Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9CoCsp-1-2023.pdf
PDF · 105.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 1 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. augusta 2022 č. k. 7Csp/76/2020-178 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 346,20 eura (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (II.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, § 565, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 3, § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 3, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1, 8, § 7 ods. 1 veta prvá, § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1 000 eur od 11. 12. 2018 do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca v podanej žalobe odkázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2018, uzatvorenú medzi postupcom E. F. G., A. a žalobcom, ktorou postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku práve na žalobcu. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odvodzuje zo zmluvy uzatvorenej pôvodným veriteľom a žalovanou dňa 27. 08. 2007, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Žalobca zastáva názor, že takto uzatvorená zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Tým, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 01. 03. 2017 oznámil žalovanej, že dňom 28. 02. 2017 vyhlásil celý úver za splatný. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlžná suma predstavovala sumu 1 628,08 eura, ktorá pozostávala z istiny v sume 1 000 eur, riadneho úroku v sume 426,28 eura, úroku z omeškania v sume 1 181,80 eura a z poplatkov v sume 20 eur, kde žalobca poukázal na prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorej špecifikácia bola generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že po postúpení pohľadávky žalovaná nevykonala žiadne ďalšie úhrady. Aj napriek postúpenej sume 1 628,08 eura si žalobca v žalobe uplatnil nárok len na istinu v sume 1 000 eur, zvyšnú časť dlžnej sumy v sume 628 eur si v tomto konaní neuplatnil. Úrok z omeškania si uplatnil, počnúc dňom 11. 12. 2018, to znamená nasledujúcim dňom po účinnosti postúpenia pohľadávky.
1.2. Žalobca predložil do konania listinné doklady, adresované žalovanej zo strany pôvodného veriteľa, a to: výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 30. 11. 2016, opakovaná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 15. 12. 2016, ako aj posledná výzva na úhradu pohľadávky z 13. 01. 2017 (ktorú žalobca považuje za výzvu
pred samotným zosplatnením pohľadávky) a v ktorej je pohľadávka vyčíslená v sume 74,77 eura ku dňu 12. 01. 2017, predstavujúca - podľa následného vyjadrenia žalobcu, len dlžnú sumu neuhradených úrokov a poplatkov. Z predloženého výpisu vyplýva, že ku koncu januára 2017 suma nedoplatku predstavovala už sumu 87,43 eura. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa 16. 01. 2017 s tým, že od nasledujúceho dňa začala žalovanej plynúť lehota na plnenie 15 dní. Právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28. 02. 2017 (teda po uplynutí lehoty 15 dní na plnenie), ktoré oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si žalovaná už neprevzala, zásielka bola vrátená právnemu predchodcovi žalobcu dňa 22. 03. 2017. Z predloženého výpisu o splátkach mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná vykonala poslednú úhradu v mesiaci 10/2016, ktorou dorovnala posledné čerpanie v sume 28,03 eura a vykonala čiastočnú úhradu na úrokoch a poplatkoch. Ku koncu kalendárneho mesiaca 10/2016 pôvodný veriteľ evidoval nedoplatok v sume 16,77 eura. Následne už žiadne ďalšie plnenie žalovaná nevykonala, z ktorého dôvodu došlo k zvýšeniu dlhu v mesiaci 11/2016 na sumu 43,04 eura a v mesiaci 1/2017 na sumu 87,43 eura. Ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 28. 02. 2017, bola vyhlásená pre nedoplatok na úrokoch splatných k 31. 10. 2016, pričom je zároveň preukázané, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola žalovaná v omeškaní trvajúcom viac ako 90 dní, po splatnosti úrokov splatných v mesiaci 10/2016, pričom pôvodný veriteľ zároveň pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 28. 02. 2017, teda do splatnosti najbližších úrokov, ktoré boli splatné práve na konci kalendárneho mesiaca 2/2017. S poukazom na uvedené, pôvodný veriteľ zosplatnil pohľadávku v súlade so zákonnou úpravou a po jej zosplatnení mohla byť pohľadávka postúpená žalobcovi. Možnosť zosplatnenia vyplývala z č. IX bod. 1 obchodných podmienok. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že pohľadávka bola zosplatnená v súlade so zákonnými ustanoveniami, mohla byť aj predmetom postúpenia. Súd prvej inštancie potom prijal záver, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
1.3. Žalobca v žalobe poukazoval pôvodne len na zmluvu, ktorá mala byť uzatvorená ešte v roku 2007, kedy si žalovaná prevzala oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania. Súd ale zistil, že žalovanej nebolo poskytované povolené prečerpanie len v sume pôvodných 10.000,- Sk (po zmene meny 331,94 eura), ale bolo jej poskytované povolené prečerpanie až v sume 1 000 eur, ktoré žalovaná aj reálne čerpala s tým, že do konania nebol predložený ani doklad o žiadosti o povolené prečerpanie až v sume 1 000 eur, ako ani zmluva so zmenenými zmluvnými podmienkami, minimálne v časti sumy povoleného prečerpania. Sám žalobca uviedol, že k navýšeniu sumy, o ktorú mohla žalovaná prečerpať finančné prostriedky, došlo na základe výlučného rozhodnutia pôvodného veriteľa, keď prihliadol na platobnú disciplínu žalovanej. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva č. 002517529R, ktorá mala byť zmluvou o úvere, avšak ani túto (prvú) zmluvu o úvere žalobca nepredložil, tu odkazoval len na oznámenie o povolení prečerpania z r. 2007 obsahujúci podpis žalovanej v časti „prevzal“. Ak by sa aj malo jednať o zmluvu o úvere, jednalo by sa o zmluvu o úvere, na základe ktorej malo byť žalovanej povolené prečerpanie len v sume 10 000,- Sk a od ktorej ale žalobca nemôže odvodzovať v žalobe uplatnený nárok, pretože v konaní bolo zistené, že žalovaná mala v zmysle zmeny zmluvných podmienok povolené prečerpanie až v sume 1 000 eur. Žalobca až na výzvu súdu predložil do konania oznámenie o zmene úveru povoleného prečerpania poskytnutého k bežnému účtu, v ktorom uvádza už žiadosť registrovaná pod iným číslom a to pod číslom 006961121R, ktorú ale do konania nepredložil. Bola predložená len žiadosť registrovaná pod číslom 002517529R. Žalobca tiež nepreukázal, že žalovanej bolo samotné oznámenie o zmene úveru povoleného poskytnutého prečerpania aspoň doručované, resp. aj doručené. Žalobca uvádzal, že v danom prípade malo dôjsť len k zmene úverového rámca a ostatné zmluvné podmienky mali zostať zachované tak, ako boli dohodnuté v pôvodnej zmluve z roku 2007, kde prevažne odkazoval na všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť žalovanej doručené spolu so zmluvou. Tieto skutočnosti však nevyplývajú vôbec z predložených listinných dokladov, keďže nie je v prvom rade vôbec zrejmé, za akých zmluvných podmienok bola uzatvorená prvá zmluva. Tu žalobca odkazoval len na VOP (ktorých doručenie žalovanej jednak nepreukázal), a ktoré zároveň neobsahujú konkrétne zmluvné podmienky, odkazujú len na webovú stránku banky (pôvodného veriteľa), ako aj ďalšie oznámenie banky o výške úroku z omeškania, o tom, že banka navrhne majiteľovi účtu novú úrokovú sadzbu a o účtovaní poplatkov za služby, ktoré ale rovnako neboli vo VOP uvedené v konkrétnej sume (čl. IV. úročenie a poplatky). Pokiaľ žalobca nepreukázal konkrétne zmluvné podmienky pri prvej zmluve, nie sú preukázané ani v prípade druhej zmluvy, pri ktorej navyše nebola preukázaná ani vôľa žalovanej uzatvoriť novú zmluvu so zmenenými zmluvnými podmienkami, hoci len v časti sumy úverového rámca, a to aj napriek tomu, že z predložených listinných dokladov vyplýva, že sa zvyšuje povolené prečerpanie poskytnuté k pôvodnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX - teda k rovnakému účtu, ako bolo prvé povolené prečerpanie. V oznámení
o zmene úveru povoleného prečerpania je uvedené síce iné číslo žiadosti, a to pod reg. č. 006961121 R, ktorá skutočnosť evokuje záver, že zo strany žalovanej možno bola podaná nová žiadosť, ale pokiaľ ju žalobca do konania nepredložil, súd v tomto smere považuje tieto skutočnosti za nepreukázané, navyše, ak sám žalobca uviedol, že navýšenie úverového rámca bolo výlučným rozhodnutím pôvodného veriteľa z dôvodu správania sa žalovanej. Zároveň do konania nebol predložený ani žiaden doklad s podpisom oboch zmluvných strán na novej zmluve obsahujúcej konkrétne zmluvné podmienky, alebo aspoň odkaz na ne, z ktorého dôvodu okresný súd potom prijal názor, že v danom prípade sa jedná len o jednostranný úkon banky, ktorý nemožno považovať za zmluvu, pretože v prvom rade neobsahuje podpis žalovanej, ako ani neobsahuje žiadne podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu, nie je možné vychádzať - za predpokladu, že by prvá zmluva bola uzatvorená platne, z podmienok prvej zmluvy, pretože tieto rovnako neboli obsahom listiny obsahujúcej podpis oboch zmluvných strán a v prípade, ak by súd vychádzal z tvrdení žalobcu o zmluvných podmienkach prvej zmluvy, tak pri uzatvorení novej zmluvy nebolo preukázané, či sa malo jednať výlučne o zmenu úverového rámca, tak ako to tvrdil žalobca, keďže do konania nebol predložený žiaden doklad preukazujúci vôľu žalovanej vo vzťahu k druhej úverovej zmluve. Pokiaľ je preukázané, že k druhému povoleniu prečerpania došlo výlučne len z rozhodnutia pôvodného veriteľa, ktorý jednostranný úkon podľa dokladov predložených do konania nebol ani doručený žalovanej a ktorý vôbec neobsahuje konkrétne zmluvné podmienky, ako ani podpis žalovanej, súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy spôsobom, ako to vyžaduje zákonná úprava Občianskeho zákonníka - § 44 ods. 1, 2. Tu súd zároveň poukazuje aj na absenciu písomnej formy druhej zmluvy. Pokiaľ nový návrh zmluvy bol z 13. 08. 2014, tak sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., pretože v čase nového úverového rámca bol účinný už zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého § 9 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (okrem iného rovnakú písomnú formu vyžadoval aj zákon č. 258/2001 Z. z). Okresný súd je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže nie sú naplnené výnimky uvedené v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Ak nebol dodržaný spôsob uzatvorenia zmluvy o úvere v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka - návrh a jeho akceptácia, ako aj, ak nebola dodržaná písomná forma zmluvy o úvere (druhej, resp. zmeny prvej), čo je obligatórna forma právneho úkonu pre tento typ záväzkového vzťahu, zmluvu o úvere na úverový rámec 1 000 eur je potrebné považovať za neplatnú.
1.4. Aj napriek tomu, že druhá zmluva nebola uzatvorená platne, pokiaľ ale z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalovaná preukázateľne čerpala finančné prostriedky až do navýšeného úverového rámca 1 000 eur, ktorú načerpanú sumu žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) nevrátila, žalobca sa mohol domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05. 12. 2018, z úradnej činnosti posudzoval aj otázku premlčania práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala, a to z dôvodu, že ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením k osobitným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie. Z predloženého výpisu čerpania a vykonaných úhrad vyplýva, že žalovaná od 9/2007 až do 10/2016 vykonala čerpanie spolu v sume 47 287,54 eura a úhrady za rovnaké obdobie boli vykonané v sume 46 941,34 eura, t. j. žalovaná žalobcovi uhradila menej ako v skutočnosti čerpala, a to o 346,20 eura. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca (jeho právny predchodca) najneskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čo bolo dňa 28. 02. 2017, mal vedomosť o nedoplatku, ktorý vyčíslil sám sumou 1 103,37 eura, teda vrátane príslušenstva. Uvedeným dňom žalobca (jeho právny predchodca) preukázateľne vedel o existencii finančného záväzku žalovanej, ktorý ale odvodzoval zo zmluvy o úvere. Pokiaľ zmluva o úvere nebola uzatvorená platne, žalobca si mohol uplatniť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v subjektívnej lehote 2 rokov, ktorá uplynula dňa 28. 02. 2019, čo bol štvrtok, pracovný deň a ktorý deň bol zároveň posledným dňom na uplatnenie si nároku na súde tak, aby nemohol byť premlčaný. Žalobca podal žalobu na upomínací súd až dňa 25. 11. 2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov. Nárok je podaný aj po uplynutí objektívnej lehoty 3 rokov, pretože sumu 346,20 eura žalovaná reálne čerpala v splátkach od 07/2016 do 10/2016, teda aj objektívna lehota 3 rokov uplynula pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné v žalobe uplatnený nárok považovať za premlčaný a z dôvodu premlčania v žalobe uplatneného nároku, súd preto žalobu zamietol.
1.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o preukázaní skutočností, ktoré neboli namietané zo strany žalovanej (napr. doručenie VOP) a to z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého súd vykonáva aj vlastné dokazovanie a neuspokojí sa len s
tvrdením strán sporu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá síce bola úspešná v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnila, ako ani v tomto konaní jej žiadne trovy konania nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku, v zamietavej easti o zaplatenie 346,20 € s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutoeooval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa nestotožouje a považuje za selektívne a zmätoené. Súd prvej inštancie pod3a jeho názoru nedal odpovei na k3úeovú otázku, a síce, že ktorú z uvedených zmlúv považoval za platne uzatvorenú, prieom jeho poh3adávka v tomto konaní vznikla výluene zo zmluvy e. 2. Z podstatnej easti odôvodnenia rozhodnutia o. i. vyplýva, že súd v zásade nemal za preukázané uzatvorenie žiadnej zo zmlúv. Súd používa neureité slovné spojenia na spôsob, že ak nieeo neplatilo pre zmluvu 1, o to viac nemohlo plati? pre zmluvu 2. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ei súd považoval zmluvu 1 za platne uzatvorenú. V zásade táto otázka k3úeovou nie je, nako3ko si uplatouje v tomto konaní poh3adávku zo zmluvy 2. Pokia3 však ide o zmluvu 2, tu súd celkom jednoznaene uvádza, že táto platne uzatvorená nebola (bod 40.3. odôvodnenia). V bode 40.4. odôvodnenia však súd, aplikujúc zákon e. 129/2010 Z. z. o spotrebite3ských úveroch, dochádza k nieím bližšie nevysvetlenému záveru, kedy pod3a názoru súdu má absencia písomnej formy spotrebite3skej zmluvy za následok jej neplatnos?. Z uvedeného zákona však takáto možnos? nevyplýva, nako3ko absencia písomnej formy znaeí len bezúroenos? a bezpoplatkovos? spotrebite3ského úveru, nie však jeho neplatnos?. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd dospel k záveru, že zmluva 2 je neplatná, nako3ko nemá písomnú formu, a preto sa jedná v zmysle príslušných ust. Obeianskeho zákonníka o absolútne neplatný právny úkon a žalobca je oprávnený si uplatoova? len náhradu titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca má za to, že zmluva 1, ako aj zmluva 2 platne vznikla, eo vyplýva okrem z nepopretých skutkových tvrdení a zo samotného správania žalovaného poeas zmluvného vz?ahu. Absencia písomnej formy znamená sankciu v podobe bezúroenosti a bezpoplatkovosti spotrebite3ského úveru, nie však neplatnosti spotrebite3skej zmluvy ako takej. V takom prípade mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 346,20 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania z tejto sumy, ktorá suma predstavuje eerpanie (47 287,54 eura) mínus úhrady (46 941,34 eura). Aj pre prípad, že by súd dospel k záveru o neplatnosti spotrebite3skej zmluvy (zmluvy 2) s poukazom na ustanovenia Obeianskeho zákonníka citované v napadnutom rozsudku, potom právny záver o aplikácii spotrebite3ských noriem nie je správny. Pokia3 mal súd za preukázané, že nedošlo k uzatvoreniu spotrebite3skej zmluvy, potom z logiky veci nemohol na prejednávanú vec aplikova? ustanovenia na ochranu spotrebite3a, konkrétne ust. § 54a Obeianskeho zákonníka. Pokia3 pod3a súdu nevznikla spotrebite3ská zmluva, nemohol by? žalovanému ani priznaný spotrebite3ský status. Vo vz?ahu k tejto skutoenosti súd neuviedol žiadne odôvodnenie, na základe eoho opätovne poukazuje na nepreskúmate3nos? napadnutého rozsudku. Má tak za to, že v prípade posúdenia neplatnosti zmluvou založeného vz?ahu, resp. za situácie, kedy by jeho nárok skutoene predstavoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemôže by? plnenie, ktoré je predmetom konania posúdené v zmysle ustanovení o spotrebite3ských vz?ahoch, a teda aplikácia ustanovenia § 54a Obeianskeho zákonníka nie je prípustná, v dôsledku eoho súd vec nesprávne právne posúdil, kei aplikoval ust. § 54a Obeianskeho zákonníka na mimozmluvný záväzok – bezdôvodné obohatenie. Z formálneho i materiálneho pooatia slova bezdôvodné je zrejmé, že zmluva neexistovala. Logickým i gramatickým výkladom možno preto dospie? k záveru, že pokia3 sa žalovaný bezdôvodne obohatil, potom nepožíva ochranu vz?ahujúcu sa na spotrebite3ské zmluvy. S oh3adom na uvedené žalobca požadoval v easti o zaplatenie 346,20 eura revíziu zo strany odvolacieho súdu, nako3ko právne závery súdu považoval za zjavne nesprávne, a to bez oh3adu na to, ei zmluva 2 (ne)vznikla. V prípade, ak súd dospel k záveru, že zmluva 2 je absolútne neplatný právny úkon a on ako žalobca má právo uplatoova? si svoj nárok len z titulu bezdôvodného obohatenia (eo rozporuje), nemal právo v zmysle ust. § 100 ods. 1 Obeianskeho zákonníka skúma?, ei sa jeho nárok premleal, nako3ko v prejednávanom prípade nedošlo zo strany žalovaného k uplatneniu námietky premleania a v prípade záveru súdu oh3adom neplatnosti zmluvy by sa nejednalo o nárok vyplývajúci zo spotrebite3skej zmluvy, a teda aplikácia ustanovenia § 54a Obeianskeho zákonníka je vylúeená, v dôsledku eoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil v napadnutej easti tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, v rozsahu sumy 346,20 eura, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, je potrebné pod3a ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zruši? a vec v rozsahu zrušenia vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 000 eur spolu s príslušenstvom, dôvodiac tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou Zmluvu e. 002517529R, na základe ktorej jej poskytol peoažné prostriedky, prieom žalovaná v stanovených termínoch neplnila splátky, eím porušila svoju povinnos? pod3a zmluvy. Zmluvou o postúpení poh3adávok zo doa 10. 12. 2018 uzavretou medzi postupcom H. F. G. A., Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu poh3adávku voei žalovanej. V tomto konaní si žalobca uplatnil zaplatenie neuhradenej istiny vo výške 1 000 eur, kei zvyšok dlžnej sumy pozostávajúcej pod3a jeho udania z neuhradeného úroku, úroku z omeškania a neuhradených poplatkov si neuplatnil.
6. Pod3a § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napravi? v konaní pred odvolacím súdom.
7. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, s oh3adom na jeho rozsah (suma 346,20 eura) a odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že toto odvolanie žalobcu je potrebné považova? eiastoene za dôvodné, eo viedlo odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu tak, že ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.
8. Pokia3 žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne prijaté právne závery súdom prvej inštancie o neplatnosti zmluvy (e. 2), s takouto argumentáciou žalobcu nie je možné súhlasi?. I kei je pravdou, ako tvrdil žalobca, že nedostatok písomnej formy zmluvy uzatvorenej v zmysle zákona e. 129/2010 má za následok jej bezúroenos? a bezpoplatkovos?, nie je možné opomenú? zásadný fakt vyplývajúci z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to skutoenos?, že primárne súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy spôsobom, ako to vyžaduje zákonná úprava § 44 ods. 1, 2 Obeianskeho zákonníka. S takto prijatými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožouje, z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, prieom tieto právne závery súdu prvej inštancie žalobca v podanom odvolaní nespochybooval žiadnymi odvolacími dôvodmi. Pokia3 potom súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva nebola platne uzatvorená, pretože nebol dodržaný spôsob jej uzatvorenia predpokladaný zákonnou úpravou (návrh a jeho akceptácia) na takto správne prijaté závery súdu prvej inštancie, navyše žalobcom nespochybnené relevantnou odvolacou argumentáciou, nemá vplyv ani konštatovanie súdu o neplatnosti zmluvy pre nedodržanie písomnej formy, keiže na vyslovenie neplatnosti zmluvy, resp. absencie platného uzatvorenia zmluvy postaeuje konštatovanie súdu o nedodržaní postupu predpokladaného zákonom pre to, aby k uzatvoreniu zmluvy došlo platne.
9. V kontexte vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie konštatoval, že pokia3 nedošlo k vzniku zmluvného vz?ahu medzi sporovými stranami, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, žalobca sa mohol domáha? nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne súd prvej inštancie aplikoval na vec ustanovenie § 54a Obeianskeho zákonníka a uzavrel nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za premleaný.
10. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že pokia3 súd prvej inštancie mal za preukázané, že nedošlo k uzavretiu spotrebite3skej zmluvy, potom z logiky veci vyplýva, že nemohol na nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia aplikova? ustanovenie § 54a Obeianskeho zákonníka na takýto mimozmluvný záväzok. V kontexte tejto odvolacej námietky je potrebné uvies?, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznieva ako zmätoené a nedostatoene odôvodnené, kei súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že k uzatvoreniu spotrebite3skej zmluvy, ktorá by zakladala nárok žalobcu na plnenie z nej, nedošlo, prieom v bode 46. odôvodnenia rozhodnutia súeasne konštatoval, že s prihliadnutím na
spotrebite3ský charakter zmluvy pod3a § 54a Obeianskeho zákonníka posudzoval otázku premleania práva žalobcu. Pod3a názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 54a Obeianskeho zákonníka na vz?ah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia nedostatoene zaoberal. V tejto súvislosti treba uvies?, že bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym inštitútom a vzniká ako mimozmluvný záväzkový právny vz?ah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. Tiež treba uvies?, že kritériom aplikácie ustanovenia § 54a Obeianskeho zákonníka je povaha právneho vz?ahu (nie subjekt, ktorému svedeí právo alebo povinnos?), kei musí ís? o spotrebite3skú zmluvu pod3a ustanovenia § 52 ods. 1 Obeianskeho zákonníka. Pokia3 potom v tejto súvislosti žalobca poukázal na nedostatoené odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s takouto jeho argumentáciou je dôvodné sa stotožni?, kei z napadnutého rozhodnutia nie je možné zisti?, akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, kei na vz? ah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia aplikoval ustanovenie § 54a Obeianskeho zákonníka, pre ktorého aplikáciu je zásadná povaha zmluvného vz?ahu (spotrebite3ská zmluva). Touto, pre rozhodnutie zásadnou právnou otázkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, eo bolo dôvodom pre postup odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, v rozsahu sumy 346,20 eura, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie. V ialšom konaní súd prvej inštancie vec (v zrušenom rozsahu) opätovne posúdi, v intenciách vyslovených záverov odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodnutie a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom predpokladaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).