Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-111-2022.pdf
PDF · 116.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/111/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: O. Q., R. XX.XX.XXXX, D. C. J., D. XXXX/XX, proti žalovanému: TELESERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, neplatnosti právnych úkonov a zaplatenie sumy 763,30 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 31. januára 2022 sp. zn. 37C/1/2018
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 31. januára 2022 č.k. 37C/1/2018-110 a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 31. januára 2022 č.k. 37C/1/2018-110 konanie o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520122050 zo dňa 28.12.2012 za bezúročnú a bez poplatkov, zastavil. Určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520120480 zo dňa 04.05.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, zamietol. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, zamietol. Žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 04.05.2012 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, zamietol. Žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.05.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, zamietol. Žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 28.12.2012 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, zamietol. Žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.12.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, zamietol. Žalobu o zaplatenie sumy 763,30 €, zamietol. Vyslovil, že žalovaný má právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 77,80 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému 1/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520120480 zo dňa 04.05.2012 je bezúročná a bez poplatkov, 2/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520122050 zo dňa 28.12.2012 je bezúročná a bez poplatkov, 3/ určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012, 4) určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012, 5) určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 04.05.2012, 6) určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 28.12.2012, 7) určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.05.2012, 8) určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.12.2012 a
9) zaplatenia sumy 763,30 €.
3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.05.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520120480, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 500 €, pričom súčasne s úverovou zmluvou uzavrela aj dňa 04.05.2012 zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej zmluvy sa zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 204,75 €. Dňa 28.12.2012 žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 52122050, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 900 €, pričom súčasne aj s touto úverovou zmluvou uzavrela so žalovaným dňa 28.12.2012 zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej sa zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 368,55 €. Zastávala názor, že oba úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie podstatných náležitostí podľa ust. § 9 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Zdôraznila, že zmluvy o poskytnutí domáceho servisu boli uzatvorené v rovnaký deň ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom niet pochýb o tom, že stranami uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o domácom servise (zabezpečenie splátok úveru) predstavujú štandardné formulárové spotrebiteľské zmluvy a tieto fyzicky samostatné zmluvy treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom bezpochyby vyplýva, že zmluvou o domácom servise sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN). Namietala správnosť výšky priemernej RPMN, hodnoty RPMN a výšku úrokovej sadzby. Čo sa týka o zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, vo vzťahu k danej „poskytnutej službe“ sa nejedná o žiadne finančné poradenstvo, alebo správu, prípadne výhody klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzatvorením zmluvy poskytovaný servis od predajcu. Takéto konanie žalovaného je podľa žalobkyne v rozpore s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., kedy vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutým úverom. Podľa žalobkyne zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú výlučne účelové so snahou obchádzať zákon, preto je potrebné ich považovať za neprijateľné podmienky a z tohto dôvodu aj v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Ďalej namietala dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k rozhodcovským zmluvám uviedla, že sa jedná o neprijateľné podmienky, ktoré odopierajú spotrebiteľovi právo na prístup k štátnemu súdu a od spotrebiteľa vymáhajú plnenie, ktoré je právom nedovolené, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov sú rozhodcovské zmluvy uzatvorené spolu s úverovými zmluvami neprijateľné a od počiatku neplatné. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala voči žalovanému aj zaplatenia sumy 763,30 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá pozostávala zo sumy 190 €, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil v dôsledku skutočnosti, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520120480 zo dňa 04.05.2012 je bezúročný a bez poplatkov, sumy 204,75 €, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil v dôsledku neplatnosti zmluvy o poskytnutí domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 a sumy 368,55 €, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil v dôsledku neplatnosti zmluvy o poskytnutí domáceho servisu zo dňa 28.12.2012.
4. Právne vec posúdil podľa ust. § 137, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 CSP, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ d/, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1,4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 6, § 451 ods. 1,2, § 457, § 551, § 100 ods. 1 veta prvá, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 497 Obchodného zákonníka, a dospel k nižšie uvedeným záverom.
5.1 Žalobu o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520120480 zo dňa 04.05.2012 je bezúročná a bez poplatkov, posúdil ako procesne prípustnú. Námietku absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (výška, počet a termíny splátok) vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na rozhodnutie NS SR z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Námietku absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru) vyhodnotil ako dôvodnú. Dospel k záveru, že hodnota priemernej RPMN uvedená v zmluve 45,23% je uvedená nesprávne (správna 46,52%), avšak nemôže byť dôvodom pre záver o nesplnení tejto náležitosti, keďže nie je uvedená v neprospech žalobkyne. K výške RPMN uviedol, že je uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, keďže v zmluve uvedená hodnota RPMN je nižšia ako v skutočnosti, čo má rovnaké dôsledky, ako keby uvedená nebola. K namietanej dohode o výške úrokovej sadzby 20% uviedol, že je absolútne neplatná, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje úrok poskytovaný bankami. 5.2 Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 a určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012, vyhodnotil ako procesne
neprípustnú, a z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobu v tejto časti zamietol. 5.3 Žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 04.05.2012 a určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 28.12.2012, vyhodnotil ako procesne neprípustnú, a z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobu v tejto časti zamietol. 5.4 Žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.05.2012 a určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.12.2012 zamietol z dôvodu, že rozhodcovský súd bol zrušený v roku 2016, niet teda toho, kto by mal rozhodovať o veci samej v rozhodcovskom konaní, zmluva je tak právne neúčinná. 5.5 Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 190 € zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.05.2012, ktorú posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, tento vyhodnotil ako dôvodný, avšak z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, tento nárok nemohol priznať. Konštatoval, že objektívna premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť 29.12.2012 a uplynula 29.12.2015, žaloba bola podaná na súd 02.01.2018, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Uviedol, že bezdôvodné obohatenie vo výške 204,75 € vzniklo v dôsledku neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 a vo výške 368,55 € vzniklo v dôsledku neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012. Obe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, avšak z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, tento nárok nemohol priznať. Konštatoval, že objektívna premlčacia doba v prípade zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 začala plynúť 01.08.2012 a uplynula 01.08.2015, žaloba bola podaná na súd 02.01.2018, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba v prípade zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012 začala plynúť 01.04.2013 a uplynula 01.04.2016, žaloba bola podaná na súd 02.01.2018, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby.
6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,80 %. Vyhodnotil, že súd konal o deviatich predmetoch konania, procesný úspech žalobkyne predstavoval 11,10 % (1/9) a žalovaného 88,90 % (8/9).
7. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ (podľa obsahu podania), d/, e/, f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pre svojvoľné rozhodnutie sudcu zmeniť rozsudok v písomnej forme voči vyhlásenému rozsudku na pojednávaní.
8. Namietala, že rozsudok, ktorý jej bol doručený v písomnej forme dňa 27.04.2022, nekorešponduje s rozsudkom, ktorý sudca vyniesol na pojednávaní dňa 31.01.2022. Na pojednávaní súd vyhlásil zmluvu o domácom servise zo dňa 04.05.2012, ako aj 28.12.2012 za neplatnú v plnom rozsahu, pričom v rozsudku v písomnom vyhotovení v tejto časti žalobu zamietol. Takéto konanie považuje za hrubé porušenie zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré je v rozpore s právom. Tento čin sudcu je hodný disciplinárneho postihu za porušenia, ktorými spôsobil túto právnu neistotu v spravodlivý rozsudok. Žiadala súd, aby prešetril hlasový záznam z pojednávania zo dňa 31.01.2022, ktorý preukáže závažné porušenie sudcu, ktorý vynesený rozsudok na pojednávaní v písomnom rozsudku zmenil. Zároveň namietala, že rozsudok jej nebol doručený v zákonnej 30-dňovej lehote od jeho vyhlásenia, ale až tri mesiace po vynesení rozsudku. Rozsudok považuje v plnom rozsahu za neplatný pre dôvody, že vyjadrenia žalovanej zo dňa 11.6.2019 jej súdom neboli doručené a tým jej bolo zabránené na vyjadrenie žalovanej reagovať, čo na súde aj vyslovila. Takéto porušenie považuje za porušenie jej práv na spravodlivý proces. K dôvodom neplatnosti zmlúv o domácom servise uviedla, že sú absolútne neplatné, ide o nekalú praktiku zo strany poskytovateľa, s úmyslom účelovo obchádzať zákon. Odmena zo zmluvy o domácom servise nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. V dôsledku toho ani RPMN nemohla byť vypočítaná správne. Poukázala na rozhodnutie vo veci C 372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný rozhodnutím KS v Prešove z 08.03.2014, súvisiaci s konaním proti Provident Financial s.r.o., kde v bode 5 sa uvádza, že smernica Rady 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru, a to bez ohľadu na výšku uvedeného poplatku, ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ v tejto veci skutočnú slobodu voľby a v bode 2, že smernica 2005/29/ES sa má vykladať
v tom zmysle, že takéto konanie veriteľa, ak predkladá spotrebiteľovi zmluvné podmienky takýmto spôsobom, že poskytne údaj RPMN, ktorej súčasťou nie sú náklady na doplnkovú službu, ako je tá vo veci samej, treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. Súd sa mal zaoberať záväznosťou a platnosťou zmlúv o domácom servise, keďže tieto zmluvy súvisia so zmluvou o úvere. Zmluva o domácom servise bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou na splnenie záväzkov, z ktorej bol viazaný aj zánik zmluvy o úvere. Jedná sa o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, čo je zvýraznené aj spôsobom platenia odmeny z danej zmluvy. Konanie žalovaného vymedzené v zmluve o domácom servise, je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., keď vymedzením z takejto služby bola zvýšená odplata, spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu považuje výslovne za účelovú, so snahou obchádzať zákon a je potrebné považovať ju za rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v § 53 ods. 4 písm. t/ a v/ OZ a z toho dôvodu v zmysle § 39 OZ aj za neplatnú. Poskytovanie danej služby v zmysle zmluvy je právom spotrebiteľa na riadne uzavretie zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľa úveru, pričom, ak by sa malo jednať o ďalšie (iné) poskytovanie služby (nad rámec zákonom stanovenej povinnosti), muselo by to byť v zmluve jednoznačne vysvetlené, čo v danom prípade sa tak nestalo. Na doplnenie uviedla, že zmluva o domácom servise, uzavretá so žalovaným, bola uzavretá v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ju nie je možné považovať za novú, obsahovo odlišnú zmluvu. Vzájomná obsahová jednota obidvoch poskytovaných služieb, vyplýva aj zo spôsobu úhrad splátky. K vyjadreniu žalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie krajského súdu sp.zn. 5Co/70/2017, doplnila, že súd síce nepriznal previazanosť týchto zmlúv, a to pre dôvody, že neboli predmetom konania, nemal záujem touto vecou sa zaoberať ani na základe preukázania pravdivosti jej tvrdení ňou predvolaných svedkov, pričom ju odkázal túto vec prejednať podaním novej žaloby. Vzhľadom na súdne spory, ktoré sa touto vecou zaoberali, bola previazanosť týchto zmlúv preukázaná a týmito súdmi následne zmluva o domácom servise vyhlásená za neplatnú. Do pozornosti dala rozsudky súdov Slovenskej republiky. Poznamenala, že postup sudcu, ak ju vyzval dostaviť sa na súd na informatívny výsluch, na ktorom ju vyzval stiahnuť žalobu v časti určenia zmluvy o úvere z 28.12.2012, vzbudzuje u nej obavu, pretože mu nič nebránilo, aby ju upozornil aj na ďalšie žaloby predmetného konania, ktoré trpia procesnou vadou. Má za to, že rozhodcovská zmluva, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, sú neplatným právnym úkonom, ktoré súd mal vo svojom rozsudku priznať. Je presvedčená, že jej žaloba na súd bola podaná dôvodne a nestotožnila sa so záverom súdu 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, ktorý sa týkal členenia splátok spotrebiteľského úveru. Súd mal postupovať v súlade so zákonom, platným v čase podpisu zmluvy.
9. Podaním doručeným súdu dňa 17.05.2022 žalobkyňa doplnila odvolanie, a to v tom smere, že keďže súd prvej inštancie a sudca konkrétne, v písomnej forme zmenil v jej neprospech rozsudok v prospech žalovaného, dopustil sa podľa jej názoru porušenia zákona ohýbaním práva podľa § 326a TZ.
10. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 13.05.2022, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
12. V preskúmavanej veci bol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
13. K porušeniu práva na spravodlivý proces žalobkyne došlo tým, že medzi ústne vyhláseným rozsudkom a písomne vyhotoveným rozsudkom je rozpor priamo spojený so zákonným dôvodom rozhodnutia o predmete konania.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
15. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
16. Rozdielne právne posúdenie veci v ústnom a následne v písomnom odôvodnení súdneho rozhodnutia môže mať za následok porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 58/2018-37)
17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
18. V náleze sp. zn. IV. ÚS 58/2018-37 Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal z úvahy, že viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom predovšetkým znamená viazanosť súdu výrokom vyhláseného rozsudku, keďže obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku (§ 155 ods. 1 OSP). Napriek tomu, že zákon ukladá súdu po vyhlásení rozsudku tento aj odôvodniť, z povahy veci vyplýva, že ústne odôvodnenie v zásade nebude doslovne totožné s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku. Uvedená skutočnosť však neznamená, že súd sa môže v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ľubovoľne odchýliť od odôvodnenia uvedeného ústne po vyhlásení rozsudku. Ústavne súladný výklad § 156 ods. 4 OSP (resp. § 219 ods. 4 CSP) v spojení s obsahom základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé konanie, ktorých súčasťou je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia vedie k záveru, že od súdu možno legitímne očakávať zhodu ústneho odôvodnenia a písomného odôvodnenia v kľúčových aspektoch prejednávanej veci, t. j. podstata stanoviska súdu k zásadným argumentom strany, prípadne zákonné ustanovenia, ktoré boli základom pre rozhodnutie vo veci samej, by mali byť zhodné v ústnom odôvodnení a písomnom odôvodnení.
19. V prejednávanom spore súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 31.01.2022 po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, vychádzajúc zo zvukového záznamu z pojednávania (44 min. 05 sek.), v nasledovnom znení: Konanie o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520122050 zo dňa 28.12.2012 za bezúročnú a bez poplatkov, zastavuje. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520120480 zo dňa 04.05.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov. Súd určuje, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná. Súd určuje, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná. Žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 04.05.2012 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou, zamieta. Žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.05.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, zamieta. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 28.12.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná.
Žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.12.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, zamieta. Žalobu o zaplatenie sumy 763,30 € zamieta. Žalovaná má právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 11,20% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
20. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.01.2022 (čl. 108) však vyplýva, že výrok rozsudku v zápisnici nekorešponduje so znením výroku vyhláseným na pojednávaní tak, ako vyplýva zo zvukového záznamu.
21. Následne v písomnom vyhotovení rozsudku, výrok rozsudku korešponduje síce s výrokom rozsudku uvedeným v zápisnici, ale nekorešponduje s výrokom rozsudku vyhláseným na pojednávaní, tak ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania.
22. Z uvedených skutočností vyplýva zrejmý nesúlad medzi výrokom rozhodnutia vyhláseným na pojednávaní a písomným vyhotovením rozsudku (ako aj písomným vyhotovením zápisnice z pojednávania).
23. Týmto nesprávnym postupom súdu, nepochopiteľným pre odvolací súd, súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
24. V zmysle ust. § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
25. V zmysle ust. § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
26. V ust. § 219 ods. 4 CSP je zakotvený princíp viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom. Uvedené znamená, že pokiaľ súd verejne vyhlási rozsudok, tento jeho výrok ho už zaväzuje. Znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania resp. zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 CSP), ako aj zaznamenané vo zvukovom zázname (§ 98 CSP), musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku. Vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný, aj keď prípadne následne zistí, že nerozhodol správne.
27. Vyhlásením sa výrok rozsudku stáva pre súd záväzným. Viazanosť súdu vyhláseným výrokom rozsudku znamená, že súd už nemôže rozhodnúť inak, než rozhodol, a že v písomnom vyhotovení rozsudku sa nesmie v žiadnom smere odchýliť od výroku, ktorý ústne predniesol pri vyhlásení rozsudku a ktorý uviedol v zápisnici o hlasovaní. Ak by v písomnom vyhotovení došlo k rozporu, spočívajúcemu v nejakej chybe v písaní, počítaní alebo k inej zrejmej nesprávnosti, možno dosiahnuť nápravu opravou rozsudku podľa § 164 OSP, teraz § 224 CSP (R 14/2011).
28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok, ktorým okrem iného určil, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.05.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou ako aj zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 28.12.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou, je neplatná a rovnako vyhlásil aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 28.12.2012. Výrokom o náhrade trov konania priznal žalovanej nárok v rozsahu 11,20%.
29. V písomnom vyhotovení rozsudku, ako aj v písomnom vyhotovení zápisnice z pojednávania však vo výroku uviedol, že žalobu ohľadne vyššie uvedených nárokov zamieta a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,80%.
30. Nakoľko znenie výroku rozsudku vyhlásené na pojednávaní nie je totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku a znením uvedeným v zápisnici o pojednávaní, súd prvej inštancie zaťažil konanie tak zásadnou procesnou vadou, v dôsledku ktorej odvolací súd nemal inú možnosť, než rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
31. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalší procesný postup v súlade s ust. § 220 CSP.
32. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci opätovne písomne vyhotoviť zápisnicu z pojednávania a následne vyhotoviť rozsudok, v súlade s výrokom vyhláseným na pojednávaní dňa 31.01.2022 a v súlade s odôvodnením prezentovaným po vyhlásení rozsudku. Svoj rozsudok odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a následne doručí stranám sporu, rešpektujúc zákonné lehoty vyplývajúce z CSP.
33. K odvolacím námietkam žalobkyne týkajúcim sa toho, že jej rozsudok nebol doručený v zákonom stanovenej lehote 30 dní od jeho vyhlásenia, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
34. Podľa ust. § 223 ods. 3 CSP, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.
35. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený na pojednávaní dňa 31.01.2022, teda lehota na jeho vyhotovenie mala uplynúť 02.03.2022.
36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že zákonný sudca podaním zo dňa 01.03.2022 požiadal predsedu príslušného súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti predmetnej právnej veci. Predseda súdu dňa 01.03.2022 žiadosti vyhovel a lehotu na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia predĺžil do 11.04.2022. Rozsudok bol následne v stanovenej lehote expedovaný žalobkyni a doručený dňa 27.04.2022, čím nedošlo k porušeniu procesného postupu súdu.
37. K odvolacej námietke žalobkyne, že jej nebolo doručené podanie žalovaného zo dňa 11.06.2019, čím jej bolo zabránené na vyjadrenie žalovaného reagovať a považuje to za porušenie jej práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že námietka nie je dôvodná.
38. Aj keď žalobkyňa dôvodne namieta, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovaného doručené súdu 11.06.2019 (čl. 30), týmto nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k odňatiu jej procesných práv v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
39. Ako vyplýva z obsahu spisu, a najmä zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 31.01.2022, zákonný sudca po uvedenej námietke oboznámil žalobkyňu s obsahom daného podania, kde žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom žalobkyňa mala možnosť priamo na pojednávaní reagovať na obsah daného podania.
40. Následne žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam zo strany žalovaného aj v odvolaní proti rozsudku a túto možnosť aj využila a mohla tak realizovať svoje právo na vyjadrenie sa k podaniu žalovaného.
41. Súd sa teda dopustil procesného pochybenia, ak nedoručil žalobkyni podanie žalovaného doručené súdu 11.06.2019, napriek tomu však nedošlo k odňatiu práva žalobkyne na spravodlivý proces, pretože žalobkyňa mala vedomosť o obsahu daného podania a k tomuto podaniu sa mala možnosť vyjadriť priamo na pojednávaní, na ktorom bola oboznámená s obsahom daného podania, a preto reálne k porušeniu jej práv nedošlo.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).