Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Co-11-2022.pdf
PDF · 113.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Easy Come & Go s.r.o., so sídlom v Českej republike, v Prahe 3, na ul. Žerotínovej č. 1851/62, IČ: 248 283 27, proti žalovanej: W.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v B., na ul. W. M. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 17, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.10.2021 č.k. 11C 7/2020-78, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.191,36 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.191,36 eur od 23.01.2020 do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 07.02.2018 o 14:35 hodine v Košiciach v smere na Zelený dvor - Prešov, došlo v úseku cesty za Mestom Košice ku škodovej udalosti, keď spod kolies motorového vozidla idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu značky Z., EČ: XPXXXXX sa odmrštil kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla žalobcu a tým ho poškodil. Pred motorovým vozidlom žalobcu na danom úseku cesty riadila osobné motorové vozidlo žalovanej O. T., EČ: B. XXX X. vnučka N. N. a ako jej spolucestujúca bola v aute Ing. O. N.. Motorové vozidlo žalobcu riadil jeho konateľ JUDr. L. X.. Ten svetelnými znameniami a gestikuláciou prinútil zastaviť motorové vozidlo žalovanej a následne zavolal na prešetrenie tejto udalosti aj políciu. Za asistencie polície bol na mieste vypísaný formulár „záznam o dopravnej nehode“, z ktorého vyplýva, že k tejto škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej, pričom obaja vodiči - teda JUDr. X. a N. N. uvedený záznam podpísali.
3. Záznam o preverení škodovej udalosti spísal tiež príslušník Krajského dopravného inšpektorátu Košice, diaľničného oddelenia, v ktorom vyznačil, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení. Záver tohto formulára sa týka postihu účastníka škodovej udalosti za priestupok podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z., ktorá časť je prečiarknutá a ručne je dopísaný v poznámke nasledujúci text: „úlet kameňa do čelného skla nezavinený vodičkou“. Tento formulár okrem policajta podpísali obaja účastníci škodovej udalosti, teda JUDr. X. a N. N., ale aj matka vodičky Ing. O. N..
4. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody v ČSOB poisťovni, a.s., u ktorej mala žalovaná poistené motorové vozidlo titulom povinného zmluvného poistenia. Táto poisťovňa však listom zo dňa 05.03.2018 oznámila žalobcovi ukončenie vyšetrovania tejto škodovej udalosti a odmietla mu plnenie poskytnúť z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na jeho vozidle a prevádzkou motorového vozidla u nich poisteného, čo bolo potvrdené písomným prehlásením poisteného z 20.12.2018.
5. Listom, ktorý bol doručený ČSOB poisťovni a.s. dňa 14.02.2018, podpísaným N. N. a Ing. O. N., obe pisateľky oznámili poisťovni, že neuznávajú zavinenie škodovej udalosti prevádzkou motorového vozidla žalovanej.
6. Žalobca k žalobe pripojil faktúru Autoskla Kardos Košice z 21.02.2018 týkajúcu sa výmeny čelného skla na jeho aute za sumu 914,06 eur a tiež pokladničný doklad zo dňa 21.02.2018 o zaplatení tejto sumy. Ďalší pokladničný doklad je z 08.01.2018 a týka sa kúpy ročnej diaľničnej známky za 87,30 eur. Napokon žalobca pripojil aj faktúru spoločnosti Aquapol s.r.o. Tábor adresovanú žalobcovi za prenájom motorového vozidla dňa 21.02.2018 vo výške 4.908,75 Kč.
7. Žalovaná výšku škody, teda skutkové tvrdenie uvedené v žalobe týkajúce sa výšky škody nespochybnila, preto platí fikcia o nespornosti tohto skutkového tvrdenia s poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p.
8. Žalobca vyzval žalovanú listom z 15.01.2020 na náhradu škody vo výške 1.193,06 eur a na pojednávaní preukázal, že tento list bol žalovanej doručený 22.01.2020.
9. Uplatnený nárok na náhradu škody nebol posúdený podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka ako to uvádzal žalobca, ale bol posúdený podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla.
10. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopraveného prostriedku sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopraveného prostriedku (resp. dopravy), škoda a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na sprísnenú (objektívnu) povahu tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie a ani protiprávny úkon škodcu.
11. Potrebné je zdôrazniť, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového prostriedku je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení legeračných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Medzi takúto okolnosť majúcu pôvod v prevádzke je potrebné považovať aj vymrštenie kameňa spod kolesa iného motorového vozidla, k čomu zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod č. Cpj 5/2014 z 03.06.2014 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 10/2014. Najvyšší súd v ňom uviedol, že samotný pohyb (valivý pohyb kolesa) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.
12. Podľa zákona č. 9/2009 Z.z. o cestnej premávke je potrebné rozlišovať dopravnú nehodu a škodovú udalosť. Podľa § 64 uvedeného zákona, o dopravnú nehodu ide vtedy, ak dôjde v súvislosti s premávkou vozidla k smrti alebo zraneniu osoby, ak sa poškodí cesta alebo verejnoprospešné zariadenie, ak uniknú nebezpečné veci alebo pri škode zrejme prevyšujúcej jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, ale je ňou aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona č. 9/2009 Z.z., ak je vodič pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo ak sa účastníci nedohodli na jej zavinení. Všetky ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s prevádzkou vozidla, sú škodovými udalosťami.
13. V danom prípade bolo sporné, či k vyššie uvedenej škodovej udalosti došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla žalovanej. Všetky vykonané dôkazy bolo potrebné teda vyhodnotiť v tom smere, či žalobca dostatočne preukázal, že ku škode na jeho motorovom vozidle spôsobenej rozbitím čelného skla došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Na jednej strane vypočuté svedkyne - vodička N. N. a jej matka Ing. O. N. spochybňovali tvrdenie žalobcu s poukazom na to, že v inkriminovanom čase pred vozidlom žalobcu jazdili aj iné vozidlá a že k podpísaniu záznamu o dopravnej nehode došlo pod nátlakom konateľa žalobcu. Z ich samotných výpovedí však vôbec nevyplynulo, že by konateľ žalobcu sa choval pri komunikácii s nimi agresívne a že by ich nútil k podpísaniu záznamov o škodovej udalosti. Navyše obe svedkyne sa vyjadrovali v tom zmysle, že nie sú si vedomé toho, aby došlo k vymršteniu kameňa spod kolesa auta, v ktorom sedeli a zároveň na otázku súdu výslovne uviedli, že nemôžu vylúčiť to, že skutočne k škodovej udalosti došlo tak, ako to tvrdil žalobca. Poukázali síce aj na zásterky na kolesách, ale podľa súdu ani táto skutočnosť nepreukazuje, že by museli zabrániť odskoku kameňa spod kolesa. Za zásadný dôkaz sa považoval záznam o dopravnej nehode potvrdzujúci, že ku škode došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ktorý podpísala aj vodička N. N.. Sama pritom pri výsluchu uviedla, že bola si vedomá toho, že tým potvrdzuje uznanie priebehu škodovej udalosti podľa popisu žalobcu. Ďalším dôležitým dôkazom bol záznam o škodovej udalosti spísaný dopravným policajtom, v ktorom sa konštatuje, že jej účastníci sa dohodli na zavinení, inak by ani nešlo len o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu, ktorú by musel vyšetriť. Aj tento listinný dôkaz je podpísaný oboma vodičmi - teda JUDr. X.om a N. N. a dokonca aj matkou vodičky. Tá pritom pri svojom vypočutí na súde tvrdila, že žiaden záznam nepodpisovala, ale po nahliadnutí do neho pripustila, že môže ísť o jej podpis na tomto policajnom zázname. Je teda zjavné, že svedkyňa Ing. N. o tejto skutočnosti pred súdom nevypovedala pravdivo, čo vyvoláva pochybnosť o hodnovernosti celej jej výpovede a to aj z iných dôvodov. Tvrdila, že bola nahlásiť v poisťovni danú poistnú udalosť za účelom jej likvidácie, ale že vraj znalec vylúčil, že by ku škode došlo tak, ako to tvrdil žalobca a že aj podľa nej vzhľadom na tvar praskliny na čelnom skle vozidla žalobcu muselo ísť o staršie prasknutie. Z vyjadrenia poisťovne ČSOB a.s., u ktorej bolo poistené vozidlo žalovanej, vyplýva pritom niečo iné, a to konkrétne to, že k odmietnutiu poskytnutia plnenia žalobcovi došlo kvôli nesúhlasnému vyjadreniu žalovanej ako poistenej a to bolo odobrené aj písomným prehlásením adresovaným poisťovni, ktoré jej bolo doručené dňa 14.02.2018. Navyše táto svedkyňa výpoveďou naznačila, že k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu došlo skôr, čo by malo znamenať, že žalobca si len hľadal niekoho na uplatnenie nároku na náhradu škody a vybral si práve rodinu svedkyne. Uvedené tvrdenie sa považovalo len za účelovú konštrukciu svedkyne, ktorá vyznieva absolútne nedôveryhodne až absurdne. Nie je možné považovať tvrdenia svedkýň o spochybňovaní príčiny vzniku škodovej udalosti za hodnoverné, ak na jednej strane podpíšu v prítomnosti polície listiny, ktoré tento priebeh škodovej udalosti potvrdzujú a neskôr tento priebeh spochybňujú. Súd preto nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu podporenej listinnými dôkazmi. Okrem toho, práve vodič motorového vozidla žalobcu musel najlepšie vedieť a vidieť, spod kolesa ktorého motorového vozidla bol kameň vymrštený a nemal dôvod zastaviť na mieste škodovej udalosti iné vozidlo než vozidlo škodcu.
14. Na strane druhej je len logické, že cestujúci vo vozidle škodcu to vidieť nemohli.
15. K argumentácii žalovanej ohľadom poznámky policajta v zázname o škodovej udalosti, o ktorej sa domnieva, že potvrdzuje jej vyjadrenie, táto nie je náležitá. Uvedená poznámka práve opačne potvrdzuje vznik škodovej udalosti tak, ako to tvrdí žalobca a je v nej jasne uvedené, že odletel kameň do čelného skla a údaj o tom, že to nezavinila vodička je potrebné vnímať v kontexte s predchádzajúcou časťou formulára, na ktorý naväzuje a ten sa týkal sankcie za porušenie dopravných predpisov. Túto časť policajt prečiarkol, keďže nepochybne vodička N. N. sa nedopustila žiadneho dopravného priestupku a teda logicky policajt uviedol, že úlet kameňa nezavinila vodička. Tento listinný dôkaz je potrebné vnímať v celom jeho kontexte a nie vytrhnúť z neho len časť jednej vety. Rozhodujúce je teda to, že z celého policajného záznamu vyplýva, že účastníci škodovej udalosti L. X. a N. N. sa dohodli na jej zavinení a že škoda bola spôsobená odleteným kameňom.
16. Pokiaľ ide o tvrdenia oboch strán o tom, čo udalosti predchádzalo, v ktorom jazdnom pruhu jazdili, tieto sú irelevantné. Rozdielne boli aj ich tvrdenia o tom, či aj iné vozidla jazdili v inkriminovanom čase pred vozidlom žalobcu. Žalobca tvrdil, že to bolo len vozidlo žalovanej, svedkyne tvrdili niečo iné, ale opäť v kontexte s vyhodnotením vyššie uvedených listinných dôkazov súd prijal záver, že k škodovej udalosti na vozidle žalobcu došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalobca sám musel vidieť,
ktoré vozidlo jazdilo pred ním v čase, keď došlo ku škode a nemal dôvod zastaviť iné vozidlo, než to, prevádzkou ktorého mu bola spôsobená škoda.
17. Základ nároku bol preto preukázaný a jeho výšku žalovaná nespochybnila. Z tohto dôvodu bolo preto žalobe o zaplatenie istiny 1.193,36 eur vyhovené. Ide o náhradu škody predstavujúcej preukázané náklady žalobcu na výmenu čelného skla vo výške 914,06 eur, za znehodnotenú diaľničnú známku v hodnote 87,30 eur a za jednodňový prenájom vozidla v čase opravy vozidla vo výške 4.908,75 Kč, čo po zaokrúhlení v prepočte na eur činí 190 eur.
18. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 22.02.2018, čo súviselo s dátumom uplatnenia likvidácie tejto poistnej udalosti v poisťovni žalovanej, avšak tento nárok je uplatnený nie voči poisťovni, ale voči žalovanej ako prevádzkovateľovi motorového vozidla a teda ide o odlišné subjekty. Žalovaná sa do omeškania s plnením priznaného nároku dostala nasledujúci deň po tom, čo ju žalobca vyzval na toto plnenie. Išlo o predžalobnú výzvu z 15.01.2020, ktorá bola žalovanej doručená 22.01.2020. Úroky z omeškania tak boli priznané od nasledujúceho dňa a keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania aj za predchádzajúce obdobie, v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
19. Až na pojednávaní právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania, ktorú však žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil a nezdôvodnil. Námietka premlčania pritom spadá pod hmotnoprávnu námietku upravenú v § 152 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
20. Keďže námietka premlčania je právnym úkonom, musí spĺňať všetky atribúty platnosti a to aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovanej námietku premlčania vôbec nezdôvodnil, ide o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý súd nemohol prihliadnuť. Napriek tomu uvedená námietka v podstatnej časti ani nebola vznesená dôvodne, keďže subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa žalobca dozvedel o výške škody až z príslušných faktúr, ktoré sú zo dňa 21.02.2018 a žaloba bola podaná dňa 10.02.2020, teda včas.
22. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p a § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.
23. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že záver, podľa ktorého sa účastníci škodovej udalosti dohodli na zavinení vodičky motorového vozidla, je založený len na podpísaní policajného záznamu uvedeného na formulári, resp. tlačive. Obe svedkyne, dcéra a vnučka žalovanej, zhodne tvrdili, že L. X., vodič vozidla žalobcu ich presviedčal, že celú situáciu má zaznamenanú na kamerovom zázname, a preto sa nechali v tejto veci ovplyvniť a protokol podpísali. Skutočnosť je taká, že žiadny kamerový záznam tejto situácie neexistuje a ani jedna zo svedkýň si nebola vedomá, aby došlo k vymršteniu kameňa spod kolesa vozidla, aj keď vylúčiť túto okolnosť nemôžu. Je nepochybné, že odskočený kamienok vozidla súvisí s prevádzkou vozidla. Platí však, že poškodený musí vždy preukázať s prevádzkou ktorého konkrétneho vozidla kamienok súvisí. Ak by aj existovalo vyhlásenie škodcu, že od zadného kolesa jeho vozidla odletel kameň a rozbil čelné sklo autu idúcemu za ním, takéto vyhlásenie by bolo irelevantné, pretože škodca nemôže vidieť na svoje zadné kolesá a z jeho strany môže ísť len o domnienku, že by mohlo ísť o kameň spod kolies jeho vozidla. Rozhodujúce je, aby poškodený predložil zásadný dôkaz, ktorým sa dá jednoznačne určiť, ktoré auto škodu spôsobilo. Poškodený by mal takýmto spôsobom uniesť dôkazné bremeno. Aktuálne sa používa najmä záznam z kamery, pretože nič vierohodnejšie zatiaľ neexistuje. Naviac, na zadných kolesách vozidla žalovanej sa nachádzali zásterky, ktoré zabraňujú odskočeniu kamienkov spod kolies auta počas jazdy.
24. Udalosť sa stala v strede pracovného týždňa v dopravnej špičke počas dňa. Na vozovke bola hustá premávka motorových vozidiel, a preto kamienok mohol odskočiť spod kolies hociktorého motorového vozidla, za ktorým premávalo vozidlo žalobcu, ktoré viedol L. X. ako vodič. N. mohol poškodiť čelné sklo aj skôr a mohol počuť náraz kamienka, ktorý mu sklo nepoškodil. Preto je diskutabilné tvrdenie žalobcu
o tom, že vie, ktoré vozidlo mu svojou prevádzkou škodu spôsobilo. Mohol produkovať aspoň dôkaz o tom, že predchádzajúci deň mal sklo ešte v poriadku. Ani dôkaz o tomto žalobca nepredložil. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena mala byť žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.
25. Okrem toho škoda podľa žalobcu mala vzniknúť 07.02.2018 a žaloba bola podaná osobne 11.02.2020, teda 4 dni po dvojročnej lehote od vzniku škody. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietky dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania, avšak na jej prekvapenie v rozpore s ust. § 100 Občianskeho zákonníka priznal súd premlčané právo žalobcovi. Súd tvrdí, že vznesená námietka je absolútne neplatným právnym úkonom, čo je nelogické a na druhej strane tvrdí, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota začína plynúť, až keď sa žalobca dozvedel o výške škody z príslušných faktúr. Uvedené považuje za právne irelevantné. Znamenalo by to totiž, že poškodený by si mohol posúvať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty tým, že by si dal urobiť vyčíslenie škody až vtedy, kedy by bo potreboval. Podľa ustálenej súdnej praxe škoda by vznikla poškodením skla a začala by plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a to je nasledujúci deň po vzniku škody. Niet potom pochybností o tom, že nárok žalobcu je premlčaný.
26. Žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
27. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
28. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
29. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, dňa 07.02.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Ako došlo ku škodovej udalosti, podrobne uviedol pri svojom výsluchu vodič a konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021.
30. Výsluch strany ako dôkazný prostriedok je právne upravený v ust. § 195 C.s.p. Podľa ust. § 195 ods. 1 C.s.p., na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
31. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami, či inými dôkaznými prostriedkami). Táto právna úprava vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu. Skutočnosť, že výsluch strany má súd nariadiť len vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak, predstavuje prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k objasneniu skutkového stavu veci.
32. V prejednávanej veci bol to práve konateľ žalobcu JUDr. L. X., ktorý ako jediný mohol popísať škodovú udalosť zo dňa 07.02.2018, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla žalovanej riadeného jej vnučkou N. N.. V tejto súvislosti je potrebné len dodať, že vodička N. N. a jej matka Ing. O. N. ako spolucestujúca, nemohli mať vedomosť o tom, že spod kolies motorového vozidla žalovanej došlo k úletu kameňa do čelného skla motorového vozidla žalobcu. Tvrdenia žalovanej o tom, že k poškodeniu čelného skla mohlo dôjsť už skôr, alebo v súvislosti s prevádzkou iného motorového vozidla, sú ničím nepodloženými domnienkami tejto strany sporu. V konaní vypočuté svedkyne N. N. a Ing. O. N. tieto tvrdenia nepotvrdili a ani nevyvrátili, nakoľko si neboli vedomé toho, aby došlo k vymršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla žalovanej, aj keď túto okolnosť vylúčiť nemohli.
33. Ďalšou okolnosťou podporujúcou tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti je i správanie samotnej vodičky N. N.. Táto spolu s konateľom žalobcu podpísala záznam o dopravnej nehode, z ktorého vyplynulo, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Ku škodovej udalosti bol tiež privolaný príslušník diaľničného oddelenia Krajského dopravného inšpektorátu Košice. Podľa záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 07.02.2018 sa účastníci škodovej udalosti dohodli na jej zavinení, pričom tento záznam podpísal nielen konateľ žalobcu a vodička N. N., ale aj Ing. O. N. ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle žalovanej.
34. S prihliadnutím na vyššie uvedené ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k priebehu škodovej udalosti.
35. Podľa ust. § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom sa starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
36. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
37. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
38. V prejednávanej veci žalobca dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na náhradu škody podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej.
39. Neodôvodnenou je i námietka premlčania uplatnená žalovanou.
40. Podľa ust. § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.
41. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
42. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej
udalosti), ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodovej udalosti, či s protiprávnym konaním. Poškodený musí mať taktiež vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.
43. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 11. novembra 2010 vydaného vo veci I. ÚS 331/09 zdôraznil, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode.
44. Vedomosť o škode je subjektívna kategória, ktorá však vychádza z objektívneho stavu. V súvislosti s poškodeným motorovým vozidlom žalobcu musí byť natoľko ustálená (nemenná), aby bolo možné hovoriť o vedomosti o škode tak, aby mohla začať plynúť dvojročná premlčacia doba, čo bolo až po oboznámení sa žalobcu s príslušnými daňovými dokladmi zo dňa 21.02.2018.
45. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 10.02.2020, k premlčaniu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby počítanej od 21.02.2018 dôjsť nemohlo.
46. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.
47. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
48. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).