Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44Ek-535-2022.pdf
PDF · 117.96 KB
Case nature
Subarea
44Ek/535/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti povinnému: 1/ Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., X/ N. I., T.. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., o vymoženie 246,42 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, pod číslom XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený m á voči povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 26,90 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Súd povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.02.2022 domáhal od povinných vymoženia istiny vo výške 246,42 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.01.2022, sp. zn. XCsp/XX/XXXX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.02.2022 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/535/2022 dňa 01.03.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 16.03.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.03.2022 bolo povinnému 1/ a povinnému 2/ doručené dňa 07.03.2022. Návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 14.03.2022 (na poštovú prepravu bol podaný dňa 11.03.2022). Súd konštatuje, že návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej, t. j. 15 - dňovej lehote. Súdny exekútor predložil súdu okrem návrhu povinných na zastavenie exekúcie aj Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.03.2022 + doručenky, ako aj vyjadrenie oprávneného.
4. Povinný 1/ a povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 11.03.2022 uvádzajú dôvody, pre ktoré žiadajú začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že podávajú žalobu o zastavenie exekúcie (pozn. súdu - návrh na zastavenie exekúcie) podľa § 61k ods. 1 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, zároveň námietky proti trovám exekúcie sp. zn. XXXEX XXX/XX spolu so žalobou o ochranu práv spotrebiteľa. Ako prvé
povinní žiadajú o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť a pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože im boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Povinný 1/ a 2/ ďalej uviedli, že súdny exekútor žiada súdom uznanú pohľadávku 246,42 Eur neprehľadným, nejasným a nepreukázaným spôsobom v čiastke až 464,93 Eur, teda dvojnásobok vykonateľného exekučného titulu. Spornú pohľadávku povinní neuznávajú čo do dôvodu aj do výšky a majú za to, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu. Z dôvodu opatrnosti podali aj námietku premlčania. Zároveň dôrazne podali jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky. Povinní ďalej žiadali predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Povinní zdôraznili súdu, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak majú záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach po 30,00 EUR mesačne až do celkového splatenia v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR. Povinný 1/ a 2/ ďalej tvrdia, že oprávnený je verejne známy finančný úžerník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinnými v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Pričom oprávneného podľa názoru povinných verejne označujú za viacnásobného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne oklamal aj povinných. Povinní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č. k. IV. ÚS 55/11-19. Ďalej boli povinní toho názoru, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom a žiadali, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Nikto nemá právo odňať povinným ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR podľa čl. 46, 47, 48 a toto oprávnenie nemá ani súd. Povinní zastávajú názor, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie, súd nezistil či ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nezistil či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd neurčil, že či pri uzatváraní boli použité nekalé obchodné praktiky, súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný 1/ a 2/ majú za to, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd odignoroval judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Spotrebiteľská zmluva, podľa ktorej dodávateľ/oprávnený poskytol povinnému úver/pôžičku a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými podľa povinných spotrebiteľ nie je viazaný. Dodávateľ spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky - neprimerane vysoké odplaty v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky. Povinní zároveň odôvodnili návrh na zastavenie exekúcie aj s poukazom na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, na ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na ust. § 53d Občianskeho zákonníka. Povinní uvádzajú, že dodávateľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky ako napríklad, že neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinní opätovne poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a iné rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských vecí. Svojim návrhom na zastavenie exekúcie povinní podali námietky aj voči trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože podľa nich nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Na základe vyššie uvedeného povinný 1/ a 2/ žiadajú súd, aby v súlade s § 61k ods. 1 predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania.
5. K návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený uviedol, že predmetné podanie povinných 1/ a 2/ považuje za celkom právne irelevantné bez akéhokoľvek reálneho skutkového a právneho základu. Oprávnený poukazuje na to, že exekučné konanie je vedené na základe riadneho exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia označeného v podanom návrhu na vykonanie exekúcie. Polemika povinných 1/ a 2/ o neprijateľných zmluvných podmienkach, či o „neuznávaní“ príslušnej pohľadávky povinnými 1/ a 2/ podľa názoru oprávneného postráda nielen akékoľvek opodstatnenie, ale aj logické opodstatnenie. Naviac oprávnený uvádza, že nebol s povinnými 1/ a 2/ v žiadnom zmluvnom vzťahu. Oprávnený preto tvrdí, že podanie povinných 1/ a 2/ vychádza zo zjavne odlišnej veci bez náznaku súvisu s príslušným exekučným titulom. Oprávnený tvrdí, že povinným 1/ a 2/ akoby ušlo pozornosti, že exekučné konanie je už len konaním vykonávacím, pričom s ohľadom na fakt, že
exekučným titulom je súdne rozhodnutie, je ostatné podanie povinných 1/ a 2/ absolútne zmätočné a úplne nesprávne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti oprávnený cestou splnomocnenej advokátskej kancelárie navrhuje, aby bol návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie postupom podľa § 61l ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý a súčasne, aby bol oprávnenému priznaný nárok na ďalšiu náhradu trov exekučného konania vo výške 10,79 Eur za 1 polovičný úkon právnych služieb + režijný paušál + DPH v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
6. Poverený súdny exekútor sa vyjadril len k doručovaniu písomností v tomto konaní.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 2Csp/23/2018, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.02.2022.
14. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
16. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Povinný 1/ a povinný 2/ navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého porušenia práva na spravodlivý súdny proces v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vydal exekučný titul, a to s poukazom čl. 46, čl. 47, a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd v základnom konaní neposkytol žalovaným (povinným v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári, nepreskúmal existenciu použitia nekalých obchodných praktík, nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd v exekučnom konaní tieto povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.
18. Povinný 1/ a 2/ ďalej navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázali tak, ako je uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto uznesenia, z dôvodu, že súd nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, z dôvodu povinnými namietaného poškodzovania spotrebiteľa zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní aj tieto povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietali prevažne skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinní mali možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, a to prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, exekučný súd v spojení s návrhom povinných na zastavenie exekúcie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
20. Súd v tomto bode poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
21. Povinní v neposlednom rade navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a taktiež z dôvodu, že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinných v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, bez preskúmania zákonnosti a účinnosti exekučných titulov. Súd vyhodnotil povinnými prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinní nesplnili povinnosť im uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinnými namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedôvodnosť podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
22. Povinní návrhom na zastavenie exekúcie vzniesli aj námietku proti trovám exekúcie. Súd k uvedenému dodáva, že si oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie nárok na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, ktorý bol v tomto exekučnom konaní riadne uhradený a nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume spolu 70,31 EUR (pozostávajúce z dvoch štvrtinových úkonov právnej služby vo výške 21,58 EUR (2 x 10,79 EUR), dvoch režijných paušálov vo výške 23,26 EUR (režijný paušál za rok 2022, 2 x 11,63 EUR) a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %, nakoľko právny zástupca oprávneného je platiteľom DPH, t. j. (2 x 10,79 EUR + 2 x 11,63 EUR + 20 % DPH + 16,50 EUR = 70,31 EUR). Súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotil, že sa jedná o účelne vynaložené trovy exekučného konania v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v dôsledku čoho bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekučného konania v rozsahu takom ako sú uvedené v poverení na vykonanie exekúcie. Čo sa týka trov súdneho exekútora, súd k uvedenému uvádza, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia vymáhanej pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre prípad neuhradenia vymáhanej pohľadávky v stanovenej lehote, v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 197 ods. 1 a ods. 2, § 199) a vyhlášky 68/2017 Z. z. (§ 6, 7 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinnými vznesenú námietku proti trovám exekúcie za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
23. Povinný 1/ a povinný 2/ uviedli vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie aj skutočnosť, že žiadajú zastaviť exekúciu pre nemajetnosť. Predmetnej námietke nie je možné vyhovieť, pretože momentálna finančná situácia povinných nemá vplyv na to, že exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene. Taktiež sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, alebo by bola dôvodom, pre ktorý by daná exekúcia bola neprípustná. Súd má za to, že momentálna nepriaznivá finančná situácia, na ktorú povinní v návrhu poukázali (nemajetnosť), nemusí predpovedať, že tento stav povinných 1/ a 2/ bude pretrvávať aj v budúcnosti. Zároveň súd dodáva, že pohľadávku vymáhanú v danom exekučnom konaní možno uspokojiť aj z majetku, ktorý povinní môžu nadobudnúť v budúcnosti. V danom prípade je vecou povereného súdneho exekútora, aby sa pri výkone exekučnej činnosti oboznámil s majetkovými a finančnými pomermi každého povinného a vzhľadom na jeho zistenia určil ďalší procesný postup podľa Exekučného poriadku. Súd vyhodnotil povinnými prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný 1/ a 2/ nesplnili povinnosť im uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd ďalej uvádza, že povinnými načrtnutá nepriaznivá situácia ich nezbavuje povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Súd ďalej uvádza, že v zmysle novely zákona č. 2/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dôvod, pre ktorý povinní navrhovali zastavenie exekúcie (nemajetnosť) bol pretransformovaný do ustanovenia § 61n ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedenej novely má rozhodovanie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti v plnej kompetencii súdny exekútor, ktorý môže po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (v prípade fyzických osôb 5 rokov od začatia exekúcie) vydať upovedomenie o ukončení exekúcie. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Vo vzťahu k žiadosti povinných o splátkový kalendár súd uvádza, že dojednanie splátkového kalendára je výlučne na dohode s oprávneným a schopnosť povinných plniť svoj dlh oprávnenému v splátkach neopodstatňuje zastavenie exekúcie.
24. Pokiaľ povinní ako dôvod zastavenia exekúcie z opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania, súd uvádza, že takáto námietka povinných je nedôvodná a v súvislosti s rozhodovaním o ich návrhu nie je na takú námietku možné prihliadnuť. Na premlčanie pohľadávky alebo exekučného titulu nemožno ani pomyslieť, a to vzhľadom na to, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2Csp/23/2018 zo dňa 11.01.2022, vykonateľné dňa 09.02.2022. Súčasne je potrebné uviesť, že toto exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 18.02.2022. Exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.02.2022, t. j. od tohto dňa sa malo rozhodnutie plniť a v súlade s ust. § 110 Občianskeho zákonníka - ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V tomto prípade by sa právo priznané exekučným titulom premlčalo dňa 09.02.2032. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinnými namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - premlčanie pohľadávky oprávneného za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
25. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
26. Súd má za to, že povinný 1/ a povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 11.03.2022 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej
zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
34. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkom - povinným, ktorí úspech nemali.
35. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Základnou sadzbou tarifnej odmeny je v tomto prípade istina vo výške 246,42 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon je potom vyčíslená na 21,58 Eur. Oprávnený má nárok na 1 úkon, čo predstavuje sumu 10,79 Eur. Nakoľko bol oprávnený v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 26,90 Eur, ktoré pozostávajú z jedného polovičného úkonu právnej služby vo výške 10,79 Eur, jedného režijného paušálu za rok 2022 vo výške 11,63 Eur a DPH 20 % vo výške 4,48 Eur. Trovy oprávneného budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
36. Povinný 1/ a 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadali zaviazať oprávneného na náhradu trov konania, nakoľko však povinní boli v konaní neúspešní a nepreukázali súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.