Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-86-2013.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/86/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MVDr. K. F., bytom ul. M. B. č. XXX, XXX XX R., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. B. č. XXX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom H. č. XX, XXX XX R., za účasti Okresnej prokuratúry Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, o odvolaní K. F., proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-114 zo dňa 31. júla 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-114 zo dňa 31. júla 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-158 zo dňa 23. apríla 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-114 zo dňa 31. júla 2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-158 zo dňa 23. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd obmedzil spôsobilosť K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. č. XXX/XX tak, že tento nie je spôsobilý narábať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi 100,00 Eur mesačne. Súčasne dopĺňacím rozsudkom ustanovil opatrovníka K. F. v osobe K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. č. XXX/XX, ktorému uložil dvakrát ročne podávať správu o opatrovancovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným súdu 17.06.2011, žiadal, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jeho syna K. F., a to tak, že tento bude spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami neprevyšujúcimi sumu 100,00 Eur. Návrh odôvodnil tým, že jeho syn, ktorý je invalidný dôchodca už viac rokov nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami. Narodil sa s diagnózou detská mozgová obrna a po rokoch intenzívnej rehabilitácie začal chodiť pomocou bariel. Navštevoval základnú školu, kde ho rodičia denne vozili. Následne študoval na gymnáziu a potom bol prijatý na vysokú školu, kde sa začali problémy s peniazmi. Kamarátil sa s rôznymi ľuďmi, bezdomovcami a robil obchody, ktoré sa končili jeho finančnou stratou. V priebehu mesiaca pretelefonoval aj 300,00 Eur a nakoľko mu vypli mobil, zobral si kontokorentný úver na vyplatenie faktúry a následne pretelefonoval znovu rovnakú sumu. Posledné tri roky sa brigádnicky zamestnával, avšak všetky financie minul. Kamaráti sa s Ing. N. Q., ktorým sa dal nahovoriť do zahraničnej finančnej poisťovne a následne získané peniaze minul. Taktiež požičiava peniaze ľuďom, ktorí mu ich nevrátia. V roku 2009 previedol na účet svojho kamaráta sumu 5.000,00 Eur, o čom neexistuje žiaden záznam a peniaze sa mu nevrátili. Otec konštatoval, že syn je nesamostatný a okrem základných hygienických potrieb potrebuje pomoc. Jeho telesný a duševný stav sa zhoršuje a pravdepodobne sa bude v budúcnosti pohybovať pomocou invalidného vozíka. Podľa jeho názoru si syn neuvedomuje dosah svojich konaní. K. F. na pojednávaní pred súdom nesúhlasil s návrhom a uviedol, že jeho príjmom je invalidný dôchodok vo výške 320,00 Eur, z ktorého platí nájomné za byt v mesačnej sume 120,00 Eur prenajímateľovi N. N., bytom T., K., v ktorého byte býva od mesiaca január 2013. Ďalej platí 60,00 Eur na sporenie do Allianz, má telefón do paušál v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., kde platí za telefón a internet sumu 55,00 Eur. V mesiaci jún 2012 mal vypnutý telefón pre nezaplatenie účtu. Rovnako má telefón v spoločnosti O2. Pôžičky v nebankových spoločnostiach nemá. Konštatoval, že najradšej by s niekým býval, pretože nie je jednoduché vykryť náklady, pokiaľ býva sám. Čo sa týka pôžičky N., v tomto smere podal návrh na súd pod sp. zn. 7Ro/67/2012. Zostáva mu vyplatiť len zvyšok kontokorentného úveru vo výške 60,00 Eur. Uviedol, že pokiaľ sa týka jeho predchádzajúce života nie jeho vinou došlo k odcudzeniu kariet a taktiež v Trnave „ťahal“ finančne celú domácnosť, keďže jeho priateľka si nenašla prácu. V zamestnaniach pracoval na zmluvu na dobu určitú a po odpracovaní 350 hodín už nemohol v tej istej firme pracovať. N. Q. mu pomáha a dlh považuje za vykrytý. Znalkyňa MUDr. Ľubica Fašková zotrvala na záveroch znaleckého posudku, kde konštatovala, že vyšetrením u K. F. zistila organickú poruchu osobnosti stredne ťažkého stupňa, ktorá je následkom poškodenia mozgu počas vnútromaternicového vývoja resp. pri pôrode. Od raného veku až do adolescentného vývoja zodpovedal intelektom populačnej norme. Pri vyšetrení bol zistený pokles intelektu, ktorý sa pohybuje v pásme subnormy až hraničného pásma subnormy mentálnej retardácie. K. nie je schopný domyslieť dôsledky svojho konania, je veľmi ovplyvniteľný a nie je kritický voči svojej osobe. Nevedela sa vyjadriť, či tento stav ostane nemenný, prípadne sa bude zhoršovať. O prognóze zlepšenia sa podľa jej názoru hovoriť nedá. Konštatovala, že K. s takýmto ochorením zvládol základnú i strednú školu, ale pod vplyvom rôznych životných situácií došlo k prejavom intelektuálneho postihnutia. Čo sa týka emotivity pri organickej poruche je zvýraznená tým, že toto jeho správanie je nemenné. Nevie rozpoznať, čo je pre neho dobré a čo nie. To, že mu otec obmedzil osobnú slobodu po vykonaní niečoho zlého treba chápať tak, že keď deti urobia niečo zlé, zvyčajne dostanú nejaký zákaz a on sám aj napriek svoju veku sa správa ako dieťa. Taktiež nerozumie tomu, že otec doniesol zdravotnú dokumentáciu do rúk znalca preto, aby sa k nemu dostala kompletná. Organické poškodenie znamená, že je objektívne zistiteľný nález na mozgu prejavujúci sa v správaní posudzovaného. Depresia pre ktorú bol v minulosti K. hospitalizovaný by sa aj bola blížila k psychóze, ale táto neprepukla, nakoľko bol liečebne podchytený. Aj napriek tomu, že sa osamostatnil, nie je na mieste prehodnotiť závery znaleckého posudku, pretože situácia je rovnaká. Znovu neuvážene hospodári s peniazmi a na bežné náklady ako je strava mu ostane necelých 100,00 Eur. Znalkyňa Mgr. Lucia Melicherčíková, ktorá vyšetrila K. už v roku 2005 s konštatovaním, že je pravdepodobnosť poklesu intelektu s tým, že momentálne od roku 2005 došlo k poklesu až o dve intelektové pásma a vrchol intelektu je okolo 21 až 25 rokov a následne pozvoľne klesá. Intelekt je u K. podmienený aj tým, že nepracuje, nechodí do školy a hoci má 30 rokov, jeho správanie tomu nenasvedčuje. Je výrazné ovplyvniteľný, nevie si sám stanoviť hranice správania. Podľa jej názoru návrh bol zo strany otca podaný len na prospech. Rodičia ho neopustili a naďalej mu pomáhajú prostredníctvom starej mamy. Vyjadrila sa, že určite u neho nedôjde k zlepšeniu zdravotného stavu, vzhľadom na to, že vrchol intelektu sa prejavuje v období od 21 do 25 rokov a K. nemá žiadne kontaktné prostredie, ktoré by ho ovplyvňovalo a taktiež má aj lekársky nález na mozgu. Jedná sa o cystický útvar s tým, že znalkyňa sa nevedela vyjadriť, aký bude mať tento nález ďalej vplyv na intelekt menovaného. K. dokáže vykonávať úkony, ktoré sa dajú naučiť naspamäť a vizitkou toho, že sa mu rodičia v detstve venovali, ale na veci, ktoré prináša bežný život reagovať nevie. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom a uviedol, že K. F. pozná. Sú v kontakte raz za týždeň. Vie o tom, že býva v T. ale nezbadal, že by došlo u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a že by bol návrh na mieste. Momentálne na to dôvod určite nie je. Okresný súd poukázal na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu navrhovateľa. Pri ustálení tohto záveru vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí oboch znalkýň na pojednávaní. Z ktorých jednoznačne vyplynulo, že K. F. trpí organickým psychosyndrómom, v dôsledku ktorého nie je schopný reálne posúdiť bežné veci a riešiť ich. So závermi znaleckých posudkov korešponduje aj skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré má mesačne k dispozícii míňa na nepotrebné veci a neuvedomuje si, že mu z nich minimum ostáva na stravu, ako aj na zabezpečenie vlastnej budúcnosti, keďže ako postihnutý človek má oveľa menej príležitosti zamestnať sa. Takýto návrh je preto v prospech K. F., a preto mu súd vyhovel. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd ustanovil opatrovníka K. F. v osobe K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. č. XXX/XX, ktorému uložil povinnosť dvakrát ročne podávať správu o opatrovancovi (§ 189a O.s.p.)
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie K. F. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, v ktorom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania i v priebehu konania sa nezakladajú na pravde. Sudkyňa vôbec neprihliadala na to, aké zámery má navrhovateľ s K., rovnako nebrala do úvahy jeho vyjadrenia či už v písomnej podobe alebo vo výpovedi. Zdôraznil, že nie je pravdou, že nedokáže nič urobiť okrem hygienických návykov. Neraz pracoval (brigády počas štúdia), aby sa s priateľkou uživil a nie je pravdou, že by ho vyhodili z každého zamestnania po 6 až 8 týždňoch. Keďže bol zamestnaný na dohodu o vykonaní brigádnickej činnosti, v každom zamestnaní mohol odrobiť len 300 až 350 hodín ročne. Momentálne na Orave tiež robí na dohodu. Má prísľub pracovného pomeru, no s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony ho nikto nezamestná. Aj keď mu zostávalo málo peňazí z invalidného dôchodku, ktorého je poberateľom, zvyšné peniaze nemíňal na zbytočnosti, ale na stravu, úhradu nákladov spojených s bývaním a hygienické potreby. Po dosiahnutí titulu Bc. chcel pokračovať K. v štúdiu, no zo strany rodičov mu to bolo zamedzené. Nie je pravdou, že by mal dlhy a znovu sa zadlžoval. Tvrdenie o faktúre za telefón za mesiac september vo výške 135,00 Eur nie je pravdivé. Táto faktúra bola vystavená za dva mesiace, za telefón a pripojenie na internet, čiže 55,00 až 58,00 Eur mesačne, čo je bežná suma. Konštatoval, že matka mu povedala, že do konca roku 2011 buď pôjde z domu on, alebo pôjde ona. Odvolateľ tiež namietal závery znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 30.02.2012, nakoľko vyšetrenia absolvoval v čase, keď bol pod neustálym psychickým tlakom tak z domu, ako i skutočnosťou, že ide o vážny zásah do jeho budúcnosti. Znalkyňa mu povedala, aby jej dal vedieť, keď sa osamostatní, pretože to by bol dôvod na prehodnotenie stavu. Následne však po oznámení, že sa osamostatnil, mu znalkyňa povedala, že to už je len na rozhodnutí súdu, čo u odvolateľa vyvolalo pochybnosti o jej nezaujatosti (vďaka známostiam svojich rodičov). Odvolateľ preto navrhol vykonať vo veci kontrolný znalecký posudok vyhotovený iným psychiatrom, keďže po predložení znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie v tomto súdnom konaní iným psychiatrom, viacerí po jeho prečítaní, vyslovili nesúhlas s jeho obsahom. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že otec mu na jednej strane zariadil na posudkovom oddelení ÚPSVaR zníženie osobnej asistencie, s ohľadom na fakt, že jeho zdravotný stav sa zlepšuje a všetky činnosti obsiahnuté v kompetencii osobného asistenta zvláda samostatne a z tohto dôvodu osobná asistencia by mu bola zbytočná. Na strane druhej otec a znalkyne v súdnom konaní už tvrdili, že okrem základných hygienických potrieb potrebuje K. pomoc pri všetkých ostatných úkonoch. ÚPSVaR po predložení otcovho návrhu zníženia asistencie, tomuto návrhu vyhovel a z pôvodných 1470 hodín ročne má K. priznanú asistenciu na 578 hodín ročne, t. j. zníženie o 2/3 (rozhodnutie ÚPSVaR Námestovo č. A/2011/085974-OPPNK zo dňa 13.10.2011). K. tiež uviedol, že rodičia mu neustále vytýkajú narábanie s financiami, ale neuvedomujú si, že keď býval s nimi, musel platiť 70,00 Eur na nájomné, ktoré mu bol neskôr zvýšené na 140,00 Eur. Od podania návrhu otcom sa táto suma zvýšila na sumu 200,00 Eur mesačne, aby K. zostala k dispozícii suma len 100,00 Eur mesačne. Napriek tomu, že odvolateľ navrhol v konaní vypočuť svedka N. Q. okresný súd odmietol takýto dôkaz vykonať. Navyše výrok rozsudku o obmedzení K. spôsobilosti na právne úkony je nesprávny. V rozhodnutí, ktorým súd vyslovuje obmedzuje spôsobilosti na právne úkony, musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (R 34/85). Spravidla ide o negatívny výpočet úkonov týkajúcich sa určitých vecí, ktoré fyzická osoba nemôže vo vlastnom mene robiť. Z tohto hľadiska považuje odvolateľ rozsudok za nezrozumiteľný a nevykonateľný, pretože pojem „narábanie“ nevymedzuje, ktoré právne úkony nemôže odvolateľ vykonať. Ide tu o vážny zásah do jeho práv garantovaných Listinou základných práv a slobôd (článok 5 a 10 ods. 1) v rozsahu ľudskej dôstojnosti. Z obsahu rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 18.08.2009 sp. zn. ÚS 557/09 vyplýva, že možno k ich obmedzeniu pristúpiť len za účelom ochrany práv iných osôb, či verejného záujmu. V konaní však sudkyňa, ako aj rodičia, tvrdili, že je to len na ochranu K.. Keďže ide o vážny zásah do osobnostných práv, súdy pri pochybnosti o tom, či má dôjsť k zúženiu spôsobilosti na právne úkony, mali rozhodovať v prospech dotknutej osoby. Ide o najkrajnejší prostriedok, preto súdy majú hľadať alternatívy. Samotná skutočnosť, že odvolateľ trpí organickou poruchou osobnosti stredne ťažkého stupňa, nie však duševnou poruchou, v zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je totiž dôvodom na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. V rozhodnutí musí byť vždy konkrétne uvedené koho, respektíve čo ohrozuje K. plná spôsobilosť na právne úkony a odôvodniť prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Okresný súd v konaní neidentifikoval (čo je jeho povinnosť) v tomto prípade uplatňujúce sa konkurujúce právo, či statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom kvôli ktorým má dôjsť u odvolateľa k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Odvolateľ nikoho nepoškodil, nikomu nič nedlhuje. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ od januára 2010 do júla 2011 poberal na svoj účet aj jeho invalidný dôchodok a K. musel z tohto dôvodu žiť len z úspor. Napriek tomu, že v tomto konaní je súd povinný zabezpečiť spoľahlivé a úplné zistenie osobných pomerov osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, zohľadnil len tvrdenia otca, no nevypočul svedka Q.. Znalecký posudok je síce vážnym dôkazom, no nesmie nahrádzať nedostatok skutkových zistení. V súčasnosti má prednosť slobodná vôľa a právo na ľudskú dôstojnosť a právnu osobnosť v konkurencii s právami iných osôb. V prejednávanej veci na základe vykonaných dôkazov súd nemal dostatočne preukázané, že odvolateľ nie je schopný samostatne sa o seba postarať, a ani nie je schopný sám žiť.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že pokiaľ syn študoval sociálnu prácu v Trnave, bol tam po 5,5 roku vylúčený pre neplnenie povinností. Namiesto štúdia navštevoval krčmy s rôznymi osobami. Následne bol prijatý do druhého ročníka na štúdium sociálnej práce v Trstenej, kde aj skončil bakalárske štúdium. Pokračovať v ňom však odmietol. Počas štúdia syn uzatváral rôzne obchody (dal do záložne svoju zlatú retiazku), brigádoval pri predaji lístkov v kine, no po čase bol pre nespoľahlivosť prepustený. Po skončení školy mu stará mama trikrát vybavila prácu, no pre nezvládanie úloh mu nebola pracovná zmluva predĺžená (PANASONIC, Jednota, ÚPSVaR). Počas desiatich rokov väčšinu financií K. nechával v pohostinstvách a tiež nenávratne požičiaval svoje peniaze kamarátom z krčmy. Za celé roky si okrem piatich párov ponožiek a tenisiek nekúpil nič. Obliekali ho rodičia a starí rodičia. Svojmu kamarátovi Q. dal takmer 5.000,00 Eur, ktoré mu rodičia našetrili za účelom výhodného zhodnotenia. Aby K. mohol ďalšiemu kamarátovi z krčmy požičať sumu 500,00 Eur, zobral si kontokorentný úver v hodnote 450,00 Eur, ktorý ani za dva roky nie je splatený. K. uzatvoril štyri životné prostriedky, aby jeho kamarát Q. dostal províziu a po dvoch rokoch platenia ich prestal splácať a pričom prišiel zhruba o 1.400,00 Eur. Po niekoľkých mesiacoch však K. uzavrel ďalšie poistky. Okrem dôchodku poberal K. kompenzačné príspevky a príspevok na osobnú asistenciu. Väčšinu peňazí minul na krčmy a kamarátov, a to bol dôvod prečo rodičia požiadali ÚPSVaR o zníženie asistencie z dôvodu neúčelného využívania finančných prostriedkov. K. žil pol roka v prenajatom dvojizbovom nezariadenom byte v K., kde spával iba na matracoch. Stará matka ho stravovala, šatil, no neprispel jej ani cent. Od septembra mu rodičia prenajali a zariadili 1-izbový byt v Námestove, aby žil v ľudskejších podmienkach.
Okresná prokuratúra Námestovo navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatria i psychológia podľa ktorého K. F. nie je schopný posúdiť svoje konanie a jeho dôsledky v súvislosti s disponovaním s finančnými prostriedkami, nie je schopný nakladať s majetkom a uzatvárať finančné dohody a zmluvy, nie je schopný nakladať samostatne s vyššou sumou finančných prostriedkov presahujúcou bezprostredné denné potreby približne do 5,00 Eur, teda mesačnou sumou nepresahujúcou 100,00 až 150,00 Eur, v dôsledku čoho znalkyne odporučili obmedziť menovanému spôsobilosť na právne úkony v tomto zmysle. K takémuto záveru znalkyne dospeli na základe vlastného vyšetrenia a štúdia spisového materiálu, vrátane zdravotnej dokumentácie K. F.. Z tohto dôvodu nie je dôvod na preskúmanie znaleckého posudku podľa § 127 ods. 2 O.s.p. Okresný súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie a jeho rozhodnutie je zrozumiteľné a vykonateľné, pričom v zostávajúcej časti (neuvedenej v rozhodnutí) mu zostáva spôsobilosť na právne úkony zachovaná.
Samostatným podaním zo dňa 13.02.2013 K. F. poprel tvrdenia uvádzané jeho otcom vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedol, že počas Vianoc sa mu otec priznal, že s všetko ohľadom na správy lekára, zníženie asistencie až po súd vybavil po známosti. Treba zohľadniť, že odvolateľ doštudoval sociálnu prácu do stupňa Bc. Zlatá retiazka bola K. odcudzená, nedal ju do záložne. Odvolateľ brigádoval len preto, aby získal peniaze popri štúdiu, keďže od rodičov ich nedostával, a ani nechcel od nich žiadne peniaze. Po skončení školy pracoval na dobu určitú na základe dohody a v niektorých prípadoch mu bola zmluva predlžená. Nie je pravdivé tvrdenie, že by nechával peniaze v pohostinstvách a krčmách. Pokiaľ mu niekto dlžil peniaze, tieto si vymáha súdnou cestou. Oblečenie od rodičov a starých rodičov dostával pri príležitosti sviatkov darom a za iné veci, ktoré mu boli zakúpené si riadne zaplatil. Zdôraznil, že 5.000,00 Eur, ktoré otec spomína vo svojom vyjadrení boli K. finančné prostriedky, ktoré neboli našetrené jeho rodičmi. Uviedol, že sumu 390,00 Eur mu matka nedala na účet, hoci to boli jeho peniaze a sľúbila mu, že tak s nimi naloží. Tieto peniaze mu matka nechce vrátiť. K. ako osoba ZŤP nemôže uzatvoriť životnú poistku (výluka). Môže mať len investičné životné poistenie ako formu odkladania peňazí na budúcnosť a tvorbu rezervy. Zmluvy sa dajú deaktivovať, čo však nemôže urobiť, pretože rodičia mu nechcú dať jeho našetrené peniaze na vkladnej knižke. Nie je pravdivým tvrdenie, že Q. dostal províziu za zmluvy uzavreté s K.. Zopakoval, že žiadosť na zníženie asistencie bola podaná na ÚPSVaR z toho dôvodu, že sa K. vie o seba postarať, a nie z dôvodu neúčelného využívania finančných prostriedkov. Hoci dôchodok chodieval rok a pol na účet otca, tieto finančné prostriedky K. doposiaľ otec nedal. Konštatoval, že cesta jeho osamostatnenia (či už v K. alebo následne v R.) bola správna. Od septembra si platí sám náklady spojené s bývaním. Starší nepotrebný nábytok mu dala stará mama, ktorá za to nechcela žiadne peniaze. Odvolateľ zdôraznil, že nesúhlasí so závermi psychiatričky a psychologičky uvedenými v konaní, keďže je vylúčené, že by sa jeho psychický stav zastavil. Naďalej na sebe pracuje, na zdokonaľovaní s PC Word, Excel a plánuje sa zúčastniť výberového konania na prácu administrátora v e-shope, pričom má prisľúbenú prácu aj na plný úväzok na Mestskej polícii pri kamerách. Rovnako má prisľúbenú prácu v Prievidzi v chránenej dielni svojho spolužiaka z Trnavy. Navyše sa zúčastní konkurzu ankentára v Martine dňa 23.02.2013, pokiaľ mu to otec umožní. Odvolateľ tiež zdôraznil, že pri pozeraní televíznych vedomostných súťaží je mnohokrát rýchlejší v odpovedi ako samotní súťažiaci, pričom aj takouto formou sa zdokonaľuje. Dennodenne sleduje pracovné ponuky v Námestove a okolí. K jeho presťahovaniu z Tvrdošína do Námestova došlo tak, že otec oznámil prenajímateľovi, že K. je nesvojprávny. Aktuálne je cena prenájmu bytu 180,00 Eur mesačne a K. si ho platí sám. Starej mame od mesiaca október 2012 prispieva za obedy mesačne sumou 50,00 Eur, hoci k nej nechodí na obedy pravidelne každý deň. K. jej chodí platiť účty, na poštu a robieva jej nákupy, perie si však sám. Odvolateľ konštatoval, že rodičia zneužívajú svoje známosti, aby dosiahli svoj cieľ - obmedzenie spôsobilosti na právne úkony K.. K. si svoje omyly v živote plne uvedomuje a za posledné tri roky nikomu nepožičal peniaze. Nemá žiadne dlhy a má len povolené prečerpanie na účte, čo je bežná vec u väčšiny ľudí na Slovensku. Nemá však žiadnu hypotéku, ani spotrebný úver, čo sa dá veľmi ľahko preukázať. Aj keď sa odvolateľ zmieril so svojím telesným postihnutím, je pre neho nepochopiteľné a neprijateľné, že by mal byť obmedzený na svojej svojprávnosti. Odvolateľ tiež predložil odvolaciemu súdu okrem iných aj pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Sojčák, s.r.o., so sídlom Pod Žiarcom 277/16, 027 44 Tvrdošín, z ktorej vyplýva, že od 28.10.2013 pracuje ako administrátor v Námestove s mesačnou mzdou 337,70 Eur. Podaním zo dňa 06.11.2013 odvolateľ oznámil odvolaciemu súdu, že je samostaný a žije s priateľkou a jej tromi deťmi v spoločnej domácnosti. Priateľka je nezamestnaná a na výchove jej detí i finančnom zabezpečení celej domácnosti sa podieľa práve K.. Obsahom súdneho spisu je aj pracovná zmluva odvolateľa uzavretá s Mestom Námestovo dojednaná na dobu určitú od 19.03.2013 do 18.06.2013, na základe, ktorej K. F. pracoval u uvedeného zamestnávateľa s pracovným zaradením operátor kamerového systému na Mestskom úrade Námestovo.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov uvedených v odvolaní v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov.
Predovšetkým treba uviesť, že v konaní vo veciach obmedzeniach spôsobilosti na právne úkony, ktoré možno začať i bez návrhu, sa súd spravuje naďalej vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť plniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Rozsudok v konaniach ex offo nemožno totiž založiť na domnienkach súdu o tom a len tvrdeniach navrhovateľa a nie veľmi presvedčivých záveroch znalkýň, ktoré boli v konaní vypočuté a podali znalecký posudok. Pokiaľ navrhovateľ namietal závery v znaleckom posudku z odboru psychiatria MUDr. Ľubice Faškovej, vyhotovený ku dňu 20.02.2012 a tiež závery konzultantského psychologického posudku Mgr. Lucie Melicherčíkovej zo dňa 30.01.2012, tieto závery sú už neaktuálne (staršie ako dva roky), a preto je namieste vykonať kontrolné znalecké dokazovanie psychiatrom a psychológom, ktorí by však nemali väzby na miestne pomery a rodičov navrhovateľa. Napriek tomu, že návrhy na ďalšie dokazovanie (s výnimkou výsluchu N. Q.) neboli v konaní produkované, okresný súd mal postupovať v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. a vykonať vo veci dokazovanie na zistenie skutkového stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť, či na strane K. F. sú dané dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Ani samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, nie je totiž ešte dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka), respektíve vyjadrené jazykom základných práv - na obmedzenie jej základných práv (práva na právnu osobnosť a na ľudskú dôstojnosť), ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, respektíve čo ohrozuje, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami.
Inak povedané - pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (respektíve o jeho rozsahu) sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Súd je v prípadoch rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony povinný identifikovať v konkrétnom prípade uplatňujúce sa a konkurujúce právo ako statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli ktorým má dôjsť k obmedzeniu vyššie označených základných práv osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o svoje potreby a potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku a podobne. Znalecký posudok je v takomto konaní síce vážnym dôkazom, nesmie byť však jediným dôkazom a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Jednoznačne platí, že pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktoré má chrániť, a nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy v spôsobilosti obmedzovaného občana. Ďalej je potrebné vychádzať z myšlienky prednosti, zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie byť zo strany štátu znemožnené realizovať svoju predstavu o šťastí vnucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec, poprípade za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám (princíp subsidiarity odvíjajúci sa od uznania dôstojnosti jednotlivca definovaný už v roku 1931).
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci svoje rozhodnutie založil len na nepreukázaných tvrdeniach navrhovateľa a záveroch nepresvedčivého a odvolateľom namietaného znaleckého posudku, v ktorom sa napr. znalkyňa sa vyjadruje priamo k rozsahu sumy, s ktorou je schopný a oprávnený K. nakladať. Takáto otázka je však otázkou právnou, ku ktorej sa znalec nemá právo vyjadrovať.
Rovnako námietka odvolateľa, že prvý výrok rozsudku o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony je nezrozumiteľný a nevykonateľný, je dôvodná. Všeobecne sa obmedzuje zmluvná voľnosť sumou určenou súdom pri nadobúdaní právnymi úkonmi, či už v občianskom práve alebo pracovnoprávnych vzťahoch, vlastníckom práve, záväzkových právach a podobne. Zároveň suma, ktorú súd určil v napadnutom rozhodnutí je v živote nereálna už len z hľadiska tých nákladov, ktoré si K. F. potrebuje zaplatiť. Je v nich zahrnuté nájomné za byt, a tiež poberanie mzdy, bežné nákupy a podobne. Vzhľadom na situáciu na trhu v Slovenskej republike, rast cien a samotné zdravotné postihnutie, ktorým navrhovateľ trpí, je suma 5,00 Eur na deň neakceptovateľná.
Súčasne odvolací súd poukazuje na nesprávnosť procesného postupu okresného súdu, ktorý na pojednávaní dňa 31.07.2012 poučil účastníkov o dôkaznej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a to napriek tomu, že sa v prejednávanej veci jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že obmedzenie (prípadne pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony môže byť len krajným riešením v prípade, že navrhovateľ niekoho alebo nejaký zákonom chránený záujem ohrozuje. V prejednávanej veci takáto situácia doposiaľ nebola zistená, a ani preukázaná. Skutkové zistenia okresného súdu založené len na nepreukázaných tvrdeniach navrhovateľa a znaleckých posudkov (v čase rozhodovania súdu neaktuálnych), nemôžu byť dôvodom pre rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd bol povinný vykonať šetrenie v mieste bydliska navrhovateľa, na pracovisku a vyžiadaním si správ (od obce, zamestnávateľa, susedov, šetrením v jeho byte atď.), aby bolo možné zistiť či vôbec prichádza v súdenej veci do úvahy rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u K., ktorý po odchode od rodičov v mesiaci január 2012 žije v prenajatom byte aktuálne aj s priateľkou a jej tromi deťmi, ktoré spoločne vychovávajú a uhrádza svoje, ale aj ich životné náklady (priateľka je nezamestnaná), a teda je samostatný a schopný sám sa o seba, ale aj iných postarať. Tomuto záveru nasvedčuje aj rozhodnutie ÚPSVaR o znížení miery osobnej asistencie K.. Za takýchto okolností by rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u K. F. neprichádzalo do úvahy. Len samotná skutočnosť, že rodičia sa nevedia zmieriť s tým, že ich dospelé dieťa (hoc aj postihnuté) sa vo veku 30 rokov osamostatnilo, ktoré má svoju priateľku, vlastnú domácnosť a prácu, nemôže byť na to dôvodom. Vzhľadom na viaceré námietky odvolateľa je potrebné v ďalšom konaní zabezpečiť aj znalecké dokazovanie znalcom, ktorý nie je z lokality, v ktorej žije K. F. a jeho rodičia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu o čiastočnom pozbavení spôsobilosti K. F. na právne úkony a v závislých výrokoch, vrátane výrokov
dopĺňacieho rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude okresný súd povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere a dôsledne zistí, či vôbec a do akej miery je na mieste obmedzenie spôsobilosti K. F. na právne úkony. Za týmto účelom dá vyhotoviť nový, aktuálny znalecký posudok znalcom z oblasti psychológia a psychiatria, ktorý však nemôže byť jediným podkladom pre jeho rozhodnutie. Súčasne je potrebné vykonať šetrenia na úradoch, pracovisku, bydlisku, v obci, v ktorých sa navrhovateľ zdržiava a vykonať aj iné dôkazy navrhnuté účastníkmi v tomto konaní. Až v prípade, že bude v konaní dôsledne preukázané koho, respektíve čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony (zachovanie právnej osobnosti) obmedzovanej osobnosti (K. F.), je potrebné následne odôvodniť prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Tak ako bolo uvedené vyššie, pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (respektíve o jeho rozsahu) sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Prvostupňový súd tak bude povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere (vrátane aktualizácie a doplnení správ, ktoré sú už obsahom spisového materiálu, a tiež podľa návrhu procesných strán) a následne vo veci opätovne rozhodne s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.). Následne súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní postupom v súlade s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.