Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoE-265-2021.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/265/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom, Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. F. XXX/X, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Murgašova 3, pod sp. zn.: EX 150/2015, v konaní o vymoženie 1.660,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/868/2015-40 zo dňa 14.8.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a povolil odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjakom so sídlom Murgašova 3, Košice pod sp.zn.: Ex 150/2015, a to do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 10.03.2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave, č.k.: 97/08/14 zo dňa 21.10.2014. Súd udelil dňa 25.03.2015 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie predmetnej exekúcie. Dňa 28.08.2018 postúpil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 23.07.2018, v ktorom uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a zároveň odporuje dobrým mravom ako aj rozhodcovská doložka je neprijateľná. Ďalej uviedol, že výška úrokovej sadzby je neprimeraná a odporuje dobrým mravom. Povinný navrhol aby Okresný súd Košice II zastavil exekúciu. Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia § 243d ods. 1, § 57 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že opätovne preskúmal exekučný titul a predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať
ex offo prípadnú nekalú povahu dojednanej rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd opätovne preskúmal exekučný titul v zmysle ust. § 44 ods. 2 zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) - predloženú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300046996 zo dňa 12.06.2012 vrátane Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s., pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 1290 Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver vrátiť, a to v 42 - mesačných splátkach po 69,12 Eur. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkom (povinnou), ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú zmluvu uzavretú dňa 12.06.2012 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Daný právny vzťah je teda potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. O. z.. Ďalej súd preskúmal Rozhodcovskú zmluvu č. 8300046996 zo dňa 26.11.2012 PROFI CREDIT Slovakia, a.s., pričom zistil, že zmluvné strany sa (rozhodcovská doložka) dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovskými súdmi , na názvoch ktorých sa zmluvné strany dohodli. Súd uviedol, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.z. neplatná. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil exekúciu a vyhlásil za neprípustnú a povolil odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjakom do právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100%.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. 8300046996, na základe ktorej sa dohodli na alternatívnom spôsobe riešenia prípadných budúcich sporov, nie je rozhodcovskou doložkou, ale je samostatnou zmluvou, ku ktorej obe strany pristúpili s vedomím, že nezakladá výlučnú povinnosť riešenia sporov touto formou. Medzi účastníkmi nebola uzatvorená rozhodcovská doložka, ale samostatný právny dokument. Rozhodcovská zmluva obsahuje aj ustanovenie o tom, že od nej možno odstúpiť do 14 dní od jej uzatvorenia. Ide o individuálne zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľovi umožňovalo oboznámiť sa a ovplyvniť jeho obsah. Oprávnený namieta postup súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Čo podľa oprávneného vyplýva, z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj práva na jednostranné odstúpenie od nej. Podľa oprávneného exekučný súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automatický malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Je povinnosťou spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom, čo je základný princíp spotrebiteľského práva. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, je nevyhnutné jej akceptovanie písomným podpisom, pričom ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej odstúpiť. Oprávnený poukázal na to, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalosti, nárokov medzi zmluvnými stranami. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby postupoval pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa bude spor riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, resp. porovnateľnej situácii. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania oprávnený uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosiahnuteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn: 4CoE/37/2017 zo dňa 7.6.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn: 17CoE/919/2015, uznesenie sp.zn: 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn: 13CoE/52/2015 zo dňa 30.9.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn: 13Co/111/2014 zo dňa 1.10.2015, uznesenie Krajského súd v Žiline sp.zn: 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014. Oprávnený má za to, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže.
5. K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.03.2015 kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 12.06.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300046996, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, v konaní pred rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom zo dňa 21.10.2014, sp.zn: 97/08/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2014 a vykonateľnosť dňa 11.11.2014.
12. Základnou podmienkou pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
13. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z Rozhodcovskej zmluvy č. 8300046996. Účastníci konania uzatvorili v rovnaký deň ako zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, čo nenamietal ani oprávnený, aj túto rozhodcovskú zmluvu. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, t.j. v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská zmluva je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou, odvolací súd uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
19. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy súdom prvej inštancie ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), čím oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie.
21. Naopak, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej so všetkými obchodnými podmienkami, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vecne správny.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).