Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-79-2020.pdf
PDF · 112.21 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 172,17 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi -sumu 172,17 eur, -úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 172,17 eur od 23.01.2020 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 172,17 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. z predmetnej istiny od 09.01.2020 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.11.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV:N.-XXX, ktorého žalobca je vlastník. Vozidlo bolo pri poistnej udalosti poškodené, žalobca preto vykonal opravu motorového vozidla vo svojom sídle, nakoľko sa opravami zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti. Poistná udalosť bola žalovanému riadne a včas nahlásená, keďže žalobca má vozidlo poistené havarijnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Opravu vozidla vykonal žalobca na základe objednávky č. I 34320. Následne vystavil faktúru č. IF19 12 zo dňa 30.11.2019, splatnú dňa 30.11.2019 na sumu 715,26 eur bez DPH. Žalovaný listom označeným ako Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.01.2020 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie za poškodené vozidlo po odčítaní spoluúčasti v celkovej výške 476,70 eur. Čiastočným poskytnutím poistného plnenia je nesporné, že k poistnej udalosti došlo a v tomto prípade je sporná len výška priznaného plnenia. Opravu vozidla žalobcu z poistnej udalosti vykonal neautorizovaný servis, a to žalobca, ktorý sa takouto opravou zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti, nakoľko nebola dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že opravu má vykonať určený konkrétny autorizovaný servis, resp. žalovaný nepoužil postup uvedený čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, a teda neurčil opravovňu, resp. servis, v ktorom sa má oprava
vozidla vykonať. V Zmluve o havarijnom poistení, Zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie Eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“), Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel (ďalej len „OPP“), ani vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie majetku (ďalej len „VPP MP“) nie je uvedená maximálna účtovná sadzba za 1 Nh vykonanej práce ani právo žalovaného krátiť, resp. znížiť poistné plnenie z dôvodu opravy motorového vozidla v neautorizovanom servise v prípade, ak žalovaný nevyužije možnosť určenia autorizovaného servisu v zmysle čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaniach. Celková suma 715,26 eur predstavovala majetkové hodnoty, ktorých vynaloženie bolo nevyhnutné na uvedenie vozidla do predošlého stavu. Žalobca zároveň poukázal na obdobné konania, v ktorých však žalovaný postupoval pri šetrení poistnej udalosti rozdielnym spôsobom. Následne žalobca uviedol, že predmetnú opravu nie je možné považovať za svojpomocnú, tak ako ustanovuje čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, a to z dôvodu, že žalovaný nedal na svojpomocnú opravu vozidla žalobcovi písomný súhlas. Žalobca mal možnosť zabezpečiť opravu vozidla prostredníctvom uzavretia zmluvných vzťahov s ktorýmkoľvek podnikajúcim subjektom poskytujúcim služby zákazníkom v oblasti opráv poškodených vozidiel. Vzhľadom k tomu, že žalobca je sám právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania vykonáva opravy poškodených vozidiel, uzavretie zmluvy o vykonaní opravy vozidla s niektorým iným prevádzkovateľom autoservisu by bolo nelogickým konaním žalobcu, keď sám disponoval odborne spôsobilými zamestnancami a potrebným technickým vybavením a materiálom. Ak by žalobca túto svoju vlastnú odbornú a technickú spôsobilosť nevyužil a uzavrel by zmluvu s iným subjektom, náklady na opravu vozidla by boli porovnateľné s tými, ktoré si vyčíslil aj žalobca, alebo dokonca aj väčšie. Zároveň žalobca požadoval s ohľadom na omeškanie žalovaného, aj úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z predmetnej istiny od 09.01.2020 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.03.2020 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica a upozornil na § 132 CSP a náležitosti podanej žaloby, ktoré predmetná žaloba nespĺňa, keďže v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje, napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa poistnej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že „V zmysle platnej legislatívy podľa § 43 až 51 OZ, § 269 a nasl. ObZ, podľa ktorej právny subjekt nemôže sám so sebou uzatvárať obchodno-právny vzťah, je možné tento druh opravy definovať ako prácu vykonanú vo vlastnej réžii, resp. svojpomocnú opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk. V zmysle uvedeného do poistného plnenia boli priznané len skutočné náklady na opravu vozidla.“ Žalobca vykonal opravu svojpomocne. Z tohto dôvodu, náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalovaný poukázal na čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní. Vzhľadom k uvedenému, plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
3. Žalobca v replike uviedol, že žalobca už v podanej žalobe dostatočným spôsobom opísal tie skutočnosti, z ktorých nárok žalobcu vyplýva a na týchto skutočnostiach v plnom rozsahu zotrváva. Argumentácia žalovaného o absencii opisu priebehu škodovej udalosti je nelogická a v tomto prípade aj zbytočná. Nakoľko v konaní nie je sporné, že k poistnej udalosti došlo, keďže žalovaný aj poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu. V tomto konaní je sporná výška poskytnutého plnenia, nakoľko žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 715,26 eur o sumu 172,17 eur. Žalovaný krátil výšku poistného plnenia neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho alebo iného relevantného dôvodu. Žalobca uvádza, že si svoju povinnosť voči žalovanému splnil, poistnú udalosť nahlásil, rovnako tak predložil žalovanej relevantné dôkazné prostriedky, v tomto prípade faktúru, z ktorej vyplýva, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný.
4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020.
5. Súd pojednávanie dňa 23.09.2022 konal v neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný sa z predmetného pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas na konanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalobca na predmetnom pojednávaní prehlásil, že netrvá na pripojení poistného spisu.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a oboznámil so zmluvou o havarijnom poistení, s OPP, zmluvnými dojednaniami, VPP, ako aj s ďalšími listinami doloženými do spisu a s písomnými a ústnymi prednesmi strán.
7. Z faktúry č. IF19 12 vystavenej žalobcom za opravu poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia EČV N.-XXXCR vyplýva celková suma 715,26 eur (bez DPH).
8. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.01.2020 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 07.01.2020 a uznal náklady na opravu motorového vozidla vo výške 543,09 eur, po odčítaní dojednanej spoluúčasti vo výške 66,39 eur, uhradil poistné plnenie v sume 476,70 eur. Z celkovej sumy za opravu motorového vozidla nepriznal primerané náklady na opravu vo vlastnej réžii v sume 172,17 eur. V odôvodnení žalovaný uviedol, že v zmysle § 797 ods. 3 OZ priznal žalovaný poistné plnenie s poukazom na tú skutočnosť, že podľa § 43 až 51 OZ a § 269 ObZ, právny subjekt nemôže sám so sebou uzatvárať obchodnoprávny vzťah, je tento druh opravy treba definovať ako vykonanú vo vlastnej réžii, resp. svojpomocnú opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 261 ods. 9 ObZ <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a týmto zákonom.
17. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. Podľa § 797 ods. 1, 2 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
19. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
20. V zmysle § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
21. V zmysle § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
22. Podľa čl. VI, bod 16 zmluvných dojednaní poistený je povinný na požiadame poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 OZ.
23. Podľa čl. IX, bod 1 zmluvných dojednaní, za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistite plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
24. Podľa čl. IX, bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.
25. Podľa čl. IX, bod 4, tretej a štvrtej vety zmluvných dojednaní, ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takom prípade primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť 1.659,70 eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku,
26. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na poistné plnenie, ktorý mu vzniklo z titulu skutočne vynaložených nákladov v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia, EČV:N.- XXXCR v celkovej sume 715,26 eur, a to z rozdielu nepriznaného žalovaným na opravu vo výške 172,17 eur.
27. Medzi stranami nebola sporná existencia zmluvného vzťahu titulom uzatvorenej Zmluvy o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie poškodeného osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Spornou nebola ani poistná udalosť u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX, poškodenie poisteného vozidla Škoda Octavia, ani rozsah poškodenia predmetného vozidla. Žalobca vozidlo opravil vo vlastnom neautorizovanom servise, o čom predložil doklady žalovanému (faktúra č. IF19 12 zo dňa 30.11.2019). Nesporným bolo ukončenie likvidácie poistnej udalosti dňa 07.01.2020 s vyplateným poistným plnením vo výške 476, 70 eur po odčítaní dojednanej spoluúčasti.
28. Sporným bolo nepriznanie poistného plnenia vo výške 172,17 eur, ktoré mali podľa oznámenia o poistnom plnení predstavovať zisk opravcu v rámci práce vykonanej vo vlastnej réžii, ktorý žalobca nemôže vytvárať, a preto do poistného plnenia boli priznané len skutočné náklady na opravu vozidla. Podstata sporu spočívala v tom, či žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu nákladov tak, ako boli žalobcom vyčíslené internou faktúrou č. IF19 12, keď žalobca opravu vozidla vykonal sám vo vlastnom autoservise a nejednalo sa o opravu vykonanú na základe zmluvného vzťahu s iným subjektom.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v súdnom konaní poukázal na čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní a poukázal na tú skutočnosť, že žaloba neobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 132 CSP.
29. V dôsledku poistnej udalosti žalobcovi ako poistenému z poistného vzťahu vznikol v zmysle § 797 OZ nárok na poistné plnenie voči žalovanému ako poistiteľovi vo výške nákladov účelne vynaložených na opravu poisteného osobného motorového vozidla, resp. uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej udalosti, resp. v danom konkrétnom prípade v rozsahu nákladov, ktoré žalobca požadoval na vrátenie veci do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou.
30. Súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný v rámci procesnej obrany v súdnom konaní odkázal na čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, tento v rámci ukončenia šetrenia neaplikoval správne, keď nepriznanie poistného plnenia síce odôvodňoval svojpomocnou opravou, avšak s poukazom na zisk, ktorý si žalobca v rámci svojpomocnej opravy podľa názoru žalovaného vytvárať nemôže, čo je extenzívny rozšírením dôvodov pre určenie poistného plnenia v zmysle citovaného článku. V nadväznosti na toto tvrdenie bez opory v zákone alebo poistných podmienkach, žalovaný uvádza, že boli priznané len skutočné náklady na opravu vozidla. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že žalovaný aplikoval neprípustne extenzívny výklad svojpomocnej opravy, v rámci ktorej si poistený nemôže vytvárať zisk bez zohľadnenia skutočnosti, že žalobca je neautorizovaným servisom, ktorý má v predmete podnikania opravu vozidiel bez takto špecifikovanej definície svojpomocnej opravy v poistných podmienkach (bližšie pozri čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní). V súdnom konaní následne žalovaný vysvetľoval postup, ktorý použil v rámci výpočtu poistného plnenia čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, len ako svojpomocnú opravu, v rámci ktorej maximálna hodinová sadzba bude polovičná v nákladoch na prácu a lakovanie, čo v dôsledku uvedeného (a rozširujúco aplikovaného článku) je možné subsumovať aj pod právny výklad „iného dôvodu“ nepriznania poistného plnenia. Rozdiel v aplikácii čl. IX bod 4 zmluvných dojednaní a uvedeného dôvodu v oznámení o poistnom plnení spočíva práve v tvrdení žalovaného o zákaze vytvárania zisku v rámci svojpomocnej opravy a úhrade len skutočných nákladov, čo však nie je zakomponované v citovanom článku ako dôvod pre postup iného výpočtu poistného plnenia podľa čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní. Okrem toho, že žalobca aplikáciu čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní neprípustne rozširuje na zákaz vytvárania zisku, ktorý upravený v poistných podmienkach nie je, prispôsobuje právnu argumentáciu použitú v súdnom konaní aplikácii výpočtu poistného plnenia čl. IX bod 4 zmluvných dojednaní, čo je v rozpore s § 797 ods. 4 OZ. Navyše žalovaný, v oznámení o poistnom plnení nezmyselne tvrdí, že priznáva len skutočné náklady, napriek tomu, že ich svojvoľným postupom znižuje pre subjekt servisu, ktorý sa zaoberá opravou vozidiel z dôvodu dosahovania zisku v rámci svojpomocnej opravy (čo je predmetom podnikania a vôbec dôvodu existencie takejto právnickej osoby).
31. Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje (teda ak by nemal prihliadať na popísaný dôvod uvedený v oznámení o poistnom plnení o znížení poistného plnenia z dôvodu dosahovania zisku v rámci svojpomocnej opravy podľa § 797 ods. 4 OZ), že v prípade aplikácie čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, je v prvom rade vyhradené právo poisťovne určenie opravovne, v ktorej sa má oprava vykonať. Spôsob určenia maximálnej výšky poistného plnenia (ako polovičnej hodinovej sadzby) sa aplikuje až následne, keď poistený ponúkne poistenie vykonanie opravy a poisťovňa udelí písomný súhlas na tento postup. Určenie opravovne si žalovaný nezvolil, čo vylučuje aplikáciu ustanovenia čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní na určenie výšky poistného plnenia v rozhodovanom spore. Zároveň je treba zdôrazniť, že samotný pojem svojpomoc môže byť vykladaný rôzne, a to najmä v prípade, ak je poisteným subjekt, ktorý je autorizovaným alebo neautorizovaným servisom, pričom zmluvné dojednania výklad tohto ustanovenia neposkytujú, čo v zmysle § 266 ods. 4 ObZ treba vykladať na ťarchu žalovaného, ktorý predmetný pojem, bez jeho bližšej definície, ako prvý použil. Pri absencii definície pojmu „svojpomocná oprava“ v zmluvných dokumentoch žalovaného je súd toho názoru, že predmetným pojmom sa charakterizuje vykonanie „laickej“ opravy zo strany poisteného v jeho domácich podmienkach a nie aj vykonanie opravy profesionálnym subjektom špecializovaným na opravu motorových vozidiel (čiže výkladu, ktorý je v prospech poisteného). Postup poisťovne, ktorým sa snaží až ex post definovať do určitej miery nejasné a neurčité pojmy použité poisťovňou v zmluvných dojednaniach v neprospech poisteného a v prospech toho, aby bolo po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu, je absolútne neprípustným a nemôže požívať právnu ochranu.
32. Z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený znížiť poistné plnenie len z dôvodu, že opravu vykonal poistený, ktorý je podnikateľský subjekt s predmetom podnikania zahŕňajúcim aj opravu vozidla práve za účelom dosahovania zisku z takejto činnosti.
33. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007 <aspi://module='JUD'&link='JUD37410SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia § 132 CSP, ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 172,17 eur s príslušenstvom z titulu havarijného poistenia č. XXXXXXXXXX v dôsledku poistnej udalosti vymedzenej č. XXXXXXXXXX, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k rovnakému záveru, ako okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz (v opačnom prípade by ani nebolo možné vydať platobný rozkaz), potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v prílohe žaloby, ako napr. faktúru, oznámenie o poistnom plnení a etc.
34. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
35. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
36. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj „Nariadenie vlády“) účinného do 01.01.2015 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='21/2013 Z.z. %25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
38. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 do 26.07.2022 je 0,00 %.
39. Okrem iného sa žalobca domáhal aj z predmetnej istiny úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. od 09.01.2020 do zaplatenia, teda odo dňa oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.01.2020 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 07.01.2020. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa
dostal s jeho plnením do omeškania, súd žalobcovi priznal aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky v požadovanej výške, avšak až nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 23.01.2020. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 ObZ, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením Nariadenia vlády v príslušnej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
40. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
41. Vzhľadom na uvedené závery (bližšie pozri bod 39 odôvodnenia rozsudku) súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. z istiny 172,17 eur od 09.01.2020 do 22.01.2020, zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).