Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/109/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. L., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, bytom u matky, dieťa rodičov, matky Ing. J. L., rod. V., nar. X. X.. XXXX, bytom Z., C. a K. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Jankou Grolmusovou, advokátkou so sídlom v M., E.B. L. X a otca Mgr. O. L., nar. X. X. XXXX, bytom E. XXX, okres J., zastúpeného JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom v J., D. V. XX, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. -198 zo dňa 17. 9. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine po tom, čo zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, zaviazal otca platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne od 1. 3. 2014, z toho bežné výživné 150,- eur k rukám matky a 150,- eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet, zriadený matkou. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 3. 2014 do 31. 8. 2014 v celkovej výške 900,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 35,- eur mesačne na osobitný účet maloletého, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine v spojení s ust. § 75 ods. 1, § 63 ods. 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že výživné v celkovej výške 300,- eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam otca. Vychádzal zároveň zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, pričom prihliadol na zvýšené výdavky spojené s liečbou pretrvávajúcich zdravotných problémov u maloletého. Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť, otec nemá žiadne úvery a pôžičky, pričom matka vlastní rekreačnú chatu v lokalite Karvaša - Blahovca v okrese Martin a osobné motorové vozidlo Chevrolet Spark, rok výroby 2008. Otec tiež vlastní motorové vozidlo Škoda Octavia, rok výroby 2003. Keďže výživné sa platí mesiac vopred, súd považoval za prirodzené priznať matke výživné od 1. 3. 2014, aj keď návrh bol podaný 4. 3. 2014. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd v tejto časti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď medzi odôvodnené potreby dieťaťa považoval i tvorbu úspor. Plat príslušníka policajného zboru v stálej službe pozostáva i pohyblivých častí platu, ktoré nie sú nárokovateľné a ich výška sa môže meniť. Jeho funkčný plat predstavuje 685,- eur, prídavok za výsluhu rokov 209,50 eur a príplatok za nerovnosť 100,- eur.

V plate sú však zahrnuté aj práce nadčas a osobný príplatok, pričom len osobný príplatok v čase rozhodovania súdu tvoril sumu 174,- eur. Za takéhoto stavu potom nie je schopný prispievať maloletému ani na tvorbu úspor, tak ako to určil prvostupňový súd. Po odčítaní pohyblivej časti platu je potom jeho plat pod úrovňou priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva, a preto súd nesprávne aplikoval ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Rozhodnutie súdu, ktorým priznal matke výživné spätne od 1. 3. 2014 podľa jeho názoru nemá oporu v zákone, keďže matka podala návrh 4. 3. 2014 a súd v tejto časti svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom nezdôvodnil.

Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Žiaden zákon podľa jej názoru nestanoví pre účely výživného maloletého dieťaťa pri zisťovaní majetkových pomerov vychádzať výlučne zo základného platu, tak ako to tvrdí otec. Súd podľa jej názoru dôsledne skúmal majetkové pomery a správne i vo veci rozhodol. Pri určení zameškaného výživného v časti, v ktorej otec napáda výrok (t.j. v období od 1. 3. do 4. 3. 2014), by rozdiel predstavoval 14,50 eur, s ktorou otec maloletého nesúhlasí, čo svedčí len o jeho egoizme.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

v ust. okrem iného ukladá súdu povinnosť v dôvodoch svojho rozhodnutia stručne, jasne a výstižne uviesť, z ktorých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, čo v praxi znamená nielen konštatovanie zistených skutkových okolností, ale i vyhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov tak, aby z dôvodov rozhodnutia bolo zrejmé, aký konkrétny význam mali jednotlivé zistené skutočnosti pre konečné rozhodnutie súdu. Ak súd nepostupuje v zmysle vyššie uvedeného, takýmto postupom vždy odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo tento sa nemá možnosť zákonným spôsobom proti takémuto rozhodnutiu brániť, najmä s prihliadnutím na ust. a nasl. a môže len vysloviť nespokojnosť s takýmto rozhodnutím vo všeobecnej rovine. Odvolací súd musí v takomto prípade napadnuté rozhodnutie zrušiť, i keby bolo inak správne pri správnom zdôvodnení.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potrebné poukázať na to, že prvostupňový súd síce v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne cituje výdavky na strane rodičov maloletého dieťaťa, ale tieto v ďalšom už nehodnotí v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, keď vychádza zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Z tejto zásady totiž nevyplýva, že by dieťa malo mať rovnakú životnú úroveň ako rodič, najmä s prihliadnutím na jeho vek a uspokojovanie jeho základných životných potrieb, ale súd by tu mal prihliadať na to, akú životnú úroveň by dieťa dosiahlo v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti s prihliadnutím na ich spoločné majetkové pomery. Zo samotnej skutočnosti, že otec na rozdiel od matky dieťaťa nemá úvery, ani iné pohľadávky, ešte nemožno konštatovať, že by jeho životná úroveň bola neporovnateľne vyššia s domácnosťou matky, a preto v tejto časti bude musieť prvostupňový súd svoje rozhodnutie podrobnejším spôsobom zdôvodniť. Už zo samotného poskytnutia úveru je zrejmé, že osoba, ktorej bol úver poskytnutý, získava určitú majetkovú hodnotu, ktorou si môže vylepšiť svoje majetkové pomery a je len na nej, akým spôsobom tieto finančné prostriedky použije. Zo samotného vyjadrenia matky je zrejmé, že za poskytnuté finančné prostriedky získala rekreačnú chatu, ktorá skutočnosť má nepochybne vplyv nielen na jej životnú úroveň, ale aj na životnú úroveň maloletého dieťaťa, ktoré s ňou žije v spoločnej domácnosti. V ďalšom konaní by mala matka taktiež súdu ozrejmiť použitie finančných prostriedkov 5 000,- eur, ktorú sumu si mala požičať od svojho brata, lebo len potom bude môcť prvostupňový súd ustáliť, či použitie takejto sumy na bežné výdavky je adekvátne. Všetky tieto skutočnosti bude musieť prvostupňový súd v ďalšom konaní vyhodnotiť, keďže, tak ako je už vyššie uvedené, vychádzal pri rozhodovaní zo zásady rovnakej životnej úrovne účastníkov, tak aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, v čom videl rozdiely životnej úrovne odôvodňujúce prípadne zvýšené výživné zo strany otca. Obdobne bude potrebné vyhodnotiť i potreby maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku 2 rokov a 3 mesiacov, pričom žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Ak súd prihliadol na zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého, i tieto výdavky bude musieť

konkretizovať, tak aby bolo zrejmé, či sa jedná o pravidelné výdavky, resp. o výdavky jednorazové v súvislosti s bežným ochorením dieťaťa.

Pokiaľ súd v ďalšom konaní po vyhodnotení životnej úrovne rodičov dospeje k záveru, že od otca možno spravodlivo požadovať, aby prispieval maloletému i na tvorbu úspor, jeho rozhodnutie musí byť i v tejto časti konkrétne. Účet, ktorý zriaďuje matka v súvislosti s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, musí byť zriadený už v čase rozhodnutia súdu s tým, že súd uloží otcovi povinnosť prispievať na tento konkrétny účet a rozhodnutie musí zároveň doručiť príslušnému peňažnému ústavu. Iba takýmto spôsobom totiž možno zabezpečiť vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. V praxi, tak ako to už bolo viackrát uvedené, sa totiž stáva, že pokiaľ rodič založí účet po rozhodnutí súdu, môže s takýmto účtom voľne disponovať, keďže peňažný ústav nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, že pred dispozíciou s účtom je potrebný súhlas súdu. Pokiaľ otec v ďalšom poukazoval na nesprávny postup súdu v súvislosti so zisťovaním jeho majetkových pomerov, na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia a pokiaľ otec v rozhodnom období dosahoval určité príjmy z pracovnej činnosti, tieto prvostupňový súd správne zahrnul do jeho majetkových pomerov. Tak ako to napokon správne konštatuje aj matka vo svojom vyjadrení, súd v tomto prípade skúma celkové majetkové pomery a v takomto prípade nemožno oddeľovať funkčný plat od príplatku za výsluhu rokov, osobného príplatku, atď., na čo poukazoval otec. V prípade, že by sa v budúcnosti jeho plat výrazným spôsobom zmenil, má možnosť požiadať o zmenu súdneho rozhodnutia. Správne postupoval prvostupňový súd i pri určení dňa, od ktorého otcovi uložil plnenie vyživovacej povinnosti. Matka podala návrh 4. 3. 2014 a pokiaľ súd určil výživné od 1. 3. 2014, nemožno to ani podľa názoru prvostupňového súdu považovať za rozhodnutie so spätnou účinnosťou, keďže výživné je rodič povinný plniť vždy mesiac vopred a jeho splatnosť je vždy do 20. dňa v mesiaci.

V ostatnej časti, pokiaľ bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, odvolaním nenapadnutej, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .