Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/49/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. T., nar. XX. C. XXXX a B. T., nar. XX. J. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov - matka: T. T., nar. X. H. XXXX, bytom U. X, XXXXX U. V., Spolková republika Nemecko, zastúpená advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, otec: T. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom W. č. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Peružek, so sídlom Radlinského 1, Hlohovec, o úpravu styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. augusta 2015 č. k. -194, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať a rozhodnúť, II. konanie zastavil a III. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke uznesenie odôvodnil poukazom na článok 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článok 8 ods. 1 a ods. 2, článok 16 ods. 1 písm. a) a článok 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou takto v zmysle vyššie citovaných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 rozhodnúť z dôvodu, že v čase začatia konania súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi uznesením Okresného súdu Trnava z 12. marca 2015 č. k. -119 právoplatným 18. marca 2015 mali maloleté deti obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie len otec s návrhom na jeho zmenu vyhlásením, že súd vo veci má právomoc konať, zamietnutím odvolania matky a potvrdením odvolaním napadnutého uznesenia s poukazom na § 205 ods. 2 O.s.p. viniac súd prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti namietal, že matka deti premiestnila z miesta ich obvyklého pobytu na Slovensku do Nemecka bez jeho súhlasu a preto neobstojí jej námietka, že deti majú už obvyklý pobyt v Nemecku a na konanie o v tejto veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca potvrdila, že obe deti mali už dlhú dobu pred začatím tohto konania obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko a táto situácia trvá až do dnes. Poukázala

na rozhodnutie Obvodného súdu Stuttgart a Najvyššieho krajinského súdu Stuttgart, ktorý v minulosti v súdnom konaní o návrate detí na územie Slovenskej republiky skonštatovali, že obe deti majú obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko a týmito rozhodnutiami v podstate s konečnou platnosťou vyriešili všetky otázky ohľadne premiestnenia detí matkou do Spolkovej republiky Nemecko. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je úprava styku otca s maloletými deťmi o ktorej začal súd konať svojim uznesením z 12. marca 2015 č. k. -119 po tom, čo o úprave styku otca s maloletými deťmi bolo rozhodnuté len predbežným opatrením (uznesením Okresného súdu Trnava zo 6. augusta 2014 č. k. -54 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo 17. decembra 2014 č. k. -85) a vznikla tu potreba splniť vecnú súvislosť medzi nariadeným predbežným opatrením a konaním vo veci samej.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa ktorý vyhlásil, že vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi nemá právomoc konať a rozhodnúť, konanie zastavil a rozhodol o trovách konania.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(2).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie uznesenia a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne, jasne i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami otca dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Otázka obvyklého pobytu maloletých detí U. a B. T. bola v minulosti posudzovaná Obvodným súdom Stuttgart v súvislosti so žiadosťou otca o navrátenie detí zo Spolkovej republiky Nemecko do Slovenskej republiky, pričom tento súd žiadosť otca o navrátenie detí do Slovenskej republiky zamietol svojim uznesením z 19. januára 2015 po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že otec detí síce nedal matke výslovný súhlas k presťahovaniu detí do Spolkovej republiky Nemecko avšak z jeho správania bolo možné dospieť k záveru, že takéto jej konanie dodatočne schválil. K takémuto záveru dospel po tom, čo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec detí žiadal slovenské súdy o úpravu styku s deťmi bez toho, aby namietal, že s pobytom detí v Nemecku nesúhlasí prípadne, že by žiadal premiestniť deti na Slovensko. Obvodný súd Stuttgart v tejto súvislosti uzavrel, že otec detí sa snažil donútiť matku, aby sa s deťmi mohol stretávať v mieste svojho bydliska prípadne, aby bol upravený jeho styk s deťmi počas prázdnin a počas víkendov, pričom pred podaním žiadosti o navrátenie detí do Slovenskej republiky nenaznačil, že by nesúhlasil s trvalým pobytom detí v Nemecku. Jeho kritika voči súdom a polícii (podával rôzne trestné oznámenia) bola podľa zistení Obvodného súdu Stuttgart nasmerovaná voči nerealizovanému styku s deťmi. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že deti si počas 15 mesiacov od kedy sú v Nemecku na pobyt v Nemecku zvykli, sociálne sa tam integrovali, rozprávajú po nemecky, navštevujú školu prípadne materskú škôlku a pri osobnom vypočúvaní na súde jasne prejavili vôľu zostať v Nemecku kde sa im páči a kde sa cítia byť doma - dôvodil ďalej Obvodný súd Stuttgart.

K tým istým záverom dospel aj Krajský súd Trnava vo svojom uznesení z 22. júna 2015 č. k. -189 v rámci rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa ktorým zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd Trnava predmetným uznesením vyhlásil, že vo veci o nariadenie predbežného opatrenia nemá právomoc konať a rozhodnúť a konanie zastavil. V tejto súvislosti potom odvolací súd ďalej konštatuje, že aj z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že matka počas konania preukázala, že s deťmi sa na území Spolkovej republiky Nemecko nezdržiava neoprávnene a bez súhlasu otca.

Nakoľko otec detí nepredložil súdu žiadne nové dôkazy preukazujúce podstatnú zmenu okolností na strane maloletých detí, ktoré by mali za následok zmenu právomoci súdu v predmetnej veci o úprave styku otca s maloletými deťmi konať a rozhodovať, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.