Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoZm/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: W.. R. G., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: R.E.M.D. s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 48 214 302, právne zastúpenému BUČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 968 191, o zaplatenie 21.300,- eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -48 z 18. júla 2022 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Prešov 28. januára 2022 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 21.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51.300,- eur od 7. októbra 2021 do 21. decembra 2021 a zo sumy 21.300,- eur od 22. decembra 2021 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 51.300,- eur od 7. októbra 2021 do 21. decembra 2021 a zo sumy 21.300,- eur od 22. decembra 2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť jej trovy konania titulom zmenkovej sumy zo zmenky č. XXXXXXXXX vystavenej žalovaným v J. „bez protestu“ 7. októbra 2019 splatnej 6. októbra 2021.

2. Následne žalobkyňa totožný návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 31. marca 2022 elektronicky zaslala Okresnému súdu Ružomberok, kde bolo na ich základe vedené konanie pod sp. zn. . Okresný súd Ružomberok prípisom zo 4. apríla 2022 odstúpil spis z dôvodu, že žaloba mu síce bola elektronicky doručená, avšak je adresovaná Okresnému súdu Prešov, Okresnému súdu Prešov. Okresný súd Prešov mal za to, že sa má rozhodnúť len o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a rovnopis návrhu na vydanie platobného rozkazu mu bol doručený len ako príloha návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobkyňa chcela preukázať, že prebieha konanie vo veci samej.

3. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 31. marca 2022 voči žalovanému domáhala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného nachádzajúcich sa v k. ú. O., obec O., okres O., zapísaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Ružomberok, Katastrálnym odborom, a to na stavbách - rodinnom dome so súpisným číslom XX, nachádzajúcom sa na parcele registra „Q.“, parcelné číslo XXXX a rodinnom dome so súpisným číslom XX, nachádzajúcom sa na parcele registra „Q.“, parcelné číslo XXXX a na pozemkoch - parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 65 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX o výmere

214 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 112 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 103 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 94 m2, parcele registra „Q.“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX o výmere 120 m2 v prospech žalobkyne, a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne s príslušenstvom a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky z titulu neuhradenej zmenkovej sumy vyplývajúcej zo zmenky č. XXXXXXXXX vystavenej žalovaným v J. na sumu 51.300,- eur „bez protestu“ 7. októbra 2019 splatnej 6. októbra 2021.

4. Žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že 30. septembra 2019 uzatvorila so žalovaným rámcovú zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek (ďalej len „rámcová zmluva“). Žalovaný realizuje developerské projekty na celom území Slovenska a ich financovanie zabezpečuje aj prostredníctvom uzatvárania rámcových zmlúv. Na základe rámcovej zmluvy poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 45.000,- eur, v dôsledku čoho jej bola zo strany žalovaného vystavená a odovzdaná doplnená zmenka č. XXXXXXXXX vystavená žalovaným v J. na sumu 51.300,- eur „bez protestu“ 7. októbra 2019 splatná 6. októbra 2019. Spolu so žalovaným 8. októbra 2019 podpísali protokol o odovzdaní vlastnej zmenky, ktorý priamo preukazuje a potvrdzuje poskytnutie finančnej investície žalovanému a vystavenie a odovzdanie zmenky žalovaným. Podľa článku 2. ods. 3. rámcovej zmluvy zmenková suma uvedená v zmenke pozostáva z poskytnutej finančnej investície a dohodnutej odmeny vo výše 7,5 % ročne zo sumy poskytnutej finančnej investície. V zmysle článku 3. ods. 1. protokolu sa žalovaný zaviazal splatiť zmenkovú sumu vo výške 51.300,- eur, ktorá pozostáva z poskytnutej finančnej investície a dohodnutej odmeny, a to všetko v deň splatnosti zmenky bankovým prevodom v prospech bankového účtu žalobkyne. Zmenka sa stala splatnou 6. októbra 2021, avšak žalovaný záväzok zo zmenky doposiaľ v plnej výške nesplnil. V deň splatnosti zmenky nedošlo k zaplateniu zmenkovej sumy a žalovaný ju žiadnym spôsobom neinformoval o dôvode omeškania s jej zaplatením. Vzápätí jej bol zo strany žalovaného doručený list z 15. októbra 2021, v ktorom odvolávajúc sa na čl. 3. body 3.1 a 3.2 smlouvy došlo k automatickému predloužení vaší smlouvy a žalovaný aj napriek nesplneniu svojho záväzku od nej požadoval ďalšiu finančnú investíciu, s čím nesúhlasila. Z tohto dôvodu požiadala žalovaného o vysvetlenie. Následne ju žalovaný uisťoval, že k zaplateniu dlžnej zmenkovej sumy dôjde, avšak zakaždým posúval termín, v ktorom jej ešte len potvrdí vyplatenie dlžnej zmenkovej sumy. Žalovaný jej navrhol aj splátkový kalendár, ktorý akceptovala, ale už podpísaný jej doručený nebol. Okolnosť, že žalovaný svoj záväzok zaplatiť zmenkovú sumu nesplnil a aj napriek tomu žiadal ďalšiu finančnú investíciu, vzbudila u nej obavu, preto sa rozhodla obrátiť na advokáta, prostredníctvom ktorého žalovanému oznámila, že nemá záujem o ďalšiu finančnú investíciu z dôvodu porušenia rámcovej zmluvy a žalovaného oficiálne vyzvala na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy. Aj keď žalovaný predžalobnú výzvu neprevzal, uhradil jej časť zmenkovej sumy vo výške 30.000,- eur a odmenu vo výške 6.300,- eur. Vzhľadom na nezanedbateľnú výšku dlžnej sumy a na skutočnosť, že žalovaný týmto spôsobom financuje svoje developerské projekty po celom území Slovenska, odôvodnene sa domnieva, že nie je jedinou veriteľkou žalovaného s pohľadávkou po lehote splatnosti, ktorú žalovaný nie je schopný plniť. Túto domnienku jej potvrdil aj jej právny zástupca, ktorého v obdobnej veci oslovili aj iní veritelia žalovaného, voči ktorému evidujú neuspokojené pohľadávky na podklade rovnakých rámcových zmlúv. Okrem toho má od svojho právneho zástupcu informáciu, že žalovaný oslovil iného veriteľa s návrhom splátkového kalendára, ale ju od momentu čiastočnej úhrady viac nekontaktoval. Správanie žalovaného u nej vzbudzuje obavu, že žalovaný nemá v úmysle zaplatiť jej dlžnú zmenkovú sumu. Keďže je zjavné, že žalovaný má viacero záväzkov po lehote splatnosti a väčšina jeho nehnuteľného majetku je zaťažená záložným právom hneď niekoľkých bánk, resp. jeho majetok nie je krytý vlastnými zdrojmi, jej obava z toho, že exekúcia majetku žalovaného za účelom uspokojenia jej pohľadávky je ohrozená, je viac než citeľná. Podľa verejne dostupných informácii uverejnených na webovej stránke www.finstat.sk je celková zadlženosť žalovaného v rozsahu 98,51 %. Tento ukazovateľ vyjadruje, do akej miery žalovaný financuje svoje aktíva pomocou cudzích zdrojov (pôžičiek a pod.). Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré doposiaľ nie sú zaťažené v prospech banky či iného veriteľa a ktoré sú spôsobilým predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. O., obec O., okres O., zapísaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Ružomberok, Katastrálnym odborom, a to na stavbách - rodinnom dome so súpisným číslom XX, nachádzajúcom sa na parcele registra „Q.“, parcelné číslo XXXX a rodinnom dome so súpisným číslom XX, nachádzajúcom sa na parcele registra „Q.“, parcelné číslo XXXX a na pozemkoch - parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 65 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX o výmere 214 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 112 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné

číslo XXXX o výmere 103 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 94 m2, parcele registra „Q.“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX o výmere 120 m2. Konanie o zaplatenie pohľadávky je vedené Okresným súdom Prešov z dôvodu, že je spotrebiteľkou a tento súd je kauzálne príslušný pre spory zo zmeniek.

5. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného nachádzajúcich sa v k. ú. O., obec O., okres O., zapísaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Ružomberok, Katastrálnym odborom, a to na stavbách - rodinnom dome so súpisným číslom XX, nachádzajúcom sa na parcele registra „Q.“, parcelné číslo XXXX a rodinnom dome so súpisným číslom XX, nachádzajúcom sa na parcele registra „Q.“, parcelné číslo XXXX a na pozemkoch - parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 65 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX o výmere 214 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 112 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 103 m2, parcela registra „Q.“, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXXX o výmere 94 m2, parcele registra „Q.“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX o výmere 120 m2 v prospech žalobkyne, a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne s príslušenstvom a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky z titulu neuhradenej zmenkovej sumy vyplývajúcej zo zmenky č. XXXXXXXXX vystavenej žalovaným v J. na sumu 51.300,- eur „bez protestu“ 7. októbra 2019 splatnej 6. októbra 2021 a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle ustanovení , , , , , prvá veta, , (ďalej len „“).

7. Súd prvej inštancie mal za to, že okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli žalobkyňou osvedčené a zároveň tu existuje potreba úpravy pomerov strán sporu takým spôsobom, že sa rozhodnutím súdu zriadi záložné právo na nehnuteľných veciach žalovaného ako dlžníka žalobkyne, keďže bez tohto zabezpečovacieho opatrenia, bez tejto predbežnej ochrany poskytovanej žalobkyni pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, by jej bezprostredne hrozila ujma v podobe zhoršenia jej právnej pozície, keďže bez zriadenia záložného práva by v konečnom dôsledku došlo k zmareniu žaloby, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia pomerne vysokej sumy 21.300,- eur s príslušenstvom takým spôsobom, že by došlo k ohrozeniu, resp. zmareniu prípadnej následnej exekúcie, t. j. prípadného núteného výkonu právoplatného rozhodnutia, ktorého vydanie sa v blízkej budúcnosti môže reálne predpokladať, v súvislosti pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v dostatočnej miere už aj osvedčeným nárokom žalobkyne, ktorá má voči žalovanému vo výške 21.300,- eur s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy zo zmenky č. XXXXXXXXX vystavenej žalovaným v J. „bez protestu“ 7. októbra 2019 splatnej 6. októbra 2021 (citované podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie).

8. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel z dôvodu, že žalobkyňa preukázala, že existuje obava, že prípadná exekúcia na podklade rozhodnutia, ktorého vydanie sa v bezprostrednej budúcnosti predpokladá, by mohla byť ohrozená, keďže existujú deklarované snahy žalovaného opakovane sa vyhýbať splneniu svojho splatného záväzku voči žalobkyni, pričom obava, že v blízkej budúcnosti očakávaný nútený výkon rozhodnutia bude ohrozený, znásobuje aj tá skutočnosť, že žalovaný má viacerých veriteľov v podobnej situácii ako žalobkyňa.

9. O nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s ustanovením a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. , , , a , teda, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný predovšetkým vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie na konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezmienil o tom, na základe čoho založil svoju miestnu príslušnosť, preto sa môže len domnievať, že svoju osobitnú miestnu príslušnosť v zmysle ustanovenia založil na tom, že v danej veci by malo ísť o spotrebiteľský spor. Avšak podľa jeho názoru žalobkyňa v tomto konaní nemá postavenie spotrebiteľky, ktoré by mohla odvodzovať od ustanovenia , a . Keďže pri uzatváraní rámcovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko prijatie finančnej investície od žalobkyne nespadá pod žiadny predmet jeho činnosti, ktorý by mal zapísaný ako predmet podnikania v obchodnom registri, rámcová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Z tohto dôvodu mal za to, že na konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Ružomberok. Následne vo vzťahu k samotnému návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že o pohľadávke žalobkyne v aktuálnej výške 15.000,- eur v konaní vedenom pod sp. zn. doposiaľ nebolo rozhodnuté, čo znemená, že dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, nie je osvedčená. Navyše predmetná pohľadávka, ktorá predstavuje časť z prvej finančnej investície poskytnutej mu žalobkyňou v zmysle článku 2. rámcovej zmluvy, ktorú má vrátiť žalobkyni prostredníctvom vystavenej zmenky (prvej doplnenej blankozmenky), zanikla započítaním, pretože za podmienok uvedených v článku 3. rámcovej zmluvy došlo poskytnutím druhej finančnej investície k splateniu vystavenej zmenky (prvej doplnenej blankozmenky) a vzniku jeho povinnosti vyplniť a odovzdať žalobkyni druhú blankozmenku. Podľa článku 3. bod 1. rámcovej zmluvy obchodný partner je oprávnený najneskôr 5 pracovných dní pred splatnosťou prvej doplnenej blankozmenky oznámiť spoločnosti, že má záujem poskytnúť spoločnosti ďalšiu finančnú investíciu (ďalej len „druhá finančná investícia“). Ak obchodný partner najneskôr 5 pracovných dní pred splatnosťou prvej doplnenej blankozmenky neoznámil spoločnosti niečo iné, bude platiť nevyvrátiteľná domnienka, že obchodný partner má záujem poskytnúť spoločnosti druhú finančnú investíciu, a to vo výške finančnej investície. Podľa článku 3. bod 2. rámcovej zmluvy, ak nastane skutočnosť podľa bodu 1 prvá veta tohto článku alebo ak bude platiť domnienka podľa bodu 1. druhá veta tohto článku tejto zmluvy a súčasne ak spoločnosť najneskôr do 1 pracovného dňa odo dňa vzniku skutočnosti podľa bodu 1. prvá veta tohto článku alebo domnienky podľa bodu 1 druhá veta tohto článku neoznámi obchodnému partnerovi, že nemá záujem prijať od obchodného partnera druhú finančnú investíciu, tak v takom prípade obchodnému partnerovi vznikne záväzok zaplatiť druhú finančnú investíciu spoločnosti najneskôr do dňa splatnosti prvej doplnenej blankozmenky (ďalej len „záväzok obchodného partnera poskytnúť druhú finančnú investíciu“). Za deň splnenia záväzku obchodného partnera poskytnúť druhú finančnú investíciu sa bude považovať i) deň pripísania peňažných prostriedkov vo výške druhej finančnej investície v prospech bankového účtu spoločnosti, alebo ii) deň zániku záväzku obchodného partnera poskytnúť druhú finančnú investíciu spôsobom nahrádzajúcim splnenie, ktorým je započítanie vzájomných peňažných pohľadávok spoločnosti a obchodného partnera. Aj keď pohľadávka žalobkyne na vrátenie druhej finančnej investície nie je zatiaľ splatná (splatná bude v októbri 2023), časť tejto pohľadávky v celkovej výške 36.300,- eur na základe dobrej vôle uhradil pred splatnosťou pohľadávky, hoci tak v zmysle rámcovej zmluvy nebol povinný urobiť. Ohľadom existencie obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôraznil, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nešpecifikovala žiadny majetok, ktorého sa v poslednom čase zbavil a neosvedčila žiadnu okolnosť, ktorá by vzbudzovala dôvodnú obavu, že sa snaží zbaviť svojho majetku. Dokonca z registra poverení na vykonanie exekúcie vedeného Okresným súdom Banská Bystrica vyplýva, že voči nemu nebolo vydané žiadne poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti so zásadou proporcionality poukázal na skutočnosť, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ktoré sú obežnou vecou a sú predmetom jeho obchodovania, znamená, že hodnota tohto založeného majetku musí byť primeraná výške pohľadávky, ktorú má toto zabezpečovacie opatrenie v tomto konaní zabezpečovať. Primeranosť je právne významná aj pre posudzovanie toho, aký iný nehnuteľný majetok v nižšej hodnote v jeho vlastníctve by bolo možné neodkladným opatrením zabezpečiť. Už len samotná výška pohľadávky žalobkyne voči nemu (15.000,- eur) je nesporne neprimeraná k hodnote zabezpečovaných nehnuteľností v okrese Ružomberok (69.000,- eur, pričom ide o kúpnu cenu z roku 2017, takže v súčasnosti majú zabezpečované nehnuteľnosti vyššiu hodnotu). Naviac súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom neodôvodnil primeranosť návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľností vo vlastníctve protistrany,

na ktoré žalobkyňa žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a prizná mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nakoľko sa za predmet konania považuje pohľadávka, a to s ohľadom na skutočnosť, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť jej nároky vyplývajúce z hlavného predmetu sporu, a nie vecné právo k nehnuteľnosti, konanie o zabezpečovacom opatrení sa týka hlavného predmetu sporu, od ktorého sa odvíja aj príslušnosť na konanie o tomto návrhu. Skutočnosť, že investičná činnosť nie je hlavným predmetom podnikania na strane žalovaného, nie je relevantná pre zbavenie žalovaného postavenia dodávateľa v zmysle príslušných ustanovení . Poukazuje na to, že článok 3. rámcovej zmluvy obsahuje nevyvrátiteľnú domnienku, ktorá je v zmluvách neakceptovateľná a odsek 2 tohto článku nevyužitie tam zakotveného oprávnenia spája s následkom v podobe neprimeraného zvýhodnenia druhej zmluvnej strany. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepredstavuje reálny zásah do práv žalovaného, pretože pre výkon záložného práva sa ako veriteľka musí zároveň úspešne domôcť svojho nároku aj v konaní o hlavnom predmete sporu, v ktorom doposiaľ nebol urobený žiaden procesný úkon. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. V zmysle ustanovenia zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie na konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa jeho názoru žalobkyňa v tomto konaní nemá postavenie spotrebiteľky, ktoré by mohla odvodzovať od ustanovenia , a . Keďže pri uzatváraní rámcovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko prijatie finančnej investície od žalobkyne nespadá pod žiadny predmet jeho činnosti, ktorý by mal zapísaný ako predmet podnikania v obchodnom registri, rámcová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Z tohto dôvodu mal za to, že na konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Ružomberok. Odvolací súd hodnotí ako dôvodnú námietku žalovaného, že žalobkyňa nemá v danej veci postavenie spotrebiteľky a v tomto dôsledku rovnako ako dôvodnú hodnotí žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov.

15. V zmysle ustanovenia ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

16. V zmysle ustanovenia na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

17. Aj keď žalovaný najprv vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie a následne namietal voči právnej kvalifikácii žalobkyne ako spotrebiteľky, odvolací súd zdôrazňuje, že pre správne posúdenie námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným pri prvom úkone ktorý mu patril, musel najprv posúdiť dôvodnosť jeho námietky, či právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.

18. Pre posúdenie právneho vzťahu strán sporu bol rozhodujúci obsah rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi nimi, keďže práve z tejto zmluvy vyplynulo, že ňou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému určitú peňažnú čiastku, ktorú mal žalovaný využiť na realizáciu svojich investičných zámerov a žalovaný sa zaviazal žalobkyni túto peňažnú čiastku navýšenú o jej zhodnotenie vrátiť. V tomto smere možno

hodnotiť ako pravdivé aj tvrdenie žalovaného, že v právnom vzťahu so žalobkyňou nevystupoval/ nevystupuje v postavení dodávateľa, keďže prijatie finančnej investície od žalobkyne nespadá pod žiadny predmet činnosti žalovaného, ktorý by mal zapísaný ako predmet podnikania v obchodnom registri. Okrem toho spotrebiteľský právny vzťah je charakteristický tým, že spotrebiteľ je slabšou stranou a do tohto vzťahu vstupuje väčšinou preto, že nemá inú možnosť. V danej veci sa však žalobkyňa sama dobrovoľne rozhodla, že investuje do projektu realizovaného žalovaným napriek tomu, že mala na výber aj iné príležitostí na investovanie svojich peňažných prostriedkov.

19. Za týchto okolností je nesporné, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca nepostupovala správne, keď najskôr adresovala návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Prešov a neskôr adresovala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia Okresnému súdu Ružomberok. Rovnako nesprávne postupoval Okresný súd Ružomberok, keď potom ako mu boli 4. apríla 2022 doručené návrh na vydanie platobného rozkazu (aj napriek tomu, že bol adresovaný Okresnému súdu Prešov) a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prípisom doručeným Okresnému súdu Prešov 8. apríla 2022 odstúpil spis Okresnému súdu Prešov s odôvodnením, že žaloba mu bola doručená elektronicky, avšak táto je adresovaná Okresnému súdu Prešov.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd kvalifikoval žalobkyňu ako nespotrebiteľku čím odpadá možnosť uplatnenia osobitnej miestnej príslušnosti podľa ustanovenia písmenu d) . K odvolacej námietke miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie odvolací súd uzatvára, že v prvom rade bolo potrebné zohľadniť všeobecnú miestnu príslušnosť podľa ustanovenia a keďže sa v posudzovanej veci jedná o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného následne prihliadať aj na výlučnú miestnu príslušnosť podľa ust. písmeno a) a pre komplexné posúdenie skutočnosti ktorý súd prvej inštancie je príslušný na prejednanie návrhu, zohľadniť aj kauzálnu príslušnosť podľa ustanovenia , keďže sa jedná o spor týkajúci sa zmenky, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj žalobný nárok na plnenie. V posudzovanej veci teda dochádza k stretu výlučnej miestnej príslušnosti (podľa nehnuteľnosti) a príslušnosti kauzálnej (podľa vystavenej zmenky). V takom príde je z komplexného procesného náhľadu potrebné uprednostniť príslušnosť kauzálnu, ktorá pohltí akýkoľvek typ miestnej príslušnosti a to z dôvodu, že kauzálna príslušnosť je nadradená príslušnosti miestnej, okrem iného aj z pohľadu odbornej profilácie vyčlenených súdov vybavujúcich spory so špecifickou hmotnoprávnou problematikou. Ak by bol daný primárny akcent miestnej príslušnosti na úkor príslušnosti kauzálnej, potláčal by takýto prístup podstatu a zmysel , ktorý vyčleňuje pre menovité špecifické spory konkrétne súdy, ktoré ich majú vybavovať. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť súdy majú povinnosť skúmať aj bez námietky sporovej strany v zmysle ustanovenia . Na podporu tohto svojho právneho názoru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NSSR sp. zn. z 30 mája 2019 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.“

21. Spor medzi žalobkyňou a žalovaným je predovšetkým kauzálnym zmenkovým sporom, v ktorom je príslušný súd v zmysle ustanovenia a to podľa na adresy sídla žalovaného.

22. Vzhľadom na nepríslušnosť Okresného súdu Prešov v danej veci sa odvolací súd ďalšími námietkami žalovaného nezaoberal.

23. Z uvedených dôvodov, keďže vo veci rozhodol sudca nepríslušného súdu (nezákonný sudca), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle inštruktívneho usmernenia odvolacieho súdu.

24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom o strete miestnej a kauzálnej príslušnosti, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Po tom ako bude vec vrátená súdu prvej inštancie bude jeho povinnosťou postupovať podľa

a postúpiť vec kauzálne príslušnému súdu, ktorý o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej kauzálne príslušný súd zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania v súlade s ustanovením .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).