Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20P-48-2014.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
M. L., nar.XX.XX.XXXX
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky T.. J. L., P.. V., nar.X.X.XXXX, bytom C. Q. K. XXXX/XXX, Z., právne zastúpenej JUDr. Jankou Grolmusovou, advokátkou so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2 a otca M.. O. L., nar.X.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, U. Ž.T., právne zastúpeného JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 21, maloletý bytom ako matka v konaní o návrhu matky o úprave práv a povinností rodičov k maloletému takto
rozhodol:
Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletého M. L., nar.XX.XX.XXXX výživné vo výške 200,- Eur mesačne od 1.3.2014, z toho bežné výživné 150,- Eur mesačne k rukám matky a 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého v U. K., pobočka Martin číslo XXXXXXXX/XXXX vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na výživnom od 1.3.2014 do 19.7.2015 otcovi n e v z n i k o l.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 4.3.2014 matka žiadala maloletého syna M. zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu 300,- Eur od podania návrhu vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred, nakoľko s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že s otcom syna sú manželia. Po narodení syna začali medzi nimi vznikať prvé nezhody, ktoré sa stupňovali. Dňa 1.9.2013 po hádke s manželom a jeho rodičmi opustila spoločnú domácnosť a so synom sa odsťahovala k jej rodičom, kde bývajú aj v súčasnosti v 5-izbovom rodinnom dome. Manžel jej zasiela 150 Eur na výživu syna, občas zakúpi plienky, stravu, na Vianoce dal pre syna 50 Eur a rovnako na narodeniny. Ona je na rodičovskej dovolenke, prispieva rodičom na bývanie a stravu 150 Eur, výdavky sú na poistky pre syna a pre ňu 50 Eur, na plienky 80 Eur, na detskú kozmetiku 20 Eur, na ošatenie 40 Eur. Finančne jej pomáha brat.
Otec v písomnom vyjadrení navrhol mal. M. zveriť do osobnej starostlivosti a výchovy matke s tým, že bude platiť výživné 150 Eur mesačne k rukám matky od podania návrhu vo 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred (čl. 17-19). Uviedol, že je pravda, že medzi nimi v manželstve dochádzalo k výmene názorov, pri rozhodovaní o niektorých veciach súvisiacich s manželským spolužitím a výchovou syna mal iný názor ako manželka, ktorá sa odsťahovala dňa 1.9.2013 ku svojim rodičom spolu s ich synom. Tohto navštevuje u rodičov manželky za jej prítomnosti. Ak mu to čas dovolí, spolu chodia na výlety, posledný krát absolvovali výlet vo Vysokých Tatrách. Syn je malý, má 1 a pol roka, je citovo naviazaný viac na svoju matku, návštevami upevňuje citovú väzbu medzi ním a synom. Matka mu v styku nebráni. Prispieva na výživu maloletého 150 Eur mesačne. Je zamestnancom KR PZ v Žiline a jeho čistý priemerný mesačný príjem je 967 Eur za rok 2013. Tvrdenia matky o výške jednotlivých výdavkov na syna nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Do návrhu zahrnula aj náklady spojené s jej výdavkami a suma výživného, ktorú matka žiada, tak presahuje odôvodnené potreby maloletého.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a ich právnych zástupcov (čl. 151-154, 189-194), oboznámil sa s návrhom matky, s vyjadrením otca k návrhu, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými rodičmi a vyžiadanými súdom. Na základe takto vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 17.9.2014 vo veci rozhodol tak, že zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného 300,- Eur mesačne od 1.3.2014, z toho bežné výživné 150,- Eur mesačne k rukám matky a 150,- Eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého zriadený matkou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, nedoplatok za obdobie od 1.3.2014 do 31.8.2014 v celkovej výške 900,- Eur - úspory súd otcovi povolil splácať v splátkach po 35,- Eur mesačne na osobitný účet maloletého počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, matke uložil povinnosť zriadiť maloletému osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do sedem dní od jeho zriadenia s tým, že na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte je potrebný súhlas súdu.
Proti rozsudku podal odvolanie otec a žiadal rozsudok vo výrokoch o výživnom zrušiť a v tejto časti vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 9CoP/109/2014 zo dňa 15.1.2015 rozsudok vo výroku, ktorým zveril maloletého so osobnej starostlivosti matky odvolaním nenapadnutom ponechal nedotknutý a v ostatných častiach rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že účet maloletého musí byť zriadený už v čase rozhodnutia súdu s tým, že otcovi uloží povinnosť prispievať na konkrétny účet a rozhodnutie musí doručiť i príslušnému peňažnému ústavu.
Súd pokračoval v konaní a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, vypočul otca a jeho právneho zástupcu, doplnil dokazovanie o rozhodnutia v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/227/2014 a o listinné dôkazy predložené otcom a opätovne vo veci rozhodol. Matka a jej právna zástupkyňa sa ani jedného pojednávania nariadeného po vrátení veci nezúčastnili, neprítomnosť ospravedlnili. Vo vzťahu k poslednému pojednávaniu dňa 17.2.2016 matka navrhla, aby súd pri určení vyživovacej povinnosti rozhodol v súlade s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.3.2015 v znení rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 24.6.2015, keď sa rovnako dohodla s otcom o výživnom 200 Eur mesačne, pričom 150 Eur bude otec zasielať k jej rukám a 50 Eur na osobitný účet maloletého v U. K., pobočka Martin. Rozhodnúť v súlade s rozvodovými rozsudkami na pojednávaní doporučil otec i jeho právny zástupca, keď predložili výpisy z banky o platení výživného otcom a podľa ich výpočtu by nemal mať otec na výživnom nedoplatok.
Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/227/2014-122 zo dňa 30.3.2015 súd manželstvo J. L. Q. O. L. uzavreté dňa XX.X.XXXX vo Vrútkach rozviedol, mal. M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným 200 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom 150 Eur zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a 50 Eur zasielať na osobitný účet v U. K., pobočka Martin č.ú. XXXXXXXX/XXXX vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a bol upravený styk každý nepárny týždeň v nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. s prevzatím a odovzdaním v mieste bydliska matky a povinnosťou matky maloletého na stretnutie riadne pripraviť. Vo výrokoch o rozvode, o zverení maloletého, o úprave stretávania a o trovách konania rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2015. Proti výroku o výživnom sa odvolal otec a Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 6CoP/41/2015-145 zo dňa 24.6.2015 rozhodol tak, že výrok o výživnom prvostupňového súdu potvrdil, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2015. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, otca zaviazal platením výživného 200 Eur od 1.3.2014, z toho bežné výživné 150 Eur mesačne k rukám matky a 50 Eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet mal. M. v U. K., pobočka Martin č. XXXXXXXX/XXXX vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s tým, že nedoplatok na výživnom od 1.3.2014 do 19.7.2015 otcovi nevznikol. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede všetkých účastníkov konania a skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia. Rešpektoval návrh rodičov, aby rozhodol tak ako bolo rozhodnuté v rozvodovom konaní, lebo nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal rozhodnúť rovnakým spôsobom. Nedoplatok otcovi na výživnom nevznikol, tak na bežnom výživnom a ani na úsporách, lebo podľa doložených listinných dôkazov otcom na bežnom výživnom za obdobie od 1.3.2014 do 19.7.2015 mal zaplatiť 2.491,94 Eur a na úsporách 830,65 Eur, spolu 3.322,59 Eur a zaplatil spolu 3.505,65 Eur. Výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, keď mal v novembri 2015 tri roky a jeho platenie je v možnostiach a schopnostiach otca, ktorý je zamestnancom Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Žilina s pracovným zaradením starší referent a priemernou čistou mesačnou mzdou 992,78 Eur za obdobie od septembra 2014 do apríla 2015. V súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine je na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého potrebný súhlas súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p. - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).