Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Cb-28-2017.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Subarea
38Cb/28/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Synergy Solutions, s. r. o., so sídlom 018 54 Kameničany 200, IČO: 43 871 704, právne zastúpený LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, právne zastúpený Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, registračné číslo FL.0002.539.075-9, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 97401 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 52.160,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanému priznáva voži žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 52.160,52 eur a trovy konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť tým, že žalobca mu v roku 2014, 2015 a 2016 uhradil bez uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny poplatok za prístup do distribučnej sústavy žalovaného /tzv. G-komponent/ celkom v sume 52.160,52 eur.
2. Uznesením z 28. januára 2020 č.k. 38Cb/28/2017-381 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/48/2018 zo dňa 19.09.2018, vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Obdo 95/2018.
3. Uznesením zo dňa 02. decembra 2020 č.k. 38Cb/28/2017-557 súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. Rvp 1406/2020.
4. Predmetná vec vedená na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. Rvp 1406/2020 bola po predbežnom prerokovaní vedená pod sp.zn. II. ÚS 292/2022. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením II. ÚS 292/2022-20 zo dňa 29.06.2022 tak, že ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Obdo 95/2018 z 29. apríla 2020 odmietol. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2022, čím odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. Vzhľadom na uvedené súd uznesením z 30. augusta 2022 č.k. 38Cb/28/2017-606 rozhodol, že pokračuje v konaní.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.09.2022 žalobca s ohľadom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 292/2022 z 29.06.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
6. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.
10. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Späťvzatie žaloby je dispozičný procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť. Ako dôvod späťvzatia žaloby žalobca bez bližšieho odôvodnenia uviedol odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 292/2022, do skončenia ktorej bolo konanie prerušené. Žalobcom tvrdené dôvody späťvzatia žaloby vylučujú záver o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania, nakoľko nemožno konštatovať, že by žalobcu k späťvzatiu žaloby viedlo správanie žalovaného po podaní žaloby. Zároveň súd konštatuje, že otázky, ktoré mohli mať vplyv na konanie v prejednávanej veci a boli posudzované v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1406/2020 /po predbežnom prerokovaní II. ÚS 292/2022/ nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
Samotná skutočnosť resp. procesný postup súdu, ktorý v záujme naplnenia princípu právnej istoty v rozhodovaní /Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP/ konanie prerušil do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a následne Ústavného súdu SR v skutkovo a právne obdobnej veci, nemôže následne zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Súd má za to, že vývoj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach, odlišné právne posúdenie veci dovolacím súdom, než bola vec posúdená súdom prvej inštancie a súdom odvolacím, ani závery Ústavného súdu SR v konaní o ústavných sťažnostiach proti postupu a uzneseniam dovolacieho súdu, nemožno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP. Podporne súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.11.2016 sp.zn. 29Cdo/704/2016, zo záverov ktorého vyplýva, že okolnosť, že jednotlivé (súdne) inštancie mali na právnu kvalifikáciu veci odlišné názory, nemôže byť použitá pre ospravedlnenie aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku (poznámka konajúceho súdu: ktorému zodpovedá § 257 CSP), nakoľko nemožno klásť na ťarchu účastníka konania skutočnosť stojacu na strane súdov.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /v rozsahu 100%/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.