Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/144/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: RAFEX s.r.o. „v likvidácii", IČO: 31428266, so sídlom 943 42 Šarkaň, zast.: JUDr. Jana Fridrichová Kompišová, advokátka, so sídlom Jakubovo nám.9, Bratislava, proti odporcovi : Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhrada škody, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporca sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tun. súdu dňa 20.2.2015 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, AGROVAŽAN s.r.o., ako malý poľnohospodársky prvovýrobca, sa voči odporcovi, Levické Mliekarne a.s., návrhom zo dňa 16. 12. 2004 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu za dodané kravské mlieko. Navrhovateľ sa stal účastníkom súdneho procesu v máji 2010. Vo veci je dokázaná, hrubo nezákonná, priam protiústavná činnosť justície. Okresný súd Bratislava III., bol pri vedení súdneho sporu nekoncepčný, neefektívny, čo viedlo k neakceptovateľnej dĺžke procesu. Toto dokumentuje Nález ÚS SR zo dňa 13. 5. 2014. Spor nie je do dnes právoplatne skončený, stav právnej neistoty stále trvá.

Dĺžka súdneho sporu, viac ako 10 rokov, viedla k tomu, že pri dodaní tovaru, kravského mlieka v roku 2004, AGROVAŽAN s.r.o. očakával, že mu bude zaplatené za dodávku mlieka. Išlo len rádovo o 10. 000,- eur. Namiesto toho sa navrhovateľ dňa 21. 3. 2014 dozvedel, že nedostane nič, ba má zaplatiť dlžníkovi trovy konania. V dôsledku toho, firma AGROVAŽAN s.r.o. stratila možnosť zarábať a živiť sa vlastnou prácou a reálne ukončila podnikateľskú činnosť. Dostala sa do sekundárnej insolvencie a sú voči nej vedené exekúcie. Už 10. rok AGROVAŽAN s.r.o. nemôže disponovať peniazmi, ktoré vložila do vyprodukovania mlieka a ktorý tovar Levické mliekarne a.s. pre seba podnikateľsky zužitkovali. Nemôže konzumovať zo svojich peňazí ani primeraný úrok, firma je v trvalom nepokoji a napätí. Navrhovateľovi vznikla škoda, nemajetková ujma, za 9 rokov neefektívnej činnosti tun. súdu, po á 1. 500.- eur, čo je celkom 13. 500,- eur. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie odporcu listom č. 31797/2015/34 zo dňa 10. 9. 2014 a obdržala reakciu od odporcu z 20. 1. 2015, ktorá bola negatívna. K otázke príčinnej súvislosti navrhovateľ poukazuje a odkazuje na českú, zahraničnú judikatúru, vo všeobecnej rovine. Nemajetkovú ujmu charakterizuje ako výrazný a ťažko reparovateľný moment dlhoročného stresu, úzkosti, depresie, pocity frustrácie, ako aj stratu dôvery, že pertraktovaná obchodná kauza bude pred súdom dovedená k spravodlivému koncu. Ide o morálnu škodu, pričom ÚS SR uznáva, že pre človeka

je obtiažne predložiť špecifické dôkazy. Preto sa pri rozhodovaní akceptujú pocity, obavy, frustrácie, psychické stavy v širšom slova zmysle, ktoré nemožno preukázať konkrétnym spôsobom. Prijímajú sa preto paušalizované konštatovania. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje :zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 13. 500,- eur, ďalej náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku u odporcu vo výške 374, 55 eur, ako i náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne tak, že navrhovateľ mal za povinnosť sa in nuce venovať aj obsahu žalobného návrhu a jeho vlastnostiam a poukázať na určité skutočnosti, pričom navrhovateľ v žalobnom návrhu cituje viacero slovenských a českých judikátov, ktoré riešia viaceré právne otázky a odporcovi z nich nie je zrejmé, aké majú tieto vzťah k prejednávanej veci, nakoľko ich aplikáciu navrhovateľ jasne a zrozumiteľne neodôvodňuje, čim sa jeho návrh stáva nezrozumiteľným podaním, hoci je spísaný advokátom.

K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody sa odporca vyjadril nasledovne :

K existencii nesprávneho úradného postupu (ďalej len NÚP):

Odporca nerozporuje existenciu NÚP Okresného súdu Bratislava III., a v súdnom konaní sp. zn. , v období, ktoré bolo predmetom skúmania ÚS SR, výsledkom ktorého bol nález ÚS SR z 13. 5 . 2014. V náleze ÚS SR konštatuje, že v prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, sú iba období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného konania. Navrhovateľ sa stal účastníkom súdneho konania až 11. 5. 2010, kedy na základe singulárnej sukcesie, prevzal pohľadávku spoločnosti AGROVAŽAN, s.r.o., dňa 5. 2. 2009 a účastníkom konania sa stal až 11. 5. 2010, preto jeho poukazovanie a požadovanie nároku na nemajetkovú ujmu za obdobie celého súdneho konania, počas ktorého nebol účastníkom súdneho konania, nemá vo veci žiadne opodstatnenie, t.j. v období do 11. 5. 2010. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade je možné brať do úvahy pri skúmaní podmienok existencie zodpovednosti štátu za škodu len obdobie NÚP od 11. 5. 2010 do 22. 4. 2014, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti navrhovateľa.

K nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že podľa zák. č. 514/2003 Z. z. musí byť ujma preukázaná a súd musí prihliadať na určité kritériá ( § 17 ods. 3 - 4 cit. zákona), ktoré majú predstavovať konkrétne a preskúmateľné hľadiská, vychádzajúce z objektívne zisteného skutočného stavu veci. Poukázal na to, že napr. Krajský súd v Bratislave v konaní č.k. - 116 z 21. 5. 2014 konštatuje, že podmienky pre poskytnutie odškodnenia v konaní o nároku podľa zák. č 514/2003 Z. z. a v konaní pred ÚS SR sú odlišné. Pri nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z je navrhovateľ zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonov kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a kde zmenšenie a vyváženie spôsobené nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Výška ujmy má byť predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, má sám vymedziť skutočnosti významné pre určenie výšky škody. Tiež Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. - 141 zo dňa 24. 11. 2014 uviedol, že považuje za mylnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, že v kompenzačnom konaní vo vecí prieťahov v súdnom konaní sa žiadne dôkazy nevyžadujú. Práve naopak, tento nárok nevzniká automaticky a navrhovateľ musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúci zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Navrhovateľ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje vznikom morálnej ujmy, ktorú však nešpecifikuje, žiadnym spôsobom nepreukazuje, túto odôvodňuje len citovaním množstva judikatúry a dĺžkou súdneho konania a vznikom kritickej situácie na strane právneho predchodcu navrhovateľa, AGROVAŽAN s.r.o. Navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pretože relevantným spôsobom neodôvodnil a nepreukázal existenciu ním uplatneného nároku. Iba všeobecne formulované tvrdenia navrhovateľa nepreukazujú konkrétne skutočnosti, majúce vplyv na jeho dobrú povesť, na obchodnú činnosť alebo stratégiu.

Upozornil na to, že navrhovateľ poukazuje na nemajetkovú ujmu v dôsledku obmedzenia podnikania, sekundárnu insolvenciu jeho právneho predchodcu, spol. AGROVAŽAN s.r.o. Tvrdenie navrhovateľa mimoriadne zlej, podnikateľsky priam katastrofálnej pozície má odporca za klamlivé a zavádzajúce,

ktoré nemajú v tomto súdnom konaní opodstatnenie. Pokiaľ by išlo o podnikateľskú činnosť právneho predchodcu navrhovateľa, ktorého podnikateľská činnosť bola poznačená NÚP, bol by aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu iba on a nie navrhovateľ. Z výpisu Obchodného registra AGROVAŽAN s.r.o. vyplýva, že tento nikdy nemal existenčné problémy, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý už v čase prevzatia spornej pohľadávky, bol v likvidácií. Preto ide o účelové tvrdenie navrhovateľa. Podľa názoru odporcu je konanie navrhovateľa nemorálne, nakoľko prevzal neexistujúce pohľadávky v čase jeho likvidácie, teda v prípade neúspechu v súdnom spore, nebude mať z čoho hradiť vzniknuté súdne trovy.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je v tejto časti vylúčený priamo zákonom. Žalobu žiadal zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, oboznámil sa so spisom tun. súdu č.k. , nálezom ÚS SR -40 zo dňa 13.5.2014, predloženou judikatúrou, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku tun. súdu sp. zn. - 844 zo dňa 21. 3. 2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -933 zo dňa 7.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť po začatí konania dňa 23.11.2015, o zaplatenie 10.529,03 eur s prísl., súd zistil, že predmetom konania bolo posúdenie dôsledkov vyplývajúcich z uzatvoreného dodatku č. 4 zo dňa 9. 9. 2004, ktorý podpísal právny predchodca navrhovateľa, AGROVAŽAN s.r.o. so spol. SOLE Slovakia a. s o kúpe kravského mlieka. Súd v tomto konaní vyhodnotil, že sporný dodatok vykazoval znaky nejasnosti a nezrozumiteľnosti, v dôsledku čoho konkrétnym obsahom prejavenej vôle pri uzatváraní dodatku nebola podmienka, že garancia za platby platí iba v tom prípade, ak strany podpíšu dohodu o postúpení pohľadávky. Preto bol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 10.529,03 eur s prísl., zamietnutý.

Z Nálezu ÚS SR -40 zo dňa 13.5.2014 súd zistil, že navrhovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- eur za prieťahy v konaní, za obdobie, počas ktorého bol navrhovateľ účastníkom tohto konania, t.j. t.j. od 11. 5. 2010 do 22. 4. 2014, kedy na základe singulárnej sukcesie vstúpil do konania po pôvodnom navrhovateľovi, Agrovažan s.r.o.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa pred súdom bolo zistené, že sa žalobou domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla NÚP v konaní pred tun. súdom sp. zn. ., ktoré sa začalo v decembri 2004 a v čase podania žaloby nebolo právoplatne skončené. NÚP bol konštatovaný nálezom ÚS SR sp. zn. zo dňa 13.5.2014, pričom existencia samotného nálezu ÚS je dostatočná na splnenie 1. podmienky uplatneného nároku.

Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tak, že v čase podania žaloby prebiehal deviaty rok sporu sp. zn. a preto nárok vyrátali ako 9krát po 1.500,- eur / rok, čo je žalovaná suma 13. 500 eur. Pri výpočte vychádzal z úpravy iných európskych krajín, napr. Nemecka, ktoré prijalo samostatný zákon, podľa ktorého je výška náhrady pevná a činí 1.200,- eur /rok, alebo ČR, kde sa za každý rok priznáva odškodnenie vo výške 800,- eur, s tým, že prvé 2-3 roky sporu sa priznáva čiastka 400,- eur. Príčinnú súvislosť opieral o uznesenie NS SR sp. zn,: z 30.4.2013.

Tvrdil, že pôvodné práva spol, AGROVAŽAN s.r.o., z dôvodu nástupníctva, prešli na navrhovateľa. Nestotožňoval sa s tvrdením odporcu, že nemá právny nárok za prieťahy v konaní sp. zn. za čas, kedy navrhovateľ nebol účastníkom konania. Podľa jeho názoru judikatúra je ustálená v tom smere, že nemajetková ujma, ktorá jednoznačne navrhovateľovi v súdnom konaní vznikla, sa nedá matematicky presne vyjadriť, a teda nie je možné položiť na navrhovateľa neudržateľné bremeno, ktoré by spočívalo v tom, že ak matematicky presne nešpecifikuje svoj nárok, bude z tohto dôvodu neúspešný.

Z prednesu odporcu pred súdom bolo zistené, že má za to, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. A to NÚP, vznik škody, a príčinná súvislosť medzi NÚP a vzniknutou škodou.

Pokiaľ ide o NÚP, odporca nerozporuje existenciu NÚP pred tun. súdom v konaní vedenom pod sp. zn. v období, ktorý bol predmetom skúmania ÚS SR a výsledkom ktorého bol nález ÚS SR

-40 zo dňa 13.5.2014. Avšak v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že navrhovateľ sa stal účastníkom namietaného súdneho konania až dňa 11.5.2010, a to na základe singulárnej sukcesie, t.j. že jeho poukazovanie a požadovanie nároku na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy, za obdobie súdneho konania, kedy nebol účastníkom tohto súdneho konania, je nedôvodné. Už ÚS SR vo svojom náleze vyslovil právny záver o tom, že sťažovateľ, ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa, nemôže namietať prieťahy, pokiaľ ide o štádium konania v období do dňa 11.5.2010, t.j. pokiaľ bol aj pred týmto obdobím preukázaný NÚP, tento nemôže mať žiaden vplyv na vznik akejkoľvek ujmy súčasného navrhovateľa.

Ďalej mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v medziach, ako to vyžadujú ustanovenia cit. zákona. Predložený výpočet považoval vo vzťahu k prejednávanej veci za irelevantný, a zastával právny názor, že s ohľadom na prejednávanú vec je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu, je na úvahe súdu a to na základe navrhovateľom predložených dôkazov v prejedávanej veci, rozhodne o priznaní, resp. nepriznaní nemajetkovej ujmy.

Poukázal predovšetkým na to, že samotný navrhovateľ nebol priamym účastníkom obchodného prípadu v konaní sp. zn. a v súdnom spore nebol v hmotnoprávnom vzťahu s vtedajším odporcom, Levickými mliekarňami v čase, keď malo dôjsť k údajnému vzniku pohľadávky. Navrhovateľ už v momente, kedy prevzal pohľadávku obchodnej spol. Agrovažan s.r.o., si bol vedomý spornosti tejto pohľadávky, nakoľko v tom čase už prebiehal primárny súdny spor, od ktorého si v tomto konaní odvodzuje právny nárok a musel si byť vedomý i eventuálnej neúspešnosti v súdnom spore vedenom pod sp.zn. . Navrhovateľ teda v priebehu primárneho súdneho konania, prevzal sporné pohľadávky, ktoré sa vykonaným dokazovaním ukázali napokon ako neexistujúce.

Naviac navrhovateľ už v čase, keď prevzal predmetné sporné pohľadávky, bol v likvidácii, pričom z právnej praxe je známe, že úlohou likvidácie nie je majetok nadobúdať, ale v mene spoločnosti robiť úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a preto je konanie navrhovateľa v súvislosti s prevzatím sporných pohľadávok Rafex s.r.o., v likvidácii účelové, pretože v prípade, že spoločnosť v likvidácii neuspeje v súdnom spore, nebude mať z čoho hradiť ani vzniknuté trovy konania.

V tejto súvislosti práve navrhovateľ nesie dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, ktoré však neuniesol. Žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, na základe akého titulu, odôvodnil svoj nárok na zaplatenie sumy 13. 500,- eur, resp. od čoho odvodzuje sumu 1.500,- eur, za každý rok NÚP. Všeobecne formulované tvrdenia navrhovateľa nepreukazujú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré majú vplyv na dobrú povesť navrhovateľa, jeho obchodnú činnosť alebo stratégiu.

Rovnako navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia ani vo vzťahu k príčinnej súvislosti a spôsobenej nemajetkovej ujmy NÚP.

Navrhovateľ si v žalobnom návrhu rovnako v rozpore so zákonom uplatňuje aj náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 374,55 eur, pričom predmetné je v rozpore s ust. § 18 ods. 3 posledná veta zák. č. 514/2003 Z.z. Tento jeho nárok je vylúčený priamo zo zákona a nemožno ho považovať za opodstatnený. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 cit. zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a/, bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 cit. zákona prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 veta druhá cit. zákona súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ odporcu požiadal o predbežné prerokovanie nároku v zmysle citovaného ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a to písomnou žiadosťou zo dňa 10.9.2014. Odporca uplatnený nárok navrhovateľom predbežne prerokoval a negatívny výsledok navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 20.1.2015.

Súd dospel jednoznačne k záveru, že nároky uplatnené navrhovateľom sú neopodstatnené a nedôvodné.

Bolo povinnosťou navrhovateľa, aby v konaní uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Zodpovednosť štátu za vznik škody v súvislosti s NÚP vzniká za preukázania všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú

- nesprávny úradný postup

- vznik škody, či nemajetkovej ujmy

- príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, či nemajetkovej ujmy.

Existencia všetkých troch podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich. Požiadavka na kumulatívne splnenie podmienok vedie k tomu, ak nie je naplnená čo aj len jedna z podmienok návrhu nie je možné vyhovieť bez ohľadu na to, či sú splnené ostatné podmienky. Zákon neustanovuje v akom poradí sa má súd v spore o náhradu škody jednotlivými podmienkami zaoberať, je preto na úvahe súdu, ako bude postupovať.

V konaní bolo preukázané, že NÚP sa vyskytol v súvislosti s neprimeranou dĺžkou konania, neodôvodnenými prieťahmi v súdnom konaní pred tun. súdom č.k. . Súd vychádzajúc z nálezu ÚS SR, prieťahy v konaní ustálil za čas od 11. 5. 2010, t.j. od vstupu navrhovateľa do konania do 22. 4. 2014, teda 1. podmienka nároku navrhovateľa za toto obdobie splnená bola.

Pokiaľ ide o 2. podmienku : vznik nemajetkovej ujmy, podľa ust. § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, toto navrhovateľ ani vo svojom písomnom návrhu, ani v konaní pred súdom neodôvodňoval a nepreukázal. Hoci v konaní vystupuje ako poškodený, aký dopad malo súdne konanie na jeho osobu, s akými následkami, ktoré mu vznikli v spoločenskom uplatnení, nešpecifikoval. Netvrdil a ani nepreukazoval, napr. aký malo toto konanie vplyv a dopad na jeho dobrú povesť, obchodnú činnosť alebo stratégiu. Naopak, podrobne špecifikoval dopad súdneho konania na iný subjekt, rozdielny od neho, a to Agrovažan s.r.o., s tým, že tomuto subjektu napr. nebolo zaplatené za dodávku mlieka, tento subjekt stratil možnosť zarábať a živiť sa vlastnou prácou, ukončil podnikateľskú činnosť, dostal sa do sekundárnej insolvencie, už 10 rokov nemôže disponovať peniazmi, ktoré vložil do vyprodukovania mlieka, nemôže konzumovať zo svojich peňazí ani primeraný úrok, firma je v trvalom nepokoji a napätí a pod.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Nitra vl. č. 3165/N Agrovažan s.r.o., IČO. 31 424 384 súd zistil, že tento riadne a od r. 1992 podniká, teda navrhovateľ súd klamal a zavádzal, keď tvrdil, že prieťahy v súdnom konaní , mali pre neho likvidačný charakter a ukončil podnikateľskú činnosť.

Naopak, spoločnosť navrhovateľa je od 1.4.2008, teda 2 roky pred vstupom do konania vedeného pred tun. súdom č.k. v likvidácii, pričom likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

Teda pokiaľ navrhovateľ, ako právnická, nie osoba fyzická, nemajetkovú ujmu charakterizoval ako výrazný a ťažko reparovateľný dlhoročný stres, úzkosti, depresie, pocity frustrácie, súd túto jeho všeobecnú argumentáciu akceptovať nemohol, na základe čoho konštatuje, že navrhovateľ vznik nemajetkovej ujmy nijako nepreukázal.

Podobne jeho tvrdenie, že mu v primárnom konaní vznikla morálna škoda, ktorú je obtiažne preukázať dôkazmi a konkrétnym spôsobom, je pre neho postačujúce paušalizované konštatovanie a paušálny výpočet nemajetkovej ujmy, za podľa neho 9 rokov prieťahov v súdnom konaní, pričom účastníkom sporného konania bol iba 4 roky, po 1.500,- eur za rok, t.j. 13.500,- eur celkom, súd konštatuje, že s pohľadom na vyššie uvedené, je táto suma ničím nepodložená, vyfabulovaná a na prejednávanú vec sa nevzťahujúca.

Pričom úvaha súdu o určení výšky nemajetkovej ujmy musí mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré mu umožnia kvantitatívne posúdenie základných súvislostí. V každom smere musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, nakoľko navrhovateľ minimálne povinnosť tvrdenia nesplnil, nakoľko je absolútne nepostačujúci len odkaz na jednotlivé články Ústavy SR, či zahraničnú judikatúru.

Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že navrhovateľ dôkazné bremeno, týkajúce sa 2. podmienky vzniku zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu neuniesol, čím rovnako nie je potom

splnená ani tretia podmienka ním uplatneného nároku a to príčinná súvislosť spôsobenej nemajetkovej ujmy a NÚP.

Navrhovateľ si v žalobnom návrhu v rozpore so zákonom uplatňuje aj náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 374,55 eur, pričom predmetné je v rozpore s ust. § 18 ods. 3 posledná veta zák. č. 514/2003 Z. z. Tento jeho nárok je vylúčený priamo zo zákona a nemožno ho považovať za opodstatnený. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal, neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./