Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/130/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PPC Power, a.s., Magnetová 12, 831 04 Bratislava, IČO: 36 822 621, právne zastúpený: Škubla & Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 01.03.2011, 02.03.2011, 22.03.2011, 01.04.2011 a 02.05.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 03.05.2011, uznesením sp. zn. zo dňa 07.07.2011 postúpenou tunajšiemu súdu domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 01.03.2011, 02.03.2011, 22.03.2011, 01.04.2011 a 02.05.2011, ktorými žalovaný s odvolaním sa na ustanovenie § 51b ods. 12 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na svojom webovom sídle zverejnil, prípadne doplnil alebo spresnil priemerné ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace alebo kalendárne roky.

Uviedol, že nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktorými žalovaný určil priemerné trhové ceny emisných kvót vidí v tom, že žalovaný správny orgán pri stanovení priemerných trhových cien emisných kvót postupoval arbitrárne, svojvoľne a na základe absolútnej voľnej úvahy. Príslušný právny prepis konkrétne ust. § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov, na základe ktorého boli rozhodnutia vydané, je podľa žalobcu nevykonateľný, neurčitý a žiadnym spôsobom neurčuje spôsob výpočtu priemerných trhových cien emisných kvót.

Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s Ústavou SR, keďže vychádzajú z právnej úpravy, ktorá sama o sebe je protiústavná. Uviedol, že na Ústavnom súde SR bol podaný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10.05.2011 podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR na začatie konania o súlade ust. § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z.z. a zákona č. 129/2011 Z.z. (ďalej len zákon o dani z príjmov) s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 55 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 87 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 3, čl. 28, čl. 30, čl. 49 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalobca sa stotožnil s dôvodmi nesúladu právnej úpravy § 51b zákona o dani z príjmov uvádzanými v podaní skupiny poslancov.

Na základe návrhu žalobcu na prerušenie konania, s poukazom na vyššie uvedený návrh podaný na Ústavný súd SR, tunajší súd konanie uznesením sp. zn. zo dňa 08.08.2012 prerušil, a to do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o návrhu na začatie konania o súlade ust. §

51b zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z.z. a zákona č. 129/2011 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 3 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 55 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 87 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 3, čl. 28, čl. 30, čl. 49 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Dňa 26.11.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -27 zo dňa 17.06.2015, ktorým návrh Krajského súdu v Bratislave odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že po zistení, že návrh krajského súdu bol podaný príslušným senátom po prerušení konania vo forme predpokladanej ustanovením § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde a že návrh nie je neprípustný, skúmal ústavný súd najmä aplikovateľnosť napadnutého ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov v konaní pred krajským súdom. Uviedol, že predmetom konania pred krajským súdom nateraz nie je žiadne rozhodnutie finančnej správy, ktorým by bol žalobcovi priamo určený základ dane za konkrétne obdobie alebo vyrubená daň, ale len akt ministerstva financií, z ktorého takýto základ dane a daň môžu vyplývať, resp. ktorý určuje jeden z parametrov na určenie základu dane z emisných kvót. Právnym základom označeného aktu ministerstva financií je výlučne ustanovenie § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov, keďže len toto ustanovenie (tento odsek) splnomocňuje ministerstvo financií na jeho vydanie. Podľa názoru ústavného súdu ustanoveniam § 51b ods. 1 až 11 a ods. 13 zákona o dani z príjmov celkom zjavne chýba prejudicialita v konaní pred krajským súdom, teda celkom zjavne nemôže dôjsť k ich použitiu (aplikácii) v danom súdnom konaní, resp. ich použitie (aplikácia) nie je vôbec podstatné na účely rozhodnutia krajského súdu o tom, či ministerstvo financií zverejnením priemerných (trhových) cien emisných kvót postupovalo v súlade alebo v rozpore so zákonom.

Ústavný súd konštatoval, že na to, aby bola založená právomoc všeobecných súdov v oblasti správneho súdnictva, musí žaloba (návrh) smerovať voči takému aktu, ktorý možno podradiť pod niektorý z typov konaní podľa jednotlivých hláv piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň musí petit návrhu (žaloby) smerovať na taký výrok meritórneho súdneho rozhodnutia, aký príslušná hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predpokladá. V zmysle ustanovenia § 103 O.s.p., ktoré platí aj v konaní v správnom súdnictve (§ 246c O.s.p.), je súd povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, medzi ktoré patrí okrem iného aj právomoc súdu.

Ďalej uviedol, že v prerokúvanej veci vyplynulo, že krajský súd koná podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje preskúmavanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Z návrhu krajského súdu, ale aj zo žaloby žalobcu podanej krajskému súdu však vyplýva, že žalobca sa nedomáha preskúmania právoplatných rozhodnutí ministerstva financií, ale domáha sa preskúmania aktov, ktoré sám označuje za „hybridné správne akty“, a len tvrdí, že podliehajú rovnakému právnemu režimu preskúmania ako individuálne správne akty.

Poukázal na to, že nedostatok právomoci ako jednej z podmienok konania pred všeobecným súdom (§ 104 O.s.p.) v zmysle judikatúry ústavného súdu bráni považovať krajský súd za oprávnenú osobu na podanie návrhu na vyslovenie nesúladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 ústavy.

Podľa názoru ústavného súdu z podrobne popísaných okolností danej veci vyplýva, že zverejnenie priemerných cien emisných kvót zo strany ministerstva financií podľa ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 28. júna 2012 nemožno považovať za individuálny správny akt (rozhodnutie správneho orgánu). Zverejnené informácie sa vzťahujú na neurčitý počet adresátov rovnakého druhu. Obsah informácií je adresovaný každému subjektu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť platiť daň z emisných kvót. Zverejnené informácie sa teda netýkajú iba konkrétneho subjektu a nevzťahujú sa na konkrétny prípad. Pri takomto ponímaní výsledok činnosti ministerstva financií pri zverejňovaní priemerných cien emisných kvót nemožno považovať ani len za hybridný správny akt. V dôsledku toho tento akt nie je preskúmateľný v správnom súdnictve. Konštatoval, že žalobca môže svoje subjektívne práva uplatňovať žalobou proti rozhodnutiam orgánov finančnej správy, ktorými bude vyrubená, prípadne upravená jeho daňová povinnosť, prirodzene, aj s možnosťou konkrétnej kontroly ústavnosti (pozri rozsudok NS SR sp. zn. ).

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 244 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V predmetnom konaní sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktoré sú podľa názoru žalobcu správnymi aktami sui generis, ktoré v právnom poriadku SR podliehajú rovnakému režimu preskúmania v správnom súdnictve ako individuálne správne akty a ktoré žalovaný vydal formou zverejnenia oznamov, ktoré sa objavili po kliknutí na odkaz na webovom sídle žalovaného označený ako ,,Priemerné ceny na účely vyčíslenia základu dane z emisných kvót“, po otvorení ktorého sa zobrazí tabuľka obsahujúca priemerné ceny emisných povoleniek EUA na burze BluNext za príslušné mesiace január až december rokov 2010, 2011 a 2012.

Individuálny správny akt je vydávaný orgánom verejnej správy, ale nie je prameňom správneho práva. Zaväzuje len konkrétnu osobu v konkrétnom prípade, teda nevyvoláva právne záväzky voči ďalším osobám, a nie je určený na opakované použitie.

Krajský súd riadiac sa právnym názorom Ústavného súdu SR dospel k záveru, že žalobca sa podanou žalobou nedomáhal preskúmania právoplatných rozhodnutí žalovaného, ale domáha sa preskúmania aktov, ktoré sám označuje za ,,hybridné správne akty“, právne akty sui generis, a len tvrdí, že podliehajú

rovnakému právnemu režimu preskúmania ako individuálne správne akty v režime podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..

Súd v konaní vychádzal z toho, že zverejnenie priemerných cien emisných kvót zo strany ministerstva financií podľa ust. § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012 nemožno považovať za individuálny správny akt, za rozhodnutie správneho orgánu, pretože zverejnené informácie sa vzťahujú na neurčitý počet adresátov rovnakého druhu a obsah informácií je adresovaný každému subjektu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť platiť daň z emisných kvót. Zverejnené informácie sa netýkajú iba konkrétneho subjektu a konkrétneho prípadu, čiže žalobcu.

Predmetom konania pred krajským súdom nateraz nie je žiadne rozhodnutie finančnej správy, ktorým by bol žalobcovi priamo určený základ dane za konkrétne obdobie alebo vyrubená daň, ale len akt ministerstva financií, z ktorého takýto základ dane a daň môžu vyplývať, resp. ktorý určuje jeden z parametrov na určenie základu dane z emisných kvót.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú správnymi rozhodnutiami, ktorými môže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nie sú preskúmateľné v správnom súdnictve, teda v danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto bol tunajší súd povinný konanie v predmetnej veci v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.