statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli ktorým má dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti odvolateľa na právne úkony. Odvolateľ nikoho nepoškodil a nikomu nič nedlhuje. Napriek tomu navrhovateľ v období od mesiaca január 2010 do mesiaca júl 2011 poberal na svoj účet aj dôchodok K. F., ktorý preto musel žiť z vlastných úspor. Z dokazovania je tiež zrejmé, že rodičia vybrali odvolateľovi úspory na jeho vkladných knižkách. Prinajmenšom zvláštnym je aj fakt, že navrhovateľ zariadil na posudkovom oddelení ÚPSVaR Námestovo zníženie osobnej asistencie odvolateľa s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa zlepšuje a všetky činnosti obsiahnuté v kompetencii osobného asistenta zvláda samostatne, lebo podľa neho by bola osobná asistencia pre K. F. zbytočná. ÚPSVaR Námestovo vo svojom rozhodnutí č. A/2011/085974-OPPNK zo dňa 13.10.2011 na základe návrhu otca odvolateľa znížil asistenciu jeho osobného asistenta z pôvodných 1.470 hodín ročne na 578 hodín ročne. V prejednávanej veci však navrhovateľ i znalkyne zhodne tvrdili, že okrem základných hygienických potrieb potrebuje odvolateľ pomoc pri všetkých ostatných úkonoch. Hoci súd je v tomto konaní povinný zabezpečiť spoľahlivé a úplné zistenie osobných pomerov osoby, ktorej sa konanie týka, toto prvostupňový súd v súdenej veci vykonal len čiastočne. Vypočul v konaní troch svedkov z okolia odvolateľa a z jeho zamestnania, správu o stave a pohyboch na jeho vkladných knižkách však zamietol. Napriek tomu, že sa okresný súd dozvedel ako odvolateľ narába s financiami, ako vykonáva svoje zamestnanie a ako sa stará o svoju domácnosť a jej členov (priateľku a jej tri deti), rozhodol rovnako ako pred tromi rokmi. Z výpovede svedkov -

priateľky odvolateľa A. F., S. V. a N. I. (zamestnávateľa odvolateľa) bolo jednoznačne preukázané, že odvolateľ nikoho a nič svojím konaním neohrozuje a teda ani na základe doplneného dokazovania nebola zistená situácia, resp. skutočnosť, že by odvolateľ niekoho alebo nejaký zákonom chránený záujem ohrozoval. Hoci znalecký posudok je v tomto konaní vážnym dôkazom, nesmie nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Okresný súd tiež nevykonal dokazovanie znalcom z odboru psychológia, nariadené odvolacím súdom, Odvolateľ ďalej namietal, že znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatria MUDr. Moniky Rosivalovej a jej výpoveď vychádzali len z údajov navrhovateľa, keďže nikdy jej nebol poskytnutý súdny spis v tejto veci. Osobné vyšetrenie odvolateľa pozostávalo z dvoch otázok, a to aký je rozdiel medzi riekou a jazerom a aký je rozdiel medzi rebríkom a schodmi. Odvolateľ zdôraznil, že má titul vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (bakalár) a dohovorí sa dvoma cudzími jazykmi - nemecky a anglicky. Oproti posudku prvých znalkýň v konaní, menovaná znalkyňa MUDr. Rozsivalová nevykonala žiaden vyšetrovací postup, čoho dôkazom je aj obsah znaleckého posudku, ktorý má už neaktuálne údaje prebraté od znalkýň MUDr. Faškovej a Mgr. Melicherčíkovej. Odvolateľ tiež akcentoval, že iní občania SR s obdobným postihnutím ako má on pracujú na úradoch, súdoch, a zamestnávatelia majú za nich odvodové úľavy. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je reliktom bývalého režimu, ktoré zmizlo z právnych poriadkov Rakúska, Nemecka aj Francúzska. Tvrdenie, že obmedzenie je opatrením, ktoré má chrániť záujmy obmedzovaného občana nie je na mieste. Odvolateľ poukázal na stanovisko NS ČSR z 18.11.1977 a R 3/1979, ktorého totožnú podstatu predniesol okresný súd pri vynesení svojho rozsudku. V súčasnosti má však v spoločnosti prednosť slobodná vôľa a právo na ľudskú dôstojnosť a právnu osobnosť v konkurencii k právam iných osôb, ktoré nemôžu byť zo strany štátu znemožnené vnucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec za pomoci rodiny dokáže pomôcť sám. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí prejednávanej veci jednoznačne jasne uviedol a odôvodnil svoje pokyny a právny názor na vec, no napriek tomu sa prvostupňový súd týmto názorom pri opätovnom meritórnom rozhodovaní vo veci neriadil a rozhodol úplne rovnako ako po prvýkrát. Okresný súd tak opätovne vážne zasiahol do osobnostných práv odvolateľa. Ani doplneným dokazovaním nebola zistená situácia, resp. skutočnosť, že by odvolateľ niekoho alebo nejakým zákonom chránený záujem ohrozoval. Odvolateľ zároveň namietal, že vstup prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo do tohto konania v zmysle ust. § 35 ods. 3 O.s.p. je procesným fenoménom ktorý narušuje rovnováhu procesných prostriedkov prislúchajúcich procesným stranám. Z toho teda vyplýva porušenie ústavného princípu rovnosti účastníkov konania pred zákonom i pred súdom v konaní (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Keďže na základe vykonaného dokazovania v konaní nebolo vôbec preukázané, že by odvolateľ niekoho alebo nejaký zákonom chránený záujem ohrozoval, práve naopak bolo hodnoverne preukázané, že odvolateľ je schopný sa o seba postarať a taktiež o svoju priateľku s jej tromi deťmi, nie je namieste, aby mu bola súdom obmedzená spôsobilosť na právne úkony. V danom prípade sú teda dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie bolo vydané na ochranu odvolateľa pred pochybnými známosťami, ktoré ho oberajú o jeho finančné prostriedky a tiež za tým účelom, aby sa zabránilo uzatváraniu od rôznych nevýhodných zmlúv a pôžičiek. Uviedol, že jeho syn K. F. nehospodárne nakladal s finančnými prostriedkami, ktoré predstavovali jeho invalidný dôchodok i sociálne dávky. Peniaze míňal na telefonovanie, pričom dokázal minúť aj 300,00 Eur mesačne. Priatelil sa s kamarátom N. Q., ktorý ho nahovoril na uzatváranie pochybných zmlúv na životné poistenie. K. zháňal klientov prevažne v reštauračných zariadeniach nižšej cenovej skupiny, ktorí neboli schopní dlhodobo platiť pravidelné mesačné vklady. Klientom platil občerstvenie a niekedy aj prvé splátky, ktoré však klienti ďalej neplatili a zmluvy boli preto zrušené. K. musel z tohto dôvodu vracať provízie z uzatvorených zmlúv. Keď nevedel zohnať ďalších klientov pre N. Q., uzatváral zmluvy sám so sebou. Určitú dobu platil pravidelné mesačné vklady, no nakoľko nebol schopný účelne narábať s finančnými prostriedkami, zmluvy boli pre nesplatenie vkladov zrušené a nasporená suma prepadla v prospech danej finančnej inštitúcie. Sám so sebou mal uzatvorených 5 zmlúv. Kvôli neplateniu pravidelných mesačných platieb mu prepadlo okolo 5.000,00 Eur. Syn K. tiež požičal peniaze viacerým kamarátom, ktorí mu ich nevrátili. Z finančných prostriedkov, ktorými disponoval si nič nekupoval. Stravu a oblečenie mu zabezpečovali rodičia a stará mama. Jeho financie končili v reštauračných zariadeniach. Kamarátovi N. Q., pre ktorého uzatváral zmluvy dal pod prísľubom zhodnotenia a bez písomnej zmluvy čiastku 5.000,00 Eur našetrenú rodičmi. Q. peniaze minul na vlastné účely a odmieta ich K. vrátiť, čo je predmetom súdneho sporu. Ďalšiemu klientovi p. N., s ktorým K. uzavrel poistnú zmluvu, K. požičal tiež bez písomnej zmluvy sumu 500,00 Eur. Kamarátovi K. Z. požičal sumu 1.000,00 Eur na nákup náradia

do autodielne. Ten mu vrátil len čiastku 740,00 Eur, lebo si zrazil zvyšnú časť dlhu, ako náhradu za prepadnuté peniaze zo zrušenej poistnej zmluvy uzavretej s Q., ktorý mu ju odmietal vrátiť. V súčasnosti žije odvolateľ s priateľkou a jej dvoma deťmi v prenajatom byte v T.. Priateľka je nezamestnaná. Má proti sebe vedených 10 exekúcií na pôžičky od rôznych finančných spoločností. K. bol v konaní vyšetrený dvomi súdnymi znalcami z odboru psychiatrie - MUDr. Faškovou a MUDr. Rozsiválovou, ktoré na základe vyšetrení potvrdili, že nie je spôsobilý adekvátne nakladať s finančnými prostriedkami. Podľa MUDr. Rosivalovej je osobnosť K. F. na podklade organickej poruchy osobnosti stredne ťažkého stupňa, emočne a sociálne nezrelá, ľahko ovplyvniteľná, vzdorovitá, nekritická, s nereálnym plánovaním, so zníženou schopnosťou sebakontroly. Jeho úsudok je často unáhlený, povrchný, nesprávny, ovplyvnený emočným prežívaním, znížená je schopnosť domyslieť možné dôsledky svojich rozhodnutí a konania. Narušené sú aj plánovacie a organizačné schopnosti. V správaní sú prítomné maladaptačné prejavy so sociálnymi dôsledkami (konanie vo svoj neprospech). Pokiaľ odvolateľ uviedol, že navrhovateľ požiadal na ÚPSVaR o zníženie dávok za osobnú asistenciu, navrhovateľ uviedol, že tak učinil z dôvodu, že poskytované peniaze neplatil asistentovi, ale míňal ich s kamarátmi v reštauračných zariadeniach.

Opatrovník K. F. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že K. pozná už dlhé roky ako dobrého kamaráta. Chápe, že navrhovateľ ako každý rodič má strach o svoje dieťa a jeho budúcnosť, a preto sa ho snaží chrániť, no v danom prípade činí dosť prehnaným spôsobom. K. je samostatný, pracovitý a usilovný. Má prácu, podnájom, priateľku, ktorej pomáha s výchovou jej detí a žije v celku normálnym životom pracujúceho človeka, ktorý má doma ľudí, ktorých má rád. Jediné čím sa previnil a čo je dôvodom na podanie návrhu otca v tejto veci je, že mal veľký účet za telefón, dlh v banke z kontokorentného úveru a dve životné poistky. Aj opatrovník, v čase keď bol mladší, mal vysoké faktúry za telefón (jedna v hodnote cca 500,00 Eur), no poučil sa z toho, našetril si peniaze a zaplatil ju. V minulom roku si zobral pôžičku v banke 1.500,00 Eur na zahraničnú cestu, ktorú spláca. V minulosti si založil životné poistenie, no z dôvodu nečakaných okolností ho prestal platiť 3 mesiace a poistka mu bola zrušená. Napriek tomuto mu nikto neobmedzil spôsobilosť na právne úkony. Vyvodil pre seba z toho poučenie do budúcnosti. V súčasnosti naplno pracuje vo veľkej firme a 4 roky študuje popri zamestnaní. Také veci sa stali viacerým ľuďom v okolí. Samotný návrh vo veci sa opiera o udalosti, ktoré sa stali pred 5 až 6 rokmi. K. sa však z nich poučil a podobné veci sa mu už odvtedy nestali. Jednoducho dostal príučku od života, tak ako to viacerí v jeho okolí. Mnohí ľudia, ktorých opatrovník odvolateľa pozná dlhujú veľa peňazí, prehrávajú ich v automatoch, neplatia výživné, nestarajú sa o rodinu a exekútori im zobrali všetko. Hoci sú to ľudia, ktorí kazia celú spoločnosť a ubližujú druhým, nikto im nikdy neobmedzil spôsobilosť na právne úkony. Naproti tomu, K. je človek priateľský a bojuje v živote napriek svojmu zdravotnému postihnutiu. Chodí do práce, v sobotu chodieva pozrieť na futbal, má vlastné bývanie v podnájme, šetrí peniaze, nikomu neubližuje, ani sa nesťažuje na svoj život. V žiadnom prípade neohrozuje okolie či seba. Býva v čistom prostredí, byt má uprataný, hygienu nezanedbáva a všetko je v absolútnom poriadku. Žije lepšie ako väčšina ľudí na Slovensku. Peniaze si nepožičiava, nemíňa ich na hlúposti, dokonca má niečo našetrené. Jediné čo K. trápi je toto súdne konanie, ktoré rozhoduje o jeho živote a budúcnosti. K. si je vedomý svojich chýb, ktorých sa v minulosti dopustil. Aktuálne však žije normálnym životom. Možno v budúcnosti skončí na invalidnom dôchodku a zhorší sa aj jeho duševný stav. Sú to však veci, ktoré nemajú byť predmetom tohto konania. Aktuálne je to mladý človek, ktorý nikomu neubližuje, ani sebe, je priateľský a chce žiť život normálneho mladého človeka.

Okresný prokurátor v Námestove vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov z odboru psychiatrie i psychológie, v ktorých znalci aj napriek dlhšiemu časovému odstupu konštatovali rovnaké zistenia, podľa ktorých K. F. nie je schopný posúdiť svoje konanie a jeho dôsledky v súvislosti s disponovaním s finančnými prostriedkami, nie je schopný nakladať s majetkom a uzatvárať finančné dohody a zmluvy, nie je schopný nakladať samostatne s vyššou sumou finančných prostriedkov, v dôsledku čoho znalkyne doporučili obmedziť menovanému spôsobilosť na právne úkony v tomto zmysle. Okresný súd na pojednávaní vypočul znalkyne ku zdravotnému stavu K. F., vypočul tiež navrhovateľa

- otca menovaného, svedkov A. F., S. V. i N. I. ako aj samotného K. F., čím vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na vydanie napadnutého rozsudku. Predmetné rozhodnutie je zrozumiteľné a vykonateľné, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že K. F. nie je schopný disponovať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi sumu 100,00 Eur mesačne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zostávajúcej časti mu zostala spôsobilosť na právne úkony zachovaná. Pokiaľ odvolateľ namietal vstup okresného prokurátora do konania,

jeho postup bol v súlade s ust. § 35 ods. 2 písm. a) O.s.p., je potrebné zdôrazniť, že znakom tohto konania je, že ide o veci nesporového konania, ktoré charakterizujú spravidla nie protirečivé postavenie a záujmy účastníkov (ako sa domnieva odvolateľ), ale platnosť niektorých špecifických procesných zásad, najmä zásady oficiality a vyšetrovacej zásady. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že účasť prokurátora v konaní môže účastníka konania obmedziť a nedovoleným spôsobom obmedziť ústavné právo na autonómiu vôle strán v civilnom procese.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov uvedených v odvolaní v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Tak ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v konaní vo veciach obmedzeniach spôsobilosti na právne úkony, ktoré možno začať i bez návrhu, sa súd spravuje naďalej vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť plniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Rozsudok v konaniach ex offo nemožno založiť len na tvrdeniach navrhovateľa a výsledkoch znaleckého dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ podal návrh v tejto veci na súd dňa 17.06.2011. Je nepochybné, že za takmer 5 tokov sa mohli zmeniť aj životné postoje a správanie K. F., hoci si to navrhovateľ ako rodič nechce pripustiť. Napriek tomu, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.02.2014 zdôraznil, že závery konzultantského psychologického posudku Mgr. Lucie Melicherčíkovej zo dňa 30.01.2012 sú už neaktuálne, prvostupňový súd v rámci ďalšieho dokazovania vychádzal z jeho záverov, keďže tento posudok bol podkladom aj pre vyhotovenie znaleckého posudku MUDr. Moniky Rosivalovej, znalkyne pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 03.06.2014. Aktuálny znalecký posudok z odvetvia klinická psychológia dospelých nebol vôbec podkladom pre jeho vyhotovenie. Znalkyňa MUDr. Rosivalová pri vyhotovení svojho znaleckého posudku nepribrala do konania konzultanta z tohto odvetvia, ktorý by nemal väzby na miestne pomery a rodičov navrhovateľa. Okrem toho okresný súd nevykonal v predmetnej veci dôsledné dokazovanie, pokiaľ sa týka aktuálneho života K. F.. Nezistil v akým pomeroch žije, ohliadkou bytu, v ktorom býva, či výsluchom susedov na mieste samom a pod. Rovnako nezistil akým spôsobom K. F. aktuálne hospodári so svojimi finančnými prostriedkami. Pre rozhodnutie súdu je však rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Doplnenie dokazovania okresným súdom nebolo v prejednávanej veci dostatočné na zistenie skutkového stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť, či na strane K. F. sú dané dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Tak ako už odvolací súd poukázal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ani samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, nie je totiž ešte dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka), respektíve vyjadrené jazykom základných práv - na obmedzenie jej základných práv (práva na právnu osobnosť a na ľudskú dôstojnosť), ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, respektíve čo ohrozuje, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Inak povedané - pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (respektíve o jeho rozsahu) sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Súd je v prípadoch rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony povinný identifikovať v konkrétnom prípade uplatňujúce sa a konkurujúce právo ako statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli ktorým má dôjsť k obmedzeniu vyššie označených základných práv osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o svoje potreby a potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku a podobne. Znalecký posudok je v takomto konaní síce vážnym dôkazom, nesmie byť však jediným dôkazom a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Jednoznačne platí, že pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktoré má chrániť, a nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy v spôsobilosti obmedzovaného občana. Ďalej je potrebné vychádzať z myšlienky prednosti, zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie byť zo strany štátu znemožnené realizovať svoju predstavu o šťastí vnucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec, poprípade za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám (princíp subsidiarity odvíjajúci sa od uznania dôstojnosti jednotlivca definovaný už v roku 1931).

Okresný súd sa takto vysloveným právnym záverom odvolacieho súdu, ktorý bol preň záväzný (§ 226 O.s.p.) neriadil a svoje rozhodnutie opätovne založil len na nepreukázaných tvrdeniach navrhovateľa a záveroch odvolateľom namietaných znaleckých posudkoch, v ktorom sa napríklad znalkyňa napriek predchádzajúcim intenciám krajského súdu vyjadruje priamo k rozsahu sumy, s ktorou je schopný a oprávnený K. nakladať. Takáto otázka je však otázkou právnou, ku ktorej sa znalec nemá právo vyjadrovať. Jeho osobný názor je irelevantný a nemá byť obsahom jeho prednesov a znaleckej činnosti. Okrem tohto pri vyhotovení znaleckého posudku znalkyňa MUDr. Rosivalová (v zmysle pokynov súdu v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania) vychádzala výlučne z údajov zo zdravotnej dokumentácie K. F., anamnestických údajov otca menovaného (navrhovateľa), znaleckého posudku č. 9/2012, ktorého závery boli už predtým spochybnené, (mnohé už neaktuálne), nedôsledne vykonaného vlastného vyšetrenia K. F., (keď menovanému položila len dve otázky), bez riadneho vyšetrenia za využitia potrebnej odbornej metodiky a postupov (obdobne ako to urobila znalkyňa MUDr. Fašková), bez využitia konzultanta z odboru psychológia (vychádzajúc len zo záverov konzultanta znalkyne MUDr. Faškovej - Mgr. Lucie Melicherčíkovej) a bez akéhokoľvek preštudovania spisového materiálu. Znalecký posudok MUDr. Rosivalovej nebol pritom kontrolným znaleckým posudkom vo veci. Ak znalkyňa vychádzala z takýchto podkladov, je zrejmé, že jej závery sa nemohli líšiť od záverov znalkyne MUDr. Faškovej z roku 2012.

Rovnako námietka odvolateľa, že prvý výrok rozsudku o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony je nezrozumiteľný a nevykonateľný, je dôvodná. Všeobecne sa obmedzuje zmluvná voľnosť sumou určenou súdom pri nadobúdaní právnymi úkonmi, či už v občianskom práve alebo pracovnoprávnych vzťahoch, vlastníckom práve, záväzkových právach a podobne. Zároveň odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že suma, ktorú súd určil v napadnutom rozhodnutí je v živote nereálna už len z hľadiska tých nákladov, ktoré si K. F. potrebuje zaplatiť. Je v nich zahrnuté nájomné za byt, a tiež poberanie mzdy, bežné nákupy a podobne. Vzhľadom na situáciu na trhu v Slovenskej republike, rast cien a samotné zdravotné postihnutie, ktorým navrhovateľ trpí, je suma 5,00 Eur na deň neakceptovateľná.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že obmedzenie (prípadne pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony môže byť len krajným riešením v prípade, že osoba, ktorej sa konanie týka niekoho alebo nejakým zákonom chránený záujem ohrozuje. V prejednávanej veci takáto situácia doposiaľ nebola zistená a ani preukázaná. Skutkové zistenia okresného súdu založené len na nepreukázaných tvrdeniach navrhovateľa a znaleckých posudkov (v prevažnej časti v čase rozhodovania súdu neaktuálnych), nemôžu byť dôvodom pre rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, a to vzhľadom najmä na ďalšie vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede Mgr. N. I., A. F. a S. V., ktoré sú v prospech K. F., no prvostupňový súd ich pri svojom meritórnom rozhodnutí negoval, dajúc primárne akcent na závery znaleckých posudkov, ktoré boli odvolateľom spochybnené. Okresný súd je povinný ku dňu svojho rozhodnutia opätovne vykonať šetrenie v mieste bydliska K. F., na jeho pracovisku a vyžiadať si správy od obce, zamestnávateľa, susedov, prípadne vykonať priamo šetrenie v jeho byte, zistiť výšku jeho aktuálnych úspor, a pod., aby bolo možné zistiť, či vôbec prichádza v súdenej veci do úvahy rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u K., ktorý jednoznačne po odchode z domácnosti rodičov v mesiaci január 2012 žije v prenajatom byte, aktuálne aj s priateľkou a jej tromi deťmi, ktoré spoločne vychovávajú a uhrádza svoje, ale aj ich životné náklady. Medzičasom došlo tiež ku zmene, keď priateľka K. - A. F. sa už zamestnala. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že aktuálne je K. (hoc postihnutý duševnou chorobou) samostatný a schopný sa o seba, ale aj o iných členov jeho domácnosti postarať. Tomuto záveru nasvedčuje aj rozhodnutie ÚPSVaR Námestovo o znížení miery osobnej asistencie K.. Za takýchto okolností by rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u K. F. neprichádzalo do úvahy. Na tom nič nemení skutočnosť, že jeho rodičia sa nevedia zmieriť s tým, že ich dospelé dieťa, sa vo veku 30 rokov osamostatnilo, má svoju priateľku, s ktorou vychováva jej tri maloleté deti, vedú spoločnú domácnosť a je riadne zamestnaný, nemôže byť na to dôvodom. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že K. je postihnutý duševnou chorobou a v minulosti mal nezodpovedný prístup k míňaniu finančných prostriedkov. Pre rozsudok súdu v tejto veci je totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na už uvedené námietky odvolateľa je potrebné zabezpečiť v prejednávanom prípade vykonať komplexné znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatria, ktorý bude vychádzať z preštudovaného spisového materiálu, dôsledne vyšetrí K. F. (nie tak ako to urobila znalkyňa MUDr. Rosivalová), a ktorý sám bude konzultovať svoje závery aj znalcom z odboru psychológia.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd podceňuje význam konania a rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony pre K. F., ktorého záujmy majú byť chránené, ktorému však nemá byť život zbytočne sťažovaný a komplikovaný. Oblasť právnych vzťahov, ktorých sa môže v konkrétnom prípade dotýkať výrok určujúci rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je tak široká a rôznorodá, že nemožno dať jednotný pre všetky prípady platný návod, ako by mal tento výrok znieť. Je však potrebné upozorniť na nepriaznivé dôsledky, ktoré by niektoré chybné výroky mohli mať v konkrétnom prípade vplyv na posúdenie platnosti určitého právneho úkonu a je tiež treba poukázať na to, ako by mal súd postupovať, aby nedochádzalo k vyhláseniu výroku, ktoré svojou neúplnosťou alebo nepresnosťou môžu vyvolávať pochybnosti v právnych vzťahoch medzi občanmi a medzi nimi a ďalšími subjektmi právnych vzťahov. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je možné len preberať závery znaleckého posudku, v ktorých sa napr. uvádza, že vyšetrovaný nemôže hospodáriť s peňažnými čiastkami určitej výšky. Ide tu o právne úkony nakladania s majetkom; zmluvami sú aj úkony, pri ktorých sa jedná o obstarávanie každodenných osobných potrieb občana, napr. nákupy potravín a iných vecí dennej potreby, opravy a úpravy vecí, uspokojovanie bežných kultúrnych a spoločenských potrieb a pod. Nie je možné teda vychádzať z nesprávneho záveru, že sa jedná o konanie, na ktoré sa obmedzenie spôsobilosti nevzťahuje.

Aj osoba, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, býva denne v styku s inými subjektmi občiansko-právnych vzťahov a je nútená denne uspokojovať svoje bežné potreby, tak aby pritom nebolo možné ohroziť jej záujmy. Spravidla sa jedná o úkony, pri ktorých je prakticky vylúčené, aby ich mohol za neho obstarať niekto iný a pri ktorých by to bolo v rozpore s jeho záujmom, aby si ich nemohol obstarať sám, i keď v týchto prípadoch sa jedná taktiež o právne úkony vymedzené v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Súd niekedy tieto potreby dotknutých osôb nedoceňujú; prehliada úkony týkajúce sa vecí menšej ceny a úkony bežne uzatvárané, najmä v rámci poskytovania služieb. Rozsah obmedzenia potom veľakrát určuje neuvážene a obmedzuje dotknutú osobu v spôsobilosti vo väčšom rozsahu než to zodpovedá jej duševnému stavu a skutočným možnostiam, a niekedy dokonca tak, že sa obmedzenie vo svojich dôsledkoch prakticky rovná pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony. Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je treba preto mať na zreteli, že sa jedná o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade poškodzovať alebo ohrozovať záujmy dotknutej osoby. Ak to nie je nutné, nemá mu preto byť výrokom rozsudku zabránené v tom, aby si mohol obstarať bežné záležitosti, ako napr. platiť úhradu za užívanie bytu (nájomné a služby spojené s nájmom bytu), poplatok za plyn, elektrinu, používať hromadné dopravné prostriedky a platiť cestovné, kupovať veci bežnej osobnej potreby (napr. jedlo, bežné ošatenie, obuv, čistiace prostriedky), objednať si bežnú opravu alebo úpravu vecí a pod. Je nevyhnutné zabrániť tomu, aby príliš širokou prípadne neúplnou formuláciou výroku rozsudku bola osoba, u ktorej boli podmienky len na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, prakticky tejto spôsobilosti pozbavená. Právne vymedzenie rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony najviac závisí na tom, aké podklady súd vykonaným dokazovaním zabezpečil vopred pre znalca, práve o tom, ako sa vyšetrovaný až doposiaľ v každodennom živote choval, aké záležitosti si sám bez problémov vybavoval a v akých smeroch vznikali o jeho schopnostiach pochybnosti. Okrem vedeckých výpovedí je pritom relevantné aj samotné vyjadrenie opatrovníka K. U., ktorý bol ustanovený K. F. za opatrovníka.

Odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania a také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, prípadne výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiska. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (judikatúra Ústavného súdu SR sp. zn. ). Je zrejmé, že prvostupňový súd sa pri vyhotovení napadnutého rozsudku týmito princípmi dôsledne neriadil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu o čiastočnom pozbavení spôsobilosti K. F. na právne úkony a v závislých výrokoch, vrátane výrokov dopĺňacieho rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) s použitím § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere a dôsledne zistí, či vôbec a do akej miery je na mieste obmedzenie spôsobilosti K. F. na právne úkony. Za týmto účelom dá po ním doplnenom dokazovaní vyhotoviť nový, aktuálny znalecký posudok znalcom z odvetia psychiatria a psychológia , ktorý však nemôže byť jediným podkladom pre jeho rozhodnutie. Primárne je potrebné však potrebné vykonať šetrenia na úradoch, pracovisku, bydlisku, v obci, v ktorých sa navrhovateľ zdržiava vrátane tých, na ktoré poukazoval odvolací súd vyššie, a vykonať aj iné dôkazy navrhnuté účastníkmi v tomto konaní. Až v prípade, že bude v konaní dôsledne preukázané koho, respektíve čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony (zachovanie právnej osobnosti) obmedzovanej osobnosti (K. F.), je potrebné následne odôvodniť prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Okolnosti spred viac ako päť rokov nie súd síce bezvýznamné, ale ich existencia musí byť v konaní jednoznačne preukázaná a v prípade ich preukázania musia byť tieto okolnosti súdom vyhodnotené v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov (§ 132 O.s.p.). Rovnako nemôže byť vo veci rozhodujúcou ani okolnosť, aký vývoj by mohlo mať ochorenie K. do budúcna. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pre rozsudok súdu v tejto veci je totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).Tak ako bolo uvedené vyššie, pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (respektíve o jeho rozsahu) sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Prvostupňový súd tak bude povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere (vrátane aktualizácie a doplnení správ, ktoré sú už obsahom spisového materiálu, a tiež podľa návrhu procesných strán) a následne vo veci opätovne rozhodne s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.). Následne súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní postupom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné