Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/210/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BuBy reality, s.r.o., so sídlom Hlboká cesta 8375/20A, 010 01 Žilina, IČO: 44 366 817, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom J. M. M. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému: ŠK-STAV, s.r.o., so sídlom Hronská 1357/9, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 019, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom X. X. X, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 6.600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -180 zo dňa 10. marca 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -180 zo dňa 10. marca 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 417,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Genovévy Hlásnikovej, advokátky, so sídlom v N..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.600 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne, zo sumy 6.600 Eur od 10.11.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 6.600 Eur od 10.11.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania vo výške 468 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.196,58 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu uzavretím Zmluvy o sprostredkovaní nájmu nehnuteľností č. ZA001300300 dňa 26.6.2012 (ďalej len ,,zmluva“), ktorú posúdil ako zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú podľa § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Podľa okresného súdu predmet zmluvy bol jednoznačne, určito a zrozumiteľne definovaný v čl. II. zmluvy ako záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca možnosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu, predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností opísaných v bode 1. čl. I. zmluvy, vrátane dojednania o cene nájmu v sprostredkúvanej zmluve. Predmetom sprostredkúvanej nájomnej zmluvy mali byť okrem iného nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, definované v čl. I. bod 1. písm. a), b) a c) zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej nezrozumiteľnosti pre rozpor ustanovení čl. II. ods. 1. a čl. IV. ods. 1. a 5. zmluvy, okresný súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Predmet zmluvy, a teda obsah záväzku žalobcu ako sprostredkovateľa z tejto zmluvy bol jednoznačne, určito a zrozumiteľne definovaný v čl. II. zmluvy, z obsahu ktorého vyplýva, že sprostredkúvanou zmluvou mala byť zmluva nájomná. Sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy, podľa okresného súdu bezpochyby zodpovedalo vôli zmluvných strán,

kedy konateľ žalovaného samotnú skutočnosť, že mal záujem sprostredkovať nájom predmetných nehnuteľností, nerozporoval, uzavretie zmluvy v súvislosti s jeho záujmom o prenájom predmetných nehnuteľností vyplývalo priamo z jeho výpovede na pojednávaní dňa 13.01.2015 a rovnako aj z predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 34 - 48 spisu).

Za činnosť podľa čl. II. bod 1. zmluvy sa žalovaný ako záujemca zaviazal zaplatiť žalobcovi ako sprostredkovateľovi províziu za podmienok a spôsobom dojednaným v čl. III. zmluvy. Výška provízie za sprostredkovateľskú činnosť bola zmluvnými stranami dojednaná vo výške 1-mesačného nájmu vrátane poplatkov za služby spojené s nájmom nehnuteľností, ktorý bude dojednaný v sprostredkovanej zmluve s treťou osobou, najmenej vo výške 4.500 Eur za nehnuteľnosti uvedené v čl. I. bod 1. písm. a) a b) zmluvy a najmenej vo výške 1.000 Eur za nehnuteľnosť uvedené v čl. I. bod 1. písm. c ) zmluvy s tým, že k provízii bude účtovaná DPH v príslušnej výške. Zmluvné strany dojednali, že nárok žalobcu ako sprostredkovateľa na províziu vzniká momentom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy medzi žalovaným ako záujemcom a treťou osobou a provízia je splatná bezodkladne po zaplatení prvého nájmu treťou osobou na základe faktúry vystavenej sprostredkovateľom. Z obsahu dojednaní zmluvných strán v spojení so zákonnou úpravou zmluvy o sprostredkovaní vyplývalo, že nárok žalobcu na províziu na základe zmluvy vzniká, ak je uzavretá zmluva, ktorá bola predmetom sprostredkovania (§ 644 Obchodného zákonníka) a sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti (§ 647 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Podľa okresného súdu námietka žalovaného uvedená v odpore proti platobnému rozkazu, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so spoločnosťou Phil., s.r.o. nedošlo pričinením žalobcu, bola vyvrátená obsahom vykonaných dôkazov, a to výpoveďou samotného konateľa žalobcu v spojení s výpoveďou svedkyne P. P., rod. O., ktorá vo výpovedi uviedla, že z dôvodu, že spoločnosť Phil., s.r.o., v ktorej pracovala, potrebovala nejaký sklad, cez inzerát na internete oslovila žalobcu a zúčastnila sa na obhliadke, na ktorej bol prítomný zástupca žalobcu aj žalovaného a následne došlo k dohode o nájme. O tom, že k získaniu spoločnosti Phil., s.r.o. pre uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným došlo činnosťou žalobcu ako sprostredkovateľa na základe zmluvy, svedčil samotný obsah Záznamu o oboznámení/obhliadke nehnuteľností konanej dňa 25.06.2012, v ktorom sú jasne identifikovaní sprostredkovateľ, záujemca, potenciálna zmluvná strana pre záujemcu (tretia osoba), ako aj predmet obhliadky, a rovnako aj obsah elektronickej komunikácie z obdobia júna a júla 2012 (č.l. 34 - 484 spisu), z ktorej vyplýva záujem žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sprostredkovania v zmysle zmluvy, informovanie žalobcu o charaktere a vlastnostiach týchto nehnuteľností a následné konzultovanie obsahu nájomnej zmluvy so žalobcom. Rovnako z predložených výpisov telefonických hovorov za obdobie od 08.05.2012 do 07.08.2012 (č.l. 49 - 62 spisu) vyplývalo, že v uvedenom období došlo k telefonickej komunikácii medzi konateľom žalobcu a p. O., ako aj s konateľom žalovaného. Okresný súd uzavrel, že z vykonaných dôkazov vyplývalo, že žalobca ako sprostredkovateľ splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. II. bod 1. zmluvy vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou (spoločnosť Phil., s.r.o.) zmluvu, predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností uvedených v čl. I. bod 1. zmluvy.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že dňa 01.07.2012 bola uzatvorená Zmluva o nájme (č.l. 123 - 129 spisu) medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou Phil., s.r.o. ako nájomcom. Žalovaný obsah zmluvy o nájme nespochybnil, resp. konateľ žalovaného nespochybnil podpis zmluvy o nájme za zmluvnú stranu prenajímateľa, kedy vo výpovedi na pojednávaní 13.01.2015 uviedol, že Zmluvu o nájme zo dňa 01.07.2012 podpísal. Predmetom zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o. boli o.i. tri nehnuteľnosti, ktoré boli zároveň predmetom sprostredkovania na základe zmluvy, a to sklad, súpisné číslo XXXX, postavený na parc. č. 1327/159, o výmere 944 m2, zapísaný na LV č. XXXX, ktorý je predmetom sprostredkovania v zmysle čl. I. bod 1. písm. a) zmluvy a predmetom zmluvy o nájme v zmysle čl. I. bod 1.4, ďalej sklad PHM bez súpisného čísla postavený na parc. č. 1327/30 o výmere 163 m2, ktorý je predmetom sprostredkovania v zmysle čl. I. bod 1. písm. b) Zmluvy a predmetom zmluvy o nájme podľa čl. I. bod 1.5 a sklad bez súpisného čísla postavený na parc. č. 1327/160, neevidovaný na žiadnom LV s podlahovou plochou 349 m2, ktorý je predmetom sprostredkovania podľa čl. I. bod 1 písm. c) Zmluvy a predmetom zmluvy o nájme podľa čl. I bod 4.1. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na sklad uvedený v čl. I. bod 3.1 zmluvy o nájme, zapísaný na LV č. XXXX, okresný súd konštatoval, že tento nebol predmetom sprostredkovania v zmysle zmluvy. Označené tri nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sprostredkovania a zároveň nájmu, boli v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy o nájme prenechané nájomcovi Phil., s.r.o. do dočasného užívania na

dobu určitú od 01.09.2012 do 31.08.2016 a nájomné za nehnuteľnosti bolo podľa čl. II. bod 2 zmluvy o nájme dohodnuté vo výške 4.700 Eur mesačne + DPH 20% (5.640 Eur mesačne s DPH) s tým, že prvé nájomné za obdobie od 01.09.2012 do 30.09.2012 malo byť nájomcom podľa čl. II. bod 4 zmluvy o nájme uhradené pri prevzatí nehnuteľností dňa 31.08.2012. Vzhľadom na uvedené dojednania žalovaného a spoločnosti Phil., s.r.o. v zmluve o nájme, nárok na províziu vznikol žalobcovi v minimálnej výške podľa čl. III. bod 2. zmluvy, t.j. v sume 5.500 Eur bez DPH (6.600 Eur s DPH). Nárok na províziu vznikol žalobcovi podľa čl. III. bod 1. zmluvy momentom uzavretia zmluvy o nájme medzi žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o., t.j. dňa 01.07.2012 a podľa čl. III. bod 3 zmluvy provízia sa stala splatnou bezodkladne po zaplatení prvého nájmu treťou osobou.

Žalobca predložil v konaní faktúru č. 2012029, ktorou žalovaný vyúčtoval spoločnosti Phil., s.r.o. nájomné za september 2012 v sume 5.640 Eur a príjmový pokladničný doklad č. -0010 preukazujúci úhradu tejto faktúry dňa 01.09.2012. Splatnosť provízie tak nastala dňa 01.09.2012, pričom žalovaný relevantne nespochybnil, že nájomca Phil., s.r.o. prvé nájomné podľa zmluvy o nájme vo výške 5.640 Eur na základe predložených listinných dôkazných prostriedkov dňa 01.09.2012 zaplatil.

Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval, že prvé nájomné bolo vyúčtované faktúrou č. 2012/026 v sume 1.000 Eur bez DPH (1.200 Eur s DPH), ktorá bola uhradená dňa 02.08.2012, tieto skutočnosti okresný súd nepovažoval za relevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko nájomné vo výške 1.000 Eur bez DPH bolo podľa čl. II. bod 2. zmluvy o nájme dojednané za predmet nájmu uvedený v čl. I. ods. 5.1 zmluvy o nájme, ktorý bol v podľa čl. II. bod 1. zmluvy o nájme prenechaný nájomcovi do nájmu na dobu určitú od 01.07.2012 do 31.08.2012, ktorý však nebol predmetom sprostredkovania v zmysle zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci rovnako okresný súd nepovažoval za relevantné, či nehnuteľnosti podľa zmluvy o nájme boli zo strany spoločnosti Phil., s.r.o. aj reálne užívané. Za určujúci považoval obsah samotnej zmluvy o nájme, nie faktický rozsah užívania prenajatých nehnuteľností, kedy nájom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy podľa čl. I. písm. a), b) a c) bol v zmluve o nájme dojednaný od 01.09.2012 s prvým nájomným splatným 31.08.2012.

Žalobca províziu vo výške 6.600 Eur s DPH vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 08/2012, o ktorej nevznikla pochybnosť o tom, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca v tejto faktúre prejavil vôľu, aby mu žalovaný províziu uhradil v lehote splatnosti faktúry, t.j. do 09.11.2012, pričom ide o dátum neskorší, než nastala splatnosť provízie podľa čl. III. bod 3. zmluvy. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 10.11.2012 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania až do dňa zaplatenia dojednanej provízie. Uvedeným dňom zároveň žalovaný porušil povinnosť zaplatiť žalobcovi províziu riadne a včas, splnenie ktorej bolo platne zabezpečené podľa čl. III. bod 5. zmluvy o sprostredkovaní zmluvnou pokutou vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Žalovaný v priebehu konania rozšíril svoju obranu o argumentáciu, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. b) a c) zmluvy, neboli v čase uzatvorenia zmluvy skolaudované a rovnako neboli skolaudované v čase uzatvorenia zmluvy o nájme so spoločnosťou Phil., s.r.o., v dôsledku čoho zmluva o nájme je vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona a zmluva je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku počiatočnej nemožnosti plnenia, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2010, sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2009, sp. zn. . S uvedenou argumentáciou sa okresný súd nestotožnil. Uviedol, že skutočnosť, že časť nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť v zmysle zmluvy, nebola v čase uzatvorenia zmluvy skolaudovaná, nespôsobuje neplatnosť zmluvy z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia, nakoľko záväzok sprostredkovateľa podľa čl. II. bod 1. zmluvy vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu, predmetom ktorej bude nájom označených nehnuteľností, nie je v dôsledku tejto skutočnosti od počiatku nemožný. Táto skutočnosť môže mať v súlade s predloženou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR za následok neplatnosť nájomnej zmluvy (nie však z dôvodu nemožnosti plnenia, ale z dôvodu rozporu so zákonom), nie však neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní, uzavretím ktorej žalovaný, súc si vedomý právneho stavu predmetných nehnuteľností, prejavil vôľu, aby mu žalobca sprostredkoval uzavretie nájomnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil a následne už bolo plne na

zodpovednosti žalovaného, aby nájomcovi prenechal do užívania nehnuteľnosti spôsobilé fakticky aj právne na dojednané užívanie. Okresný súd uviedol, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní môžu byť aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú spôsobilé na užívanie podľa ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona, nakoľko pre obsah záväzku sprostredkovateľa táto skutočnosť nie je významná a nie je vylúčené, že následne spôsobilosť na užívanie rozhodnutím stavebného úradu získajú. Skutočnosť, že niektoré z dotknutých nehnuteľností neboli v čase uzavretia zmluvy a jej plnenia skolaudované, tak podľa okresného súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy pre nemožnosť plnenia, ani pre rozpor so zákonom. Záväzkom žalobcu v zmysle zmluvy bolo nájsť vhodného záujemcu pre nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktorú povinnosť žalobca splnil. Prípadná neplatnosť následne uzavretej zmluvy o nájme medzi žalovaným a treťou osobou, ktorá navyše nebola spôsobená žalobcom, resp. porušením povinností žalobcu z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným, nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na províziu podľa čl. III. bod 1. zmluvy. Za tohto záveru okresný súd nepovažoval za relevantný návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, ako bol tento špecifikovaný v písomnom podaní žalovaného zo dňa 13.02.2015 (č.l. 158 - 159 spisu).

K vznesenej námietke žalovaného, že žalobca v rozpore s čl. IV. bod 5. zmluvy neposkytol žalovanému právne služby a nevypracoval zmluvu o nájme uzavretú so spoločnosťou Phil, s.r.o., okresný súd uviedol, že nárok na províziu podľa čl. III. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní vzniká sprostredkovateľovi momentom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy s dohodnutým predmetom plnenia medzi záujemcom a treťou osobou. Podmienkou vzniku nároku na províziu za činnosť vymedzenú v čl. II. zmluvy nie je vypracovanie sprostredkúvanej zmluvy žalobcom ako sprostredkovateľom. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného boli žalobcovi dané pokyny na vypracovanie samotnej zmluvy o nájme. Naopak, z predloženej e-mailovej komunikácie (č.l. 34 - 40 spisu) v spojení s výpoveďou konateľa žalobcu vyplývalo, že žalovaný mu zaslal na konzultáciu návrh zmluvy o nájme, nepožadoval však priamo jej vypracovanie. Pripomienkovaním obsahu zmluvy o nájme žalobca zároveň splnil povinnosť v zmysle čl. IV. bod. 5. zmluvy poskytnúť žalovanému „právne služby“. Z uvedeného dôvodu okresný súd nepovažoval za relevantné vykonanie dokazovania k otázke, kto vypracoval text zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o. a z tohto dôvodu zamietol návrh žalovaného na výsluch svedka Mgr. G. W.. Okresný súd dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 468 Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa písomnej špecifikácie doručenej okresnému súdu dňa 13.03.2015 v sume 2.196,58 Eur za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 20.11.2012, žaloba 23.11.2012, vyjadrenie k odporu zo dňa 24.06.2013, zastupovanie na pojednávaní 19.06.2014, 14.10.2014, 13.01.2015 a 10.03.2015 a vyjadrenie vo veci samej 03.03.2015, pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 220,77 Eur + 2x režijný paušál 7,63 Eur + 1 x režijný paušál 7,81 Eur + 2 x režijný paušál 8,04 Eur + 3 x režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH. Okresný súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby označený ako návrh na doplnenie dokazovania - vyjadrenie vo veci zo dňa 10.12.2014, pretože obsahom tohto podania bolo predloženie listinného dôkazného prostriedku, a to Zmluvy o nájme a podnájme zo dňa 01.07.2012, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o. a uvedenie skutočností, ktoré tento listinný dôkaz preukazuje. Okresný súd vo vzťahu k tomuto podaniu konštatoval, že ide len o podanie, ktorým žalobca predkladal okresnému súdu listinný dôkazný prostriedok, a nie o písomné podanie na súd, týkajúce sa veci samej v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., predstavujúce samostatný úkon právnej služby, za ktorý by právnemu zástupcovi patrila odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Bol názoru, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom na str. 13, podľa ktorého okresný súd nepovažoval za relevantné, ...„či nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o nájme boli zo strany

spoločnosti Phil., s.r.o. aj reálne užívané. Za určujúci považoval obsah samotnej zmluvy o nájme, nie faktický rozsah užívania prenajatých nehnuteľností, kedy nájom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy v zmysle čl. I. písm. a), b), c) bol v Zmluve o nájme dojednaný od 1.9.2012 s prvým nájomným splatným 31.8.2012“. Žalovaný uviedol, že dňa 1.7.2012 uzavrel s nájomcom -spoločnosťou Phil., s.r.o. písomnú Zmluvu o nájme a podnájme podľa § 663 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti opísané v čl. I., ods. 1 až 5 tejto zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na čl. III. ods. 1. zmluvy o sprostredkovaní nájmu, čl. II. ods. 1. veta druhá zmluvy o nájme, čl. II. ods. 2. veta druhá zmluvy o nájme, výpoveď P. P., rod. O., výpoveď konateľa žalovanej spoločnosti - Karola Šugára, z ktorej vyplynulo, že od 1.7.2012 do 31.8.2012 spoločnosť Phil., s.r.o. ako nájomca užívala okrem nehnuteľnosti podľa čl. I. ods. 5. zmluvy o nájme tiež plechový sklad podľa čl. I. ods. 4. zmluvy o nájme, ktorý je totožný s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní (s dohodnutou províziou za sprostredkovanie vo výške 1.000 Eur bez DPH), pričom p. Šugár tiež uvádzal, že za nehnuteľnosti bol účtovaný nájom vo výške 1.000 Eur bez DPH mesačne. V období od 1.7.2012 do 31.8.2012 spoločnosť Phil, s.r.o. teda preukázateľne užívala aj nehnuteľnosť, označenú svedkyňou P. podľa situačného plániku ako 349 m2 neza. haly, ktorá je totožná s predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní. Aj keď citovaná nehnuteľnosť nebola pre označené časové obdobie ako predmet nájmu výslovne uvedená v čl. II. ods. 1. veta druhá zmluvy o nájme, táto skutočnosť neznamená, že by nebola predmetom nájomného vzťahu medzi žalovaným a nájomcom. S odkazom na ust. § 663 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie výslovne neupravuje, že nájomný vzťah vzniká výlučne na základe nájomnej zmluvy v písomnej forme, z čoho možno logicky vyvodiť, že na vznik nájomnej zmluvy postačí, pokiaľ sa zmluvné strany ústnou formou dohodnú na jej podstatných náležitostiach. Pokiaľ sama svedkyňa navrhnutá žalobcom potvrdila, že už v období júl 2012 okrem inej nehnuteľnosti užívali aj plechový sklad (podľa čl. I. ods. 4. zmluvy o nájme, totožný s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní) a tieto skutočnosti nezávisle vyplynuli aj z vyjadrení konateľa žalovaného p. Šugára, je zrejmé, že medzi žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o. došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy ústnou formou, na predmet nájmu (plechový sklad, ktorý bol súčasne podľa skôr uvedeného aj predmetom zmluvy o sprostredkovaní, s dohodnutou dobou nájmu od 1.7.2012 do 31.8.2012 a dohodnutým nájomným vo výške 1.000 Eur bez DPH, úhradu ktorého (ako prvého nájomného fakturovaného žalovaným ako prenajímateľom nájomcovi Phil., s.r.o.) konateľ žalovaného preukázal v konaní faktúrou č. 2012/026. Vznik nároku na províziu žalobcu bol naviazaný na moment uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou a jej splatnosť na úhradu prvého nájomného. Podľa žalovaného medzi žalovaným a nájomcom došlo dňa 1.7.2012 k uzavretiu ako písomnej zmluvy o nájme (podľa ktorej sa malo prvé nájomné plniť od septembra 2012) a rovnako aj nájomnej zmluvy ústnou formou na predmet nájmu plechový sklad, ktorý bol predmetom zmluvy o sprostredkovaní s dojednanou províziou vo výške najmenej 1.000 Eur bez DPH podľa jej čl. III. ods. 2 a uvedená čiastka bola preukázateľne uhradená ako prvé nájomné dňa 2.8.2012 v sume 1.200 Eur s DPH. Podľa názoru žalovaného by tak patrila žalobcovi provízia podľa čl. III. ods. 3. zmluvy o sprostredkovaní práve v uvedenej výške. Ak okresný súd vyhodnotil vznik nároku žalobcu na províziu výlučne na základe písomnej zmluvy o nájme, a to z prvého nájomného uhradeného od septembra 2012 vo výške 5.640 Eur a nezobral do úvahy súčasnú existenciu ústnej nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa reálne plnilo prvé nájomné už v auguste 2012, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa v konaní bránil i argumentáciou, že žalobcovi nevznikol podľa čl. III. ods. 1. zmluvy o sprostredkovaní nárok na províziu, nakoľko medzi žalovaným a treťou osobou došlo k zavretiu zmluvy o nájme, predmetom ktorej boli viaceré neskolaudované stavby, ktorá skutočnosť jednoznačne zakladala v čase jej uzavretia ich právnu nespôsobilosť byť predmetom nájomných vzťahov s dôsledkom absolútnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona, vo vzťahu k čomu podporne poukázal i na judikatúru Najvyšších súdov SR a ČR. Podľa žalovaného okresný súd v otázke skúmania absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme ex officio nezaujal k tejto námietke žalovaného jednoznačné stanovisko, keď na jednej strane pripustil možnosť, že ak predmetom zmluvy o nájme boli neskolaudované stavby, môže takáto skutočnosť zakladať jej neplatnosť pre rozpor so zákonom, na druhej strane však dôvodil, že aj keby bola zmluva absolútne neplatná, nijako táto skutočnosť nevplýva na vznik nároku žalobcu na províziu, s ktorým záverom sa nestotožnil. Podľa žalovaného u žalobcu ako realitnej kancelárie sa prezumuje odborná spôsobilosť pri sprostredkovaní predaja alebo nájmu nehnuteľností, ktorá nepochybne zahŕňa taký stupeň odborných znalostí žalobcu, ktoré majú byť dostatočné aj k posúdeniu spôsobilosti

konkrétnej nehnuteľnosti byť predmetom nájmu, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Žalobca mal ako odborne spôsobilá osoba zistiť pri plnení svojho záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní všetky relevantné skutočnosti o nehnuteľnosti a neumožniť tak vznik stavu, za ktorého by sprostredkovaná zmluva o nájme bola v rozpore so zákonom. Pokiaľ okresný súd pripustil možnosť absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme, mal rovnako zaujať stanovisko k platbám poukázaným žalovanému nájomcom titulom nájomného, ako plneniu, od ktorého sa má odvíjať vznik nároku na províziu pre žalobcu. Tejto otázke sa však okresný súd nevenoval. Žalovaný bol názoru, že platby jemu poukázané nájomcom Phil., s.r.o. v uvedenom neplatnom rozsahu zmluvy o nájme nemožno posudzovať za nájomné, ale ako jeho bezdôvodné obohatenie sa na úkor nájomcu. Nakoľko provízia za sprostredkovanie pre žalobcu sa odvíjala od zaplateného nájomného, v rozsahu sumy bezdôvodného obohatenia žalovaného nemohla žalobcovi prináležať provízia za sprostredkovanie. Vzhľadom na vznesenú námietku sa mal podľa názoru žalovaného okresný súd primárne prejudiciálne zaoberať a posúdiť (ne)platnosť zmluvy o nájme a zaujať stanovisko. Ak tak neučinil, vec nesprávne právne posúdil a súčasne svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím porušil základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.

Žalovaný ďalej namietal že žalobcovi nemal vzniknúť nárok na vyplatenie provízie, nakoľko nesplnil riadne a včas svoje povinnosti podľa čl. IV. ods. 5. zmluvy o sprostredkovaní, t.j. že neposkytol potrebný právny servis a nevypracoval zmluvu o nájme. Vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka Mgr. G. W., ktorý na osvedčenie skutočnosti predchádzajúcich vypracovaniu a uzavretiu zmluvy o nájme, pričom okresný súd tento dôkaz nepripustil, čím nedošlo k úplnému zisteniu skutkového stavu. Podľa žalovaného vyvstáva otázka, aký mohol mať žalovaný záujem na tom, aby vynakladal ďalšie finančné prostriedky na právne služby súvisiace s vypracovaním znenia textu novej nájomnej zmluvy ním osloveným právnikom Mgr. W., pokiaľ mal mať túto možnosť obsiahnutú v nemalej cene za sprostredkovanie. Žalobca v termíne, keď bol o vypracovanie textu zmluvy požiadaný, zaslal žalovanému len pripomienky k jej návrhu, avšak bez akéhokoľvek finálneho riešenia, ktoré by umožňovalo jej včasné uzavretie. Porovnaním textu žalobcom priloženého návrhu zmluvy so zapracovanými pripomienkami, ktoré mal tento elektronickou formou zaslať konateľovi žalovaného a zmluvy o nájme, ktorá bola skutočne uzavretá, vyplýva, že ide o úplne iný text zmluvy, pričom obsahom ani pripomienky žalobcu nie sú. Táto skutočnosť nepriamo potvrdzuje vyjadrenia konateľa žalovaného o porušení povinností žalobcu.

Žalovaný osobitne napadol výrok o priznanej náhrade trov konania žalobcovi, a to v rovine nesprávne priznaného úkonu právnej služby pod položkou „vyjadrenie vo veci samej zo dňa 3.3.2015“. Podľa žalovaného, predmetné vyjadrenie bolo okresnému súdu žalobcom doručené dňa 9.3.2015, právnemu zástupcovi žalovaného krátkou cestou až na pojednávaní dňa 10.3.2015, čím žalovanému nebola zachovaná zákonná procesná lehota na prípravu vo vzťahu k zaujatiu relevantného stanoviska k tvrdeniam v ňom obsiahnutých. Z obsahu vyjadrenia možno skonštatovať, že z neho nevyplývali žiadne nové skutočnosti a dôkazy a išlo len o zhrnutie názorov žalobcu na predchádzajúcu procesnú obranu žalovaného v konaní. Podľa žalovaného nič nebránilo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu tieto právne názory prezentovať priamo na pojednávaní dňa 10.3.2015, preto považoval vykonanie tohto úkonu za neúčelné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný zároveň vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Navrhol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. prvostupňový rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobca poukázal na to, že listinnými dôkazmi bolo nesporne preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovaným ako záujemcom dňa 18.06.2012 v písomnej forme Zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť pre záujemcu smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu, predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností uvedených v bode 1. Článku I. zmluvy a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť províziu podľa čl. III. bodu 1., 2., 3. zmluvy. Podľa Zmluvy o nájme a podnájme, ktorá bola uzavretá 01.07.2012 medzi žalovaným a nájomcom Phil., s.r.o., predmetom nájmu boli sklad so súpisným číslo XXXX na C KN parc. č. 1327/159, nachádzajúci sa v k.ú. W., zapísaný na LV č. XXXX, sklad PHM bez súpisného čísla na C KN parc. č. 1327/30 nachádzajúci sa v k.ú. W., zapísaný na LV č. XXXX a plechový sklad bez súpisného čísla na C KN parc. č. 1327/156, neevidovaný na žiadnom LV s podlahovou plochou 349 m2 nachádzajúci sa v k.ú.

W.. Žalobca jednoznačne nesúhlasil s obsahom odvolania žalovaného, ktorý argumentoval uzavretím nájomnej zmluvy medzi žalovaným a nájomcom Phil., s.r.o. v ústnej forme v období od 1.07.2012 do 31.08.2012 na predmetný sklad bez súpisného čísla na C KN parc. č. 1327/156 neevidovaný na žiadnom LV s podlahovou plochou 349 m2, nachádzajúci sa v k.ú. W. a z tohto svojho záveru vyvodzoval dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie provízie len vo výške 1.200 Eur ako prvého nájomného podľa článku III. ods. 2. zmluvy, ktorú časť odvolania považoval za účelovú. Podľa žalobcu výška provízie za sprostredkovateľskú činnosť bola zmluvnými stranami dojednaná jednoznačne. Nárok na províziu žalobcovi vznikol v zmysle čl. III. bodu 1. zmluvy momentom uzavretia zmluvy o nájme medzi žalovaným a nájomcom Phil., s.r.o.. Žalobcom bol preukázaný vznik nároku na zaplatenie provízie a jej splatnosť. Žalovaný potvrdil, že tretia osoba - spoločnosť Phil., s.r.o. mu vyplatila pri uzavretí zmluvy o nájme zo dňa 01.07.2012 sumu 1.000 Eur, teda nárok žalobcu na zaplatenie provízie v tejto časti nespochybnil. Ďalšími dôkazmi predloženými na pojednávaní konanom dňa 13.01.2015, ktoré boli založené do spisu, bola preukázaná dôvodnosť aj zostávajúcej časti, nakoľko prvé nájomné za september 2012 vo výške 5.640 Eur fakturované faktúrou č. 2012029 bolo spoločnosťou Phil., s.r.o. zaplatené žalovanému hneď dňa 01.09.2012. Žalobca mal za to, že okresný súd vec správne právne posúdil, vysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sprostredkovania, neboli v čase jej uzavretia skolaudované a neboli skolaudované v čase uzavretia zmluvy o nájme medzi žalovaným a nájomcom, v dôsledku čoho je zmluva o nájme vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam absolútne neplatná, ako aj s ďalšou argumentáciou, že zmluva o nájme je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy jednoznačne zodpovedalo vôli zmluvných strán, ktorú skutočnosť potvrdil konateľ žalovaného. Okresný súd v tejto súvislosti vec správne posúdil, keď konštatoval, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní môžu byť aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú spôsobilé na užívanie podľa ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona a zdôraznil, že záväzkom žalobcu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní bolo nájsť vhodného záujemcu pre nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný mal plné oprávnenie disponovať s nebytovými priestormi, ktoré boli predmetom nájmu. Žalobca mal za to, že predmet nájmu, tak ako bol špecifikovaný v zmluve o sprostredkovaní a následne v zmluve o nájme, je plne spôsobilý, a teda, že žalovaný bol oprávnený reálne disponovať s nebytovými priestormi. 0 inej podstatnej skutočnosti, ktorá by mala vplyv na obsah záväzkov, žalovaný ako záujemca žalobcu v rámci notifikačnej povinnosti podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka a čl. V. bodu 1. zmluvy o sprostredkovaní neposkytol. Žalobca ako sprostredkovateľ pri získavaní tretej osoby, s ktorou mal mať žalovaný príležitosť uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu, konal v dobrej viere, že informácie, ktoré mu poskytol žalovaný ako záujemca, sú úplné. Okrem toho žalovaný prenajímal predmetné priestory už predtým, než ich prenechal do nájmu spoločnosti Phil., s.r.o., teda vedome prenajímal neskolaudované stavby. Samotný nájomca - spoločnosť Phil., s.r.o. v čl. I. bode 7. zmluvy potvrdil, že predmet nájmu je užívaniaschopný na dojednaný účel, a preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme. V nadväznosti na obranu žalovaného, spočívajúcu v namietaní absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme a dodatočnej nemožnosti plnenia a v nadväznosti na predložené listinné dôkazy - kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo predložené právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 13.05.2015, považoval žalobca za potrebné sa aj k týmto skutočnostiam vyjadriť a učinil tak písomne. Vzhľadom na obranu žalovaného, uskutočnil vyjadrenie zo dňa 03.03.2015 v písomnej forme. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -215 zo dňa 01.02.2016 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.02.2016 a internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Žalovaný podaným odvolaním zo dňa 4.5.2015 vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody v rozsahu posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu odvolacím súdom, t.j. v akom rozsahu a z akej stránky sa má posudzovať rozhodnutie okresného súdu. Krajský súd uvádza, že predmetnými odvolacími dôvodmi bol ako súd odvolací viazaný podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., a to len tými odvolacími dôvodmi, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred prvostupňovým súdom, za dodržania procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom, obsiahnutej v predvolaní na nariadené pojednávanie. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden z dôvodov výnimiek v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p..

K námietke týkajúcej sa porušenia základného práva účastníka na súdne konanie, na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k tvrdenému nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 135 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že predovšetkým Nálezy Ústavného súdu SR riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a striktnému dodržiavaniu ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Je však potrebné komplexne vyhodnotiť judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ....„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ Podľa Nálezu ústavného súdu sp. zn. zo dňa 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie je podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.z. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

Podľa Nálezu ústavného súdu sp. zn. zo dňa 3. júla 2003 ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

V danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu a obrany žalovaného. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové závery, tieto podradil pod uvedenú právnu normu, a to rozhodné, v citácii uvedené zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka ako hmotného práva, a preto sa nebolo možné stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Za konštatovania, že napadnutý rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., mal krajský súd spôsobilý predmet posudzovania, t.j. riadne odôvodnený rozsudok okresného súdu, napadnutý odvolaním žalovaného.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie

je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v dôvodoch rozhodnutia okresného súdu. Je postačujúce na ne odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ....„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ...„v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, sa v zásade odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, k rozsahu relevantných odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol dôvodný, t.j. aby založil zmenu rozsudku okresného súdu, prípadne jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, na jeho základe vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil.

K odvolacej námietke nesprávneho skutkového zistenia, ak okresný súd vyhodnotil vznik nároku žalobcu na províziu výlučne na základe písomnej zmluvy o nájme, a to z prvého nájomného uhradeného od septembra 2012 vo výške 5.640 Eur a nezobral do úvahy súčasnú existenciu ústnej nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa plnilo už prvé nájomné v sume 1.000 Eur v auguste 2012, čím i vec nesprávne právne posúdil, tak v zhode s prvostupňovým súdom i odvolací súd považoval za potrebné prihliadnuť v celom obsahovom znení k uzavretej Zmluve o sprostredkovaní nájmu nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.06.2012, osobitne k rozhodným článkom, na ktoré poukazoval žalobca a v konečnom dôsledku v rámci obrany i žalovaný, a to čl. I. bod 1. v spojení s čl. II. bod 1. a čl. III. tejto zmluvy. Bolo zrejmé, ako vyplynulo z čl. II. bod 1. zmluvy, že záväzkom sprostredkovateľa bolo pre záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu, predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností, opísanej v čl. I. bod 1. predmetnej zmluvy, za ktorú činnosť sa podľa čl. II. bod 4. zmluvy žalovaný ako záujemca zaviazal zaplatiť províziu za podmienok a spôsobom dojednaným v zmluve. Vznik nároku na províziu zmluvné strany v čl. III. bod 1. zmluvy viazali na moment uzavretia sprostredkovanej zmluvy s dohodnutým predmetom plnenia medzi záujemcom a treťou osobou s výškou provízie určenou spôsobom v podľa čl. II bod. 2. zmluvy so stanovením jej splatnosti podľa čl. III. bod 3. zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 01.07.2012 (č.l. 123 spisu) došlo k uzavretiu písomnej Zmluvy o nájme a podnájme medzi žalovaným ako prenajímateľom a Nájomcom Phil, s.r.o., so sídlom toho času Štefánikova 21, 917 01 Trnava, IČO: 44 116 233, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, popísané v čl. I. bod 1. písm. a), b), c) zmluvy o sprostredkovaní. V zmysle čl. II. zmluvy o nájme, predmetné nehnuteľnosti boli prenechané žalovanému do nájmu na dobu určitú od 01.09.2012 do 31.08.2016, s dohodnutým nájomným vo výške 4.700 Eur + DPH s dohodnutou dobou splatnosti s prvým nájomným za obdobie 01.09.2012 do 30.09.2012 dňa 31.08.2012. Bola tak naplnená podmienka vzniku nároku žalobcu na dohodnutú províziu, a to uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, t.j. zmluvy o nájme zo dňa 01.07.2012. s tým, že splatnosť tejto provízie nastala bezodkladne po zaplatení prvého nájmu treťou osobou, ktoré bolo splatné dňa 31.8.2012 a ktoré nájomca vo výške 5.640 Eur uhradil dňa 01.09.2012 tak, ako to správne uzavrel prvostupňový súd.

Tvrdenie žalovaného o uzatvorení súčasne ústnej zmluvy o nájme, predmetom ktorej mal byť sklad bez súp. č., postavený na parcele č. 1327/160, neevidovaný na LV s podlahovou plochou 349 m2 (čl. I. bod 1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní) a jeho užívanie treťou osobou už v mesiaci júl 2012 s úhradou prvého nájomného vo výške 1.200 Eur s DPH, z ktorého vzťahu mal okresný súd pri výške a splatnosti provízie vychádzať, nebolo zhodnotené ako dôvodné. I odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. I. ods. 4.4.1 Zmluvy o nájme a podnájme zo dňa 01.07.2012 (č.l. 123 - 129 spisu), v ktorom bola identifikovaná nehnuteľnosť „plechový sklad bez súpisného čísla, postavený na parcele č. 1327/160, tohto času neevidovaný na žiadnom LV, s podlahovou plochou 349 m2..“ Z čl. II. bod 1. zmluvy o nájme a podnájme vyplývalo, že „prenajímateľ prenecháva nájomcovi vyššie uvedené nehnuteľnosti v čl. I ods. 1, 2, 3 a 4 tejto zmluvy za odplatu do dočasného užívania na dobu určitú, a to na dobu od 01.09.2012 do 31.8.2016“, čomu korešpondovalo nielen dojednanie v čl. II. bod 2. tejto zmluvy o nájomnom „vo výške 4.700 Eur/mesačne + DPH za predmet nájmu uvedený v čl. I ods. 1, 2, 3 a 4“, ale aj zmluvne dohodnutá

splatnosť prvého nájomného za obdobie od 1.9.2012 do 30.9.2012 v čl. II. bod 4. citovanej zmluvy dňa 31.8.2012, k úhrade ktorého došlo dňa 01.09.2012. Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že pre posúdenie výšky provízie a jej splatnosti podľa článku III. zmluvy nebolo relevantným, či žalovaný nehnuteľnosť opísanú v čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy užíval i pred dohodnutým obdobím podľa zmluvy o nájme, pretože určujúcim bol obsah samotnej písomnej zmluvy o nájme, z ktorej bolo potrebné vychádzať práve vo väzbe na rozhodné dojednania v zmluve o sprostredkovaní. Okresný súd preto správne vyhodnotil vznik nároku na províziu, jeho výšku a splatnosť.

K námietke žalovaného, že nehnuteľnosti v čase uzatvárania zmluvy o nájme neboli skolaudované, súhlasí odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že podstatným v danom prípade bolo, či došlo k splneniu záväzku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní, čomu zodpovedá vznik záväzku žalovaného zaplatiť odplatu. V konaní bolo preukázané, že medzi žalovaným a treťou osobou bola uzavretá zmluva, ktorá bola predmetom sprostredkovania, a tým i v zmysle zmluvných dojednaní a ust. § 644 Obchodného zákonníka došlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie provízie. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcovi v dôsledku porušenia čl. IV. bod 5. zmluvy nevznikol nárok na províziu, odvolací súd zvýrazňuje, že vznik nároku žalobcu na províziu v zmysle ust. § 644 Obchodného zákonníka v spojení s čl. III. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní bol viazaný na moment uzavretia sprostredkovanej zmluvy, k čomu došlo. Tak ako správne uzavrel okresný súd z obsahu Zmluvy nevyplývalo dojednanie, v zmysle ktorého podmienkou vzniku nároku na províziu by bolo vypracovanie sprostredkúvanej zmluvy žalobcom ako sprostredkovateľom. V tejto súvislosti i odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy, a to e-mailovú komunikáciu, v spojení s výpoveďou konateľa žalobcu, z ktorej vyplynulo zaslanie návrhu zmluvy o nájme žalovaným žalobcovi na konzultáciu, avšak nevznesenie priamej požiadavky na jej vypracovanie. Okresný súd preto správne zhodnotil, že pripomienkovaním obsahu zmluvy o nájme splnil žalobca i povinnosť vyplývajúcu z čl. IV. bod 5. zmluvy.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov prvostupňového konania, pokiaľ žalovaný namietal nesprávne priznanie odmeny za úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.03.2015, krajský súd má za to, že predmetným písomným vyjadrením zo strany žalobcu bolo reagované na priebeh konania, a to vykonané dokazovanie, a preto vykonanie tohto nebolo možné hodnotiť so záverom jeho neúčelnosti. Z tohto záveru preto bolo prvostupňové rozhodnutie i v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdené ako vecne správne.

Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, pričom vychádzal z presvedčivých a logických záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd ďalej uvádza, že okresný súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil a na záväzkový právny vzťah účastníkov aplikoval správne hmotné právo, a to .

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.05.2015 a vo vyčíslení zo dňa 24.2.2016 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočívala v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1 x 220,77 Eur, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 24.2.2016 1 x 1 z 220,77 Eur = 110,39 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur, 1 x 8,58 Eur = 16,97 Eur + 20% DPH = 69,63 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 417,76 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.