Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-76-2020.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 7Csp/76/2020-259 IČS: XXXXXXXXXX
file_0.png
file_1.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Dolejš, proti žalovanému: D. E. F., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XX, o žalobe na zaplatenie 346,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 7Csp/76/2020-259 IČS: XXXXXXXXXX
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 7Csp/76/2020-259 IČS: XXXXXXXXXX
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola podaná Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“), dňa 25.11.2019 pôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, zo sumy 1.000,00 Eur od 11.12.2018 do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. O takto uplatnenom nároku rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 7Csp/76/2020 -178 zo dňa 05.08.2022 (ďalej len „rozsudok“), ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaním nenapadnutej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2022.
3. Voči rozsudku podal právny zástupca žalobcu odvolanie len v časti zaplatenia 346,20 Eur, v ktorom uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd ustálil uzavretie spotrebiteľskej zmluvy (resp. zmlúv). Žalobca uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd považoval zmluvu 1 za platne uzatvorenú. Tiež uviedol, že v zásade táto otázka kľúčovou nie je, nakoľko žalobca si uplatňuje v tomto konaní pohľadávku zo zmluvy 2. Pokiaľ však ide o zmluvu 2, tu súd celkom jednoznačne uvádza, že táto platne uzatvorená nebola. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu vo vzťahu k zmluve č. 2, ktorú súd považoval za uzatvorenú neplatne, a z ktorého dôvodu má žalobca nárok len na bezdôvodné obohatenie. V ďalšom poukázal aj na to, že pre prípad, ak súd dospel k názoru o neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy 2) s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka citované v napadnutom rozsudku, potom právny záver o aplikácii spotrebiteľských noriem nie je správny. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ mal súd za preukázané, že nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, potom z logiky veci nemohol na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, konkrétne ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, keďže základným predpokladom pre jeho aplikáciu je (spotrebiteľský) vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Súd však v odôvodnení uviedol, že zmluva 2 nebola platne uzatvorená. Pokiaľ nevznikla spotrebiteľská zmluva, nemohol byť žalovanému ani priznaný spotrebiteľský status. Žalobca poukázal aj na absenciu odôvodnenia v tomto smere. Keďže žalovaná námietku premlčania nevzniesla, súd podľa žalobcu mu mohol priznať premlčané právo. S ohľadom na uvedené, žalobca požadoval v časti o zaplatenie 346,20 Eur revíziu zo strany odvolacieho súdu, nakoľko právne závery súdu považoval za zjavne nesprávne, a to bez ohľadu na to, či zmluva 2 (ne)vznikla (odvolanie na čl. 196 -209).
4. O odvolaní rozhodol Krajský súd Nitra (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 9CoCsp/1/2023 -224 zo dňa 24.01.2024 (ďalej len „uznesenie“) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 346,20 Eur (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (II.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2024.
5. V bode 8 uznesenia odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne prijaté právne závery súdom prvej inštancie o neplatnosti zmluvy (č.2), s takouto argumentáciou žalobcu nie je možné súhlasiť. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie primárne konštatoval, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy spôsobom, ako to vyžaduje zákonná úprava § 44 ods. 1,2 OZ. S takto prijatými závermi sa odvolací súd stotožnil. V bode 10 sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, keď v časti aplikácie § 54a OZ aj odvolací súd považoval rozsudok za nedostatočne zdôvodnený, teda že z odôvodnenia nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď na vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia aplikoval ustanovenia § 54a OZ, pre ktorého aplikáciu je zásadná povaha zmluvného vzťahu spotrebiteľská zmluva. V ďalšom bolo povinnosťou súdu vec opätovne posúdiť v intenciách vyslovených záverov odvolacieho súdu a opätovne rozhodnúť.
6. Okresný súd o žalobe (v jej zostávajúcej časti – 346,20 Eur) rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21.06.2024, na ktorom konal v neprítomnosti strán sporu, ako aj právneho zástupcu žalobcu. Na pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
čl. 6-8 žaloba, čl. 12 – 14 zmluva o postúpení pohľadávok z 10.12.2018, čl. 15-17 doplňujúca zmluva k postúpeniu pohľadávky z 10.12.2018, čl. 18 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, čl. 19 oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania z 27.08.2017, čl. 20 oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 01.03.2017, čl. 21 p. v. nedoručená zásielka žalovanej, čl. 21 – 24 VOP, čl. 25 – 26 obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, čl. 27 – 37 sadzobník ČSOB pre FO – občanov, čl. 38 výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 30.11.2016, čl. 38 p. v. opakovaná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 15.12.2016, čl. 39 posledná výzva na úhradu pohľadávky z 13.01.2017, čl. 40 oznámenie o postúpení pohľadávky, čl. 41 pokus o zmier z 30.10.2019, čl. 41 p. v. podací hárok č. EPH 178779706 – prvá strana, čl. 42 podací hárok č. A. 178779706, čl. 46-47 PR upomínacieho súdu z 11.12.2019, čl. 55 kópia nedoručenej zásielky adresovanej žalovanej, čl. 58-69 listiny smerujúce k zisťovaniu pobytu žalovanej, čl. 62 výzva upomínacieho súdu na žalobcu, čl. 64 návrh žalobcu na pokračovanie v konaní, čl. 65 upovedomenie upomínacieho súdu, čl. 68 UZN z 07.09.2020 – výzva žalovanej, čl. 72 UZN + žaloba a všetky prílohy doručené žalovanej 14.09.2020, čl. 80-83 vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, čl. 84 – 85 počítačová zostava, prehľad čerpania a úhrad, čl. 98-107 vyjadrenie žalobcu na ďalšiu výzvu súdu, čl. 108 oznámenie o postúpení pohľadávok z 13.12.2018, čl. 108 p. v. kópia druhej str. obálky preukazujúca nedoručenie zásielky, čl. 109 oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 01.03.2017, čl. 109 p. v. nedoručená zásielka adresovaná žalovanej, čl. 110 upomienka z 22.11.2016, čl. 110 p. v. výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 30.11.2016, čl. 111 opakovaná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 15.12.2016, čl. 111 p. v. posledná výzva na úhradu pohľadávky z 13.01.2017, čl. 112 doručenka preukazujúca prevzatie 18.01.2017, čl. 120-126 vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, čl. 127 OP pre povolené prečerpanie bežného účtu, čl. 129-130 počítačová zostava – čerpanie a vklady, čl. 131 vyjadrenie z 21.04.2022 – žalobca, čl. 140 – 143 zápisnica z 25.05.2022, čl. 145 – 147 vyjadrenie žalobcu po pojednávaní, čl. 148 – 149 zmluva o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých z 08.01.2007, čl. 149 p. v. oznámenie o zmene úveru povoleného prečerpania z 13.08.2014, čl. 150 opätovne oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania z 27.08.2007, čl. 154 – 155 vyjadrenie – doplnenie vyjadrenia z 14.06.2022, čl. 156 – 157 údaje o žiadosti z 27.08.2007, čl. 158 opätovne oznámenie o zmene úveru povoleného prečerpania z 13.08.2014, čl. 168 – 169 vyjadrenie žalobcu, čl. 174-176 zápisnica z 05.08.2022, čl. 178 rozsudok z 05.08.2022, čl. 196 – 206, 207, 209 p. v. odvolanie žalobcu, čl. 224 uznesenie KS NR z 24.01.2024 ppl. 06.03.2024, ktorým bol rozsudok OS LV v jeho napadnutom zamietajúcom výroku čo do sumy 346,20 Eur a vo výroku o náhrade trov konania zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a ďalšie rozhodnutie, čl. 243 ospravedlnenie neúčasti, čl. 244-249 vyčíslenie trov + potvrdenie daňový úrad.
7. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolacieho súdu, v spore je už právoplatne vyriešená otázka neplatného uzatvorenia zmluvy 2 (od ktorej žalobca v žalobe uplatnil nárok pôvodne v sume 1.000,00 Eur). Rovnako bol prijatý aj názor týkajúci sa aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý vyplýva z právoplatného rozsudku okresného súdu.
8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase deklarovaného uzatvorenia druhej zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase deklarovaného uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Okresný súd posúdil zmluvu, od ktorej žalobca odvodzoval v žalobe uplatnený nárok, ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže pôvodný veriteľ vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože nebolo preukázané, ako ani tvrdené, že žalovanej bol poskytnutý úver na výkon predmetu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Okrem iného, tieto skutočnosti neboli spochybňované ani samotným žalobcom, až do momentu, ako bol prijatý názor o neplatnosti danej spotrebiteľskej zmluvy, na základe čoho podľa jeho názoru nemal byť aplikovaný ex offo § 54a OZ.
16. V konaní (v zmysle intencií odvolacieho súdu) bolo potrebné sa opätovne vysporiadať s otázkou aplikácie § 54a OZ, keďže (ako konštatoval odvolací súd) na aplikáciu tohto ustanovenia je zásadná povaha zmluvného vzťahu (spotrebiteľská zmluva) a v tomto smere je potrebné nové rozhodnutie bližšie zdôvodniť.
17. Z obsahu spisu - z predloženého výpisu čerpania a vykonaných úhrad vyplýva, že žalovaná od 9/2007 až do 10/2016 vykonala čerpanie spolu v sume 47.287,54 Eur a úhrady za rovnaké obdobie boli vykonané v sume 46.941,34 Eur, t. j. žalovaná žalobcovi uhradila menej ako v skutočnosti čerpala a to o 346,20 Eur, ktorá suma zostala predmetom konania, pretože v zvyšnej zamietajúcej časti – 653,80 Eur, rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2022.
18. S prihliadnutím na uvedené, je okresný súd toho názoru, že z dôvodu neplatnosti uzatvorenia zmluvy č. 2 je potrebné považovať v tomto rozsahu uplatnený nárok za opodstatnený a to ako nárok vyplývajúci z neplatne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, teda jedná sa o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Podľa § 451 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Jeho cieľom je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov a to v prípade, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy, t. j. ak je plnené bez právneho dôvodu, plnené z neplatného právneho úkonu, alebo ak právny dôvod odpadol, a tiež ak sa jedná o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť viacerými spôsobmi, okrem iného aj vtedy, ak sa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu. K plneniu z neplatného právneho úkonu dochádza vtedy, ak si strany plnili na základe právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný, čo je aj prípad tohto konania.
21. Žalobca poskytoval žalovanej možnosť čerpania finančných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, o ktorej počas celého konania tvrdil, že sa jedná o platne uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu. V konaní ale bolo preukázané, že zmluva, od ktorej žalobca v žalobe odvodzoval uplatnený nárok bola uzatvorená neplatne pre nedodržanie postupu jej uzatvárania podľa § 44 ods. 1,2 OZ. Pokiaľ je tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu aj napriek neplatne uzatvorenej zmluve poskytol žalovanej plnenie v rozsahu 47.287,54 Eur a žalovaná, na základe tej istej neplatnej spotrebiteľskej zmluvy,
vykonala úhrady za rovnaké obdobie v sume 46.941,34 Eur, je zrejmé, že žalovaná žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradila menej, ako v skutočnosti čerpala a to o 346,20 Eur, a v ktorom rozsahu je potrebné považovať tento nárok ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia – vzniknutý na základe plnenie z právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný.
22. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
25. Aj napriek tej skutočnosti, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, okresný súd je toho názoru, že je potrebné aj pre tento prípad aplikovať ex offo ustanovenie § 54a OZ účinného od 05.12.2018, a to z dôvodu, že § 54a OZ nevyžaduje jeho aplikáciu len pri platne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve, ale toto ustanovenie sa aplikuje ex offo vždy, ak je v žalobe uplatnený nárok odvodený od spotrebiteľskej zmluvy (podľa názoru súdu či už uzatvorenej platne, alebo neplatne), čo je aj prípad tohto konania. V priebehu celého konania žalobca trval na tom, že zmluva č. 2 je uzatvorená platne a mal zato, že je potrebné nárok odvodzovať práve od spotrebiteľskej zmluvy. Až následne, keď súd posúdil zmluvu ako uzatvorenú neplatne, sa už nejednalo o spotrebiteľský spor a žalovanej nemalo byť priznané postavenie spotrebiteľa a teda podľa jeho názoru uvedené vylučuje aj uplatnenie § 54a OZ.
26. Okresný súd sa s takýmto názorom ale nestotožňuje a to aj s odkazom na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ak by súd danú právnu vec neposúdil ako nárok uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy a ex offo by neaplikoval aj § 54a OZ, žalobca (jeho právny predchodca) by bol „odmenený“ za porušenie zákona majúceho za následok neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy tým, že súd by nezabezpečil ochranu spotrebiteľa, tak, ako to vyžaduje zákonná úprava. Takýto výklad ustanovenia § 54a OZ, je podľa názoru súdu ale nesprávny. Opakovane súd poukazuje aj na 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého je potrebné príslušné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa aplikovať vždy, keď je to na prospech spotrebiteľa.
27. Súd je zároveň toho názoru, že aj keď je nárok na bezdôvodné obohatenie mimozmluvným vzťahom, keďže jeho základom je práve neplatná spotrebiteľská zmluva, nie je možné oddeliť nárok na bezdôvodné obohatenie od neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je podkladom pre samotné bezdôvodné obohatenie, pretože keby nebolo neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, nevznikol by ani nárok na bezdôvodné obohatenie.
28. Z uvedeného dôvodu okresný súd aj pri svojom ďalšom rozhodnutí aplikoval ex offo § 54a OZ a z úradnej moci posúdil otázku premlčania v žalobe uplatneného nároku v sume 346,20 Eur. Okrem iného, takýto názor bol prijatý (po nastolení danej otázky) aj kolégiom sudcov Krajského súdu Nitra.
29. Podľa názoru súdu žalobca (jeho právny predchodca) najneskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čo bolo dňa 28.02.2017, mal vedomosť o nedoplatku, ktorý vyčíslil sám sumou 1.103,37 Eur, teda vrátane príslušenstva. Uvedeným dňom žalobca (jeho právny predchodca) preukázateľne vedel o existencii finančného záväzku žalovanej, ktorý ale odvodzoval zo zmluvy o úvere. Pokiaľ zmluva o úvere nebola uzatvorená platne, žalobca, ako súd už konštatoval, si mohol uplatniť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v subjektívnej lehote 2 rokov, ktorá uplynula dňa 28.02.2019, čo bol štvrtok pracovný deň a ktorý deň bol zároveň posledným dňom na uplatnenie si nároku na súde tak, aby nemohol byť premlčaný. Žalobca podal žalobu na upomínací súd až dňa 25.11.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov. Nárok je podaný aj po uplynutí
objektívnej lehoty 3 rokov, pretože sumu 346,20 Eur žalovaná reálne čerpala v splátkach od 07/2016 do 10/2016, teda aj objektívna lehota 3 rokov uplynula pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné v žalobe uplatnený nárok považovať za premlčaný.
30. Z dôvodu premlčania v žalobe uplatneného nároku (ktorý bol už len v sume 346,20 Eur), súd preto žalobu zamietol.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
34. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd druhým výrokom zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to tak prvostupňového ako aj odvolacieho, vzhľadom k tomu, že súd posúdil konanie ako jeden celok, v ktorom bol žalobca v celom rozsahu neúspešný. Prvým rozsudkom bola žaloba zamietnutá čo do sumy 653,80 Eur a druhým rozsudkom vo zvyšnej časti, t. j. 346,20 Eur.
35. Ako už bolo uvedené, v súlade s citovaným § 396 ods. 3 CSP, súd druhým výrokom rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Aj napriek tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, keďže žaloba bola opäť zamietnutá, bolo potrebné podľa názoru súdu vychádzať z celkového výsledku konania a teda súd žalobcovi nemohol priznať nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania.
36. Keďže žalovaná si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnila, ako ani žiadne trovy jej nevznikli, súd jej preto nárok na náhradu trov konania (prvostupňového a odvolacieho) nepriznal a to a contrario podľa § 255 ods. 1 CSP.
37. Na záver súd ešte uvádza, že v dôsledku dodatku č. 20 k Rozvrhu práce okresného súdu na rok 2020 a dodatku č. 7 k Rozvrhu práca okresného súdu na rok 2021, došlo k zmene zákonného sudcu a vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. Mariane Pondelovej.
Poučenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 7Csp/76/2020-259 IČS: XXXXXXXXXX
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 21. júna 2024
Mgr. Mariana Pondelová S u d k y ň a